Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: L. D., O.. X.X.XXXX, V. P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 981,34 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. - 82 zo dňa 3.9.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .“

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení , , a , a , (ďalej len „“), a veta prvá a druhá o bankách (ďalej len „“).

3. V odôvodnení okrem iného uviedol, že v predmetnom spore si nárok na zaplatenie bankovej pohľadávky uplatnila žalobkyňa ako nebankový subjekt s tvrdením, že predmetná banková pohľadávka jej bola P. postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Konštatoval, že v danom spore žalobkyňa predovšetkým v žalobe neopísala všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie splnenia osobitných zákonných podmienok pre postúpenie uplatnenej pohľadávky P. na ňu upravených v cit. ust. . Je toho názoru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre neunesenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyňou vo vzťahu k splneniu (okrem všeobecných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky) aj osobitných zákonných podmienok pre postúpenie uplatnenej pohľadávky P. na žalobkyňu upravených v cit. ust. , a v dôsledku toho nepreukázania jej aktívnej legitimácie v spore. Pokiaľ takéto správanie žalobkyne nebolo v konaní preukázané, je takéto postúpenie v rozpore so zákonom podľa , a preto absolútne neplatné. Bez platného postúpenia pohľadávky nie je daná ani vecná aktívna legitimácia žalobkyne uplatňovať pohľadávku v predmetnom konaní, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie v nadväznosti na dokazovanie vykonané v spore dodal, že ak by aj za písomnú výzvu banky v zmysle v spore považoval listinu predloženú zástupcom žalobkyne označenú ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ datovanú dňom 10.9.2014, podľa ktorej žalovaný bol ku dňu 9.9.2014 v omeškaní so splátkou viac ako 3 mesiace, z dôkazov predložených zástupcom

žalobkyne nevyplýva, že by toto upozornenie bolo vôbec žalovanému doručené. Navyše, z obsahu tohto písomného upozornenia nevyplýva, že by sa jednalo o upozornenie v nadväznosti na plánované postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt. Na záver konštatoval, že žalobkyňa nepreukázala ani splnenie podmienok pre tzv. predčasné zosplatnenie celej pohľadávky z úveru P. podľa a , a teda ani to, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.6.2017 jej vzhľadom na konečnú splatnosť úveru (25.1.2020) bola postúpená pohľadávka vo výške tak, ako si ju uplatnila žalobou. Je toho názoru, že pokiaľ P. žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa vyzvala listinou označenou ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ datovanou dňom 10.9.2014 (bez ohľadu na nepreukázanie doručenia tejto listiny žalovanému), je plne dôvodný záver, že k uplatneniu tohto práva, ku ktorému malo dôjsť listom označeným „...Výzva na úhradu dlžnej sumy“ datovaným dňom 25.9.2014, došlo skôr, ako uplynula lehota 15 kalendárnych dní daná žalovanému na zaplatenie omeškaného peňažného dlhu v upozornení zo dňa 10.9.2014.

4. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s (ďalej len „“). Žalovaný bol síce v spore úspešný v celom rozsahu a preto by mu prislúchalo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak žalovaný si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Z uvedeného dôvodu nepriznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni.

5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke ustanovenia a nepostupoval podľa . Zároveň súd prvej inštancie ho nevyzýval ani podľa a nevytýčil termín predbežného pojednávania podľa . Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením súdu, v ktorom súd uvádza, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou z dôvodu, že nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Je toho názoru, že výklad súdu nemá žiadnu oporu v zákone a takýto výklad súdu je svojvoľný a prílišne formalistický. Zákon expressis verbis nestanovuje, aby sa výzva s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia postupu v zmysle ust. listom zo dňa 9.9.2014. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.9.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej istiny s príslušenstvom. Zároveň z uvedeného vyplýva, že odo dňa upozornenia žalovaného na uplatnenie postupu v zmysle ust. do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uplynulo 16 dní, alebo 2 týždne a 2 dni, čo je jednoznačne viac ako zákonom stanovená 15-dňová lehota. K ustanoveniu poukázal na to, že účelom je podľa jeho názoru úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenie ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia ) nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám predpokladaným ako aj k zodpovednosti za škodu. Ak by žalobca pripustil, že diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak potom tvrdil, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 9.9.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky a to v zmysle ust. . V tomto dal do pozornosti skutočnosť že žalovaný bol v omeškaní už prvej splátky. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva že žalovaný bol do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky t.j. do dňa 13.6.2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca resp. právny predchodca žalobcu trvá na skutočnosti, že si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať na vyjadrenie sa k otázke platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a nepostupoval podľa ustanovenia , odvolací súd

konštatuje, že ustanovenie upravuje postup pri odstraňovaní vád podania. Žaloba žalobcu okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia obsahovala aj osobitné náležitosti uvedené v ustanovení a nasl. , a preto nebol daný dôvod vyžadujúci vyzývať žalobcu na odstránenie neexistujúcich vád podania.

8. Rovnako nebola možná ani aplikácia ustanovenia . Možnosť vyzvať stranu sporu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a vedenia konania. Posúdenie otázky platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa postupu a vedenia konania netýka, nakoľko súvisí s otázkou právneho posúdenia veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych predpisov. Pri podaní žaloby vo veci samej žalobca musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo nemožno považovať za prekvapivý výsledok vzhľadom na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku sporu spravidla nie sú totožné.

9. Vo vzťahu k námietke o nevytýčení termínu predbežného prejednania sporu je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie predstavuje fakultatívny inštitút a teda súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie podľa ustanovenia .

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. ). V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by bolo protirečenie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného , ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.- (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. ).

12. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

13. Vo vzťahu k podmienkam platnosti postúpenia bankovej pohľadávky súd prvej inštancie správne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, viď. rozhodnutia sp. zn. zo dňa 28. marca 2018 a sp. zn. zo dňa 24.4.2018. Najvyšší súd v týchto rozhodnutiach interpretoval ustanovenie ako zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky banky.

14. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.

15. Ustanovením sa sledovalo sprísnenie postúpenia - cesie bankovej pohľadávky zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú službu („Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, 90-dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

16. Citované ustanovenie ods. ods. 8 neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to naznačuje žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky ( a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie "Ochrana klientov a bankové tajomstvo". Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.

17. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

18. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením , išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.

19. Z ust. vyplýva, že predmetom postúpenia sú len pohľadávky zo strany banky, resp. ich časť, ktoré sú už splatné. Banka mala oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní.

20. Pokiaľ ide o mimoriadnu splatnosť vyhlásenú právnym predchodcom žalobcu zo dňa 26.9.2014, v tejto súvislosti je nutné poukázať na ust. , podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa a v súlade s odsekom 9 . Netreba pritom zabúdať na skutočnosť, že zákonom požadovaný úkon dodávateľa po splnení kumulatívnych podmienok predstavuje hmotnoprávny jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý musí predovšetkým spĺňať zákonné znaky, náležitosti a podmienky bezvadnosti právneho úkonu. Úkon dodávateľa musí spĺňať podmienky jasnosti, určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a jeho forma musí korešpondovať s formou právneho úkonu, ktorým sa zakladal spotrebiteľský záväzok.

22. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať, ale z celého kontextu ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Táto 15-dňová lehota môže teda najskôr začať plynúť po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok, t. j. nasledujúci deň po dni, ktorý bol dohodnutý ako deň splatnosti splátky.

23. V zmysle vyššie uvedeného správne súd prvej inštancie skúmal splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy podľa . Žalobca v žalobe označil a predložil okrem iných aj Dokumenty - ,,Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 10.9.2014 spolu s poštovým podacím hárkom s dátumom podania dňa 10.9.2014. Z predmetnej výzvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu v nej upozornil žalovaného v zmysle , že ku dňu 9.9.2014 je pohľadávka banky vo výške 155,82 eura vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 21.1.2014 viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka s upozornením bola podaná na pošte dňa 10.9.2014. Pre uplatnenie práva podľa a povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia pre jej splnenie bolo nevyhnutné, aby sa toto upozornenie dostalo do dispozičnej sféry dlžníka. Nestačilo teda len upozornenie vyhotoviť, ale ho aj odoslať a doručiť dlžníkovi. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, právny predchodca žalobcu, ani súčasný žalobca nepredložili doklad o tom, že sa toto upozornenie dostalo do dispozičnej sféry dlžníka. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by predmetná výzva bola doručená žalovanému.

24. Odvolací súd dodáva, že v zmysle bodu 4.3.6 všeobecných obchodných podmienok P. účinných od 15.7.2013 (č.l. 15 spisu) pri doručovaní poštovou zásielkou na adresu SR sa informácie a dokumenty považujú za doručené v tretí deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie. Keďže žalobca nepreukázal skorší dátum doručenia dokumentu Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 10.9.2014 žalovanému, v zmysle všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu bola táto výzva doručená žalovanému najskôr dňa 13.9.2014, ak výzva bola odoslaná dňa 10.9.2014. Za predpokladu, ak by sa upozornenie na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostalo do dispozičnej sféry žalovaného dňa 13.9.2014, neubehla by vyžadovaná lehota 15 dní medzi doručením upozornenia pred zosplatnením úveru a samotným zosplatnením úveru (26.9.2014).

25. Keďže žalobcom nebolo v konaní preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ust. (minimálne pokiaľ ide mimoriadne zosplatnenie úveru podľa ), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na ust. . S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať. Zmyslom a cieľom ustanovenia bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska.

26. Keďže na žalobcu nebola platne postúpená pohľadávka uplatňovaná v konaní, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu zamietol.

27. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. ).

28. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia a .

29. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia a , stotožňujúc sa aj s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľne trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. po priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie vo výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).