Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-19-2019.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35807598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42185190, proti žalovanému T. C., G.. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX M. J. XXX, o zaplatenie sumy 236,- Eur istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 236,- Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 236,- Eur od 28.08.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 236,- Eur, odplatu vo výške 98,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur, poplatky za upomienky vo výške 180,- Eur, zmluvný úrok vo výške 70,86 % ročne zo sumy 350,- Eur od 27. 08. 2015 do 02. 10. 2015, zo sumy 298,- Eur od 03. 10. 2015 do 20. 10. 2015, zo sumy 236,- Eur od 21. 10. 2015 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 334,- Eur od 28. 08. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe žalobca uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 27. 08. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť mu odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov a úrok spojený s spotrebiteľským úverom a to odplatu vo výške 98,- Eur a úrok vo výške 70,86 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 27. 08. 2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur a za každú zaslanú upomienku sumu vo výške 30,- Eur, t.j. za 6 zaslaných upomienok celkom 180,- Eur. Žalovaný mu do podania žaloby zaplatil sumu vo výške 114,- Eur.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil ako dôkazy Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. ku dňu 18. 09. 2018 Oddiel Sro, Vložka 23636/B, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 08. 2015, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru platné od 13. 03. 2015.
3. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zverejnil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 30. 01. 2020, zvesené z úradnej tabule bolo 17. 02. 2020. Žalovaný nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany, na svoju obranu nepredložil žiadne listiny, neoznačil ani žiadne dôkazy na preukázanie prípadných svojich tvrdení, k veci sa nevyjadril ničím.
4. Vzhľadom na to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, podľa ustanovenia § 297 písm. b/ CSP súd na predmetný spor nenariaďoval pojednávanie a podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sporu ani právny zástupca žalobcu sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 CSP vyhlásil rozsudok.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 27. 08. 2015 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611200570 podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zmluva“). Z bodu 1/ Zmluvy vyplýva, že sa žalobca zaviazal na žiadosť žalovaného poskytnúť mu bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,- Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť a zaplatiť dohodnutú odplatu a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 346,- Eur. Celkom sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 696,- Eur. V bode 2/ Zmluvy sa strany dohodli, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 98,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. Z bodu 3/ Zmluvy vyplýva, že úrok vo výške 70,86 % ročne z poskytnutého úveru, v prípade riadneho a úplného zaplatenia spotrebiteľského úveru predstavuje sumu 248,- Eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu vo výške 696,- Eur do 27. 08. 2016 na účet žalobcu ako veriteľa uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru (ďalej len „VOP“) alebo v hotovosti mandatárovi. Zmluvné strany sa dohodli, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 27. 08. 2016. Žalovaný ako spotrebiteľ vyslovil súhlas s obsahom Zmluvy a prehlásil, že bol oboznámený s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, nevyslovil k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Zmluvné strany sa v bode 3/ Zmluvy dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v Zmluve, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur a za každú zaslanú upomienku sumu vo výške 30,- Eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy. Žalovaný zároveň zobral na vedomie, že výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania Zmluvy je vo výške 24,67 %. Žalovaný uhradil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu vo výške 114,- Eur.
6. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Občianskeho zákonníka), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa ustanovenia § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..
8. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 písm. i/, k/, l/, z/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
11. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
12. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákonov. Podanou žalobou sa žaloba domáhal zaplatenia sumy vo výške 236,- Eur s príslušenstvom, všetko z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Posudzovaný právny vzťah strán sporu je teda od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou s ohľadom na charakter zmluvných strán. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra, podľa ktorého predmetom činnosti jeho podnikania je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti ale vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Predmetná zmluva je preto zmluvou spotrebiteľskou, ktorá sa posudzuje podľa Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákona o spotrebiteľských úveroch), čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy. V zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je pre danú spotrebiteľskú zmluvu charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť, ide spravidla o tzv. „formulárové
zmluvy“. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalobca bol od uzavretia zmluvy so žalovaným dňa 17. 07. 2015 v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Súd je preto povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, aj s prihliadnutím na judikatúru komunitárneho práva. Spotrebiteľské zmluvy musia obsahovať náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovené konkrétne v § 9, pričom musia byť v zmluve uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Neurčitosť niektorej z náležitosti zmluvy má ten istý účinok, ako keby uvedenú náležitosť zmluva neobsahovala. Preto ak náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) Zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú v zmluve vôbec uvedené, resp. sú uvedené neurčite, úver je zo zákona považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň spotrebiteľské zmluvy musia byť v súlade s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa.
13. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi stranami sporu dňa 27. 08. 2015 má písomnú formu, neobsahuje však všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho v zmluve je nesprávne uvedená úroková sadzba, nesprávne je uvedený údaj o RPMN a o priemernej RPMN.
14. Zmluva najmä neobsahuje vôbec náležitosť podľa § 9 ods. 1 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože neuvádza výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ani poradie, v ktorom sa splátky mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve nie je vôbec uvedený počet splátok, výška mesačnej splátky ani dátum prvej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
15. V zmluve je nesprávne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ktorá nevyjadruje riadnym spôsobom dohodnutú úrokovú sadzbu. Podľa zmluvy bol úrok dohodnutý vo výške 70,86 % ročne z poskytnutého úveru. Z internetovej stránky NBS však vyplýva, že priemerné úrokové miery úverov pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami, so splatnosťou úveru do jedného roka (poskytnutý dňa 27. 08. 2015 a konečná splatnosť dňa 27. 08. 2016) v auguste 2015 predstavovali úrok 8,51 % ročne. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným prevyšuje priemernú mieru úrokov z úverov poskytovaných v tomto období bankami viac ako 8 násobne. Najvyšší súd SR v uznesení z 31. 07. 2009 sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že „Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy“. V danom spore prevýšenie dohodnutých úrokov o viac ako osemnásobne oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami, spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Za týchto okolností je potrebné považovať dohodu o výške úrokov za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje dobrým mravom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu v časti úrokov a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej ani moderovať a ani modifikovať. Z ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Vzhľadom na to, že neplatné zmluvné dojednanie o výške úrokov je možné oddeliť od ostatných časti zmluvy, preto je Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27. 08. 2015 neplatná len v tejto časti.
16. Ďalej v zmluve je nesprávne uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to o výške RPMN 28 %. Súd zdôrazňuje, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) je nevyhnutné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko jasne uvádza percentá z dlžnej čiastky, ktoré musí spotrebiteľ za svoj úver zaplatiť za obdobie jedného roka vrátane správy
úveru a ďalších nákladov s ním spojených. Zahŕňa teda všetky náklady spotrebiteľského úveru a je preto pre spotrebiteľa najlepším ukazovateľom posúdenia výhodnosti úveru. Ukazovateľ RPMN tak vyjadruje údaj o cene úveru. Z obsahu zmluvy vyplýva, že iné údaje okrem úrokovej sadzby do ukazovateľa RPMN v danom prípade zahrnuté neboli. V bode 1. Zmluvy je totiž uvedené, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, ktorý bol povinný zaplatiť s dohodnutou odplatou 98,- Eur a úrokom vo výške 248,- Eur, spolu 696,- Eur, najneskôr do 27. 08. 2016, kedy nastane konečná splatnosť (bod 3. Zmluvy). Takto uvedená RPMN v zmluve nezodpovedá skutočnosti. Na základe vstupných údajov relevantných pre výpočet nie je možné určiť výšku RPMN, pretože zmluva vôbec neuvádza interval splácania ani výšku splátky. Zmluva však uvádza informáciu o RPMN na úrovni 28 % určenú v nadväznosti na odplatu 98,- Eur. Zmluva tiež uvádza výšku úroku 70,86 % v sume 248,- Eur. Z tohto ale nie je zrejme, akým spôsobom žalobca dospel k určeniu RPMN vzhľadom na vzorec výpočtu podľa bodu 06. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. S prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru 350,- Eur, informáciu o konečnej splatnosti úveru dňa 27. 08. 2016, odmene vrátane úroku vo výške 346,- Eur, pri predpokladanej výške mesačnej splátky 58,- Eur, by RPMN za úver bola na úrovni 299,43 %. V predmetnej zmluve je preto ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne a v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa.
17. Zmluva taktiež uvádza klamlivú informáciu o priemernej RPMN, ktorá je obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. z/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v čase uzatvorenia zmluvy vo výške 24,67 %. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, na poskytnutie ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu, s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/, je v porovnaní s obdobnými úvermi na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ je povinný v zmysle § 9 ods. 2 písm. z/ Zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15. kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 27. 08. 2015 a podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2015 bola priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery bez zabezpečenia vo výške do 1.500,- Eur so splatnosťou od 6 do 12 mesiacov na úrovni 23,66 %. Z tohto vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému nepravdivú informáciu o priemernej RPMN, t.j. o priemerných nákladoch spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru..
18. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, a tiež obsahuje neúplné, nesprávne a neobjektívne náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/, k/, z/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto so zreteľom ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatuje, že pre záver súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je potrebné kumulatívne nesplnenie všetkých tam uvedených náležitostí písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 114,- Eur, zostal nezaplatený zostatok úveru vo výške 236,- Eur, ktorý žalovaný žalobcovi ku dňu rozhodnutia súdu nezaplatil. Preto súd považoval žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 236,- Eur istiny za dôvodnú. So zreteľom na to, že žalovaný nezaplatil žalobcovi riadne a včas túto sumu a dostal sa do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného, t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie úveru a to od 28. 08. 2016, od kedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 236,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28. 08. 2016 do zaplatenia, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činila 0 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje 5 % ročne.
19. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zaplatenie poplatkov za upomienky spolu vo výške 180,- Eur a to za zaslaných 6 upomienok po 30,- Eur. V tejto súvislosti súd zistil, že dojednanie o poplatku vo výške 30,- Eur za každú zaslanú upomienku bolo súčasťou Zmluvy v bode 3. piaty odsek. Podľa názoru súdu poplatok v dojednanej výške vysoko presahuje náklady, ktoré môže mať veriteľ so zasielaním upomienok, preto uvedený poplatok vo vzťahu k poplatkovému úkonu súd považuje za neprimeraný, čím sú nedôvodne zaťažovaní klienti veriteľa vysokými poplatkami za úkony, s ktorými nie sú spojené také náklady, ako sú dojednané v zmluve. Takto stanovený poplatok z hľadiska výšky je potom spôsobilý privodiť nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd takéto dojednanie hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky. Hodnotením výšky poplatkov napr. vo vzťahu k mobilným operátorom sa súdy už zaoberali a rovnako bolo konštatované, že neprimeraná výška poplatkov za upomienky spôsobuje neprijateľnosť zmluvnej podmienky a teda jej neplatnosť. Je potrebné poukázať na to, že uvedený poplatok za upomienku nie je účtovaný za službu vyžiadanú žalovaným, t.j. spotrebiteľom, ale je účtovaný výlučne v záujme žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného riadne uhrádzať dlh. Účelom tohto poplatku preto nemá byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ale ich výška by mala odrážať reálne náklady dodávateľa spojené s realizáciou tohto úkonu. Na sankcionovanie strany, ktorá poruší zmluvnú povinnosť slúžia iné právne inštitúty. V tomto konkrétnom prípade žalobca účtoval za 6 upomienok po 30,- Eur, celkovo 180,- Eur pričom samotná istina úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému činila 350,- Eur. Žalobca hoci tvrdil zaslanie 6 upomienok žalovanému, nepreukázal však vykonanie poplatkových úkonov a zaslanie čo i len jednej upomienky žalovanému. Zmyslom upomienky má byť upozornenie a súčasná výzva dlžníkovi, aby si dodatočne splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ak dlžník nereaguje na upomienku, je na mieste prijať iné opatrenia a nie opakovane neúčelne vyzývať dlžníka na zaplatenie ďalšími upomienkami, pretože prípadné náklady spojené s opakovaným upomínaním nepredstavujú účelne vynaložené náklady súvisiace s vymáhaním splatnej pohľadávky. Preto takéto konanie veriteľa možno hodnotiť aj ako neúčelné. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani existenciu a ani počet zaslaných upomienok, nepredložil súdu žiadny doklad, ktorým by uplatňovaný nárok v tomto rozsahu doložil. Preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 180,- Eur nepriznal.
20. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej so žalovaným v Zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 3. piaty odsek vo výške 33,- Eur, pre prípad, ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dojednanej v zmluve. V zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je teda písomná forma a určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom spore, zmluvná pokuta bola určená paušálne a vzťahovala sa pre prípad, ak žalovaný neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia však nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku ani doba vzniknutého omeškania. Môže totiž vzniknúť situácia, že žalovaný ako spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, pričom dojednaná zmluvná pokuta výšku dlhu vôbec nezohľadňuje. Pritom nie každé porušenie povinností je rovnakej intenzity a významu. Podľa názoru súdu paušálne dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje i pri menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v rovnakej výške. Z dôvodu, že nárok žalobcu na zaplatene zmluvnej pokuty je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá odporuje zákonu a dobrým mravom, preto súd nárok považoval za neopodstatnený.
21. Preto potom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 236,- Eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 236,- Eur od 28. 08. 2016 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
22. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom spore každá zo strán mala úspech len čiastočný, pretože žalobca si uplatnil sumu 547,- Eur a súd mu priznal sumu 236,- Eur, preto úspech žalobcu činil 43,1 %, úspech žalovaného bol vo výške 311,- Eur, v ktorej časti súd žalobu zamietol, čo predstavuje 56,9 %. Potom po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného (56,9 % - 43,1 %) bol úspech žalovaného vo výške 13,8 %. Súd však žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal so zreteľom na to, že si žiadne trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy v spore nevznikli, pretože jednak nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany ani procesného útoku, ktorými sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, hmotnoprávne námietky. Žalovaný sa ani neustanovil na súd na verejné vyhlásenie rozsudku. Bolo by potom neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, v zmysle ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.