Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Pu/7/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H., S. 5, v zdravotníckom zariadení zastúpenej opatrovníkom J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H., Z. I. XX, za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd vyslovuje, že prevzatie I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H., S. X do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

odôvodnenie:

1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 12. 05. 2020 prevzatie I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. H., S. X bez jej informovaného súhlasu (odvolanie súhlasu).

2. Uznesením č.k. -6 zo dňa 12.05.2020 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle (ďalej len „“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením č.k. -7 zo dňa 12.05.2020 súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní.

3. Podľa , súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

4. Podľa , súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného

5. Podľa , súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

7. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

8. Súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Následne sa súd dňa 14.05.2020 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, s názorom ošetrujúceho lekára a vykonal výsluch umiestnenej a procesného opatrovníka.

9. I.. H., ošetrujúca lekárka pri výsluchu uviedla: „Pacientka I. I. bola prijatá 11. 05. 2020 okolo 23:21 hod., bola privezená rýchlou lekárskou posádkou, I.. Y., ktorú volali susedia pacientky pre neprimerané správanie v domácom prostredí, ktoré trvalo už niekoľko dní, pacientka sa správala agresívne voči susedom, púšťala nahlas hudbu, kopala do dverí, tvrdila, že ju odpočúvajú, že jej chcú škodiť, údajne aj v noci nespávala, vykrikovala. Pacientka počas transportu na II. Psychiatrickú kliniku bola agresívna aj voči personálu RLP, bolo nutné jej podať pacifikačnú terapiu, podali jej Midazolam 8mg iv pre nespoluprácu a heteroagresívne správanie. Pacientka po prijatí na II. Psychiatrickú kliniku neudelila súhlas s hospitalizáciou, preto bolo odoslané hlásenie o nedobrovoľnej hospitalizácii. Pacientka pri príjme v klinickom obraze bola psychotická, bola manifestná paranoidná symptomatika, takisto jej neprimerané správanie, emočná labilita, sklon k agresívnemu správaniu, preto bola nutná aj fixácia trojbodová k lôžku, boli jej merané vitálne funkcie, terapia jej bola podávaná len ad hoc, pri nespolupráci jej zatiaľ nebola nastavená adekvátna terapia vzhľadom na to, že ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu, pacientka sa stravovala a hydratovala dostatočne, realizovali sa jej kontrolné odbery, záujem o ňu mala rodina, kontaktovala ma matka pacientky, informovala sa na zdravotný stav, s ktorým bola parciálne oboznámená, pacientka je stále psychotická, paranoidná, má neprimerané správanie aj na oddelení, dnes bola uvoľnená z fixácie, je tam stále riziko preraktózneho správania, nie je postačujúca ambulantná liečba, pretože pacientka je dlhodobo len parciálne spolupracujúca, užíva len terapiu, ktorú ona vyhodnotí, že je pre ňu vhodná a dobrá, dlhodobo neužíva antipsychotickú terapiu, pod vplyvom paranoidného nastavenia voči zdravotnému personálu aj mení často psychiatrov, teraz aktuálne je v sledovaní I.. I., s ktorým sme tiež boli v kontakte, vyžiadali sme si podrobnejšiu dokumentáciu, aby sme vedeli o stave pacientky. Pacientka je v kontakte s okolitým svetom, zaujíma sa o ňu rodina. Bola prijatá pre riziko ako hetero-agresívneho správania, čiže ohrozenia okolia, tak i auto-agresívneho správania a hrozí aj riziko zhoršenia zdravotného stavu pri neliečení pacientkinho stavu. Pacientka bola ešte prijatá s diagnózou paranoidná schizofrénia, čo zodpovedá aj klinickému obrazu. Pacientka je dlhodobo na invalidnom dôchodku z tejto diagnózy, nie je zaradená v sociálnom režime pracovnom, nie je schopná dlhodobo pracovať, nekontaktuje sa s okolím, dlhodobo sú tam neprimerané v jej správaní búcha na dvere, púšťa si nahlas hudbu, vyrušuje susedov, vzbudzuje strach u susedov, ohrozuje ich, bola opakovane nutné aj privolanie polície, zanedbáva hygienu, izoluje sa od okolia, zhromažďuje nepotrebné veci a uzatvára sa do svojho sveta. Pacientka bola už v minulosti u nás viackrát hospitalizovaná, klinický obraz, ktorý pacientka mala, boli paranoidné perzekučné bludné obsahy, čiže paranoidne vystupovala aj veľakrát voči rodičom, aj veľakrát voči okoliu, v ktorom žila, aj voči personálu zdravotníckemu, takisto tie neprimeranosti v správaní boli pod vplyvom porúch myslenia, čiže tých paranoidných bludov. Hetero-agresívne správanie aj v minulosti, aj tento krát bolo pod vplyvom bludov, ktoré ona žila, ako keby to bola realita, že jej chcú škodiť, že jej ubližujú, že ju sledujú, že ju odpočúvajú. Pacientka je dlhodobo nespolupracujúca v ambulantnej terapii, neužíva antipsychotickú terapiu, nemyslí si, že má stanovenú diagnózu, už v minulosti sa heteroagresívne správala voči nejakej tehotnej žene, teraz sa správala heteroagresívne voči susedom, voči predmetom, taktiež voči posádke RLP, bola nutné podanie pacifikačnej terapie, aj tu na oddelení sa správala agresívne a u pacientky dominuje také to heteroagresívne správanie a riziko zhoršenia zdravotného stavu a neschopnosť budúceho liečenia v prípade nedodržiavania antipsychotickej terapie. Pacientka sa s nami bila, tvrdila, že jej chcem ublížiť, že jej chcem škodiť, pľula na nás, ja som druhý deň s ňou bola v kontakte po prijatí, prosila ma, aby som jej dala napiť, tak som jej podala šálku s čajom, snažila som sa jej dať napiť, chcela som jej pomôcť, nabrala si do úst vodu, opľula ma, tvrdila, že jej chceme škodiť, a že sme zameraní proti nej, agresívne sa chovala, krútila nám ruky, chcela nás trhať nejako, agresívne sa správala. Pacientka má paranoidné bludné obsahy, to znamená, že je vzťahovačne nastavená voči okoliu, personálu, aj voči rodičom. Má pocit, že prežíva reálne veci, že jej chcem ublížiť, že rodičia jej chcú ublížiť, že okolie sa správa tak, aby sa jej ublížilo, že sa jej škodí. To je tá paranoidita, tá vzťahovačnosť, že ju sledujú, že ju ohovárajú, že ju odpočúvajú, že jej škodia. Pacientka je nebezpečná ako pre seba, tak aj pre svoje okolie, čo v podstate aj z vecí, ktoré som referovala vyplýva. Pacientka je ambulantne dlhodobo nespolupracujúca, nepriznáva si svoju chorobu a neužíva antipsychotiká, to znamená, že je nespolupracujúca a nutná je ústavná starostlivosť pre nedodržiavanie ambulantnej liečby.“

10. Umiestnená pri výsluchu uviedla: „Ja nesúhlasím s tým, aby som bola hospitalizovaná, pretože týmito liekmi, ktoré mi tu poskytujú mi bolo ublížené, vykrúcajú sami oči, mám poškodenú obličku, mám aj rôzne

fyzické ťažkosti s obličkami, o dva stupne zhoršený zrak a môžem to aj dokázať. Tiež nesúhlasím s hospitalizáciou z dôvodu, že môj zdravotný stav nie je v takej miere a rozsahu. Pán doktor I. a doktorka D. ma dali na iné lieky než ma dávali tu na psychiatrii, na ťažké psychotické lieky. Výsledkom prechádzajúcej hospitalizácie je to, že tam, kde som predtým bývala som podpálila pred domom jeden papier, išlo o papier zo Sociálnej poisťovne. Sused to riešil tým, že bol nutný zásah hasičov. Sused povedal, že mal dať na mňa trestné oznámenie, ja som mu povedala, že ja som mala dať na neho trestné oznámenie. Najlepšie je, že tí hasiči tam ani neboli, nebol ani nutný zásah hasiacim prístrojom. Ja som od suseda mala navrhované nezáväzné stretnutia, keď som nesúhlasila, tak si na mňa spadol, polícia by mohla mať tieto správy, sú z čísla 0948 alebo 0944 487939, predvoľba je Orange, tieto smsky od suseda som dostala v roku 2009. Ja, keď som o nej hovorila doktorke D., povedala, že sú zraňujúce, že som mala na suseda dať trestné oznámenie. Ja som jej vravela, že mám takú intuíciu, že mi to poslal ženatý muž, ja som si púšťala zamilované pesničky a na základe toho on mi napísal, že taká šibnutá ako ty mi nesiaha ani po členky a dobrá som mu bola len ako štetka. Ja som sa z S. X presťahovala na T. Ľ. D. XX, kde nie sú takí falošní ľudia. Ja som bola sem prijatá práve to neviem kedy, asi nejaké tri, štyri dni je tomu, čo som bola prijatá. Doviezla ma záchranka, ja som sa snažila brániť, tlak som mala 220. Vedľajšia suseda aj s políciou ma klamala, že zavolala môjho lekára, doktora I. a zavolala sanitku. Ja mám zlé skúsenosti s personálom tu, sestrami, ja tu nemám čo robiť, mám z toho úzkosti, z týchto lekárov tu, strach z elektrošokov, skúšajú ich na ľuďoch ako na prasatách. Predtým, než suseda zavolala sanitku, potom ako som cez stenu na ňu nakričala čo si myslím, kričala som, že má mi dať pokoj, má si riešiť svoje veci, život a prestať riešiť mňa, že ak nevie, čo so svojím zdravím, dám jej tabletky na srdce a spánok. Aj susedia rušili nočný kľud, ale keď ja som urobila niečo také, tak zavolajú sanitku. Ja bývam sama, veľa rokov poberám invalidný dôchodok kvôli depresiám. Mojim psychiatrickým ošetrujúcim lekárom je I.. I., naposledy som u neho bola pred týždňom aj pár dňami, predpísal mi lieky, moja chyba je, že ich neužívam, chcela som vyskúšať, aké by to bolo, keby som ich nebrala a prišla som na to, že som ich mala brať, presvedčilo ma o tom to, že som mala návaly plaču, únavy, melanchólie, tento stav pretrvával pár týždňov, možno mesiacov. Aj ošetrujúci lekár I.. C., ktorého mám v U. mi povedal, že by som si mala dať predpísať antidepresíva. S. I. prvýkrát mi diagnostikoval komplikovanú povahu z neurotickou nadstavbou, bolo to na jeseň minulý rok. Je komplikované stanoviť diagnózu, lebo nikto nevidí do hlavy, a ja môžem pohybmi rúk ho zmiatnuť. Ja určite nemám bludy, nie som paranoidná, naopak som príliš dôverčivá k ľuďom a dôverčivá som bola aj pri pani, ktorá na mňa zavolala sanitku. Ja som psychiatrickým pacientom od 18. rokov, hospitalizovaná som tu bola veľakrát, ani to nepočítam. Ja som v tomto kalendárnom roku a v minulom kalendárnom roku nebola hospitalizovaná, najlepšie je, že keď som sa v januári vrátila zo F., bolo to zle, ja som sa dostala z toho potom, ako som bola u doktora I., to je zaujímavé. Mojimi ošetrujúcimi psychiatrami bol doktor C., ktorému nedôverujem, je zlý lekár, sadista, v jednom období mi diagnostikoval paranoidnú psychózu a v jednom období bipolárnu poruchu. Potom som chodila k doktorke D., s ňou som bola veľmi spokojná, ale chcela som si dokázať, že som zdravá a potom sa zomleli nejaké veci a potom som sa dostala sem. Doktorka D. mi diagnostikovala bipolárnu poruchu aj depresie. Mojim ošetrujúcim lekárom bola aj doktorka D., s ňou som nebola spokojná, lebo mala zlý prístup, nič nerobila, len písala do počítača a to bolo všetko, nemala snahu zmeniť lieky. Myslím si, že ja trpím čistými depresiami, pretože som plačlivá, rozmýšľam o tom, čo zlé sa stane, čo sa pokazí, mám také čierne myšlienky. Je zaujímavé, že ani lekári medzi sebou sa nevedia dohodnúť na diagnóze. Ja som už vystriedala psychiatrov dosť a viem si už urobiť vlastný názor, že ktorý je normálny. Ja sa teraz cítim taká unavená, oblbnutá, omámená. Ja by som ešte chcela uviesť, že ja by som sa chcela doma venovať záľubám, koníčkom, a preto byť odtiaľto čo najskôr späť. Mojimi záľubami, koníčkami je kreslenie, čítanie.“

11. Procesný opatrovník pri výsluchu uviedol, že: „Ja som matkou I. I., s dcérou nebývame spolu od Nového roka 2019. S dcérou som v kontakte, pravidelne chodieva k nám, jedenkrát za dva týždne a niekedy u nás aj prespí, alebo niekedy prídem k nej ja. Taktiež v osobnom kontakte sme naposledy boli pred dvomi týždňami. S dcérou si ale telefonujeme každý deň. Dcéra občas je pravda, že plakala, kričala hlasnejšie, bolo to z toho, že ju obvinili z toho, čo nie je pravda a darmo ja jej hovorím, že sa musí poučiť z toho, čo sa dialo. Iné prejavy u dcéry som nezistila. Dcéra nás obviňuje, že sme ju prvotne dali na psychiatriu, naposledy mi dcéra volala v sobotu pred hospitalizáciou, vravela, že boli pri jej dverách susedia a hovorili, že zavolajú sanitku, lebo veľmi plakala a kričala, rozprávali sme sa asi päť minút a potom telefón zložila, následne už telefón mala nedostupný. Potom som dcére volala nasledujúci deň v nedeľu o piatej poobede, dcéra normálne hovorila, nekričala, povedala, že všetko je v poriadku. Pýtala som sa jej, že či by neprišla k nám alebo či ja nemám k nej prísť, povedala, že nie, že je všetko v poriadku. Dcéra je psychiatrický pacient od 18. rokov, prvýkrát bola hospitalizovaná, keď mala 18.

rokov, vtedy, keď zmaturovala bola jedenkrát doma a jedného dňa povedala, že najlepšie by bolo, keby vyskočila z balkóna, že je nepotrebná, síce mala aj nejakú brigádu. Vtedy ja som prvýkrát iniciovala psychiatrické vyšetrenie u MUDr. D., bolo to pred dvadsiatimi-dvomi rokmi a dcéra bola aj prijatá a dali jej lieky. Dcérin problém je v tom, že nechce žiadne lieky, lebo vraví, že škodia, čo možno je aj pravda. Tento výsluch nebol normálny, dcéra potrebuje, aby bola preliečená a mňa obviňuje, že som jej zničila život. V čase prvého psychiatrického vyšetrenia dcére bolo diagnostikovaná psychóza, po hospitalizácii sa dcéra liečila u MUDr. D. ambulantne, ale už pri nej prestala brať lieky, z toho dôvodu bola po asi troch, štyroch rokoch druhýkrát hospitalizovaná. Dcéra možno aj osemkrát bola hospitalizovaná, jedenkrát aj v Bratislave, keď odišla do práce, odkedy ju dali hľadať. Dcéra zmenila asi troch psychiatrov. Ja som v kontakte so súčasným psychiatrom dcéry, v pondelok som u neho bola, povedal mi, že pred týždňom bola na kontrole. Ošetrujúci psychiater MUDr. I. uviedol, že dcére by sa zišla hospitalizácia, lebo asi neberie lieky, ktoré jej predpísal. Na druhý deň už ste mi volali zo súdu, že dcéra je hospitalizovaná. Dcéra tvrdí, že nie je chorá, my by sme sa mali dať liečiť, to svedčí o všetkom. V prípade, že by dcéra bola prepustená, určite by liečbu nedodržiavala. Je hrozné, že dcéru sem zobrali ako vraha a myslím si, že potrebuje preliečenie. Dcéra tvrdí, že v predchádzajúcom byte keď bývala na S. ulici, volal jej jeden človek, ktorý jej povedal, že v H. skončila.“ K výsluchu ošetrujúceho lekára uviedla: „Toto je preto, že dcéra sa trápi. Keď bývala na S. ulici, bola nespravodlivo obvinená, vôbec nerobila veci, ktoré sa uvádzali, v čase, keď ju hospitalizovali, nám ako rodičom tri dni nedali vedieť, v byte tiekla voda, bola tam potopa. Dcéru obvinili tam, že chodili za ňou policajti, že napadla tehotnú ženu, čo nie je vôbec pravda, pretože dcéra taká nie je. My sme predali byt na O., dcéra býva v byte v M. od novembra minulého roku. Dcéra sa možno len bála, nie je pravda, že by kopala do dverí, ja som tam bola. Dcéru škaredo odviedli. Je pravda, že dcéra má pocity strachu, ale nie že by nedodržiavala hygienu. V byte je bodrel, ale asi preto, že sa tam bránila, sú tam vysypané vločky, káva. Je pravda, že dcéra nespala. Nemyslím si, že dcéra je agresívna, je normálne, že človek sa bráni, keď ho sem chceli doviezť. To je to, čo by som chcela uviesť k vyjadreniu lekárky.“

12. Súd z prijímajúcej správy zistil, bola privezená RLP, MUDr. C. Y., anamnesticky z domu, zo F., trvalý pobyt má v H. H.. Dňa 11. 05. susedia volali políciu a tá potom záchranku pre jej neprijateľné, agresívne správanie voči susedom, kopala na dvere, hovorila, že ju sledujú, odpočúvajú, chcú jej škodiť, púšťala nahlas hudbu, hlasno vykrikovala, takto sa správala aj vo dne, aj v noci, striedavo dva dni bolo lepšie, potom zase horšie, jej správanie sa stupňovalo. V byte mala strašný neporiadok, samé staré veci, neumyté riady, bol tam smrad, sama je hygienicky zanedbané, špinavé šaty, vlasy, nechty, hovorila, že sa lieči u MUDr. I. vo F., je to jej psychiater, užíva len Citalopram, lebo ostatné lieky jej škodia. Bola opakovane hospitalizovaná aj tu v Banskej Bystrici na psychiatrii. Pri prevoze bola agresívna, bolo nutné jej podať Midazolam a povedať jej, že ide o kardiológiu, lebo psychiatrické vyšetrenie odmietala, kričala, odmietala, sácala sa. V subjektívnej časti prijímajúcej správy je uvedené, nechcem sem ísť..., mne nič nie je..., čo ma nenecháte..., vy ste blázni..., ja to tu už poznám..., vy mi len zle chcete, ublížite mi, tie lieky ma zabijú, aj tie elektrošoky, stále ma sledujú..., škodia mi..., ich sem zatvorte..., ja aj Vás dobre poznám..., všetko budem cestou súdu riešiť s Vami..., pri pokuse o kontakt vstáva, sadá si, nespolupracuje, odchádza z miestnosti, strká do záchranárov..., odmieta spolupracovať, komunikovať..., zaháňa sa na posádku RLP, personál oddelenia, nadáva... Objektívne pacientka prichádza na ošetrovňu v sprievode posádky RLP po podaní 8mg Midazolamu i pre nespoluprácu, lucidná, psychoticky nepokojná, agitovaná, vysoko intrapsychická tenzia, verbálny kontakt nenadviaže, kričí, zasahuje, vstáva, sadá si, pobehuje po miestnosti, strká do personálu, očný kontakt nenadviaže, orientovaná osobou, inak na otázky toho, žena odpovedá selektívne, výberovo, emočne - afektívne, nepriliehavá, instabilná, verbálne aj drachiálne agresívna, zaháňa sa na personál, nadáva, kričí, odmietavá k výzvam, k spolupráci, ukľudneniu sa, vysoká, intrapsychotická tenzia, nálada

- dysfonická, rezonantná, vysoká imitabilita, akútny nepozorujem poruchy vo vnímaní, neviem ich však vylúčiť pre puribultné poruchy myslenia v podobe paranoidno - perzekučných pudov, v myslení prítomný autizmus, dereizmus, uzatváranie sa do svojho sveta, izolovanie sa od okolia, zhromažďovanie vecí, zanedbávanie hygieny, sociálna stiahnutosť, izolácia od okolia. Pacientka invalidizovaná napriek veku 41 rokov, neschopnosť pracovného zariadenia pre psychotickú poruchu v právnom slova zmysle, bizarnosti v správaní, behanie po susedoch, búchanie na dvere, hlasné púšťanie hudby, rušenie súkromia susedov, vzbudzovanie strachu u susedov, ohrozovanie susedov s nutnosťou privolania polície, RLP, zanedbávanie hygieny, hygienických návykov, poruchy spánku, ohrozovanie samej seba, osobnosť psychoticky alterovaná, so známkami postpsychotického deficitu (nemožnosti dosiahnutia štádia remisie, plná úzdrava stavu, predchorobia). Prijatá na oddelenie pre hrozbu z premeškania,

pre herperoa, ako aj autosugestívne správanie pri vysadení liečby v ambulantných podmienkach. Umiestnenej bola stanovená diagnóza paranoidná schizofrénia.

13. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky ).

14. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného . Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.

15. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Umiestnená trpí podľa lekárskeho nálezu duševnou poruchou - paranoidná schizofrénia. Umiestnená bola opakovane hospitalizovaná, je dlhodobý psychiatrický pacient. Bola vedená ako psychiatrický pacient u MUDr. I.. V dôsledku duševnej choroby vykazovala známky verbálnej a brachiálnej agresivity, emočne afektívne nepriliehavá, psychoticky nepokojná, vysoká intrapsychická tenzia, v myslení prítomný autizmus, dereizmus, uzatváranie sa do svojho sveta, zhromažďovanie vecí, zanedbávanie hygieny. Uvedené skutočnosti sa prejavovali tým, že umiestnená sa správala agresívne voči susedom, púšťala nahlas hudbu, kopala do dverí, tvrdila, že ju odpočúvajú, v noci nespávala, vykrikovala. Počas transportu bola agresívna voči posádke RLP, bola nutná jej pacifikácia a naďalej bola aj agresívna pri hospitalizácii. Svojim konaním, najmä voči susedom narúša ich životnú komfortnú zónu, pričom môže u nich vzbudzovať strach. V konaní bolo zistené, že tiež neužíva antipsychotickú terapiu. Na základe toho súd dospel k záveru, že umiestnená je nebezpečná pre svoje okolie svojimi prejavmi verbálnej a brachiálnej agresivity a hrozí jej v prípade nepokračovania hospitalizácie závažné zhoršenie zdravotného stavu, pretože je dlhodobo

nespolupracujúca v ambulantnej terapii, neužíva lieky, čo sama priznal pri výsluchu. To znamená, že duševné ochorenie je takej intenzity a stupňa narušenia, že bolo nevyhnutné jej obmedzenie osobnej slobody. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že prevziatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade so zákonom.

16. Záverom súd poukazuje na , v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci ( ).