Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/23/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX, o zaplatenie 9.246,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -103 zo dňa 20.6.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.311,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.3.2020 do zaplatenia zo sumy 7.311,11 eur, všetko do troch dní (od právoplatnosti rozsudku – pozn. odvolacieho súdu), výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobkyni priznal 58% náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne až 4, , , , a , , , (ďalej len „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „ “), , a , až d/ o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2022 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť jej zaplatiť sumu 9.246,10 eur s príslušenstvom z dôvodu porušenia platobných povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 4.5.2018 žalobkyňa v pozícii veriteľa a žalovaný v pozícii dlžníka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 10.000 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 158,17 eur, a to až do celkovej sumy 15.184,32 eur. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 2.688,89 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobkyňa listom z 26.1.2020

- Predžalobná upomienka, vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornila, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobkyňa bude oprávnená úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobkyňa dňa 19.3.2020 úver zosplatnila, o čom bol žalovaný informovaný listom z 22.3.2020 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Neuhradením splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než

3 mesiace a súčasne žalobkyni vzniklo v zmysle oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu. Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 9.246,10 eur.

4. Z úverovej zmluvy mal súd prvej inštancie za preukázané, že v Časti III. bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 11,90 %, fixná úroková sadzba 11,90 % ročne, zmluva bola uzatvorená na dobu 96 mesiacov, pričom údaj o maximálnej výške odplaty predmetná zmluva neobsahuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 NBS vyplynul záver, že pri spotrebiteľských úveroch vo výške nad 6.500 eur v trvaní od 5 do 10 rokov je priemerná hodnota RPMN 8,34 %. Je zrejmé, že zmluvne dojednaná RPMN 11,90% prevyšuje prípustnú výšku RPMN, čo spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (nesprávne uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa). Vzhľadom na reálne poskytnutú výšku úveru v sume 10.000 eur a platby žalovaného vo výške 2.688,89 eur, platobná povinnosť žalovaného predstavuje rozdiel medzi týmito sumami, t.j. 7.311,11 eur, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania uplatneného od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní, a to v zákonnom limite 5 % ročne. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. , (ďalej len „“) tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v miere 58 %, vychádzajúc z percentuálnej miery úspechu žalobkyne po zohľadnení miery úspechu žalovaného.

6. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu (v odvolaním napadnutom rozsahu) spôsobom vyhovujúcim žalobe aj vo zvyšnej časti. Odvolanie odôvodnila právne a vecne tým, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru je v zmluve vyjadrená v RPMN vo výške 11,90% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií Slovenskej republiky v súlade s ust. ZoSÚ v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom ku dňu 31.12.2017 predstavovala 8,75 %. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od 16.2.2018 do 15.5.2018 so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona ( v spojení s ust. nariadenia vlády č. ) predstavovala 17,50 %, t.j. 2x priemernej RPMN 8,75 %. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila doklad o najvyššej prípustnej výške odplaty, ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

7. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie ustálil rozpor dojednanej odplaty so zákonom v prekročení maximálnej prípustnosti odplaty vyjadrenej v RPMN, pričom pri stanovení maximálnej prípustnosti odplaty nesprávne vychádzal zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 30.6.2018, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli ani zverejnené na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Správne mal súd prvej inštancie pre účely stanovenia maximálnej prípustnosti odplaty vychádzať z údajov zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom ku dňu 31.12.2017. Žalobkyňa má za to, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 11,90% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. nariadenia vlády SR č. účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 11,90% nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom ku dňu 31.12.2017 vo výške 8,75% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata, ktorá nepresahuje maximálny strop zákonom regulovanej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, je tak primeraná, v súlade so zákonom (ust. účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.10.2022 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 9.246,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.3.2020 do zaplatenia, čo odôvodnila tým, že žalovaný neplnil riadne svoj záväzok splácať úver mu poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 4.5.2018.

11. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. – 103 zo dňa 20.6.2023 žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 7.311,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.3.2020 do zaplatenia (výrokom I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrokom II.) a žalobkyni priznal 58% náhrady trov konania (výrokom III.).

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, a tiež v závislom výroku III. o náhrade trov konania.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

14. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (poznámka č. 18aa odkazuje na a nariadenia vlády č. ).

15. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí vadou podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, pretože RPMN spotrebiteľského úveru prevyšuje prípustnú výšku RPMN, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri stanovení maximálnej prípustnosti odplaty nesprávne vychádzal zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 30.6.2018, ktoré však v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (4.5.2018) ešte neboli zverejnené.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom v danom prípade je v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

18. Podľa a nariadenia vlády č. , odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

19. Podľa nariadenia vlády č. , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

20. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejňuje na svojom webovom sídle informácie z údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch na základe ustanovení § 21 ods. 1 a 2 ZoSÚ. Ministerstvo zverejňuje Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi a Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk v lehote a spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery.

21. Priemerná hodnota RPMN podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 (z ktorých vychádzal súd prvej inštancie) pre posudzovaný typ spotrebiteľského úveru predstavovala 8,34 %, pričom dvojnásobok tejto priemernej hodnoty RPMN predstavuje 16,68 %.

22. Priemerná hodnota RPMN podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 (na ktoré poukázala žalobkyňa v odvolaní) pre posudzovaný typ spotrebiteľského úveru predstavovala 8,75 %, pričom dvojnásobok tejto priemernej hodnoty RPMN predstavuje 17,50 %.

23. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akej právnej úprave odporuje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená hodnota RPMN 11,90 % (ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že RPMN prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty s prihliadnutím na relevantnú právnu úpravu), z akého dôvodu súd prvej inštancie použil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 2. štvrťrok 2018, a to s prihliadnutím na okamih uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v

odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje tiež vysvetlenie, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje údaj o maximálnej výške odplaty.

24. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

26. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. O uvedenú vadu konania ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

27. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.6.2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“.

28. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne neriadil. Z odôvodnenia zamietajúceho výroku rozhodnutia vo veci samej totiž nie je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. Ak je rozhodnutie

súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súdu prvej inštancie je nutné vytknúť, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okrem záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu neobsahuje náležitý výklad právnych noriem, ktoré na danú vec aplikoval. V nadväznosti na súdom prvej inštancie citované ustanovenie nariadenia vlády SR č. (nesprávne označeného ako vyhláška – pozn. odvolacieho súdu) potom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani nevysvetlil, prečo na zistený skutkový stav aplikoval ust. ZoSÚ, ktoré bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nespája s prekročením najvyššej prípustnej výšky odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (v tejto súvislosti porovnaj jednotlivé ustanovenia ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

30. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania podľa a z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a podľa vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu ( ), bude v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a v zmysle i nevyhnutné dôkazy, skutkový stav komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, následne zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky a vo veci opätovne rozhodnúť. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. , ).

33. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).