Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Ek-792-2019.pdf
PDF · 124.31 KB
Case nature
Subarea
12Ek/792/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Arimex Bratislava spol. s r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31325076, právne zast.: Eversheds Sutherland Dvořák Hager, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36659746, proti povinnému: I. Šimko, nar.: XX.X.XXXX, H. XX/XX, XXX XX T., právne zast.: M.. O. Michalovčík, advokát, Makovická 768/20, 089 01 Svidník; vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Papcunová, Exekútorský úrad so sídlom Hlavná 68, 04001 Košice, IČO: 35551046, o vymoženie istiny 88838,51 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/792/2019 zo dňa 11. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/792/2019 zo dňa 11. februára 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 371,26 Eur.
2. Súd vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.05.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny 88838,51 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 36Up/77/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019 a vykonateľnosť dňa 24.04.2019 (ďalej tiež ako „exekučný titul“). Súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.05.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Zuzane Papcunovej, so sídlom Hlavná 68, 04001 Košice, IČO: 35551046 (ďalej len „súdny exekútor“). Povinnému bolo upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie č. 256EX 207/19-24 (ďalej len „Upovedomenie o začatí exekúcie“) doručené dňa 05.06.2019. Súdny exekútor v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku predložil súdu dňa 06.07.2019 na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 19.06.2019 (ďalej ako „Návrh na zastavenie exekúcie“) spolu s vyjadrením oprávneného a svojím vyjadrením.
3. Povinný podaný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil viacerými skutočnosťami. Uviedol, že dňa 05.06.2019 mu boli doručované písomnosti prostredníctvom neznámej osoby odmietajúcej sa identifikovať, ktoré odmietol prevziať, avšak navrhol ich doručenie prostredníctvom poštovej zásielky, keďže poštové zásielky riadne preberá a takýmto spôsobom by doručované upovedomenie o začatí exekúcie aj riadne prevzal. Dňa 14.06.2019 kontaktoval telefonicky exekútorský úrad, kde požiadal o opätovné zaslanie písomností doručovaných dňa 05.06.2019. Žiadosti povinného v tomto smere nebolo vyhovené, v čom povinný aj s poukazom na spôsob doručovania zo dňa 05.06.2019 vidí porušenie svojich práv na spravodlivé exekučné konanie. Povinný ďalej namietal, že postupom súdneho exekútora môže dôjsť k vzniku škody z dôvodu, že majetok týkajúci sa osoby povinného predstavujú veci, ktorých zexekvovanie by ohrozilo poľnohospodársku činnosť povinného v zmysle § 115 ods. 3 Exekučného poriadku. Povinný predložil súdu osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov spolu so žiadosťou o platbu poľnohospodárskej platobnej agentúry za rok 2019. Záverom povinný poukázal na skutočnosť, že prebieha dražba za účelom uspokojenia pohľadávky (vrátane úrokov a úrokov z omeškania), ktorá je oprávneným vymáhaná v tomto exekučnom konaní.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení so zastavením exekúcie nesúhlasil. Uviedol, že predmetom vymáhania v exekúcii sú pohľadávky z obchodného styku. Dražba sa týka pôžičky, ktorú oprávnený poskytol povinnému na kúpu nehnuteľností, pričom ako zabezpečovaní prostriedok bolo dohodnuté zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech oprávneného. V minulosti došlo k čiastočnej úhrade pôžičky povinného voči oprávnenému. Oprávnený sa v súčasnosti snaží uspokojiť vo zvyšnej časti dlžnej sumy z poskytnutej pôžičky vrátane príslušenstva (úroky z poskytnutej pôžičky) výkonom záložného práva. Predmetom dražby nie sú pohľadávky oprávneného voči povinnému z obchodného styku, ktoré sú vymáhané v exekúcii.
5. Súdny exekútor k tvrdeniam povinného uviedol, že sa dňa 05.06.2019 pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie povinnému identifikoval, uviedol o akú doručovanú písomnosť ide a informoval povinného aj o osobe oprávneného. Súdny exekútor podľa svojich tvrdení informoval povinného o následkoch odopretia prevziať písomnosť a poukázal i na možnosť povinného nazrieť do spisu vedeného súdnym exekútorom, ktorú však povinný doposiaľ nevyužil.
6. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na podklade obsahu spisu dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Svoj záver odôvodnil tým, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, a teda zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému zo strany súdneho exekútora doručené dňa 05.06.2019 podľa § 113 CSP, teda dňom, kedy povinný odoprel prevziať doručované dokumenty. Spôsob doručovania zvolený súdnym exekútorom bol v súlade so zákonom a povinný nie je oprávnený vyberať si formu doručovania písomností v prípade, že zvolená forma doručovania je v súlade s právnym poriadkom. Súd nepovažoval za dôveryhodné ani tvrdenie povinného, že v prípade doručovania upovedomenia o začatí exekúcie a ďalších písomností prostredníctvom poštovej zásielky by tieto prevzal a poukázal pri tom na spôsob doručenia exekučného titulu. Povinným uvádzané tvrdenia v podobe možného vzniku škody z dôvodu, že majetok týkajúci sa osoby povinného predstavujú veci, ktorých zexekvovanie by ohrozilo poľnohospodársku činnosť povinného v zmysle § 115 ods. 3 Exekučného poriadku, súd nepovažoval za preukázané, pričom poukázal na skutočnosť, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej patrí do kompetencie súdneho exekútora. Pokiaľ povinný v konaní tvrdil, že za účelom uspokojenia vymáhanej pohľadávky je vykonávaná dražba, súd z dokumentu predloženým povinným na preukázanie tejto skutočnosti nezistil žiadnu súvislosť medzi pohľadávkou vymáhanou v tejto exekúcii a dražbou, navrhovateľom ktorej je oprávnený. Povinný si tak v tomto smere podľa súdu dôkazné bremeno nesplnil. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Oprávnenému ako úspešnému účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal sťažnostný súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a priznal mu náhradu trov konania. V podanej sťažnosti predovšetkým namietal posúdenie otázky doručovania zo strany súdnej exekútorky, kde sa súd stotožnil výlučne s tvrdeniami súdnej exekútorky, avšak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bez vykonania akéhokoľvek dôkazu, pravdepodobne bez preskúmania súdneho spisu, z ktorého by doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie vrátane jeho údajného odmietnutia doručovanej zásielky resp. odopretie prijatia upovedomenia o začatí exekúcie, vôbec malo vyplývať. Podľa povinného nie je prípustné a ani vôbec obvyklé, aby súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie doručoval hneď pri prvom pokuse o doručovanie osobne. Nie je podľa neho ani zrejmé, či si súdny exekútor overil možnosť elektronického doručovania. Nijakým spôsobom súd neodstránil rozpory v protichodných tvrdeniach medzi ním a súdnou exekútorkou. Podľa jeho tvrdení sa súdna exekútorka nijako neidentifikovala, neoznámila mu, o doručovanie akých dokumentov ide a tiež ho nepoučila o následkoch odopretia prijatia doručovaných písomností (upovedomenia o začatí exekúcie). V prípade doručovania poštovou zásielkou alebo elektronickou formou by takéto pochybnosti o účinnom doručení tejto písomnosti nevznikli. Tiež podľa jeho názoru neobstojí ani argument súdu, že aj platobný rozkaz mu bol doručovaný s výsledkom, že adresát si neprevzal zásielku v odbernej lehote. V situácii, keď pri údajnom osobnom doručovaní neboli svedkovia, prípadne nebol z takéhoto stretnutia vyhotovený zvukový alebo zvukovo- obrazový záznam, prípadne iným spôsobom zdokumentovaný priebeh doručovania, je prakticky takmer nemožné prelomiť tvrdenie súdnej exekútorky ako verejného činiteľa oproti tvrdeniu povinného. Povinný preto vyjadril presvedčenie, že je na ťarchu súdneho exekútora preukázať správnosť tvrdenia o odopretí prevzatia doručovaných dokumentov v zmysle § 113 CSP. Ďalej zopakoval svoje tvrdenia, že majetok, ktorý vlastní, je takmer výhradne používaný pre výkon poľnohospodárskej činnosti. Preto musí byť zrejmé, aký majetok doposiaľ bol u neho zistený a tiež aj načo sa tento majetok používa. Argument súdu sa povinnému javí ako alibistický, bez poznania exekučného spisu v tejto veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje exekúciu za neprípustnú. Opätovne poukázal aj na skutočnosť, že vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke je aktuálne vykonávaná aj dražba navrhovateľa Arimex Bratislava spol. s r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 325 076, prostredníctvom dražobníka LICITOR group, a.s., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, predmetom ktorej majú byť nehnuteľnosti v k.ú Nižná Myšľa, evidované na LV č. 1586, ktoré sú rovnako nevyhnutne potrebné pre výkon poľnohospodárskej činnosti, keďže sa jedná o prevádzkové budovy slúžiace na spracovanie a triedenie zeleniny, ako aj skladové priestory. Predmetom vymáhania v exekúcii sú tie isté pohľadávky. Napriek tomu, že súd tvrdí, že táto skutočnosť nevyplýva z predloženého listinného dôkazu, odôvodnenie súdu nie je podľa povinného v tomto smere postačujúce a teda je nepreskúmateľné, pričom súd opätovne vychádza len z argumentácie oprávneného, bez preukázania tohto tvrdenia relevantným spôsobom. Žiadal, aby súd uložil oprávnenému a tiež dražobníkovi, spoločnosti LICITOR group, a.s., na predloženie, resp. oznámenie vyčíslenia a špecifikácie pohľadávky, ktorá má byť z výťažku dražby uspokojená.
8. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného v plnom rozsahu súhlasil s napadnutým uznesením a odkázal na svoje vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
16. V posudzovanom prípade sa povinný proti exekúcii bránil tvrdením, že upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo účinne doručené, exekúcia jeho majetku slúžiaceho prevažne na výkon jeho (poľnohospodárskej) činnosti je neprípustná a za účelom uspokojenia pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní aktuálne prebieha výkon záložného práva resp. dražba, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného.
17. Na podklade takejto obrany povinného proti exekúcii aj sťažnostný súd dospel k záveru, že povinný v konaní netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by bránili výkonu exekúcie. Súd na úvod pripomína, že pravidlá núteného výkonu (súdnych) rozhodnutí slúžia na prvom mieste k presadeniu existujúcich právnych princípov, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 5/2000, z 13. júla 2000). Pokiaľ má oprávnený k dispozícii rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o jeho vykonateľnosti, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. V exekučnom konaní sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Úlohou exekučného súdu je rozhodovať o zastavení exekúcie len v prípadoch existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Dôkazné bremeno v exekučnom konaní ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktorá má za následok zastavenie exekúcie, spočíva na povinnom. Súd v tejto súvislosti pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnutie vydané v jeho neprospech.
18. Povinný žiadal o zastavenie exekúcie s odôvodnením, že upovedomenie o začatí exekúcie mu nebolo riadne doručené.
19. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk; ak je povinným fyzická osoba, ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa nepoužijú.
20. Z predloženej doručenky k upovedomeniu o začatí exekúcie súd považoval za zistené, že konštatované upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 05. 06. 2019 s poznámkou, že dňa 05. 06. 2019 povinný odoprel prijatie písomnosti.
21. Z úradného záznamu spísaného súdnou exekútorkou dňa 05. 06. 2019 vyplýva, že dňa 05. 06. 2019 bola vykonaná osobná návšteva u povinného na adrese jeho trvalého pobytu (Tichá č. 79/13, 044 14 Čaňa) za účelom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie č. 256EX 207/19-2 zo dňa 29. 05. 2019 povinnému do vlastných rúk a taktiež za účelom doručenia ďalších písomností (Výzva povinnému na vyhlásenie o majetku č. 256 EX 207/19-3, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie č. 256EX 207/19-4, príkazu na začatie exekúcie č. 256EX 207/19-8) a vykonania súpisu hnuteľných vecí, nakoľko povinný je vedený v evidencii ako držiteľ, resp. vlastník niekoľkých motorových vozidiel. Povinný bol zastihnutý doma. Po tom, ako sa súdna exekútorka predstavila a povinnému oznámila úmysel doručiť mu zmienené písomnosti, povinný uviedol, že si žiadnu zásielku neprevezme. Následne bol poučený o dôsledkoch odopretia prijatia doručovanej písomnosti (§113 CSP), t.j. že zásielka sa považuje dňom odopretia za doručenú. O predloženie poverenia súdna exekútorka povinným požiadaná nebola.
22. S doručením upovedomenia o začatí exekúcie sú spojené právne účinky na právne úkony povinného a na ďalší priebeh exekúcie. Predovšetkým doručením upovedomenia povinnému začína plynúť lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok (§ 61k Exekučného poriadku), začína plynúť lehota na uspokojenie pohľadávky pri nižších trovách exekútora (§ 61a Exekučného poriadku), začína plynúť lehota na námietku zaujatosti exekútora (§ 33 ods. 7 Exekučného poriadku), nastávajú účinky na bežné právne úkony (§ 61c Exekučného poriadku), nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii (§ 61d ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku), splnenie vymáhaného nároku, zaplatenie 1. splátky pri žiadosti o splátkach, na ktorú sa prihliada. Význam doručenia upovedomenie o začatí exekúcie má predovšetkým význam z pohľadu právneho obmedzenia činnosti povinného. Zákon s momentom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie však nespája žiadne účinky, ktorý by mali význam z hľadiska prípustnosti exekúcie. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že v zmysle účinnej právnej úpravy exekučného konania (na rozdiel od skoršej právnej úpravy) exekúcia začína doručením poverenia na jej vykonanie súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku). Nie je preto súdu zrejmé, aký dopad prípadnému neúčinnému doručeniu upovedomenia o začatí exekúcie povinný pripisuje z hľadiska prípustnosti exekúcie, keďže zákonodarca v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku jasne vymedzil, ktoré závažné skutočnosti vedú k zastaveniu exekúcie zo strany súdu. Ich spoločným znakom je, že sa jedná o skutočnosti, ktoré trvale bránia výkonu exekúcie. Medzi takéto skutočnosti už zo svojej povahy a zákonom priznaných účinkov nie je možné zaradiť absenciu riadneho doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Preto ani prípadné neúčinné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nemôže mať vo vzťahu k dôvodom neprípustnosti exekúcie žiadny právny význam a preto súd dospel k záveru, že sťažnosť povinného v tejto časti nemôže byť dôvodná.
23. Pre úplnosť súd dodáva, že zo šetrení vykonaných sťažnostným súdom vyplýva, že povinný nemá aktivovanú elektronickú schránku, pričom povinný súdu nepreukázal, že mal aktívnu elektronickú schránku v čase, keď mu bolo zo strany súdneho exekútora doručované upovedomenie o začatí exekúcie. Povinnému sa tak ani v sťažnostnom konaní nepodarilo preukázať, že súdny exekútor porušil svoju povinnosť doručovať mu písomnosti procesným postupom podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Ak povinný nemá aktivovanú elektronickú schránku, v zmysle § 105 ods. 1 CSP možno pri úkone exekútora uskutočniť aj osobné doručovanie a až pokiaľ nie je možné doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk ani do elektronickej schránky ani osobne pri procesnom úkone, súd doručuje písomnosť prostredníctvom doručujúceho orgánu (najčastejšie poštovým podnikom). Pokiaľ potom súdny exekútor v danom prípade realizoval osobné doručenie tejto písomnosti, nie je možné mu vytknúť konanie odporujúce zákonnej úprave.
24. Súd na podklade predložených dôkazných prostriedkov (doručenka, úradný záznam zo dňa 05. 06. 2019) dospel k záveru, že upovedomenie o začatí exekúcie je potrebné považovať za doručené v súlade s ust. § 113 CSP dňom, keď prijatie tejto písomnosti bolo povinným odopreté. Pri doručovaní písomnosti môže dôjsť k situácii, keď adresát písomnosti túto odmietne prevziať. Aby takýmto konaním nedochádzalo k obštrukciám v konaní, zákon upravuje v ust. § 113 CSP fikciu doručenia, podľa ktorej ak adresát písomnosti bezdôvodne odoprie jej prijatie, považuje písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté. Nie je potrebné, aby doručovateľ adresáta o tomto následku poučil. Aby nedošlo k naplneniu fikcie podľa tohto ustanovenia, je na adresátovi, aby preukázal akceptovateľné dôvody odopretia. Súd sám nie je povinný zisťovať dôvody, pre ktoré adresát odoprel prijať doručovanú písomnosť. Bezdôvodnosť odopretia prijatia sa predpokladá. Súd v tejto súvislosti ďalej dopĺňa, že doručenka ma povahu verejnej listiny (§ 111 ods. 1 CSP). Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom konaní nedokazuje, dokazuje sa potom len jej prípadná nesprávnosť. Pokiaľ povinný tvrdil, že súdna exekútorka sa odmietla identifikovať a preto si písomnosti od nej neprevzal, v tomto smere nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkazný prostriedok preukazujúci pravdivosť jeho tvrdenia. Žiadne iné vážne dôvody odopretia písomností povinný neuviedol, keďže zákon nevyžaduje, aby bol adresát poučený o následkoch odopretia prijatia písomnosti podľa § 113 CSP a ani prípadné neoznámenie, čo je obsahom zásielky (aká písomnosť), neoprávňuje povinného na jej odopretie. Súd rovnako ako v predchádzajúcom prípade aj vo vzťahu k týmto tvrdeniam povinného poukazuje na to, že nie sú ničím preukázané. Nie je možné prisvedčiť ani argumentácii povinného, že by exekútor mal pri doručovaní akýchkoľvek písomností vyhotovovať obrazový prípadne obrazovo- zvukový záznam, keďže súdny exekútor môže konať len to, čo mu zákon prikazuje a Exekučný poriadok vyhotovovanie žiadnych takýchto záznamov pri doručovaní písomností nepredpokladá. Samotné ničím nepodložené tvrdenia povinného potom nemohli byť spôsobilé spochybniť správnosť údajov vyznačených na doručenke k upovedomeniu o začatí exekúcie a povinný súdu nepreukázal ani žiadne vážne dôvody, ktoré by ho oprávňovali prevzatie zásielky s týmto upovedomením odoprieť. Sťažnostný súd preto v obsahovej zhode s prijatým záverom súdu v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému účinne doručené dňa 05. 06. 2019.
25. Povinný ďalej namietal, že majetok, ktorý podlieha exekúcii, prevažne slúži na výkon jeho podnikateľskej činnosti a preto je exekúcia neprípustná. V tejto časti súd odkazuje na správne vyslovený názor súdu v napadnutom rozhodnutí, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného v priebehu exekúcie, podloženie zistených skutočností dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov osoby povinnej v zásade (k tomu porovnaj § 44 a nasl. Exekučného poriadku) patrí do kompetencie súdneho exekútora (a nie súdu).
26. Podľa § 114 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
27. Podľa § 114a Exekučného poriadku, ak sa majú exekúciou postihnúť hnuteľné veci povinného, ktoré slúžia alebo súvisia s podnikaním, exekútor je povinný postupovať tak, aby exekúciou neohrozil podnikateľskú činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru. Hnuteľné veci je povinný postihovať exekúciou v tomto poradí a) veci, ktoré neslúžia na podnikanie, b) veci, ktoré súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné, c) veci, bez ktorých nie je podnikanie možné.
28. Podľa § 115 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami. Z exekúcie sú vylúčené a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv, b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač, c) domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie, d) veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura, e) zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu, f) veci, na ktoré sa poskytli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu, g) osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti, h) snubný prsteň a obrúčka, i) hotové peniaze do sumy 165 eur, j) študijná literatúra a hračky.
29. Podľa § 115 ods. 3 Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných predpisov, a chovné zvieratá, t.j. dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
30. Právnou podstatou súdnej exekúcie je ručenie povinnej osoby za nútene vymáhané nároky celým jej majetkom s výnimkou toho majetku, ktorý je preukázateľne vylúčený z exekúcie. Tieto zistenia uskutočňuje poverený súdny exekútor. Ďalej súd pripomína, že postup exekútora nesmie nad nevyhnutnú mieru ohroziť podnikanie povinného. Citovaná procesná úprava chráni predovšetkým malých a stredných podnikateľov a jej zmyslom je dosiahnuť uspokojenie nárokov oprávneného, pokiaľ možno bez toho, aby sa povinný musel hospodársky likvidovať. Súd v reakcii na obsah sťažnosti povinného zdôrazňuje, že nemožnosť postihnutia určitého majetku v exekučnom konaní sa nevzťahuje na príslušný subjekt povinnosti, ale na konkrétny majetok. Nie je preto správne tvrdenie povinného, že exekúcia je neprípustná, pretože prevažná väčšina veci postihnuteľných výkonom rozhodnutia slúži na jeho podnikanie v zmysle § 115 ods. 3 Exekučného poriadku. Zákon v tomto prípade neposkytuje úplné vyňatie podnikateľov hospodáriacich na pôde z exekúcie tým, že by ich explicitne uvádzal ako subjekty, proti ktorým je exekúcia absolútne neprípustná. Z exekúcie sú vylúčené podľa zákona len konkrétne časti majetku, čo logicky nevylučuje možnosť existencie majetku, ktorý zo zákona z exekúcie vylúčený nie je. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že exekúciu možno vykonať aj iným spôsobom, než len predajom hnuteľných vecí (§ 63 ods. 1 Exekučného poriadku). Je potom na exekútorovi zvoliť spôsob exekúcie a až potom je možné zistiť, či by tento spôsob viedol k postihnutiu majetku, ktorý je vylúčený z exekúcie. Preto pokiaľ by súd exekúciu voči povinnému zastavil už v danom štádiu konania, kedy súdny exekútor ešte ani objektívne nezistil možnosti uspokojenia vymáhaného nároku z majetku povinného a riadil sa len tvrdeniami povinného, ktoré doposiaľ zo strany súdneho exekútora neboli verifikované, z legitímnych nárokov oprávneného na výkon priznaného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, by sa stali práva a nároky bez reálneho obsahu. Ustálená štrasburská judikatúra pritom konštatuje, že práva priznávané dohovorom musia byť právami reálnymi a účinnými a že teda ich obsahové a významové „vyprázdnenie“ v dôsledku konania orgánu aplikácie práva je v rozpore s touto základnou interpretačnou a aplikačnou zásadou. Základným komponentom právnej istoty je istota občana, že voči nemu bude zachované právo. Správnosti tohto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že povinný súdu žiadnu existenciu majetku podľa § 115 ods. 3 Exekučného poriadku nepreukázal a ani ho nijak nešpecifikoval. Povinný potom nemôže od súdu očakávať, že len na základe jeho všeobecného tvrdenia, že vlastní výlučne majetok z exekúcie zo zákona vylúčený, bez objektívneho zistenia týchto skutočností zo strany súdneho exekútora, očakávať zastavenie exekúcie. V tomto smere je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že pokiaľ sa súdny exekútor zákonom predpísaným spôsobom nepresvedčí, že povinný nevlastní žiadny majetok podliehajúci exekúcii, nie je na mieste konštatovať ani dôvod jej zastavenia podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v ktorom prípade je to práve súdny exekútor (nie súd), ktorý exekúciu zastavuje. V zmysle tohto výkladu potom súd ani tejto obrane povinného nemohol pripísať žiadnu relevanciu, pretože nedostatok exekvovateľného majetku povinného nie je dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdu (k tomu porovnaj §61k ods. 1 Exekučného poriadku a § 61n Exekučného poriadku).
31. Napokon sa súd zaoberal aj tvrdeniami povinného, že za účelom upokojenia vymáhanej pohľadávky prebieha dražba nehnuteľností vo vlastníctve povinného, ktorej navrhovateľom je práve oprávnený. Súd v tejto časti argumentácie povinného v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Povinný v podanej sťažnosti len stroho uviedol, že závery súdu nie sú v tomto smere postačujúce a teda sú nepreskúmateľné, avšak svoju argumentáciu, ktorou by súdu ozrejmil dôvody, pre ktoré je výkon rozhodnutia z tohto dôvodu neprípustný, žiadnym spôsobom nedoplnil ani v podanej sťažnosti.
32. Z oznámenia o dražbe zo dňa 22. 05. 2019 súd zistil, že spoločnosť LICITOR group, a.s. ako dražobník oprávnený k výkonu dobrovoľných dražieb v zmysle ust. zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti oznámil miesto konania dražby, dátum konania dražby (01.07.2019), pričom za navrhovateľa bol označený povinný. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti so všetkým ich súčasťami a príslušenstvom vedené pre kat. územie Nižná Myšla na LV č. 1576. V oznámení boli určené aj podrobné podmienky dražby.
33. Aj sťažnostný súd predovšetkým konštatuje, že tvrdenia povinného o tom, že za účelom uspokojenia vymáhanej pohľadávky je aktuálne vykonávaná aj dražba, ktorej navrhovateľom je oprávnený ako záložný veriteľ, predmetom ktorej majú byť nehnuteľnosti v k.ú Nižná Myšľa, evidované na LV č. 1586 (záloh), vo vlastníctve povinného, neboli podložené žiadnym dôkazným prostriedkom, pričom v zmysle ust. § 151b ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) by povinný mal disponovať písomnou zmluvou o zriadení založeného práva, z ktorej by bolo možné zistiť, aká pohľadávka oprávneného bola vykonávaným záložným právom zabezpečená (§151b ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neušlo pozornosti súdu, že povinný súdu ani neoznámil výsledky tejto dražby. Preto sťažnostný súd nepovažoval za preukázané, že ku dňu 14.05.2019 t.j. ku dňu začatia exekučného konania (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku) vymáhaná pohľadávka zanikla jej splnením. Súd pre vysvetlenie, prečo sa týmito skutočnosťami zaoberal, predovšetkým zdôrazňuje, že v zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie, ktorú skutočnosť povinný netvrdil a ani nepreukázal. Vo všeobecnosti súd dopĺňa, že plnenie po začatí exekúcie spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, preto exekučný súd z toho dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie nevydáva. Po splnení dlhu, vymožení trov exekúcie oprávneného a trov exekútora dochádza k ukončeniu exekúcie bez potreby akejkoľvek ingerencie zo strany súdu (k tomu porovnaj § 61o Exekučného poriadku). Ako už bolo uvedené vyššie, ani prípadné uspokojenie pohľadávky povinného počas exekučného konania (aj prípadným výkonom záložného práva, ktoré má okrem zabezpečovacej aj uhradzovaciu funkciu) nedosahuje intenzitu dôvodu na zastavenie exekúcie, keďže je plne v súlade s jeho účelom, ktorým je uspokojenie vymáhaného nároku. Stále však platí, že povinný zánik vymáhanej pohľadávky doposiaľ nepreukázal. Ďalej súd prihliadol aj na skutočnosť, že v zmysle § 151 h ods. 6 Občianskeho zákonníka záloh, ktorý je zaťažený záložným právom, možno postihnúť v rámci exekučného konania, za podmienky, že oprávnený je zároveň aj záložným veriteľom. Miera ochrany poskytovaná majetkovým právam povinného zo strany exekučného súdu musí preto v danom prípade zodpovedať zisteniu, že tento dobrovoľne a v lehote určenej exekučným titulom doposiaľ (ku dňu vydania tohto rozhodnutia) nesplnil povinnosť, ktorá mu bola exekučným titulom uložená. Ani na podklade týchto tvrdení povinného preto súd nezistil v konaní dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
34. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ povinný žiadal súd, aby uložil oprávnenému a tiež dražobníkovi, spoločnosti LICITOR group, a.s., na predloženie, resp. oznámenie vyčíslenia a špecifikácie pohľadávky, ktorá má byť z výťažku dražby uspokojená, jeho návrhu súd nevyhovel, keďže tieto skutočnosti vie preukázať aj povinný a na viac sú bez právneho významu vo vzťahu k posudzovanému prípadu, ako to súd podrobne rozviedol v odseku 33 tohto rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd dokazovanie nedoplnil a o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
35. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku (pred začatím exekúcie), o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd preto nemal inú možnosť, než sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 a § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť, pretože v konaní nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.
36. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
40. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o sťažnosti princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je prísne ovládané dispozičným princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, v akom to oprávnený nenavrhne a poverenie na vykonanie exekúcie resp. dodatok k nemu vydá len za účelom vymoženia oprávneným požadovaného nároku. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti rozhodnutiu súdu o sťažnosti (výrok I.) a proti rozhodnutiu súdu o trovách konania vrátane ich výšky (výrok II.) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).