Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-116-2006.pdf
PDF · 84.13 KB
No categories available
6C/116/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa E. L., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom L. H., ul. Dr. A. Š. XXX, zastúpeného JUDr. I. V., advokátom so sídlom v L.. M., ul. M. M. H. č. X,. proti odporcovi B., s. r. o, so sídlom v L. H., H. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. M. T., advokátom so sídlom v L. M., ul. E. Š. M. XXXX/X,. v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 36 601,94 eura (1 102 670,-Sk) s prísl., takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 14. 12. 2006, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi vydanie bezdôvodného obohatenia 1 102 670,-Sk (36 601,94 eura) s úrokom z omeškania 6 % ročne od 29. 07. 2006 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že ako zamestnanec odporcu podal dňa 11. 04. 2003 odporcovi zlepšovací návrh na úpravu projektovej dokumentácie pre stavu P. VS - 1 B. štvrť, L. H.. Predmetom stavby bola rekonštrukcia pôvodnej výmenníkovej stanice na plynofikovanú teplovodnú nízkotlakovú kotolňu o tepelnom inštalačnom výkone 6 145 kW pre účely vykurovania bytov a komunálneho sektoru. Odporca však s ním neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň a napriek tomu zlepšovací návrh použil a naďalej ho využíva. Právo využívať zlepšovací návrh vzniká až uzavretím zmluvy so zlepšovateľom. Keďže sa tak nestalo, na strane odporcu vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pri vyčísľovaní bezdôvodného obohatenia navrhovateľ vychádzal z úspor vyčíslených znalcom Ing. H. vo výške 1 525 837,20 Sk s pripočítaním úspor získaných ušetrením dvoch obehových čerpadiel vo výške 892 316,-Sk, dvoch frekvenčných meničov patriacich k obehovým čerpadlám v hodnote 224 960,-Sk, 2 ks snímačov diferenčného tlaku patriacich k obehovým čerpadlám v sume 14 399,-Sk a zisku z výroby TÚV za dobu 4 mesiacov, nakoľko nemusela byť prerušená dodávka, vo výške 50 000,-Sk. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporcovi využitím jeho zlepšovacieho návrhu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2 707 512,-Sk a z toho si navrhovateľ uplatnil 1 102 670,-Sk.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal tento zamietnuť. Poukázal na to, že nárok navrhovateľa nemá oporu v právnej úprave zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch (ďalej zákon) ani v samotnom Občianskom zákonníku. Tvrdil, že vo veci nie je pasívne legitimovaný, nakoľko vlastníkom zariadenia - plynovej kotolne, v čase projektovej dokumentácie aj vykonávania práce nebol odporca, ale spoločnosť O. S., s. r. o. Odporca bol v tom čase príspevkovou organizáciou M. L.. H. so samostatnou právnou subjektivitou. Uznesením mestského zastupiteľstva bolo určené, že výmenníková stanica sa zmení na plynovú kotolňu. Nakoľko B., príspevková organizácia nevedela získať výhodný úver od peňažných ústavov bolo dohodnuté, že rekonštrukciu výmenníkovej stanice na plynovú kotolňu zaplatí firma O. S., s.r.o., ktorá bude aj vlastníkom tejto technológie a B.,
príspevková organizácia sa zaviazala splácať túto rekonštrukciu formou leasingu. V roku 2005 odporca získal výhodný úver od D. B., a preto došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy so spoločnosťou O. S., s. r. o., ktorá odporcovi uvedenú plynovú kotolňu predala - kupujúcim bola v čase uzatvárania kúpnej zmluvy príspevková organizácia B. a po transformácii uskutočnenej k 01. 01. 2006, na základe zmluvy o predaji podniku kotolňu získal do vlastníctva odporca. Odporca nie je vlastníkom budovy v ktorej sa kotolňa nachádza (túto vlastní aj naďalej Mesto L. H.) a odporca vlastní iba technologické zariadenie vybudované pôvodne spoločnosťou O. S., s. r. o. V čase realizácie zlepšovacieho návrhu preto odporca (jeho právny predchodca B., príspevková organizácia) nebol vlastníkom kotolne (technologického zariadenia), a preto ani nemohol získať bezdôvodné obohatenie. B., príspevková organizácia podľa zákona o majetku obcí iba spravovala obecný majetok a nikdy ho nemohla vlastniť. Materiálové úspory, ktoré si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní, nikdy nevznikli a ani nemohli vzniknúť odporcovi. Odporca takisto namietal premlčanie nároku navrhovateľa.
Súd v predmetnej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom 6C/116/2006-160 zo dňa 11. 11. 2008, ktorý bol však zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline 6Co/83/2009-197 zo dňa 23. 09. 2009. V zrušujúcom uznesením vyslovil odvolací súd názor, že predmetom obohatenia môže byť aj hodnota získaná využitím zlepšovacieho návrhu. Súčasne uložil I. stupňovému súdu povinnosť dôsledne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania a otázkou pasívnej legitimácie odporcu V zmysle ustanovenia § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa týmto právnym názorom viazaný.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ, ako zamestnanec spoločnosti B., príspevková organizácia L.. H., podal svojmu zamestnávateľovi dňa 11. 04. 2003 zlepšovací návrh, týkajúci sa úpravy projektovej dokumentácie P. VS - 1 B. štvrť, L. H.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že tento zlepšovací návrh bol využitý pri realizácii rekonštrukcie výmenníkovej stanice na plynovú kotolňu v L.. H., B. štvrť. Na podnet účastníkov bol vypracovaný v júni 2005 znalecký posudok Ing. M. H., ktorý konštatoval, že realizácia zlepšovacieho návrhu priniesla úsporu vo výške 1 525 837,20 Sk, t. j. 11 % z pôvodne plánovaných investičných nákladov na dielo podľa projektu z roku 2002 a znamenala aj odstránenie funkčných vád tohto projektu. Podľa navrhovateľa úspory boli vyššie, minimálne 2 707 512,-Sk.
V konaní bolo nesporne zistené, že využitím zlepšovacieho návrhu navrhovateľa vznikli úspory najmenej vo výške 1 525 837,20 Sk. Vzhľadom na dôvody zrušujúceho uznesenia krajského súdu potom hodnota 1 525 837,20 Sk (50 648,52 eura) môže predstavovať bezdôvodné obohatenie. Na úkor navrhovateľa však využívateľ zlepšovacieho návrhu mohol získať bezdôvodné obohatenie iba vo výške rovnajúcej sa odmene, ktorá mu mala byť vyplatená za podaný zlepšovací návrh. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že navrhovateľ s nikým neuzavrel zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň (§ 73 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch), pričom vypočutím účastníkov bolo nesporne zistené, že odporca nemal prijatú žiadnu internú smernicu týkajúcu sa určovania odmien zlepšovacích návrhov a ani zásady, podľa ktorých by bolo možné dojednávať výšku odmien za zlepšovacie návrhy. Vzhľadom k tomu je sporná výška odmeny za zlepšovací návrh, ktorá by mala byť vyplatená navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z titulu úspory na technológii plynovej kotolne, teda na investíciách. Navrhovateľ si teda v tomto konaní neuplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré by malo vznikať v súvislosti s využívaním plynovej kotolne. Nakoľko je nesporné, že zlepšovací návrh navrhovateľa bol použitý pri rekonštrukcii kotolne, bezdôvodné obohatenie vzniklo okamihom ukončenia prác - práce na rekonštrukcii kotolne boli ukončené najneskôr dňom vydania povolenia na užívanie stavby (P. výmenníkovej stanice - 1 B. štvrť, L. H.), ktoré Mesto L.. H. vydalo dňa 28. 04. 2004 a B., mestský podnik L.. H. ho prevzal 06. 05. 2004. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané, takže možno predpokladať, že povolenie užívania stavby nadobudlo právoplatnosť koncom mája 2004 (tento termín medzi účastníkmi bol nesporný).
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Navrhovateľ podal zlepšovací návrh u svojho zamestnávateľa - B., B. P. L.. H., dňa 11. 04. 2003. Zamestnávateľ listom zo dňa 09. 05. 2003 oznámil navrhovateľovi, že jeho zlepšovací návrh postúpil
realizačnej firme. Dňa 04. 11. 2002 bola uzavretá Dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov a prenájme zariadení uzavretej medzi poskytovateľom O. S., s r. o., obdarovaným B., verejná energetická organizácia zriadená v Slovenskej republike s adresou H. XXX,. L. H. a dodávateľom P., s. r. o. T. - v zmysle tejto dohody bola potom realizačnou firmou spoločnosť P., s. r. o. T.. Navrhovateľ však už nevyužil právo, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 527/1990 Zb. a ani sa nepokúsil uzavrieť zmluvu o prijatí ponuky zlepšovacieho návrhu a odmene zaň s dodávateľom, teda P., s. r. o. T.. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba bola dokončená v apríli 2004, odporca si mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula najneskôr koncom mája 2006. Pre plynutie premlčacej doby nemá význam skúšobná prevádzka na ktorú sa navrhovateľ odvolával, nakoľko navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v dôsledku toho, že realizáciou jeho zlepšovacieho návrhu vznikli úspory pri rekonštrukcii výmenníkovej stanice na plynovú kotolňu. Navrhovateľ sa nedomáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo vznikať pri prevádzkovaní plynovej kotolne. Návrh na súd bol podaný až 14. 12. 2006, teda po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko odporca sa dovolal premlčania, nemohol súd v zmysle ust. § 100 ods. 1 Obč. zákonníka priznať navrhovateľovi premlčané právo.
Výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že objekt v ktorom sa nachádza plynová kotolňa, je vo vlastníctve Mesta L.. H.. Pôvodne v tomto objekte bola zriadená výmenníková stanica, pričom z dôvodu rekonštrukcie sa celé zariadenie výmenníkovej stanice zlikvidovalo a do objektu vlastnícky patriacemu Mestu L. H. bolo nainštalované nové zariadenie plynovej kotolne. Nakoľko odporca, resp. v čase rekonštrukcie jeho právny predchodca B., príspevková organizácia L.. H. nemali zdroje na túto rekonštrukciu, bola dňa 04. 11. 2002 uzavretá dohoda o poskytnutí finančných prostriedkov a prenájme zariadení z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky na rekonštrukciu poskytla spoločnosť O. S., s. r. o. dodávateľovi, ktorým na základe zmluvy o dielo bola spoločnosť P., s. r. o. T.. V bode 8.2 tejto dohody je pritom jednoznačne stanovené, že po celú dobu prenájmu si O. S., s. r. o. uchová vlastnícke právo na systém a tento bude aj naďalej vlastníctvom spoločnosti O. bez ohľadu na spôsob jeho väzby na ďalší majetok. Vlastnícke právo na B. malo prejsť až po vypršaní doby prenájmu a vyplatení stanovenej čiastky a všetkých poplatkov. Z tejto dohody potom vyplýva, že v čase začatia rekonštrukcie kotolne aj po kolaudácii, vlastníkom zariadenia kotolne nebol odporca, resp. jeho právny predchodca, ale spoločnosť O. S., s. r. o. Vlastníkom kotolne sa stal právny predchodca odporcu B., príspevková organizácia L.. H. až v roku 2005 a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18. 07. 2005 zo spoločnosťou O. S., s. r. o. Nie je pritom právne významné pre toto konanie, či Mesto L.. H. ako zriaďovateľ B. P. L.. H. - B. L.. H., schválilo tento spôsob financovania, príp. kedy a akým spôsobom bol schválený zmluvný prevod majetku na príspevkovú organizáciu B. L.. H.. Zmluvou o predaji podniku zo dňa 22. 12. 2005 potom vlastníctvo kotolne (zariadenia) nadobudol odporca.
Z uvedeného vyplýva, že predmet zlepšovacieho návrhu navrhovateľa využil investor, ktorým bola spoločnosť O. S., s. r. o. a realizoval ho dodávateľ P., s. r. o. T.. Odporca, resp. jeho právny predchodca, nadobudli vlastníctvo ku technologickému zariadeniu kotolne až v roku 2005. Odporca potom nie je vo veci vecne pasívne legitimovaný, nakoľko na úkor navrhovateľa nezískal žiadne bezdôvodné obohatenie. B., príspevková organizácia, nadobudla vlastníctvo zariadenia kotolne až zmluvou uzavretou dňa 18. 07. 2005 s predávajúcim O. S., s. r. o. so sídlom v B.. Predmetom zmluvy však bol iba prevod vlastníckeho práva ku kotolni a nie aj prechod práva vyplývajúceho z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva. Na kupujúceho potom neprešla povinnosť vyplatiť odmenu za využitý zlepšovací návrh. Pokiaľ by však aj došlo k takému prechodu, navrhovateľ podal návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí zákonnej 2-ročnej premlčacej doby, a preto súd návrh zamietol.
Odporca si uplatnil právo na náhradu trov konania. Súd však pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, aj keď bol v konaní úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že nesporne zlepšovací návrh navrhovateľa bol použitý pri rekonštrukcii výmenníkovej stanice na plynovú kotolňu, ktorej vlastníkom v súčasnom období je odporca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.