Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/15/2020

Zmenené rozhodnutím 13Cob/126/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Passerati, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, zastúpeného zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom G. X. X/A, XXX XX L. - H. H., v konaní o zaplatenie 73,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,28 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e . Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku m e n í tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia z a m i e t a . Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/15/2020-96 zo dňa 15. mája 2020 vo výroku o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á na náhradu trov prvoinštančného konania p r á v o . Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Passerati, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 52 309 304, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 73,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 73,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 73,28 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 73,28 Eur od 26.06.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 25.04.2019 došlo v Žiline ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky L EČV: B ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej C. L.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže vozidlo, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodená užívala na nevyhnutné účely, uzatvorila poškodená dňa 29.04.2019 Zmluvu o nájme č. X/XXXX, na základe ktorej si prenajala motorové vozidlo L po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla na sumu 2.010,- Eur za 22 dní nájmu. Žalovaný však poskytol plnenie vo výške 1.932,72 Eur s tým, že krátil plnenie o 73,28 Eur z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla.

2. Dňa 26.11.2019 bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor. V podanom odpore namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko nemohlo dôjsť k uzavretiu platnej zmluvy o postúpení pohľadávky a nebolo preukázané, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. Taktiež namietal aj úroky z omeškania, nakoľko má za to, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

3. Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu tak, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky, v rámci ktorej k úhrade nájomného došlo započítaním a existencia škody je preukázaná. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Námietku nutného prenájmu

považuje za účelovú a bezpredmetnú, poškodený prišiel o možnosť využívať vlastné vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo užíval na ten istý účel ako vlastné vozidlo a to so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. K odpočtu prevádzkových nákladov žalobca uviedol, že zo strany žalovaného nie je ničím podložený, krátenie je neoprávnené. Dokonca NS SR vyslovil v rozhodnutí z 28.03.2013, že vykonaná oprava pri použití nových dielov vozidlo znehodnocuje, pretože technická hodnota každého vozidla poškodeného dopravnou nehodou sa znižuje. Ide o náklady, ktoré nepochybne vznikli v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Na úroky z omeškania je daný nárok podľa v spojení s , nakoľko žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania a žalovaný skončil šetrenie dňa 10.06.2019.

4. Súd následne nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

5. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 15 ods. 1, 2 (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

7. Podľa , (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

8. Podľa veta prvá súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

11. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 25.04.2019 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo A.L., ktorá postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Uvedené skutkové okolnosti boli

nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá . Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu z dôvodu neplatného postúpenia.

14. Súd posúdil, že došlo k platnému postúpeniu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 20.05.2019, v dôsledku čoho je daná aktívna legitimácia žalobcu. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska započítanie má charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia (vid Fekete: a, Veľký komentár, 2.diel, 2011, str. 1708). V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 2010,- Eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo oznámené listom, čo žalovaný nerozporoval. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 20.05.2019 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 2010,- Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 2010,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 12) Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Poškodená oznámila žalovanému postúpenie listom zo dňa 20.05.2019.

- K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. , v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa .

15. Súd mal nepochybne preukázané, že poškodený dňa 29.04.2019 uzavrel Zmluvu o nájme č. X/ XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 29.04.2019 počas nevyhnutného času opravy. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 22 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 90,- EUR predstavovalo celkovú sumu za prenájom 2010,- Eur , ktorá zahŕňala aj poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- Eur, čo bolo dojednané v zmluve.

16. Súd poukazuje na to, že náklady spojené s nájmom motorového vozidla sú skutočnou škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Vychádzajúc zo sú súčasťou skutočnej škody aj náklady spojené s odstraňovaním, resp. zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. V nadväznosti na to možno konštatovať, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním klienta žalovaného vznikla poškodenému škoda v podobe nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla. Keby nedošlo k uvedenému protiprávnemu konaniu, nebolo by nutné odovzdať vozidlo do opravy. Je nesporné, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za nutne a účelne vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v obvyklej výške za účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv. navráteniu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo v najmenšej sfére, ideálne vôbec. Kým nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu /a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla alebo vyplatením ceny poškodenému vozidla/, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodu. Náklady za prenájom náhradného vozidla je nutné považovať za účelne vynakladané do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode.

17. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť

vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

18. Súd mal zistené, že žalovaný danú poistnú udalosť ukončil a poskytol poistné plnenie poškodenej, čo jej oznámil listom zo dňa 13.06.2019. Plnenie bolo poskytnuté za náklady titulom prenájmu za 22 dní v zmysle vystavenej faktúry žalobcom, avšak žalovaný odpočítal prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 73,28 Eur. Teda priznal sumu 1.936,72 Eur.

19. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nespochybňoval škodovú udalosť, ani výšku nájomného a ani dĺžku nájmu 22 dní. Namietal len prevádzkové náklady.

20. Žalovaný až v podanom odpore namietal aj nutnosť užívania náhradného vozidla poškodenou.

21. Súd námietku žalovaného považuje za účelovú, nakoľko daný nájom nenamietal pri poskytovaní poistného plnenia, dokonca akceptoval zmluvu o nájme, keďže priznal výšku nájomného 90,- Eur /deň a akceptoval aj trvanie nájmu, t.j. 22 dní od 29.04.2019 do 20.05.2019.

22. Z predloženého čestného prehlásenia poškodenej vyplýva, že po dobu opravy nemala k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom bol nevyhnutný. Súd poukazuje na to, že v súčasnosti je úplne bežnou vecou, že takmer každá dospelá osoba má k dispozícii vozidlo, ktoré využíva pre rodinné, súkromné, či pracovné účely, a preto pokiaľ má niekto vozidlo, je logické, že ho využíva podľa potreby. Je prirodzené, že pokiaľ takto využíva vozidlo a následne vozidlo nemôže užívať, pociťuje to ako obmedzenie. Poškodená bola obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva k vozidlu práve zavinením klienta žalovaného, ktorý poškodil jej vozidlo. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uvádzal, že v čestnom prehlásení nie je bližšie špecifikovaný dôvod prenájmu, predsa dôvod vyplýva minimálne z toho, že poškodená vlastnila vozidlo, teda je predpoklad, že ho aj užívala podľa potreby, čo neznamená neustále 24 hodín, avšak 24 hodín denne ho mala k dispozícii užívať podľa potreby (nákupy, dovoz do práce,...) a pokiaľ ho nemala k dispozícii, bola obmedzená vo výkone vlastníckeho práva, a to v dôsledku klienta žalovaného. A práve preto mala prenajaté vozidlo, aby nebola obmedzovaná v jej zaužívanom živote, v rámci ktorého využívala aj svoje vozidlo. Náhradné vozidlo užívala poškodená na ten istý účel ako vlastné vozidlo a to so zabezpečovaním svojich súkromných a pracovných potrieb. Súd posúdil, že bol daný dôvod pre prenájom vozidla.

23. Žalovaný uvedené nespochybnil, čo vyplýva aj z oznámenia o poistnom plnení, keď sám uviedol, že priznáva náklady za prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy, t.j. 22 dní a vo výške 90,- Eur/deň. Preto je nelogické, že žalovaný počas priebehu súdneho konania namietal účelnosť prenájmu. Jeho námietka je účelová a špekulatívna, pričom súd posúdil, že ani nie je dôvodná, čo vyplýva aj z čestného prehlásenia poškodenej, z ktorého logicky vyplýva opodstatnenosť prenájmu počas doby, keď vozidlo bolo v oprave zavinením klienta žalovaného.

24. Žalovaný však krátil poistné plnenie o sumu 73,28 Eur z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov počas doby prenájmu vozidla. Žalovaný však žiadnym iným spôsobom neodôvodnil svoje krátenie, ako ani výpočet, ani postup. Svojvoľne určil sumu, ktorú odpočítal. Zo strany žalovaného nie je ničím podložený postup odpočtu, teda krátenie je neoprávnené.

25. Súd posúdil, že žalovaný nepreukázal žiadny právny základ odpočtu, či krátenia plnenia, teda neuniesol dôkazné bremeno.

26. Pokiaľ žalovaný znížil plnenie o sumu 73,28 Eur ako výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho použitím po dobu prenájmu náhradného vozidla a z dôvodu, že poškodeného vozidlo po uvedený čas používané nebolo, tieto hodnoty sa na poškodenom vozidle neznížili a k poklesu uvedenej hodnoty prichádza na náhradnom vozidle a sú zarátané v cene nájomného, súd s týmto postupom a názorom žalovaného sa nestotožňuje. Žalovaný totiž nepreukázal výpočet daných „výdavkov“. Nie je zrejmé, či zohľadňoval

hodnotu poškodeného vozidla vzhľadom na jeho vek,... a nemožno stotožňovať poškodené vozidlo a náhradné vozidlo, pokiaľ žalovaný tvrdí, že dané výdavky sú zarátané v cene nájomného.

27. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že tá výška je skutočne 73,28 Eur. Navyše absentuje akýkoľvek právny základ, na základe ktorého žalovaný pristúpil k takému odpočtu. Je možné iba konštatovať, že poisťovatelia využívajú pre takýto výpočet vyhl. MS SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorej aplikovateľnosť pre daný prípad je však vylúčená a ani žalovaný naň nepoukazoval, pričom žalovaný nie je osobou - znalcom, ktorá v zmysle vyhlášky by mohla taký výpočet a pravidlá aplikovať. Súd dospel k záveru, že žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom daných nákladov, či výdavkov. Z ničoho nevyplýva ani výpočet na takú sumu. Vzhľadom na a bolo povinnosťou žalovaného svoje tvrdenia preukázať. Žalovaný však svoje tvrdenia nepreukázal, dokonca ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia ohľadom daných výdavkov. Keďže jednak neboli preukázané, zároveň žalobcom relevantne namietané, súd ich zároveň posúdil za svojvoľné posúdenie zo strany žalovaného bez relevantného základu. Žalovaný mal vedomosť, že žalobca namieta dané poníženie výšky plnenia, napriek tomu žalovaný ničím relevantným a hodnoverným nezdôvodnil a nepreukázal svoje tvrdenie. Ide o svojvoľné posúdenie zo strany žalovaného, preto nemožno na to prihliadať a taký postup teda súd posúdil za neopodstatnený. Nepostačuje tvrdenie žalovaného, že jeho postup je správny. Pred súdom nepredložil ani žiadny výpočet na preukázanie zníženia sumy, ako ani relevantný základ toho. Súd teda posúdil zníženie plnenia o danú sumu za nepreukázané a neopodstatnené.

28. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 1.936,72 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 73,28 Eur uplatnená dôvodne, a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

29. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

30. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 26.06.2019, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo dňa 13.06.2019, v ktorom je uvedené, že šetrenie bolo ukončené dňa 10.06.2019, a teda začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 25.06.2019.

31. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /

32. Podľa (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

33. Podľa nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky

na náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse fyzickej osoby. Preto je nutné aplikovať , a to pre úroky z omeškania, a to s ohľadom na náhradu daného plnenia upraveného predovšetkým v občianskoprávnych predpisoch. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 26.06.2019, keďže skončenie šetrenia bolo dňa 10.06.2019 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 25.06.2019. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov poskytol nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu - žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie najneskôr do 25.06.2019. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o žalovanú istinu, a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, či preukázania a bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutí KS v Košiciach z 09.04.2015, sp.zn. , podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom sa súd stotožňuje.)

35. Súd priznal úroky z omeškania od 26.06.2019, a to z priznanej sumy, t.j. zo sumy 73,28 Eur.

36. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. ( ) Podľa 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).