Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-61-2020.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/61/2020
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. Z., nar. XX.XX.XXXX a O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, deti matky: M.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/ XX, E., t. č. O.. U.. I. XXXX/X, E., zastúpená splnomocnenkyňou: Q. C. M., Z., C., A.. P.. U.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. XX, K., a otca: T.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, E., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým otcovi ukladá povinnosť platiť výživné na obe maloleté deti vo výške 150 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Súd poučuje účastníkov konania, že môžu podať na súd návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.04.2020 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh matky maloletých detí L. Z. a O. Z., obe narodené XX.XX.XXXX, na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. - Civilného mimosporového poriadku), ktorým požadovala, aby súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné vo výške 500 eur mesačne na každé dieťa jednotlivo až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 10P/209/2019. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že sa prvý decembrový týždeň v roku 2019 spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti, v ktorej dovtedy žili spolu s otcom detí z dôvodu, že sa jej ďalšie spolužitie s manželom stalo pre ňu neznesiteľným a takéto prostredie už nebolo ani vhodné pre výchovu maloletých detí. Na Okresnom súde Topoľčany prebieha pod sp. zn. 10P/209/2019 konanie o rozvod manželstva (a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode), v ktorom požaduje na čas po rozvode deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletými deťmi. Výživné v návrhu na rozvod manželstva žiadala určiť vo výške 215 eur mesačne z dôvodu, že jej manžel sľuboval, že jej vždy na výživu maloletých detí prispeje, keď to budú potrebovať. Otec však svoje sľuby nedodržal a na maloleté deti nezačal prispievať, v konaní o rozvod manželstva s rozvodom nesúhlasí. V predmetnej veci bolo následne vydané na návrh matky uznesenie zo dňa 14.02.2020 č. k. 10P/209/2019-75, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodol o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, pričom zároveň dočasne upravil aj styk otca s maloletými deťmi, pričom obaja účastníci konania sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 24.02.2020. Otec následne začal platiť výživné na deti vo výške 40 eur na každé dieťa. V mesiaci marec 2020 zaplatil výživné na obe deti spolu v sume 160 eur, pričom určil, že sa jedná o výživné za dva mesiace,
a to február a marec 2020. Matka v dôsledku správania sa otca poukazuje na naliehavú potrebu dočasného určenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k deťom, keďže otec v súčasnosti na výživu detí prispieva len skoro v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu a aj to mesiac pozadu. Otec platí len skoro minimálne výživné účelovo, snažiac sa vyvolať v matke pocit, že spravila chybu, keď odišla zo spoločnej domácnosti. Matka zdôrazňuje, že v súčasnosti nejestvuje žiadny vynútiteľný titul, ktorý by otca zaväzoval k pravidelnej a včasnej úhrade výživného. Matka uvádza, že odkedy sa s deťmi odsťahovali od otca, osobnú starostlivosť o deti ako aj ich materiálne potreby zabezpečuje prevažne sama, pričom čistý príjem matky je v priemere 700 eur mesačne. Poukázala na mzdový list otca za rok 2019, z ktorého vyplýva čistý príjem otca v priemere 2 512 eur mesačne. Ďalší príjem otca plynie aj z nájomného vzťahu, na základe ktorého otec prenajíma 3-izbový byt v E.. Otec ako prenajímateľ dosahuje mesačne príjem vo forme nájomného vo výške 250 eur. Otec je tiež spoločníkom v spoločnosti Z. A. A..P..U.., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XXXX/XX, E., ktorú okrem otca vlastní aj ďalšia fyzická osoba, p. B. B., pričom obaja sa ako spoločníci podieľajú na zisku predmetnej spoločnosti v podiele 50%. Za uplynulý rok 2019 pritom spol. Z. A. A..P..U.. dosahovala zisk celkovo vo výške 37 748 eur. Otec tak za uplynulý rok 2019 nadobudol zisk z podnikania spol. Z. A. A..P..U.. v rozsahu 18 874 eur, čo v priemere za 1 mesiac predstavuje jeho ďalší príjem 1 573 eur. Po sčítaní jednotlivých príjmov otca jeho čistý priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 4 335 eur. V súvislosti s učením výšky výživného poukázala na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25% až 30% jeho čistého príjmu za účelom plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča. S ohľadom na uvedené, tak z aktuálneho príjmu otca predstavuje 25% sumu 1 083,75 eur, pričom 30% predstavuje sumu 1 300,50 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že otec nemá okrem maloletých detí žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, je toho názoru, že je schopný prispievať na výživu oboch detí v rozsahu 30% svojho čistého príjmu, čo na jedno dieťa činí približne 650 eur. Vzhľadom na uvedené mesačné výdavky maloletých detí by mal platiť výživné v rozsahu 500 eur na jedno dieťa tak, aby boli zabezpečené základne životné potreby detí. Zo svojho príjmu môže pravidelne prispievať v súčasnej dobe na výživu svojich maloletých detí bez ohrozenia vlastnej výživy a dotknutia svojej životnej úrovne, na ktorej sa majú právo podieľať aj maloleté deti. Matkou navrhovaná výška výživného zohľadňuje v plnej miere najlepší záujem maloletých detí spočívajúci v zabezpečení ich životných potrieb a nerušeného chodu ich obvyklého spôsobu života. Potreba bezodkladne upraviť pomery v podobe uloženia povinnosti otca platiť výživné vyplýva zo skutočnosti, že doposiaľ o výške výživného nebolo ešte rozhodnuté právoplatným uznesením vo veci samej, pričom otec prispieva na výživu maloletých detí len sumou 40 eur mesačne, čím dochádza k ohrozeniu resp. porušeniu práv detí na ich výživu. Matka nedokáže jednostranne iba zo svojho príjmu dostatočne zabezpečiť výživu oboch detí, pričom deti sú na finančný príspevok otca odkázané.
2. Matka predložila súdu vyčíslenie výdavkov na obe maloleté deti v celkovej výške 1.159,60 eur. Výdavky na obe maloleté deti uviedla nasledovné: škôlka, a to stravné 62 eur (31 eur x 2) a ZRPŠ 30 eur (15 eur x 2), angličtina 60 eur mesačne, plávanie 40 eur mesačne, oblečenie v priemere 66 eur mesačne, strava v priemere 450 eur mesačne, hygiena v priemere 30 eur mesačne, lieky v priemere 15 eur mesačne, poistky 56,60 eur mesačne, bývanie 250 eur mesačne, výlety a voľnočasové aktivity 100 eur mesačne. Doklady preukazujúce ňou tvrdené výdavky súdu nepredložila.
3. Prílohami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú: mzdový list otca za rok 2019, nájomná zmluva zo dňa 01.12.2020, výpis z obchodného registra spol. Z. A. A..P..U.., účtovná závierka spoločnosti Z. A. A..P..U...
4. Z matkou predložených listín a z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany vedeného pod sp. zn. 10P/209/2019 súd zistil nasledovné:
5. Dňa 17.12.2019 podala matka návrh na rozvod manželstva s otcom maloletých detí spolu s návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Návrhom žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, upraviť styk otca s maloletými deťmi a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 215 eur na každé dieťa zvlášť.
6. Otec maloletých detí v podaní zo dňa 24.01.2020 ako aj na pojednávaní dňa 30.01.2020 (v konaní o rozvod manželstva) s rozvodom manželstva nesúhlasil. V prípade rozvodu manželstva požadoval zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti.
7. Matka maloletých detí má otvorenú živnosť v predmetoch podnikania Sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb a Prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Za rok 2018 jej celkový čistý príjem predstavoval 4.838,97 eur. S maloletými deťmi býva u svojej matky. Na pojednávaní dňa 30.01.2020 uviedla, že jej príjem je 900 eur brutto. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že jej čistý príjem predstavuje 700 eur mesačne.
8. Otec maloletých detí je zamestnancom spoločnosti I. A. A.. A..P..U.., v ktorej za rok 2019 dosiahol čistý príjem 30.144,24 eur, t. j. v priemere 2.512,02 eur mesačne. Prácu vykonáva z domáceho prostredia. Okrem príjmu zo zamestnania má príjem z prenájmu bytu, ktorého je výlučným vlastníkom, a to vo výške 250 eur mesačne. Je spoločníkom i konateľom obchodnej spoločnosti Z. A. A..P..U.., výška jeho majetkovej účasti predstavuje 50%. Spoločnosť za rok 2019 dosiahla hospodársky výsledok - zisk vo výške 37.748 eur, pričom nerozdelený zisk predstavuje sumu 19.847 eur.
9. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 10P/209/2019-75 zo dňa 14.02.2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 10P/209/2019 zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Voči výroku o úprave styku podala matka odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9CoP/12/2020-126 zo dňa 23.04.2020 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa úpravy styku otca s maloletými deťmi a upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s nimi stýkať každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00 hod. s tým, že otec je oprávnený deti si prevziať v predškolskom zariadení, ktoré navštevujú; v prípade, ak sa v príslušný deň v tomto zariadení nebudú nachádzať, otec si deti prevezme v mieste bydliska matky a je povinný po ukončení styku maloleté deti v určený deň a hodinu odovzdať matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a tento mu umožniť.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku), ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 vety prvej CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
20. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
21. Podľa § 360 ods. 2 CMP ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
22. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
23. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
24. Podľa § 62 ods. 1 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 63 ods. 2 ZoR, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
29. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že
by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
31. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade je návrh matky len čiastočne dôvodný a nemožno vyhovieť jej návrhu na priznanie výživného neodkladným opatrením v ňou požadovanej výške. V zmysle § 366 CMP súd neodkladným opatrením môže nariadiť účastníkovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu určenom na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnených osôb, ktorými sú v tomto prípade maloleté deti. Postup v zmysle uvedeného ustanovenia si vyžaduje individuálne posúdenie „nevyhnutnej miery“ vo vzťahu k rodičom a maloletým deťom. Súd vychádza zo životnej úrovne posudzovaných osôb a túto vyhodnocuje v rámci skutočností osvedčených v konkrétnom prípade v rámci relatívne krátkej lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Životná úroveň sa posudzuje vždy individuálne a v tomto smere je navrhovateľ neodkladného opatrenia zaťažený dôkazným bremenom, keďže už z povahy tohto konania vyplýva, že osvedčovanie rozhodujúcich skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže nahrádzať komplexné dokazovanie i dôkaznú aktivitu súdu v konaní vo veci samej.
32. Matka v konaní o rozvod manželstva požadovala výživné vo výške 215 eur na každé dieťa zvlášť a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje už 500 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, pričom od podania návrhu na rozvod manželstva (17.12.2019) po podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného (24.04.2020) prešla len pomerne krátka doba. Doklady na preukázanie ňou tvrdených výdavkov matka nepredložila, pričom sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k výdavkom na školu, mimoškolské a voľnočasové aktivity v súvislosti s aktuálnou spoločenskou situáciou a s pretrvávajúcimi preventívnymi opatreniami zavedenými za účelom zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom (SARS-CoV-2) v nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie Vládou Slovenskej republiky dňom 12.03.2019 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia.
33. Otcov prijem zo zamestnania predstavuje 2.512 eur a príjem z prenájmu 250 eur, t. j. celkovo jeho mesačný príjem predstavuje 2.762 eur. Matka uviedla podstatne nižší príjem 700 eur mesačne. Matke boli neodkladným opatrením deti zverené do osobnej starostlivosti a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Matka finančne zabezpečuje potreby maloletých detí a otec jej na to prispieva sumou 2x40 eur mesačne, čo je vzhľadom na ním dosahovaný príjem suma neadekvátna. Vzhľadom na objektívne preukázaný príjem otca, ktorý do decembra 2019 finančne zabezpečoval rodinu, musí súd aj pri dočasnej úprave prihliadať na životnú úroveň, ktorú deti do odchodu zo spoločnej domácnosti s otcom zdieľali. Na matkou uvádzaný a nepreukázaný príjem z podnikania otca v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliadať nemohol, nakoľko nerozdelený zisk obchodnej spoločnosti nemožno automaticky považovať za príjem otca, ktorý je spoločníkom a súčasne i konateľom danej spoločnosti. V konaní nebolo preukázané ako spoločnosť dlhodobo so ziskom disponuje a či tento zisk bol otcovi aj reálne vyplatený (porovnaj s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoP/15/2015
- 578 zo dňa 16.03.2016).
34. V danom prípade súd po oboznámení sa s pomermi účastníkov uzavrel, že úprave vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP v tomto prípade zodpovedá určenie výživného vo výške 150 eur mesačne na každé dieťa zvlášť, majúc za to, že týmto spôsobom bude výživa maloletých detí v nevyhnutnej miere zabezpečená. Takto určené výživné predstavuje spolu 300 eur mesačne na obe deti, t. j. cca 11 % dosiaľ osvedčeného príjmu otca. Pojem nevyhnutná miera pritom nemôže znamenať rozhodnutie v rozsahu bežnej rozhodovacej praxe súdov, na ktorú matka v návrhu poukázala (25-30% z čistého príjmu výživným povinného rodiča). Vyššie výživné podľa názoru súdu nebolo možné neodkladným opatrením určiť, nakoľko súdu nie sú aktuálne známe reálne výdavky posudzovaných osôb. V rámci dočasnej úpravy výšky výživného súd tiež prihliadal na rozsah úpravy styku stanovený už skôr vydaným neodkladným opatrením, z ktorého vyplýva realizácia styku otca s deťmi prakticky 10 dní v príslušnom mesiaci.
35. Súd zároveň poučil účastníkov konania, že môžu podať na súd návrh na začatie konania vo veci samej - o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný bude alebo ak súd začne konanie vo veci
samej z úradnej moci, účinky neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej (v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu). Ak návrh na začatie konania vo veci samej podaný nebude a súd nezačne konanie vo veci samej z úradnej moci, účinky nariadeného neodkladného opatrenia zaniknú zrušením tohto uznesenia z úradnej moci, ak súd zistí, že sa zmenili pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, alebo v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej v rozvodovom konaní (s ktorým je spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode); inak budú jeho účinky trvať.
O trovách konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien