Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/29/2019

Potvrdené rozhodnutím 6Co/112/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. A. U. XXX, XXX XX N. Q., zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom V. XXXX/XX, XXX XX N. Y., proti žalovanému: BYP, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 437 263, zastúpenému JUDr. Milanom Trnovským, advokátom so sídlom U. XXXX/X, XXX XX N. Y., o zdržanie sa konania porušujúceho práva vlastníka zlepšovacieho návrhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/29/2019-104 zo dňa 19. 05. 2020, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/29/2019-104 zo dňa 19. 05. 2020 potvrdzuje. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu X. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. Q., H.. E.. Š. XXX, zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, so sídlom Kukučínova 2324/20, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému BYP, s.r.o., Hviezdoslavova 1, Liptovský Hrádok, IČO: 36 437 263, zastúpenému JUDr. Milanom Trnovským, advokátom, so sídlom Štefánikova 1361/4, Liptovský Mikuláš, o zdržanie sa konania porušujúce práva vlastníka zlepšovacieho návrhu, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou zo dňa 23. 05. 2019, podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27. 05. 2019, žalobca žiadal, aby súd žalovanému zakázal využívať zlepšovací návrh na úpravu projektovej dokumentácie Plynofikácia VS 1, Belanská štvrť, Liptovský Hrádok, ním podaný dňa 11. 04. 2003. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11. 04. 2003, v tom čase ako zamestnanec žalovaného, podal zlepšovací návrh na úpravu projektovej dokumentácie zhotoviteľa projektu PROJEKTA, výrobné družstvo, so sídlom 1. mája 19, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 652 857, a to pre stavbu Plynofikácia VS 1, Belanská štvrť, Liptovský Hrádok (ďalej len „zlepšovací návrh“). Dňa 09. 05. 2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že zlepšovací návrh postupuje na posúdenie odbornému projektantovi a tiež zhotoviteľovi diela. Bez toho, aby uzatvoril žalovaný so žalobcom zmluvu v súlade so o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch (ďalej len „), žalovaný použil zlepšovací návrh tak, že zhotoviteľovi projektu zadal prepracovanie časti projektovej dokumentácie. Podľa takto zmenenej projektovej dokumentácie v časti „A“ ROZVODY ÚK, TLKA VZDUCHU, bola zhotovenástavba Plynofikácia VS 1, Belanská štvrť, Liptovský Hrádok, a jej kolaudáciou daná do užívania. Žalovaný zlepšovací návrhu stále využíva, a preto sa žalobca domáhal zákazu využívať jeho zlepšovací návrh, odvolávajúc sa na ustanovenie až 74 , , , a na .

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu rozporoval v celom rozsahu. Poukázal na to, že uplatnenia svojich práv, vyplývajúcich z porušenia práva vlastníka zlepšovacieho návrhu, sa žalobca domáhal vo viacerých konaniach, a to v konaní, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. a v konaní, vedenom na Okresnom súd Banská Bystrica pod sp. zn. . Podľa názoru Krajského súdu v Žiline, vysloveného v rozsudku zo dňa 29. 09. 2010 pod sp. zn.

, podstatou zlepšovacieho návrhu bolo, že pri výstavbe plynovej kotolne boli vykonané úspory rozpočtových nákladov, nakoľko nemusel byť použitý materiál v takom rozsahu, v akom bol plánovaný a nezrealizovali sa niektoré montážne a stavebné práce. Žalovaný poukázal na dôvody rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11. 03. 2010, sp. zn. , kde je konštatované, že finančné prostriedky na rekonštrukciu plynovej kotolne, kde mal byť využitý zlepšovací návrh, poskytla spoločnosť ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. dodávateľovi, ktorým bola obchodná spoločnosť PCD s.r.o., Tlmače. Zlepšovací návrh preto nevyužil žalovaný, ale obchodná spoločnosť ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k plynovej kotolni a zariadeniu až v roku 2005, a to na základe osobitnej zmluvy, uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. zo dňa 18. 07. 2005. Žalovaný poukázal aj na právnu úpravu ustanovenia § 73 zákona č. 527/2990 Zb., v zmysle ktorej žalobca mohol od 12. 06. 2003 voľne disponovať s uvedeným zlepšovacím návrhom, teda mohol sa domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov voči zhotoviteľovi a vlastníkovi diela, t. j. obchodnej spoločnosti ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. Žalovaný namietal aj vykonateľnosť žalobného návrhu, pretože z neho nevyplýva spôsob, akým má mať žalovaný zakázané využívať zlepšovací návrh žalobcu. Pokiaľ by súd takto formulovanému žalobnému návrhu vyhovel, došlo by k neoprávnenému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného. Takisto namietal, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom malo byť porušené jeho právo, či právom chránený záujem zo strany žalovaného a aké mali byť následky takéhoto porušenia. Uvedené úspory, ktoré mal zlepšovací návrh priniesť, ušetril podľa žalovaného priamo zhotoviteľ tým, že uvedené položky pri realizácii diela plynovej kotolne nezrealizoval.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05. 08. 2019 (v replike) poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení nepoprel, že dňa 11. 04. 2003 žalobca, ako zamestnanec žalovaného, podal zlepšovací návrh na úpravu projektovej dokumentácie zhotoviteľa projektu PROJEKTA, v.d., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, a to pre stavbu Plynofikácia VS 1, Belanská štvrť, Liptovský Hrádok a že tento zlepšovací návrh naďalej využíva. Súdne rozhodnutia, ktoré žalovaný citoval vo svojom vyjadrení, nemajú podľa žalobcu žiaden vzťah k teraz uplatnenému nároku, pretože neúspešnosť označených žalôb bola z dôvodu premlčania peňažného nároku (sp. zn. ) a z dôvodu zastavenia konania (). Žalobca sa odvolal na dôkazy, obsiahnuté v uvedených spisoch, vyslovil názor, že tvrdenie žalovaného, že od 12. 06. 2003 mohol žalobca voľne disponovať so zlepšovacím návrhom, nemá oporu v žiadnej právnej norme. Na podanej žalobe preto zotrval.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23. 08. 2019 (v duplike) zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na tam uvedených dôvodoch. Navyše namietal svoju vecnú pasívnu legitimáciu z dôvodu, že nevyužíva zlepšovací návrh ako taký, nakoľko zlepšovací návrh využila obchodná spoločnosť ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. a následne samotný zhotoviteľ diela, obchodná spoločnosť PCD s.r.o., Tlmače. Žalovaný teda nemôže byť zaviazaný sa zdržanie sa niečoho, čo on sám nevyužíva, nakoľko na neho prešlo vlastnícke právo ku kotolni na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18. 07. 2005. Preto žalobu žiadal zamietnuť.

5. Na pojednávaní, vykonanom dňa 19. 05. 2020, žalobca upravil žalobný petit tak, že okrem pôvodného výroku, ktorým žiadal žalovanému zakázať využívať zlepšovací návrh na úpravu projektovej dokumentácie Plynofikácia VS 1, Belanská štvrť, Liptovský Hrádok, podaný žalobcom dňa 11. 04. 2003, žiadal uložiť žalovanému povinnosť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi písomný protokol, potvrdený odborne spôsobilou osobou, o nevyužívaní zlepšovacieho návrhu. Vzhľadom k tomu, že zmenenou žalobou nedošlo k podstatnej zmene predmetu sporu, súd v súlade s ustanovením zmenu žaloby pripustil.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Obranu žalovaného, spočívajúcu v namietanej vecnej pasívnej legitimácii, označil za irelevantnú, pretože žalobca podal zlepšovací návrh žalovanému, ako svojmu zamestnávateľovi. Žalovaný so zlepšovacím návrhom naložil takým spôsobom, že dal pokyn projektovej organizácii, s ktorou bol v zmluvnom vzťahu, na prepracovanie projektovej dokumentácie. Podľa tejto projektovej dokumentácie zhotoviteľ realizoval stavbu. Projektant bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, preto podľa žalobcu nie je rozhodujúcou skutočnosť, namietaná žalovaným, že používateľom zlepšovacieho návrhu bola spoločnosť ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. (táto spoločnosť v súčasnom období už právne neexistuje). Zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ by žalobe bolo vyhovené, žalovaný by podľa jeho názoru musel prerobiť systém časti vykurovania a ak by žalovaný neprerobil systém vykurovania, musel by vypnúť kotolňu.

7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Jeho právna zástupkyňa uviedla, že pokiaľ žalovaný neprijal v súlade s ponuku na využívanie zlepšovacieho návrhu, v súlade s ustanovením tohto zákona ak v lehote 2 mesiacov nebola uzavretá zmluva o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň, bol žalobca, ako zlepšovateľ, oprávnený so zlepšovacím návrhom voľne disponovať. Poukázal na platnú zásadu v právnom štáte, a to, že právo patrí bdelým, a pretože žalobca ponúkol svoj zlepšovací návrh žalovanému, musel si byť vedomý aj právnych dôsledkov, ktoré vyplynú z neprijatia ponuky a neuzatvorenia zmluvy. Potom nemôže byť na ujmu žalovaného, že žalobca si v zákonnej lehote zákonným spôsobom neuplatnil svoje práva a poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní si žalobca uplatňuje právo až po 17 rokoch od predloženia ponuky na využitie zlepšovacieho návrhu. Žalovaný namietal vykonateľnosť žalobného petitu, pretože petit musí byť zrozumiteľný, určitý takým spôsobom, aby mohlo dôjsť k jeho výkonu núteným výkonom rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok je aj v rozpore s . Žalovaný reálne zaplatil obchodnej spoločnosti ORGAPOWER Slovakia, s.r.o. kúpnu cenu, kúpil výmenníkovú plynovú stanicu ako hnuteľnú vec, ktorú nadobudol do svojho vlastníctva. Spôsobom, akým sa výkonu práva domáha žalobca, by došlo k neoprávnenému zásahu do občianskoprávnych vzťahov a oprávnených záujmov na strane žalovaného, nakoľko by došlo k ďalším následným škodám značného rozsahu aj vo vzťahu k veľkej skupine obyvateľstva, vo vzťahu ku ktorej je teplo poskytované z uvedenej stanice.

8. Súd vykonal všetky dôkazy označené stranami, okrem výsluchu svedka K.. Z., ako informovaného zástupcu zhotoviteľa projektu, nakoľko žalobca svedka žiadal vypočuť na skutočnosť, či je možné prerobenie kotolne podľa pôvodne projektu, vypracovaného týmto svedkom. Vzhľadom na predmet konania by bol bezpredmetný výsluch uvedeného svedka k požadovanej skutočnosti. Navyše K.. Z. bol ako svedok vypočutý v konaní tunajšieho súdu , pričom na návrh žalovaného bol vykonaný dôkaz oboznámením uvedeného spisu. Žalovaným navrhnutý dôkaz, a to výsluch štatutárneho orgánu ORGAPOWER Slovakia, s.r.o., nebol vykonaný so súhlasom žalovaného a navyše súd poukazuje na skutočnosť, že tento subjekt bol vymazaný z obchodného registra dňom 12. 09. 2012.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že K.. V., ktorý bol zamestnancom BYP Liptovský Hrádok, mu predložil na posúdenie projekt, vypracovaný K.. Z.. Zistil, že K.. Z. naprojektoval 6 čerpadiel, ktoré mali vysoký výkon na množstvo vody v systéme, čo by mohlo spôsobiť, že by čerpadlá zhoreli. Preto navrhol také riešenie, že namiesto 6 čerpadiel, ktoré mali dohromady výkon asi 500 m3, by sa použili len dve čerpadlá, každé s výkonom 250 m3. Na základe tohto zlepšovacieho návrhu sa potom aj zrealizovala rekonštrukcia výmenníkovej stanice na kotolňu. Žalobca uviedol, že touto žalobou chce dosiahnuť to, aby žalovaný prerobil kotolňu podľa pôvodného projektu K.. Z., t. j. na 6 čerpadiel.

10. Zo spisu vyplýva, že žalobca bol zamestnaný v Bytovom podniku Liptovský Hrádok, príspevková organizácia Mesta Liptovský Hrádok, IČO: 039748 („BYP Liptovský Hrádok“) s tým, že od roku 1999 do roku 2005 vykonával funkciu majstra tepelného hospodárstva a aj kuriča. BYP Liptovský Hrádok pristúpil k rekonštrukcii výmenníkovej stanice na plynovú kotolňu a vypísal verejnú súťaž na vypracovanie dodávateľa projektu. V tejto súťaži uspela firma PROJEKTA, výrobné družstvo, so sídlom v Liptovskom Mikuláši (ďalej len PROJEKTA“), ktorá vypracovala projekt s dátumom „1. 2002“. Žalobca dňa 11. 04. 2003 podal u svojho zamestnávateľa BYP Liptovský Hrádok zlepšovací návrh zo dňa 07. 04. 2003, na „úpravu projektovej dokumentácie Plynofikácia VS-1 Belanská štvrť Liptovský Hrádok“. Listom zo dňa 09. 05. 2003 oznámil zamestnávateľ žalobcovi, že v zmysle odstúpil zlepšovací návrh na posúdenie odbornému projektantovi a aj realizačnej firme na posúdenie a možné využitie tak, aby neboli porušené podmienky zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Zároveň oznámil žalobcovi, že o výsledkoch ho bude informovať. Na základe zlepšovacieho návrhu žalobcu, prepracovala PROJEKTA časť výkresov profesie ústredné kúrenie do nových výkresov s dátumom „5. 2003“. Na základe týchto nových výkresov bola aj realizovaná stavba. Vo vlastníctve BYP Liptovský Hrádok bolo zrejme iba zariadenie výmenníkovej stanice, pričom vlastníkom budovy bolo Mesto Liptovský Hrádok.

11. Dňa 04. 11. 2002 bola medzi BYP Liptovský Hrádok a ORGAPOWER Slovakia, s.r.o.. so sídlom Vietnamská 22, Bratislava, IČO: 35 833246 (ďalej „ORGAPOWER“) uzavretá Dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov a prenájme zariadení („Zmluva“), na základe ktorej sa ORGAPOWER zaviazal zabezpečiť financovanie a prostredníctvom subdodávateľa a ostatných dodávateľov vybudovanie a sprevádzkovanie kotlových jednotiek s príslušenstvom („kotolňa“) a BYP Liptovský Hrádok sa zaviazal

umožniť jej riadne užívanie. ORGAPOWER sa zaviazal po dobu dohodnutú v Zmluve umožniť BYP Liptovský Hrádok užívať kotolňu a následne ju previesť na BYP Liptovský Hrádok, ktorý sa zaviazal uhradiť ORGAPOWER-u za poskytnuté tovary a služby dojednaný poplatok. Podľa tejto Zmluvy realizovala dodávku kotolne spoločnosť POWER CONTROL & DIAGNOSTICS, Tlmače, s.r.o. so sídlom Tlmače, IČO: 31 422 055 („ďalej PCD Tlmače“). Stavebné povolenie na stavbu „Rekonštrukcia a modernizácia existujúcej výmenníkovej stanice VS 1 na plynovú kotolňu na pozemku parcela č. 486, 467/1, k. ú. Liptovský Hrádok“ bolo dňa 11. 09. 2002 vydané Okresným úradom Liptovský Mikuláš, odborom životného prostredia, stavebníkovi BYP Liptovský Hrádok. Kolaudačné rozhodnutie na túto stavbu bolo vydané Mestom Liptovský Hrádok dňa 28. 04. 2004 stavebníkovi BYP Liptovský Hrádok. Dňa 18. 07. 2005 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim ORGAPOWER a kupujúcim BYP Liptovský Hrádok, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva ku kotolni. Cena bola dohodnutá s prihliadnutím na doterajšie užívanie kotolne kupujúcim vo výške 20 196 908,- Sk. Z predložených faktúr vyplýva, že BYP Liptovský Hrádok uhradil spoločnosti ORGAPOWER v mesačných splátkach, fakturovaných od novembra 2003 do júla 2005, spolu sumu 32 473 610,- Sk.

12. Podľa , za zlepšovacie návrhy sa pokladajú technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenia, ako aj riešenia problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia, s ktorými má zlepšovateľ právo nakladať.

13. Podľa (1) Zlepšovateľ je povinný ponúknuť zlepšovací návrh svojmu zamestnávateľovi, ak sa zlepšovací návrh týka odboru práce alebo činnosti zamestnávateľa. (2) Zlepšovateľ má právo so zlepšovacím návrhom nakladať bez obmedzenia, ak s ním zamestnávateľ v lehote dvoch mesiacov od ponuky zlepšovacieho návrhu neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň ( ).

14. Podľa , právo využívať zlepšovací návrh vzniká uzavretím zmluvy so zlepšovateľom o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň.

15. Podľa , v prípade neoprávneného zásahu do práv chránených týmto zákonom sa môže ten, ktorého právo sa porušilo, domáhať najmä toho, aby rušenie práva bolo zakázané a aby následky porušenia boli odstránené. Ak sa týmto zásahom spôsobila škoda, má poškodený právo na jej náhradu; nahrádza sa to, o čo sa majetok poškodeného škodlivou udalosťou zmenšil (skutočná škoda) a čo by bol dosiahol, keby nenastala škodlivá udalosť (ušlý zisk). Ak sa týmto zásahom spôsobila nemajetková ujma, má poškodený právo na primerané zadosťučinenie, ktoré môže spočívať aj v peňažnom plnení.

16. Zlepšovací návrh je tzv. podnikateľským inštitútom a možno zaň považovať akékoľvek zdokonalenie, či vyriešenie problému zamestnávateľa. Hlavným kritériom pre prijatie ponuky zlepšovacieho je prínos pre zamestnávateľa, o čom rozhoduje zamestnávateľ. Zamestnávateľ pritom môže využívať zlepšovací návrh iba za predpokladu, že výslovne ponuku zlepšovateľa príjme a uzavrie s ním zmluvu. V prípade, že k uzavretiu takejto zmluvy nedôjde do 2 mesiacov od prijatia ponuky, zamestnanec má právo nakladať so svojim zlepšovacím návrhom bez obmedzenia, teda napr. ponúknuť riešenie inému subjektu.

17. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca síce technické riešenie predložil svojmu zamestnávateľovi, ale tento s ním nikdy neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň tak, ako to upravuje Naopak, zlepšovací návrh odstúpil projektovej organizácii a realizačnej firme, o čom informoval žalobcu listom zo dňa 09. 05. 2003, v ktorom sa odvolal na právnu úpravu V konaní bolo nesporné, že PROJEKTA prepracovala svoj pôvodný projekt z januára 2003 a do nových výkresov s dátumom „5.2003“ zakomponovala aj technické riešenie, ktoré žalobca predložil svojmu zamestnávateľovi ako zlepšovací návrh.

18. Už z názvu zlepšovacieho návrhu vyplýva, že predmetom bola úprava projektovej dokumentácie, ktorú pre zamestnávateľa žalobcu vypracovala PROJEKTA, na základe samostatného zmluvného vzťahu. Potom absentuje základný predpoklad zlepšovacieho návrhu, t. j. vyriešenie problému zamestnávateľa. Zamestnávateľ žalobcu síce toto riešenie prijal, ale nešlo o jeho problém, ale o

problém projektanta. Nakoľko sa technickým riešením žalobcu disponovalo mimo podnik (BYP Liptovský Hrádok) , nemôže sa jednať o zlepšovací návrh, ale napr. o know-how.

19. V konaní bolo takisto preukázané, že BYP Liptovský Hrádok síce mienil vybudovať kotolňu, na čo získal aj stavebné povolenie, ale nakoľko nedisponoval finančnými zdrojmi, kotolňu zhotovil investor ORGAPOWER a technicky práce realizoval PCD Tlmače. Skutočnosť, že zamestnávateľ žalobcu mal úmysel prevádzkovať kotolňu po jej zhotovení ešte neznamená, že zlepšovací návrh vyriešil technický problém žalovaného.

20. Nad rámec uvedených dôvodov súd poukazuje na to, že žalobný návrh je nevykonateľný. Sám žalobca uznal, že nie je technicky možné nevyužívať zlepšovací návrh pri zachovaní chodu kotolne, z ktorej je aktuálne dodávané teplo a teplá úžitková voda do cca 600 bytov, do budovy Polikliniky v Liptovskom Hrádku, Základnej školy J. D. Matejovie Liptovský Hrádok, Materskej školy Belanská, Liptovský Hrádok, polície, obchodu potravín a kultúrneho domu v Liptovskom Hrádku. Preto ak by aj došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, chránených (čo však preukázané nebolo), žalobcom požadovaný nárok by znamenal vypnutie kotolne, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ).

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že riešenie, navrhnuté žalobcom, hoci ponúknuté jeho vtedajšiemu zamestnávateľovi, využil tretí subjekt. Pretože sa s technickým riešením žalobcu disponovalo mimo podnik, nejedná sa o zlepšovací návrh, takže akékoľvek nároky žalobcu voči žalovanému sú nedôvodné. Preto súd žalobu zamietol.

22. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.