Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej v právnej veci žalobcu: W. J., Ž. XX, J., zastúpený: JUDr. Ján Šofranko, advokát, Hraničná 2, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-20/2018 zo dňa 13.06.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

1. Personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 64 zo dňa 22.11.2017 bol žalobca podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len alebo „zákon“), prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, nakoľko svojim konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že npor. W. J. (ďalej „menovaný“) vykonával štátnu službu, ktorú mal riadne plánovanú v čase od 19:00 hod. dňa 02.09.2017 do 07:00 hod. dňa 03.09.2017 na základe plánu služieb Oddelenia dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Košiciach (ďalej len „ODN ODI OR PZ Košice“) č. p.: ORPZ-KE-ODI-119-008/2017, s ktorým bol riadne oboznámený, ako člen hliadky službu spoločne s por. F. Ď., služobne zaradeným tamtiež. V čase asi o 21:19 hod. bola táto hliadka vyslaná na preverenie dopravnej nehody, ktorá sa stala na ul. Južná trieda v križovatke Južná trieda - ul. Osloboditeľov pod mostami VSS v Košiciach, kam sa hliadka dostavila v čase okolo 21:58 hod. Po príchode na miesto dopravnej nehody menovaný vystúpil z vozidla, pristúpil k účastníkom udalosti a začal zisťovať, ako došlo k dopravnej nehode. Účastníčka dopravnej nehody A. K. počas tejto činnosti mala podozrenie, že menovaný je zrejme pod vplyvom alkoholu, preto toto podozrenie oznámila na políciu (tel. č. 158). Na základe uvedenej informácie sa na miesto udalosti asi o 22:24 hod. dostavil mjr. K.. K. K., riaditeľ OO PZ Košice Staré mesto, Odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach, ktorý na základe plánu dosahu funkcionárov prizývaných k dopravným nehodám s účasťou policajta a k závažným udalostiam (č. p.: ORPZ-KE-VO-38-007/2017) vykonával v danom čase operačný dozor. Menovaný sa v tom čase na mieste udalosti nenachádzal. Z toho dôvodu mjr. K.. K. K. požiadal operačný odbor KR PZ

v Košiciach o vyslanie hliadok za účelom zistenia miesta, kde sa menovaný nachádza. Menovaného napokon vypátrala hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach (ďalej len „PMJ OPP KR PZ Košice“) pri moste VSS, v blízkosti Levočskej ulice a doviezla ho na miesto udalosti. Menovaný bol následne vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške, ktorej sa opakovane neúspešne pokúšal podrobiť. (Nedokázal na jeden nádych prefúknuť prístroj, pričom bol na uvedený nedostatok, resp. nesprávnu techniku upozornený). Nakoľko týmto konaním dochádzalo k mareniu riadneho vykonania dychovej skúšky, merací prístroj AlcoQuant 6020 plus bol prepnutý do pozície „pasívny“ a menovaný vykonal tzv. pasívnu skúšku na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu (priblíženie prístroja k ústam menovaného), na čo prístroj dňa 02.09.2017 v čase o 23:26 hod. potvrdil prítomnosť alkoholu v dychu pri ústach menovaného (bez stanovenia množstva alkoholu). Výstup z tejto skúšky menovaný odmietol podpísať. Následne bol s jeho súhlasom podrobený dvojnásobnému odberu krvi za účelom zistenia alebo vylúčenia prítomnosti alkoholu v krvi na internom oddelení Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura, Tr. SNP 1 v Košiciach. Dňa 05.09.2017 boli nadriadenému doručené dva výsledky toxikologického vyšetrenia Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska, Letná č. 47 v Košiciach, z ktorých vyplýva, že metódou plynovej chromatografie s FID detektorom a následne Widmarkovou skúškou bola v odobratej krvi pri prvej vzorke (č. 721/2017) stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,50 g/kg (promile) a pri druhej vzorke (č. 722/2017) stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,52 g/kg (promile) alkoholu v krvi menovaného.

2. Prvostupňový správny orgán uvedený skutkový stav mal preukázaný na základe vykonaného dokazovania, v zmysle ako dôkazy použil fotokópiu výstupu merača AlcoQuant 6020 plus, výsledky toxikologického vyšetrenia krvi žalobcu, zápisnicu o výsluchu žalobcu vo veci prepustenia zo služobného pomeru zo dňa 08.09.2017, zápisnicu o výsluchu W. S. na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 07.09.2017, zápisnicu o výsluchu F. Ď. zo dňa 07.09.2017, zápisnicu o výsluchu A. K.V. zo dňa 08.09.2017, úradné záznamy spracované policajtmi Pohotovostnej motorizovanej jednotky, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach npráp. X.. S. Z., ppráp. N. U. a práp. S. U.. Všetky tieto dôkazy zhodnotil prvostupňový správny orgán jednotlivo ako v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru o porušení služobnej prísahy menovaným žalobcom zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a tak naplnil dôvod prepustenia uvedený v

3. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestným a statočným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu bolo dňa 02.09.2017 zistené, že štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholických nápojov.

4. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca riadne nevykonával štátnu službu, keď si počas nej svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom ( , podľa ktorého je policajt o. i. povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby), nariadením nadriadeného (čl. l písm. a) bod 2 rozkazu ministra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ; čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ; riadne nevykonával štátnu službu; nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v , , a a to aj napriek tomu, že v zmysle časti I. bod 3 rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 bol preukázateľne oboznámený s tým, že za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom považuje, ak sa u príslušníka PZ pri nástupe do výkonu služby alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu, alebo iných návykových látok.

5. Za splnenú považoval správny orgán aj ďalšiu zákonnú podmienku na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočívala v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Konštatoval, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich

ustanovení a predpokladá sa, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

6. Rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-20/2018 zo dňa 13.06.2018 žalovaný odvolanie podané žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zamietol a potvrdil napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru.

7. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu zadováženého spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že menovaný sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť. Žalobca v celom konaní o jeho prepustení a taktiež ani v podanom odvolaní sám nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci.

8. V odvolaní uplatnené námietky žalovaný nemohol akceptovať a zároveň uviedol, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení žalobcu postupoval v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci.

9. V podanom odvolaní žalobca namietal neúčinnosť personálneho rozkazu voči jeho osobe z dôvodu, že služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru žalobcovi zanikol ku dňu 30.11.2017 v dôsledku uplynutia dvojmesačnej výpovednej doby - uvoľnenia podľa , s tým, že žalobca „výpoveď“ podal dňa 29.09.2017. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaný uviedol, že podľa zákona sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Napadnuté rozhodnutie bolo v zmysle zákona žalobcovi osobne doručované nadriadeným dňa 23.11.2017, 24.11.2017, 27.11.2017 a 30.11.2017 v mieste trvalého bydliska, ako aj na adrese J., R., ktorú sám uviedol ako miesto pobytu v čase práceneschopnosti. Všetky tieto pokusy o doručenie napadnutého rozhodnutia boli neúspešné. Z uvedeného dôvodu nadriadený postupoval pri doručovaní cestou Slovenskej pošty, po neúspešnom pokuse o doručenie bola zásielka uložená dňa 24.11.2017 na pošte, účinky doručenia nastali v zmysle zákona dňa 27.11.2017 a preto žalovaný s názorom žalobcu o skončení služobného pomeru dňom 30.11.2017 uvoľnením nesúhlasil, pretože jeho služobný pomer skončil dňa 27.11.2017 prepustením.

10. K návrhu na vypočutie K.. K. K. nebol podľa žalovaného daný žiadny dôvod. Vo svojom úradnom zázname zo dňa 03.09.2017 sa K.. K. K. podrobne vyjadril k priebehu svojej činnosti zo dňa 02.09.2017, ktorá mu vyplynula z jeho funkcie v rámci dosahu funkcionárov prizývaných k dopravným nehodám s účasťou policajtov a k závažným udalostiam. Konštatoval, že z nesúladu časových údajov je zrejmé, že sa jedná o pisársku chybu, ktorá nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

11. V súvislosti s ďalšou námietkou žalovaný uvádzal, že v napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že dňa 09.11.2017 bola nadriadeným kontaktovaná vedúca lekárka MUDr. C. C., ktorá vykonávala toxikologické vyšetrovanie žalobcu pod evidenčnými číslami 721/2017 a 722/2017, pri ktorých vznikli odchýlky v koncentrácii etylalkoholu o 0,02 g/kg (promile). Poznamenal, že MUDr. C. uviedla, že odchýlka, ktorá vznikla medzi dvoma toxikologickými vyšetreniami bola spôsobená prípustnou nepresnosťou prístroja

- plynového chromatografu s FID detektorom, ktorá je u takýchto technických prostriedkov povolená. Vzhľadom na výsledok toxikologického vyšetrenia je však táto odchýlka irelevantná. Vzorky boli odobraté v rovnakom čase, pracovisko ich obdržalo jednu zo zdravotníckeho zariadenia, druhú cez operačné stredisko polície a preto žalovaný zastával názor, že nemohlo dôjsť ku žiadnym pochybnostiam.

12. Podľa názoru žalovaného na zabezpečenie certifikátu prístrojov, ktorými sa vykonávali vyšetrenia krvi taktiež nebol daný dôvod, keďže tieto vyšetrenia krvi boli vykonané certifikovanou kompetentnou a oficiálnou inštitúciou - Súdnolekárskym a patologicko-anatomickým pracoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metódou plynovej chromatografie s FID detektorom a následne Widmarkovou skúškou.

13. Žalovaný konštatoval, že zodpovednosť príslušníkov PZ je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá aj ich spoločenskému postaveniu. Poukázal na § 17 ods. 1 zákona, v zmysle

ktorého sa policajt a žalobcu nevynímajúc, zložením služobnej prísahy pri vzniku služobného pomeru zaväzuje, že bude čestný, statočný a disciplinovaný, svoje sily a schopnosti vynaloží na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok a to aj s nasadením vlastného života a bude sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Konanie, ktorého sa dopustil žalobca je v príkrom rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani vyššie uvedeným služobným povinnostiam policajta. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia, ako aj úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa nezdržal protiprávneho konania, ktoré spočívalo v tom, že dňa 02.09.2017 vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholických nápojov.

14. Žalovaný dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci za súčasného dodržania príslušných ustanovení zákona s tým, že v odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie.

II.

Žaloba

15. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.08.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-20/2018 zo dňa 13.06.2018 v spojení s personálnym rozkazom č. 64 zo dňa 22.11.2017. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánov verejnej správy na riadne posúdenie veci a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu.

16. V žalobe uviedol, že na základe oznámenia Slovenskej pošty o uložení úradnej zásielky bol žalobcovi dňa 01.12.2017 do vlastných rúk doručený personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu žalovaného č. 64 zo dňa 22.11.2017, ktorým bol podľa prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru dňa 27.11.2017. Proti personálnemu rozkazu podal dňa 11.12.2017 odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas z dôvodu neúčinnosti voči jeho osobe a dôvodil tým, že služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru žalobcovi zanikol k 30.11.2017 v dôsledku uplynutia dvojmesačnej výpovednej doby - uvoľnenie podľa , pričom výpoveď podal dňa 29.09.2017 s poukazom na personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 1222. Uviedol, že služobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia -

17. Žalobca vychádzajúc z ust. konštatoval, že odpis rozhodnutia mu nebol doručený priamo, ale mu bol doručovaný poštou na adresu jeho trvalého bydliska dňa 24.11.2017, kde však tento deň nebol zastihnutý. Z oznámenia o uložení zásielky vyplýva, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky bola 18 kalendárnych dní, pričom reálne si ju prevzal 01.12.2017, o čom svedčí aj podpis na doručenke pripojenej k personálnemu rozkazu.

18. Žalobca zastával názor, že v tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa náhradného doručenia, keďže k nemu môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 v spojení s . V tejto súvislosti poznamenal, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojej rozhodovacej činnosti reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (). Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.09.2013, sp. zn. zo dňa 06.10.2015, sp. zn. zo dňa 01.03.2016, sp. zn. zo dňa 30.03.2016 a sp. zn. zo dňa 25.01.2017, v ktorých rozhodnutiach NS SR odôvodňuje prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle správneho poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť zastával žalobca názor, že neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neboli aplikované aj na doručovanie rozhodnutí podľa špeciálnej právnej úpravy - a

19. Ďalej namietal tú skutočnosť, že žalovaný, ako odvolací orgán nerozhodol o odvolaní v zmysle 60- dňovej zákonnej lehoty tak, ako je uvedené v a žalobcu o predĺžení lehoty neupovedomil tak, aby bola dodržaná 60-dňová lehota o rozhodnutí o odvolaní s možnosťou predĺženia lehoty z objektívnych dôvodov. Túto povinnosť si mal odvolací orgán podľa žalobcu splniť najneskôr dňa 25.01.2018 a zaslať oznámenie tak, aby žalobca vedel, že žalovaný si bude predlžovať zákonnú lehotu podľa Uviedol, že žalovaný si túto povinnosť splnil až o cca 2 mesiace neskôr a to dňa 09.03.2018, čím došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia žalovaného.

20. Žalobca navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.11.2018 po zhrnutí doterajšieho priebehu správneho konania, považoval dôvody prepustenia za riadne zistené, pričom v predmetnej veci žalovaný zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade so zákonom. Bol presvedčený o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti s tým, že nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení zákona ani práv žalobcu a nezistil ani žiaden rozpor napadnutého rozhodnutia s právnymi predpismi.

22. Názor žalobcu o skončení služobného pomeru uvoľnením podľa zákona dňom 30.11.2017, žalovaný nemohol akceptovať, nakoľko služobný pomer žalobcu už skončil skôr, prepustením v zmysle dňa 27.11.2017. Dňa 30.11.2017 žalobca už nebol v služobnom pomere príslušníka PZ, takže právne účinky z prevzatého rozhodnutia zo dňa 01.12.2017 nemohli nastať, keďže jeho služobný pomer príslušníka PZ už neexistoval.

23. V súvislosti s tým uviedol, že personálny rozkaz bol v zmysle žalobcovi osobne doručovaný nadriadeným dňa 23.11.2017, 24.11.2017, 27.11.2017 a 30.11.2017 v mieste trvalého bydliska, ako aj na adrese J., R. (bez popisného čísla domu), ktorú adresu sám uviedol, ako miesto pobytu v čase svojej práceneschopnosti. Všetky tieto pokusy o doručenie personálneho rozkazu boli neúspešné. Z uvedeného dôvodu nadriadený pristúpil k inštitútu náhradného doručovania prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., ktorá odpis personálneho rozkazu doručovala na poslednú známu adresu žalobcu (J., Ž. XX) ako doporučenú zásielku s doručenkou do vlastných rúk. Po neúspešnom pokuse o doručenie bola táto zásielka uložená na príslušnej pošte (Pošta J. XX) dňa 24.11.2017, pričom na poštovú prepravu bola odovzdaná dňa 23.11.2017. Podľa žalovaného účinky doručenia zásielky nastali dňa 27.11.2017 (Na tretí deň od jej uloženia v zmysle , podľa ktorého, ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje o počítaní času). Tento deň je podľa názoru žalovaného teda dňom, kedy žalobcovi skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru v zmysle ust. Žalovaný za povšimnutie považoval aj preukázanú skutočnosť, že zásielka obsahujúca personálny rozkaz bola podaná na pošte v Košiciach - Šaci dňa 23.11.2017 s uložením na dobu 6 dní, teda odo dňa 24.11.2017 do dňa 30.11.2017. Žalobca túto zásielku prevzal dňa 01.12.2017, nasledujúci deň, po dni ako bola stanovená úložná doba, kedy mu už zásielka nemala byť vydaná, ale mala byť vrátená odosielateľovi.

24. S námietkou žalobcu, že žalovaný nerozhodol o odvolaní v 60-dňovej zákonnej lehote a o predĺžení lehoty žalobcu neupovedomil, žalovaný nesúhlasil s odôvodnením, že z preukázanej skutočnosti vyplýva, že odvolací orgán odvolanie žalobcu obdržal dňa 11.01.2018 a oznámenie o predĺžení lehoty zaslal žalobcovi dňa 09.03.2018, teda v rámci plynutia zákonnej 60-dňovej lehoty. Zásielku žalobca prevzal dňa 27.03.2018.

25. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

IV.

Replika žalobcu

26. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 10.12.2018 zopakoval námietky uvedené v žalobe.

V.

Právna úprava

27. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, , ďalej len ) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , miesto a čas verejného vyhlásenia bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením ( ).

28. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( SR).

31. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len ""), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

32. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť , ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".

33. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

34. Podľa § 194 ods. 1 citovaného zákona veta pred bodkočiarkou, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

35. Podľa § 233 ods. 1, 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

36. Podľa § 266 ods. 1, 2 citovaného zákona, rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán.

37. Podľa § 266 ods. 3 citovaného zákona, rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

38. Podľa § 266 ods. 4 citovaného zákona, povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času.

39. Podľa § 247a citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

VI.

Posúdenie veci

40. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

41. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 64 zo dňa 22.11.2017, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Konanie žalobcu spočívalo v tom, že v čase od 19:00 hod. dňa 02.09.2017 do 07:00 hod. dňa 03.09.2017 vykonával štátnu službu, ktorú mal riadne plánovanú na základe plánu služieb Oddelenia dopravných nehôd Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Košiciach č. p.: ORPZ-KE-ODI-119-008/2017, s ktorým bol riadne oboznámený ako člen hliadky službu spoločne s por. F. Ď.B.. V čase asi o 21:19 hod. bola táto hliadka vyslaná na preverenie dopravnej nehody, ktorá sa stala na ul. Južná trieda v križovatke Južná trieda - ul. Osloboditeľov pod mostami VSS v Košiciach, kam sa hliadka dostavila v čase okolo 21:58 hod. Po príchode na miesto dopravnej nehody žalobca vystúpil z vozidla, pristúpil k účastníkom udalosti a začal zisťovať, ako došlo k dopravnej nehode. Účastníčka dopravnej nehody A. K. počas tejto činnosti mala podozrenie, že žalobca je zrejme pod vplyvom alkoholu a toto podozrenie oznámila na políciu (tel. č. 158). Na základe uvedenej informácie sa na miesto udalosti asi o 22:24 hod. dostavil mjr. K.. K. K., riaditeľ OO PZ Košice Staré mesto, Odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach, ktorý na základe plánu dosahu funkcionárov prizývaných k dopravným nehodám s účasťou policajta a k závažným udalostiam (č. p.: ORPZ-KE-VO-38-007/2017) vykonával v danom čase operačný dozor. Žalobca sa v tom čase na mieste udalosti nenachádzal a z toho dôvodu mjr. K.. K. K. požiadal operačný odbor KR PZ v Košiciach o vyslanie hliadok za účelom zistenia miesta, kde sa žalobca nachádza. Žalobcu vypátrala hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach pri moste VSS, v blízkosti Levočskej ulice a doviezla ho na miesto udalosti. Žalobca bol následne vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške, ktorej sa opakovane neúspešne pokúšal podrobiť. Nakoľko týmto konaním dochádzalo k mareniu riadneho vykonania dychovej skúšky, merací prístroj AlcoQuant 6020 Plus bol prepnutý do pozície „pasívny“ a žalobca vykonal tzv. pasívnu skúšku na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, na čo prístroj potvrdil prítomnosť alkoholu v dychu pri ústach menovaného dňa 02.09.2017 v čase o 23:26 hod. (bez stanovenia množstva alkoholu). Výstup z tejto skúšky žalobca odmietol podpísať a následne bol s jeho súhlasom podrobený dvojnásobnému odberu krvi za účelom zistenia alebo vylúčenia prítomnosti alkoholu v krvi na internom oddelení Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura, Tr. SNP 1 v Košiciach. Z výsledkov toxikologického vyšetrenia Súdnolekárskeho a patologicko-anatomického pracoviska, Letná č. 47 v Košiciach doručených dňa 05.09.2017 nadriadenému vyplynulo, že metódou plynovej chromatografie s FID detektorom a následne Widmarkovou skúškou bola v odobratej krvi pri prvej vzorke (č. 721/2017) stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,50 g/kg (promile) a pri druhej vzorke (č. 722/2017) stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,52 g/kg (promile) alkoholu v krvi žalobcu.

42. Žalobca zastával názor, že jeho služobný pomer skončil uvoľnením podľa dňom 30.11.2017, takže právne účinky z prevzatého rozhodnutia zo dňa 01.12.2017 o prepustení nemohli nastať z dôvodu, že jeho služobný pomer príslušníka už neexistoval.

43. Krajský súd považoval v prvom rade za potrebné ustáliť deň doručenia personálneho rozkazu žalobcovi. V preskumávanej veci prvostupňový správny orgán realizoval náhradné doručovanie z dôvodu neúspešných pokusov o priame doručenie personálneho rozkazu, čo sporné v konaní nebolo. Z administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán pristúpil dňa 23.11.2017 k inštitútu náhradného doručovania prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., ktorá odpis personálneho rozkazu doručovala na poslednú známu adresu žalobcu (J., Ž. Č.. XX) ako doporučenú zásielku s doručenkou do vlastných rúk. Z podacieho lístka č. UU852741945SK tejto zásielky je zrejmé, že personálny rozkaz bol podaný na pošte v Košiciach 15, dňa 23.11.2017 o 13:29 hod. s uvedeným počtom 6 dní na uloženie a doručením do vlastných rúk. Po neúspešnom pokuse o jej doručenie žalobcovi bola táto zásielka uložená na príslušnej pošte dňa 24.11.2017. Zo znenia vyplýva, že povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie o počítaní času. V posudzovanej veci bola zásielka obsahujúca personálny rozkaz uložená na pošte dňa 24.11.2017 a teda v zmysle citovaného ustanovenia účinky doručenia personálneho rozkazu žalobcovi nastali na tretí deň od uloženia zásielky, teda dňa 27.11.2017. Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení ( ). Žalobca bol personálnym rozkazom prepustený podľa , na ktorý dôvod prepustenia sa vzťahuje skončenie služobného pomeru dňom doručenia personálneho rozkazu, čo bolo v prípade žalobcu dňa 27.11.2017. Potom správny súd nemohol súhlasiť s názorom žalobcu, že jeho služobný pomer skončil dňom 30.11.2017 na základe ust. uvoľnením.

44. Skutočnosť, že žalobca osobne prevzal zásielku s personálnym rozkazom o prepustení na pošte dňa 01.12.2017 je právne irelevantná. Na tomto mieste súd správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa , štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý jej ustanoví upravil v fikciu doručenia tak, že ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Osobitný predpis (), podľa ktorého žalovaný postupoval upravuje otázku doručovania odlišne ako o správnom konaní (správny poriadok). Správny súd poznamenáva, že aplikácia o správnom konaní (správny poriadok), je v konaniach podľa výslovne vylúčená ( cit. zákona). V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to rozhodnutie sp. zn. z 28. 05. 2015, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, čo je premietnuté tiež do osobitnej úpravy doručovania rozhodnutia. Doručovanie rozhodnutia o prepustení je upravené v a , pričom fikcia doručenia nastane na tretí deň od jeho uloženia, a to bez ohľadu, či sa v mieste doručovania fyzicky zdržiava. Stačí pritom, že nebolo možné odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo a doručuje sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk”. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. -20 zo dňa 04.04.2017 konštatoval, že citované časti odôvodnenia (vrátane vyššie uvedeného odôvodnenia, poznámka konajúceho správneho súdu) napadnutého rozsudku najvyššieho súdu potvrdzujú, že rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 28. mája 2015 obsahuje ústavne akceptovateľné a udržateľné odôvodnenie.

45. Vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu správneho súdu možno uzavrieť, že žalovaný postupoval v procese doručovania personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru súladne so a preto námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd súhlasil s názorom žalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že služobný pomer žalobcu už skončil skôr prepustením na základe personálneho rozkazu v zmysle dňa 27.11.2017, žalobca dňa 30.11.2017 už nebol v služobnom pomere príslušníka PZ, potom tvrdenie žalobcu, že služobný pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru žalobcovi zanikol ku dňu 30.11.2017 v dôsledku uplynutia dvojmesačnej výpovednej doby - uvoľnenie podľa je neopodstatnené.

46. Žalobca sa v žalobe domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že správny orgán v jeho prípade vychádzal z nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, bez toho, aby v žalobe uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto tvrdeniu, preto sa krajský súd zameral na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len v tom rozsahu, v akom ho žalobca v žalobe namietal a nezistil, že by bolo konanie postihnuté takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

47. V právomoci služobných orgánov je prešetriť a právne posúdiť skutočnosti významné z hľadiska naplnenia dôvodu skončenia služobného pomeru. Pre posúdenie konania žalobcu postačí preukázanie skutku, ktorý je dôvodom prepustenia a to na základe dôkazov zabezpečenými v súlade so zákonom.

48. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán na základe vlastného rozsiahleho šetrenia zistil skutkový stav, ktorý jednoznačne preukazoval spáchanie protiprávneho konania žalobcu, tak ako bol skutkovo vymedzený v dôvodoch, pre ktoré došlo k naplneniu ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Správne orgány si za účelom riadneho zistenia skutkového stavu zaobstarali dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu, pričom pri ich hodnotení postupovali v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Krajský súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by spochybnila hodnovernosť zabezpečených dôkazov najmä z hľadiska prameňov, z ktorých pochádzajú a ani ich logickú rozpornosť. V danom prípade sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že konanie žalobcu bolo potrebné považovať za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

49. Žalobca sa v žalobe domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, avšak dôvody, na základe ktorých dospel k takémuto tvrdeniu v žalobe neuviedol.

50. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súd uvádza, že v ustanovení stanovuje, že rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Podľa názoru správneho súdu žalobou napadnuté rozhodnutie tieto zákonné požiadavky spĺňa. Žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené, pričom súd nezistil žiadne právne ani logické pochybenia. Rozhodnutie žalovaného vyhodnotil ako riadne odôvodnené, bolo dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov vedený, pričom sa dôsledne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

51. Krajský súd žalobnú námietku, v ktorej žalobca poukazoval, že žalovaný ako odvolací orgán nerozhodol o odvolaní v zmysle 60-dňovej zákonnej lehoty, tak, ako je uvedené v a žalobcu o predĺžení lehoty neupovedomil tak, aby bola dodržaná 60-dňová lehota o rozhodnutí o odvolaní, vyhodnotil ako právne bezvýznamnú. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť ( cit. zák.). Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný mal odvolanie žalobcu v dispozičnej sfére dňa 11.01.2018, v rámci plynutia zákonnej 60-dňovej lehoty od uvedeného dátumu vyrozumel žalobcu oznámením zo dňa 09.03.2018, že z objektívnych dôvodov nebolo možné rozhodnúť v lehote 60 dní o odvolaní žalobcu, teda žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením.

52. Zároveň krajský súd vo vzťahu k tejto námietke dodáva, že správne súdy podľa zrušia napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá

oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

53. Aplikáciou uvedenej právnej normy treba dospieť k záveru, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že formálne zopakovanie odvolacieho konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru za účelom vydania rozhodnutia o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania by v tomto prípade nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, že skutkové okolnosti konania, ktorým žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť uvedené v odôvodnení personálneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, pretože svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

54. Podľa názoru správneho súdu bola vec riadne prešetrená a skutkový stav bol dostatočne zistený v súlade so zákonom, o čom svedčí i obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplynulo, že správne orgány podrobne zisťovali okolnosti, za ktorých sa skutok stal, vykonané dokazovanie bolo náležite zhodnotené. Rozhodnutia vyhodnotil ako vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám správneho uváženia a je v súlade aj s citovanými hmotno-právnymi ustanoveniami a nezistil žiadnu inú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

55. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú súladné so zákonom, námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a preto žalobu v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

56. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , a vo veci úspešnému žalovanému ich nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.