Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-105-2019.pdf
PDF · 147.89 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Peter Hajčík s.r.o., so sídlom J. Šimku č. 9/4708, Martin, IČO: 44 840 870, právne zast. advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta č. 30/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101477034/2019 zo dňa 17.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 100518167/2019 zo dňa 26.02.2019 vyrubil daňovému subjektu Peter Hajčík s.r.o. rozdiel dane v sume 1.908,69 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Daň vyrubená daňovým priznaním: 3325,61 Eur, daň zistená správcom dane: 5.234,30 Eur, rozdiel dane: 1.908,69 Eur. V odôvodnení uviedol, že správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za poradenské služby od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., so sídlom v Martine, konkrétne za zdaňovacie obdobie august 2015 z dodávateľskej faktúry č. 15/014 zo dňa 11.09.2015 s dátumom dodania 31.08.2015 v sume 11.452,14 Eur, dodanie poradenských služieb za mesiac august 2015. Správca dane vydal dva protokoly
- samostatne za zdaňovacie obdobia, v ktorých nezistil rozdiel dane a ďalší za zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil rozdiel dane. V tomto protokole uviedol preukázané zistenia, dôkazy a dôvody neuznania odpočítania dane z predmetných faktúr za poradenské služby za zdaňovacie obdobie január až marec 2015 a jún až december 2015 a v ktorom sa v poznámkach vyjadril aj konkrétne. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly správcovi dane predložil predmetné faktúry, zmluvu so STAVOINVESTA SK, s.r.o., doklady o úhradách a zmluvu so spoločnosťou SCHENKER s.r.o. bez príloh. Aj napriek dostatočnému časovému priestoru už žiadne ďalšie písomné doklady ani vo vyrubovacom konaní správcovi dane neboli predložené. Z tohto dôvodu si správca vyžiadal od odberateľov prepravných služieb, t.j. od spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o. kompletné zmluvy so všetkými prílohami, napr. cenník a dodatkami uzavreté s daňovým subjektom Peter Hajčík s.r.o.. Ďalej bol vypočutý konateľ dodávateľa STAVOINVESTA SK, s.r.o. Ján Maretta, ktorý nepotvrdil, že by jednal so zástupcami KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. a SCHENKER s.r.o.. Nie je zrejmé, ako mohol sprostredkovať informáciu daňovému subjektu o tom, že uvedené firmy potrebujú prepravcu, keď s nimi nejednal, rovnako ak mohol stanoviť cenu tak, aby bol klient pre odberateľa prijateľný a zaujímavý, keď nepoznal požiadavky objednávateľa prepravy, pretože s ním nejednal/nerozprával. Takéto vyjadrenia svedka potvrdzujú oprávnené pochybnosti správcu dane o reálnom poskytnutí poradenských služieb. Daňový subjekt uviedol, že dodávateľ mu poskytol poradenské služby aj za účelom získania konkrétnych
prepravných vozidiel nad 12 ton, potrebných licencií, vodičov, školení, atď. - v zásade takmer všetky špeciálne činnosti, ktoré je potrebné vykonať pri prevádzkovaní nákladnej prepravy nad 12 ton. Mal mu tiež zabezpečiť poradenstvo, analýzu cenových ponúk jednotlivých predajcov pohonných hmôt na Slovensku a v zahraničí, pričom v roku 2015 mal daňový subjekt dohodnuté čerpanie pohonných hmôt zo siete čerpacích staníc OMV. Požiadavky podľa rámcovej zmluvy uzavretej medzi daňovým subjektom a dodávateľom o poradenskej činnosti sa realizovali ústne, prípadne telefonicky. K nadviazaniu kontaktov dochádzalo aj tak, že dodávateľ vyhľadal a vyhodnotil určité spoločnosti ako potenciálnych obchodných partnerov pre daňový subjekt, ktorý potom tieto spoločnosti po predrokovaní možnosti uzatvoriť s nimi obchodný kontrakt nakontaktoval už priamo daňový subjekt. Od odberateľa KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. bolo zistené, že jeho obchodný vzťah s daňovým subjektom vznikol v roku 2011, ktorý nahradil pôvodný obchodný vzťah s fyzickou osobou Peter Hajčík, ktorý začal ešte v roku 2005, a to Dodatkom č. 3 k rámcovej zmluve zo dňa 01.12.2011. Rovnako rámcová zmluva bola uzavretá ešte dňa 01.01.2014 medzi odberateľom a daňovým subjektom. Ďalej tento odberateľ uviedol, že ich obchodný vzťah nebol založený prostredníctvom sprostredkovateľa. Ceny prepravy boli dohodnuté v zmluve. Okrem toho správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 neuznal daňovému subjektu náklady - provízie za sprostredkovanie prepravy pre spoločnosť KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.. na základe mesačnej fakturácie od dodávateľa spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o.. Na základe zistení a vyhodnotenia dôkazov nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia (poradenských služieb) a vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Samotná daňová povinnosť preverovanej faktúry vznikla z titulu uvedenia DPH na daňovom doklade podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, a nie z titulu uskutočnenia dodania služby tak, ako je to definované v § 19 ods. 2 zákona o DPH.
2. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101477034/2019 zo dňa 17.06.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkový stavom, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Odvolací orgán, tak ako správca dane, dospel k záveru, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre č. 15/014 zo dňa 11.09.2015 za mesiac august 2015, v ktorej je uvedený ako dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. a ako odberateľ Peter Hajčík s.r.o., sa neuskutočnila. Relevantnými dôkaznými prostriedkami na toto tvrdenie je odpoveď spoločnosti KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. zo dňa 30.07.2018 s prílohami, výpis z obchodného registra spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Jánom Marettom, konateľom STAVOINVESTA SK s.r.o. a podporné dokumenty, ktoré sa vzťahujú k daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 u odvolávajúceho sa. Uvedené dokumenty preukazujú, že obchodná spolupráca medzi odvolajúcim sa a spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nevznikla na podklade poradenských služieb od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. v roku 2015, pretože zmluva o spolupráci medzi týmito daňovými subjektmi bola uzavretá v roku 2011, kedy bol nahradený obchodný vzťah s fyzickou osobou Peter Hajčík, ktorý začal ešte v roku 2005, že tvrdenie o poradenstve v oblasti cien prepráv a poradenstve v štádiu príprav ponúk sú účelové, pretože ceny do 31.12.2015 boli dohodnuté ako pevné od 01.01.2014, ale aj preto, že odvolávajúci sa napriek výzve na predloženie dokladov zo dňa 13.06.2018 a jeho prísľubu, že ich predloží, správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy, ktorými bol preukázal opodstatnenosť fakturovania poradenských služieb. Samotný odberateľ prepravy uviedol, že mu nie je známe, že by obchodný vzťah bol založený prostredníctvom sprostredkovateľa a tiež podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť STAVOINVESTA SK s.r.o. táto nemá v predmete činnosti poradenské činnosti v oblasti nákladnej dopravy.
3. V zákonom stanovenej lehote podal voči tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Namietal, že správca dane vydal dva protokoly z daňovej kontroly, ktoré sa týkajú tej istej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty. Oba protokoly sú nezákonné, pretože správca dane vydal v rámci predmetnej daňovej kontroly dva protokoly, a nie iba jeden protokol, ako to prikazuje zákon. Nejedná sa o čiastkové protokoly, ale riadne protokoly. Správca dane tým porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V danom prípade sú oba protokoly získané v rozpore s daňovým poriadkom. Žalobca mal za to, že aj keď správca dane v rámci jednej kontroly za viaceré zdaňovacie obdobia určí za niektoré rozdiel dane a za iné nie, aj v takomto prípade je povinný vydať iba jeden protokol, v ktorom sa vysporiada s úplne všetkými zdaňovacími obdobiami. To, že z jednej daňovej kontroly sa vyhotovuje jeden protokol, vyplýva z § 46 ods. 8 daňového poriadku. Protokoly z daňovej kontroly tak nemožno použiť, ani žiadne zo zistení v nich uvedené. Pritom poukázal na judikatúru vzťahujúcu sa k neukončeniu daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Daňové konanie tak malo byť podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku zastavené. Ďalej namietal nesprávne závery správnych orgánov, že
obchodná transakcia deklarovaná príslušnou faktúrou za predmetné zdaňovacie obdobie, na ktorej je uvedený dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o., sa neuskutočnila. Jediný spoločník a konateľ dodávateľa poskytnutie poradenských služieb potvrdil. Podľa Jána Marettu išlo o poradenstvo ohľadom cenotvorby, zháňanie vodičov pre preverovaný daňový subjekt, tvorba mesačného plánu činnosti, ako aj ďalšie činnosti. Pokiaľ správca dane videl vo vyjadreniach Jána Marettu nezrovnalosti a rozpory, bolo jeho povinnosťou došetriť skutkový stav, a to tak, že ho opätovne vypočuje. Existovala tu teda objektívna potreba dopočuť svedka Marettu o rozhodných skutočnostiach. Vo vzťahu k navrhovanému dopočutiu svedka je irelevantné, že daňový subjekt bol o jeho pôvodnom výsluchu upovedomený a že sa ho nezúčastnil. Daňový subjekt nenavrhol dopočuť svedka Marettu preto, lebo sa na jeho prvom výsluchu nezúčastnil, ale preto, lebo v priebehu dokazovania boli po výsluchu svedka Marettu zistené nové ďalšie skutočnosti, o ktorých správca dane i žalovaný tvrdia, že sú v rozpore s tvrdeniami svedka Marettu. Sám správca dane označuje tvrdenia svedka Marettu za zmätočné, čo je samo o sebe skutočnosť, ktorá odvodňovala jeho opätovné vypočutie. Ďalej namietal voči tomu, že správca dane, resp. žalovaný dospeli k záveru o zamietnutí žalobcovho návrhu na základe „dôkazov“, ktorých výpočet je uvedený na konci napadnutého rozhodnutia. Opätovne poukázal na to, že poradenstvo vykonával Ján Maretta, ktorý ho potvrdil a poradenstvo sa netýkalo iba KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., resp. SCHENKER s.r.o., ale malo všeobecný charakter, týkalo sa realizovania prepravných služieb preverovaným daňovým subjektom vo všeobecnosti. Preto sú závery správcu dane, ktoré vychádzajú výlučne z previazanosti so spoločnosťou KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., resp. SCHENKER s.r.o., nesprávne. Poradenskú činnosť dodávateľ mohol vykonávať, pretože má v obchodnom registri zapísanú obchodnú činnosť v rozsahu voľných živností. Poukázal tiež na to, že žalobca uhrádzal dodávateľské faktúry v hotovosti na bankový účet dodávateľa, čo taktiež preukazuje reálne poskytnutie služieb žalobcovi. Odpoveď svedka Marettu na jeho výsluchu nevylučuje, že mohol komunikovať s niekým iným z týchto spoločností, napr. zamestnancom, pretože vylúčil len vystupovanie vo vzťahu k zástupcom, resp. štatutárom týchto spoločností. Aj preto žalobca navrhol opätovne vypočuť svedka Marettu. Tvrdenia správcu dane sú teda predčasné. Poradenské služby boli poskytované všeobecne, preto ani popretie znalosti o spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. zo strany KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nemá žiaden preukazný charakter vo vzťahu k poskytnutiu poradenských služieb zo strany STAVOINVESTA SK s.r.o. Ďalej poukázal na to, že správca dane nemôže poznať vôľu zmluvných strán, nie je oprávnený vykladať obsah zmlúv a tiež nemôže posudzovať ich platnosť. Preto ak svedok Maretta potvrdil poskytnutie poradenských služieb, tak správca dane nemôže vyvodzovať z písomnej zmluvy, že k poskytnutiu poradenských služieb nedošlo. Tiež nemôže namietať, že podľa zmluvy mali byť objednávky realizované písomne, ale v praxi sa realizovali ústne alebo telefonicky. Odmena bola síce naviazaná na uskutočnenie prepravy daňovým subjektom pre KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., resp. SCHENKER s.r.o., ale jednalo sa iba o dohodnuté určenie výšky odmeny za poradenské služby, ktoré si zmluvné strany takto dohodli, a nie o províziu zo sprostredkovania konkrétnej prepravy pre KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. alebo SCHENKER s.r.o.. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Žilina zrušil a vec vrátil daňovému úradu na nové konanie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.01.2020. V celom rozsahu sa stotožnil so svojím právnym posúdením ako ho už uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že obchodná spolupráca medzi žalobcom a odberateľom KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. nevznikla na podklade poradenských služieb spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o. v roku 2015, pretože zmluva o spolupráci medzi týmito daňovými subjektami bola uzavretá v roku 2011. Opakujúce sa vypočutia svedka Marettu je tiež nedôvodné. Svedok už vypovedal, avšak jeho kladné vyjadrenia, resp. tvrdenia o poskytovaní poradenskej činnosti v kontexte s obsahom ďalších dôkazných prostriedkov, boli vyhodnotené ako nehodnoverné. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku podaním zo dňa 24.02.2020. Zopakoval, že bolo potrebné vykonať ďalší výsluch svedka Jána Marettu, resp. vyžiadať si podklady týkajúce sa poskytnutia poradenstva žalobcovi od tohto svedka. Poukaz žalovaného na rozsudok KS v Žiline sp.zn. 30S 39/2018 zo dňa 16.04.2019 nie je v súvislosti s kontrolou DPH 2015 aktuálny. Žalovaný si vo svojich záveroch zamieňa sprostredkovateľské a poradenské služby.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok
(ďalej SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe všeobecnej správne žaloby v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bolo podaním zo dňa 27.10.2017 oznámené začatie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december 2015.
10. Dňa 06.11.2018 pod číslom 102162640/2018 bol vydaný protokol z daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, november, december 2015, z ktorého obsahu vyplýva, že jeho súčasťou bolo zdaňovacie obdobie august 2015. Dňa 06.11.2018 bol vydaný protokol z daňovej kontroly pod číslo 102162621/2018, kde na prvej strane je uvedené, že predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobia sú daň z pridanej hodnoty - január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august, september, november, december 2015, pričom z jeho obsahu vyplýva, že ho tvoria len zdaňovacie obdobia apríl a máj 2015. Na výsluchu svedka Jána Marettu bol tento požiadaný, aby predložil správcovi dane doklady spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., okrem iného Rámcovú zmluvu o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014 s dodatkami, ktorú predložil spolu s dodatkami a so zápisnicami k rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve v počte 10ks. Z Rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve uzavretej medzi dodávateľom ako obstarávateľom a žalobcom ako klientom bolo zistené, že obstarávateľ sa zaviazal vykonávať pre klienta poradenské činnosti v oblasti podnikateľskej činnosti klienta a poskytovať klientovi ďalšie poradenské a konzultačne služby vymedzené v bode 2 článku I. Podľa tohto bodu zmluvy sa jednalo o -poskytovanie poradenských činností v súvislosti s účasťou klienta vo výberových konaniach, - poskytovanie poradenskej a konzultačnej činnosti pri stanovovaní cenových a ostatných podmienok, ponukových projektov klienta, - vyhľadávanie dopravných a špedičných firiem k zabezpečovaniu vyťaženia vozidiel klienta, - konzultácie k zabezpečeniu vhodného vozového parku pre konkrétneho zákazníka klienta, - poradenstvo v súvislosti s obstarávaním pohonných hmôt, - účasť pri tvorbe dlhodobých a krátkodobých obchodných stratégií klienta, - poskytovanie odborných poradenských činností súvisiacich s tvorbou obchodných plánov klienta a - účasť pri tvorbe dlhodobých a krátkodobých obchodných stratégií klienta (dva rovnaké body). V čl. III. bolo uvedené, že obstarávateľ vystaví faktúry vo výške zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu služieb a činností za bežný kalendárny mesiac do 15 dní po začatí bežného kalendárneho mesiaca. K tejto zmluve bol uzavretý Dodatok č. 6 na obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015, podľa ktorého klient sa zaviazal obstarávateľovi zaplatiť odmenu vo výške 15 % z celkovej výšky odmeny klienta vyfakturovanej zo strany klienta zákazníkovi KraussMaffei Technologies, spol. s r.o. počas obdobia. Takýto dodatok bol osobitne uzavretý ku každému mesiacu roku 2015 okrem apríla a mája 2015. Dodávateľskou faktúrou č.: FV15/014 zo dňa 11.09.2015 s dátumom splatnosti 18.09.2015 fakturoval dodávateľ žalobcovi službu poradenské služby podľa rámcovej zmluvy o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014 za mesiac august 2015 v počte 1, a to za cenu 11.452,14 s DPH, čo predstavuje 9.543,45 Eur bez DPH. Táto suma predstavuje 15 % z tržieb žalobcu v auguste 2015 podľa analytického účtu 602 003 žalobcu. Z výpisu z Knihy po mesiacoch so začiatočným a konečným zostatkom (č.l. 37 administratívneho spisu), ktorej súčasťou je analytický účet, tiež vyplýva, že v auguste 2015 bol jediným obchodným partnerom žalobcu práve KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., čo je zistiteľné z toho, obraty za všetky účty žalobcu sú zhodné s obratom za analytický účet 602 003 obchodného partnera KraussMaffei Technologies, spol. s r.o.. Zo zápisnice k Rámcovej zmluve zo dňa 02.09.2015, týkajúcej sa mesiaca august 2015 vyplýva, že medzi zmluvnými stranami podľa rámcovej zmluvy bolo prejednávané: konzultácia a vyčíslenie provízie za august 2015 - 15 %, „ohadovať“ spoluprácu s MA-Trans pre potreby Krauss Maffei s.r.o., vyčíslenie prepráv + nacenenie prepráv do Švajčiarska, hlavne mýto v CH - vysoká cena - zváženie prepočtu za prepravu, nastavenie tuzemských kooperácií, ceny podľa KM alebo normohodiny? - konzultovanie prepočtov, doporučenie zväčšenia vozového parku o 1x LKW 1x Cargo, možnosť spolupráce s DB Schenker pri výberovom konaní.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 31.08.2015 daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 69 ods. 5 citovaného zákona každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
Podľa § 74 ods. 1 písm. f) citovaného zákona faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku v znení neskorších predpisov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 1 druhá veta citovaného zákona oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
Podľa § 46 ods. 8 citovaného zákona zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému
subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a)
12. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi, že došlo k dodaniu služby deklarovanej na dodávateľskej faktúre, ktorá je predmetom konkrétneho zdaňovacieho obdobia august 2015. V prvom rade správny súd konštatuje, že podľa tejto faktúry dodávateľ STAVOINVESTA SK s.r.o. mal dodať žalobcovi službu nazvanú ako poradenské služby za mesiac august 2015 bez akéhokoľvek ďalšieho špecifikovania, a to len s odkazom na rámcovú zmluvu o obchodnom poradenstve zo dňa 25.12.2014. Predmet fakturácie (plnenie dodávateľa) je v tejto faktúre, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane vymedzený konkrétne bez podrobnejšej špecifikácie rozsahu a druhu dodanej služby, pričom táto podmienka explicitne vyplýva z § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom ku dňu vystavenia faktúry. Poukazovanie na samotnú rámcovú zmluvu je nedostatočné, pretože sa jedná, ako je z nej už zrejmé, len o rámcovú zmluvu, ktorá sama o sebe nie je dôkazom o konkrétnom vykonaní konkrétnej služby, ale len o tom, že určité služby môžu byť v budúcnosti vykonávané na jej podklade. Pritom samotná rámcová zmluva v čl. III. bod 1. zakotvuje, že obstarávateľ vystaví faktúry vo výške zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu služieb a činností za bežný kalendárny mesiac, to znamená, že predpokladom na vystavenie riadnej faktúry bola konkrétna dohoda o rozsahu a druhu služieb, ktoré v konkrétnom mesiaci boli skutočne realizované a ktoré boli inak len vo všeobecnosti ako možnosti uvedené v predmete zmluvy v čl. I. bod 2. Tieto možnosti v konkrétnych prípadoch mohli, ale nemuseli nastať, teda obstarávateľ, t.j. dodávateľ ich mohol, ale nemusel klientovi poskytnúť. Preto samotný odkaz na rámcovú zmluvu na špecifikáciu služieb nepostačuje a bolo nevyhnutné, aby na jednotlivých faktúrach boli uvedené konkrétny rozsah a druh služieb, ktoré obstarávateľ v konkrétnom mesiaci klientovi, t.j. žalobcovi poskytol. Už tieto nedostatky neumožňujú odpočítanie dane, pretože nárok platiteľa na odpočítanie je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami. Neboli teda splnené formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane.
13. Vzhľadom na to, že správca dane a žalovaný sa zaoberali aj splnením materiálnych podmienok na odpočítanie dane, správny súd sa vyjadruje aj k tejto ďalšej podmienke na odpočítanie dane. V oblasti odpočítania DPH je ustálená judikatúra správnych súdov Slovenskej republiky a kasačného súdu Slovenskej republiky spočívajúca v tom, že ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/2009 alebo III. ÚS 93/2016). V danom prípade žalobca k svojmu nároku na odpočítanie dane predložil dodávateľskú faktúru, doklady o zaplatení tejto faktúry v hotovosti na účet dodávateľa, zmluvu so STAVOINVESTA SK, s.r.o. a zmluvu so spoločnosťou SCHENKER s.r.o. bez príloh. Správca dane vykonal následné dokazovanie výsluchom konateľa dodávateľa Jána Marettu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tento svedok predložil (hlavná kniha za rok 2015, výpisy z bankového účtu, rámcová zmluva o obchodnom poradenstve s jej dodatkami, kniha pohľadávok za rok 2015, evidencia DPH za rok 2015 a zápisnice k rámcovej zmluve o obchodnom poradenstve), pričom zistil, že uvedené dôkazy nepreukazujú vykonanie poradenských služieb na základe dodávateľskej faktúry, čím spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a aj úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. Preto došlo k presunutiu dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt, ktorý mal ďalšími predloženými dôkazmi preukázať skutočné dodanie služby poradenské činnosti tak, ako je uvedená na dodávateľskej faktúre. Správny súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol.
14. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd ich vyhodnocuje nasledovne:
15. Prvý okruhom žalobných námietok bolo namietane nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly za august 2015 v spojení s vydaním ďalšieho protokolu, ktorý sa týkal iba zdaňovacích období apríl a máj 2015. Žalobca tvrdil, že nezákonnosť predmetných protokolov vyplýva zo skutočnosti, že správca dane vydal v rámci predmetnej daňovej kontroly dva protokoly a nie iba jeden protokol, ako to prikazuje zákon, a to konkrétne § 46 ods. 8 daňového poriadku. Správny súd sa s týmto názorom nestotožnil. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola je okrem iného špecifikovaná kontrolovaným zdaňovacím obdobím, ktorého označenie je esenciálnou náležitosťou oznámenia o daňovej kontrole. Inak povedané, daňová kontrola sa týka vždy konkrétneho kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Ustanovenie § 46 ods. 8 daňového poriadku uvádza, že z daňovej kontroly sa vyhotoví protokol. Z uvedeného vyplýva, že protokol sa vyhotoví z daňovej kontroly, ktorá sa týka konkrétneho zdaňovacieho obdobia, ktoré bolo kontrolované. Pokiaľ došlo ku kontrolovaniu zdaňovacích období po mesiacoch, potom nič nebránilo správcovi dane vyhotoviť samostatný protokol z každého kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Teda nie je správny názor žalobcu, že sa jednalo o jednu daňovú kontrolu, vo vzťahu ku ktorej môže byť vydaný len jeden protokol, ale naopak vzhľadom na to, že sa jednalo o mesačné kontrolované zdaňovacie obdobia, mohli byť vyhotovené protokoly po mesiacoch. Je potom na úvahe správcu dane, či jednotlivé zdaňovacie obdobia zlúči na účely vyhotovenia jedného protokolu, alebo či vyhotoví viaceré protokoly. V danom prípade správca dane v záujme prehľadnosti a hospodárnosti konania sa rozhodol zlúčiť tie kontrolované zdaňovacie obdobia, ktoré mali rovnaké závery, teda vyhotovil protokol, ktorý sa nemusel doručovať na vyjadrenie, pretože rozdiely v zaplatení dane v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach sa nezistili (apríl a máj 2015) a protokol, ktorý sa doručoval na vyjadrenie, pretože v konkrétnych zdaňovacích obdobiach boli zistené rozdiely v sumách, ktoré mal kontrolovaný daňový subjekt zaplatiť; tento protokol obsahoval aj predmetné zdaňovacie obdobie august 2015. Pokiaľ by kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol rok 2015 (ako je to napr. pri dani z príjmov), potom skutočne by musel byť vydaný len jeden protokol z daňovej kontroly, avšak v danom prípade sa o takúto situáciu nejedná.
16. Ďalší okruh žalobných námietok sa týkal tvrdenia žalobcu, že preukázal, že poradenské služby dodávateľ žalobcovi dodal. Poukázal pritom, že Ján Maretta poskytnutie poradenských služieb potvrdil. Správny súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z vyjadrenia svedka Marettu na pojednávaní totiž vyplýva, že čo sa týka konkrétnej poradenskej služby za konkrétne zdaňovacie obdobie, tento sa k takýmto detailom nevedel vyjadriť. Jeho tvrdenia sú len všeobecného charakteru, napríklad, že sa raz do mesiaca stretli ohľadom viac-menej cien za zrealizovanie prepravy na konkrétny obchod alebo iných informácií. Napríklad zháňal vodičov, spoločne robili mesačný plán činností a podobne. Tiež uviedol, že mal stanovovať ceny za jednotlivé prepravy. Správny súd konštatuje, že všeobecná výpoveď svedka o tom, že plnenie deklarované vo vystavenej faktúre bolo skutočne dodané žalobcovi, s ohľadom na neurčito vymedzený druh a rozsah služby na faktúre a dojednanej len rámcovou zmluvou, majúcou spočívať v poradenských službách bez ďalšej špecifikácie, je dôkazným prostriedkom, ktorý sám o sebe nemá prakticky žiadnu dôkaznú hodnotu.
17. Je tiež potrebné pripomenúť tú skutočnosť, že tieto poradenské služby mal vykonávať konateľ dodávateľa osobne, t.j. Ján Maretta, ktorý mal poskytovať žalobcovi, ktorý sám podniká v oblasti prepravy tovaru, podľa rámcovej zmluvy poradenské činnosti vo výberových konaniach, pri stanovovaní cenových a ostatných podmienok ponukových projektov, mal vyhľadávať dopravné a špedičné firmy, zabezpečenie vyťaženia vozidiel klienta, mal poskytovať odborné poradené činnosti súvisiace s tvorbou obchodných plánov žalobcu a tiež mal sa podieľať na tvorbe obchodných dlhodobých a krátkodobých stratégií žalobcu na tuzemských a zahraničných trhoch. Jedná sa o vysoko odbornú problematiku, týkajúcu sa medzinárodnej a vnútroštátnej nákladnej prepravy, pričom sám žalobca uviedol, že ide špeciálne činnosti. Vo vzťahu k takým odborným činnostiam však dodávateľ nedisponoval žiadnymi zamestnancami a ako tvrdil sám jeho konateľ Ján Maretta, uvedené odborné činnosti mal vykonávať on sám. Pritom nebolo preukázané, že by mal odborné vzdelanie v oblasti logistiky, prepravy alebo medzinárodnej nákladnej prepravy. Touto obchodnou činnosťou sa dodávateľ - podľa predmetu jeho podnikania zapísaného v obchodnom registri - nezaoberal.
18. Okrem toho Ján Maretta mal najmä stanovovať ceny za prepravu, pričom však najväčším klientom žalobcu počas roku 2015 bol práve odberateľ KraussMaffei Technologies s.r.o. - napr. v zdaňovacom období august 2015 bol jeho jediným odberateľom. Tento odberateľ podľa jeho písomného vyjadrenia mal cenu so žalobcom za prepravu dohodnutú fixne, a to v zmluve medzi žalobcom a týmto odberateľom,
až do 31.12.2015. Nebolo teda možné vykonávať poradenstvo ohľadne stanovovania cien, ktoré už vopred boli dané fixne. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v roku 2015 obchodoval aj s inými odberateľmi a že teda toto stanovovanie cien sa mohlo týkať aj iných odberateľov, túto skutočnosť len tvrdil, ale žiadnym spôsobom, t.j. objektívnym dôkazom nepreukázal.
19. V tejto súvislosti súd dodáva, že zo zápisnice k Rámcovej zmluve zo dňa 02.09.2015, týkajúcej sa mesiaca august 2015 vyplýva, že malo byť prejednávané zváženie prepočtu ceny za prepravu a konzultovanie - či uplatňovať ceny podľa Km alebo normohodiny. Pritom z vyjadrenia spoločnosti KraussMaffei Technologies s.r.o. jednoznačne vyplýva, že Ján Maretta nemohol radiť žalobcovi vo vzťahu k tejto spoločnosti v oblasti tvorby cien a celkovej ponuky služieb, keďže obchodná spolupráca medzi žalobcom a touto spoločnosťou bola už vopred daná na základe rámcovej zmluvy uzavretej 01.01.2014, v ktorej boli ceny pevne stanovené do 31.12.2015 a ktorá bola uzavretá z dôvodu prispôsobenia rozsahu poskytovaných služieb tejto spoločnosti a nahradila dovtedy platnú zmluvu medzi týmito spoločnosťami. Keďže v auguste 2015 žalobca vykonával prepravu len pre túto spoločnosť, konzultácie pri cenotvorbe sa javia ako fiktívne. Takýto dôkazný prostriedok - zápisnica k rámcovej zmluve - nemá žiadnu výpovednú hodnotu a javí sa ako účelovo vyprodukovaný.
20. Ďalej existuje rozpor medzi tvrdeniami samotného žalobcu ohľadom poradenstva v oblasti pohonných hmôt. Na jednej strane tvrdí, že Ján Maretta mu v rámci poradenstva odporúčal najlepšieho predajcu pohonných hmôt a na druhej strane uvádza, že v roku 2015 mal žalobca dohodnuté čerpanie pohonných hmôt zo siete čerpacích staníc OMV. Potom však poradenstvo ohľadne tejto otázky v roku 2015 stráca akýkoľvek racionálny základ.
21. Čo sa týka žalobnej námietky, že svedok Maretta mal byť opätovne vypočutý práve z dôvodu, že správca dane nepovažoval jeho vyjadrenia za dostatočne preukázané, správny súd konštatuje, že sa s touto námietkou nestotožnil. Správca dane správne vyhodnotil túto jeho svedeckú výpoveď ako nepreukazujúcu dodanie služieb podľa dodávateľských faktúr. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane nevyhodnotil jeho svedeckú výpoveď ako neúplnú, resp. vnútorne rozpornú. Len samotná tá skutočnosť, že túto svedeckú výpoveď správca dane a žalovaný nevyhodnotili v prospech žalobcu v súlade s jeho očakávaním, nie je dôvodom na to, aby došlo k opätovnému vypočutiu tohto svedka, najmä keď žalobca, resp. jeho právny zástupca sa svojvoľne na výsluchu svedka nezúčastnili. Správny súd sa nestotožnil ani s tým, že by bolo potrebné vypočuť svedka Marettu, pretože boli zistené nové ďalšie skutočnosti. Žalobca v žalobe neuviedol, ktoré nové skutočnosti má na mysli, pričom podľa názoru správneho súdu opätovný výsluch svedka potrebný nebol, keďže bol už komplexne vypočutý. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že správca dane označuje tvrdenia svedka Marettu za zmätočné, čo je dôvod na jeho opätovné vypočutie, správny súd konštatuje, že je povinnosťou daňových orgánov riadne vyhodnotiť dôkazy vrátane ich presvedčivosti, dôkaznej sily a vierohodnosti. To sa v prejednávanom prípade nepochybne stalo, a to aj tým, že správca dane vyhodnotil určitú časť svedeckej výpovede svedka Marettu ako zmätočnú a potvrdzujúcu oprávnené pochybnosti správcu dane o reálnom poskytnutí poradenských služieb. Nejednalo sa teda o to, že by samotná výpoveď svedka Marettu bola tak nejednoznačná a nezrozumiteľná, až by bola zmätočná, ale išlo len o vyhodnotenie jeho svedeckej výpovede v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku.
22. Ďalším okruhom námietok bolo, že žalovaný nesprávne dospel k záveru o zamietnutí žalobcovho nároku na základe dôkazov od spoločnosti KraussMaffei Technologies, výpisu z obchodného registra na dodávateľa, nepredloženia žalobcom avizovaných dôkazov o vykonávaní poradenskej činnosti a dokumentov, ktoré sa vzťahovali na daňovú kontrou dani z príjmov za rok 2014. Správny súd konštatuje, že táto námietka súvisí s predchádzajúcou námietkou ohľadne neunesenia dôkazného bremena na preukázanie jeho nároku na odpočítanie DPH. Správny súd opätovne konštatuje, že správca dane si zaobstaral dostatok podkladov a dôkazov na to, aby preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcov k daňovej kontrole. Žalobca bol samostatne vyzvaný výzvou zo dňa 13.06.2018, aby predložil dôkazy a doklady, ktoré správca dane vo výzve aj príkladmo menoval. Žalobca však žiadne listinné dôkazy nepredložil, a to napriek svojmu vyjadreniu, že ich doloží následne. Ak žalobca v žalobe namietal, že poradenstvo sa netýkalo iba KraussMaffei Technologies s.r.o., resp. SCHENKER s.r.o., ale malo všeobecný charakter a týkalo sa realizovania prepravných služieb vo všeobecnosti, potom o to viac bolo potrebné predložiť relevantné písomné dôkazy o tom, že k realizovaniu poradenstva zo strany dodávateľa skutočne došlo. Žalobca sa nemohol spoliehať len na všeobecné tvrdenia konateľa dodávateľa, že pre žalobcu „zháňal“ vodičov, že raz mesačne sa stretli a
robili mesačné plány činností, že sa stretávali viac-menej ohľadom cien za zrealizovanie prepravy, atď.. Takéto tvrdenia svedka sú ničím nepodložené, nevierohodné a nepresvedčivé, a to aj s poukazom na samotnú fakturáciu poradenskej činnosti, ktorá bola na dodávateľskej faktúre fakturovaná bez ďalšieho ako poradenské služby za konkrétny mesiac. Prílohou faktúry síce bola písomnosť pod názvom „Kniha po mesiacoch so začiatočným a konečným zostatkom“, avšak len na účely výpočtu fakturovanej sumy, nie špecifikácie samotnej služby.
23. K námietke, že dodávateľ mohol vykonávať poradenské služby aj napriek tomu, že tento predmet činnosti nemal zapísaný v obchodnom registri, pretože v obchodnom registri mal zapísanú obchodnú činnosť v rozsahu voľnej živnosti, správny súd poukazuje na bod 17. tohto odôvodnenia. Správca dane a žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s výsledkom, že preukázateľné spochybnili, že by plnenia uvedené na faktúre ako poradenské služby skutočne vykonal dodávateľ, hoci mal v obchodnom registri zapísanú aj obchodnú činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Ako bolo vyššie uvedené, tieto pochybnosti sú oprávnené aj s prihliadnutím na to, že podľa rámcovej zmluvy z decembra 2014 sa malo jednať o poskytovanie poradenských služieb na vysokej odbornej úrovni v špecifickej oblasti podnikania, v ktorej dodávateľ nevykonával podnikateľskú činnosť, pričom jeho hlavná obchodná činnosť je diametrálne odlišná (uskutočňovanie stavieb, stavebné práce, výroba stavebných výrobkov). Poukazovanie na to, že ju mohol vykonávať ako voľnú živnosť, je samo osebe len hypotetickým tvrdením žalobcu. Ani poukazovanie na skutočnosť, že žalobca uhrádzal faktúry vystavené dodávateľom, nepreukazuje bez ďalšieho dodanie týchto služieb žalobcovi, ako to vyplýva z už konštantnej judikatúry správnych súdov Slovenskej republiky. 24. Žalobca tiež namietal, že predmetné poradenské služby boli poskytované všeobecne a nie iba v súvislosti s prepravou, ktorú žalobca realizoval pre KraussMaffei Technologies s.r.o. a SCHENKER s.r.o.. Ďalej žalobca namietal nesprávne posúdenie svedeckej výpovede svedka Marettu, ktorý sa vyjadril, že so zástupcami spoločnosti KraussMaffei Technologies s.r.o. a SCHENKER s.r.o. nejednal a s týmito zástupcami jednal pán Hajčík. Správny súd konštatuje, že aj tieto námietky sú plne nedôvodné. Opätovne treba poukázať na to, že žalobca nepreukázal akýmkoľvek spôsobom, že by došlo k dodaniu poradenských služieb od spoločnosti STAVOINVESTA SK s.r.o., a to nielen vo vzťahu k týmto dvom odberateľom, ale vo vzťahu k akémukoľvek obchodnému partnerovi. Žalobca napr. vôbec nepreukázal, že by mal v roku 2015 aj iných obchodných partnerov, voči ktorým by mohlo byť vykonávané akékoľvek poradenstvo. Pritom, podľa výpisu z „Knihy po mesiacoch so začiatočným a konečným zostatkom“ priloženého k dodávateľskej faktúre, v mesiaci august 2015 mal žalobca mesačné tržby len od KraussMaffei Technologies s.r.o., čo znamená, že to bol jediný obchodný partner žalobcu v auguste 2015. Ďalej, poradenská činnosť len za mesiac august 2015 bola vyfakturovaná na sumu 11.452,14 Eur, z čoho vyplýva, že malo dôjsť k poradenskej činnosti väčšieho rozsahu, podľa rámcovej zmluvy vykonávanej s odbornou starostlivosťou a v špecifickom segmente vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej prepravy. Či už Ján Maretta osobne jednal s konateľmi odberateľov žalobcu alebo s ich zamestnancami alebo nejednal so žiadnymi osobami, uvedené je irelevantné z dôvodu, že nebol preukázaný žiadny hodnoverný a objektívny výstup z týchto poradenských služieb, ktorý by preukázal tvrdenia žalobcu o dodaní tejto služby. Takýmto výstupom nie je rámcová zmluva z decembra 2014 ani zápisnice k rámcovej zmluve z jednotlivých mesiacov roka 2015, ktoré nemajú samostatne výpovednú hodnotu (obsahujú útržkovité myšlienky bez ďalšieho vecného kontextu) a tiež obsahujú tvrdenia, ktoré sú v rozpore s ostatnými zhromaždenými dôkazmi.
25. Takýmto dôkazom nie je ani svedecká výpoveď svedka Marettu. Jednak je len všeobecného charakteru a jednak vznikli vážne pochybnosti o vierohodnosti tohto svedka. V kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 podľa zápisnice k rámcovej zmluve z 02.09.2015 súčasťou poradenstva malo byť aj „zváženie prepočtu ceny za prepravu“ a „nastavenie tuzemských kooperácií, ceny podľa km alebo normohodiny? - konzultovanie prepočtov“. Táto tvrdená skutočnosť vážnym spôsobom poškodzuje vierohodnosť svedka Jána Marettu, ktorý túto zápisnicu podpísal, pretože z ďalšieho vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že v auguste 2015 žalobca obchodoval len s KraussMaffei Technologies s.r.o. a táto spoločnosť v tomto čase (až do konca roka 2015) mala stanovené fixné ceny za prepravu, konzultácia ohľadne cien tak bola zbytočná. Konzultácia ohľadne cenotvorby pre iných (aj len potenciálnych) odberateľov nebola zo strany žalobcu preukázaná. Preto sa tvrdenie žalobcu, že predmetné poradenské služby boli poskytované všeobecne, v tejto súvislosti javí ako špekulatívne bez akejkoľvek reálnej opodstatnenosti.
26. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že predmetom právneho posúdenia nebolo dodanie sprostredkovania konkrétnej prepravy, ale dodanie poradenských služieb. Preto je nedôvodná námietka, že žalovaný si vo svojich záveroch zamieňa sprostredkovateľské a poradenské služby. Je tiež súdu zrejmé, že podľa dodatkov k rámcovej zmluve č. 1 až 10 boli v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, t.j. v mesiacoch roka 2015, okrem apríla a mája, medzi dodávateľom a žalobcom dojednané odmeny z celkovej výšky, ktorú vyfakturuje žalobca zákazníkovi KraussMaffei Technologies s.r.o. vo výške 20 % alebo 15 % (teda nie aj zákazníkovi SCHENKER s.r.o. ako to uvádza žalobca v žalobe). Tiež je v rozpore s obsahom administratívneho spisu námietka žalobcu v replike, že správca dane si nevyžiadal od svedka Marettu podklady, týkajúce sa poskytnutia poradenstva žalobcovi. Opak je pravdou. Ako vyplýva zo zápisnice z výsluchu tohto svedka zo dňa 25.04.2018, bol vyzvaný, aby správcovi dane predložil faktúry, evidenciu DPH, doklady o úhrade resp. iné doklady (zápisy zo stretnutí). Doklady, vrátane rámcovej zmluvy a zápisníc k rámcovej zmluve, svedok predložil (úradný záznam z 15.05.2018).
27. K námietke, že správca dane nemôže namietať, že podľa rámcovej zmluvy mali byť objednávky realizované písomne, ale v praxi sa realizovali ústne alebo telefonicky, správny súd poukazuje na § 3 ods. 6 prvá veta Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, teda sa neprihliada na prípadnú platnosť či neplatnosť zmlúv, ale na ich reálny obsah. Práve tento v danom prípade nebol naplnený. Samotná rámcová zmluva je len formálnym rámcom, na základe ktorého sa mali jednotlivé obchodné prípady realizovať a nie je dôkazom o tom, že v konkrétnom zdaňovacom období skutočne k realizácii konkrétneho dodania aj došlo. Práve preto sa jedná len o rámcovú zmluvu. Pokiaľ by bolo preukázané, že k dodaniu poradenských služieb, riadne špecifikovaných čo do rozsahu a druhu, skutočne došlo, a to aj neformálnym spôsobom, teda aj ústne, uvedené by bolo v prospech žalobcu. K tomu však v danom prípade nedošlo, a teda je právne irelevantné, či žalobca tvrdí, že objednávky boli realizované ústne, keď nebolo preukázané žiadne dodanie podľa dodávateľskej faktúry.
28. Správny súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného a správcu dane, že oprávnené pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti dôkazov predložených k daňovej kontrole, daňový subjekt žiadnym spôsobom nevyvrátil a nebolo tak preukázané reálne dodanie deklarovanej služby na dodávateľskej faktúre. Bolo povinnosťou daňového subjektu relevantným spôsobom preukázať, že k dodaniu služieb reálne došlo. V tomto smere dôkazná povinnosť spočívala jednoznačne na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným spôsobom, ako dokladmi formálnymi, čo žalobca neurobil. Správny súd sa preto stotožnil s právnym názorom oboch správnych orgánov, že v predmetnom prípade nebolo relevantnými dôkazmi preukázané dodanie služby v zmysle zákona o DPH, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa a následne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.
29. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky ako plne nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
30. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.