Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/26/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: LESOZVOZ s.r.o., so sídlom Demänová 202, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 097 639, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 918 187, proti žalovanému: Hotel EURÓPA LM, s.r.o., so sídlom Štúrova 808/15, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 224 591, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. U. XXX/XX, XXX XX. G. U. v konaní o zaplatenie 6.868,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -67 zo dňa 7.10.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -67 zo dňa 7.10.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.868,28 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 6.868,28 Eur od 6.1.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Výrokom II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa dňa 12.2.2019 začalo upomínacie konanie sp. zn. . Vec bola postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš Okresným súdom Banská Bystrica podľa v spojení s a podľa ust. o upomínacom konaní. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 6.868,28 Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 6.1.2016 do zaplatenia. Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že vykonal ťažobné a manipulačné práce pre žalovaného na základe objednávky. Po vykonaní prác žalobca vyúčtoval dohodnutú odmenu faktúrou č. 2015037 na sumu 8.223,57 Eur bez DPH, ktoré DPH predstavovalo 1.644,71 Eur, spolu 9.868,28 Eur vrátane DPH. Túto faktúru žalovaný uhradil len čiastočne jednou splátkou 22.6.2016 vo výške 3.000 Eur. Žalovaný napriek doručenej predžalobnej výzve zo dňa 10.10.2017 stále dlhuje žalovanú sumu s úrokom z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky 40 Eur. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.3.2019 sp. zn. podal žalovaný odpor. V dôvodoch odporu uvádzal, že žalobca vykonal pre neho ťažobné a manipulačné práce, ale za tieto práce mu žalovaný nič nedlhuje, lebo práce, ktoré žalobca skutočne

vykonal, mu žalovaný uhradil. Žalovaný zaplatil žalobcovi 3.000 Eur, ktorá suma zodpovedá rozsahu prác vykonaných žalobcom, preto žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd uviedol, že nevykonal dôkaz - výsluch svedkov - spolupracovníkov žalobcu, ktorí boli prítomní pri vykonávaní prác E. X. a U. M., ktorých účasť žalobca na pojednávaní nezabezpečil a ani ich nežiadal predvolať zo strany súdu v zmysle ust. , . Zo strany súdu prvej inštancie nebol vykonaný ani dôkaz vyžiadaním správy od príslušného daňového úradu, či došlo k odpočtu DPH zo strany žalovaného vo vzťahu k vystavenej faktúre, keďže tento dôkaz bolo možné navrhnúť už skôr, o čom bol žalobca poučený a takýto dôkaz by si vyžiadal odročenie pojednávania. Na výzvu okresného súdu uznesením v zmysle ust. žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca doplnil na pojednávaní nariadenom pred okresným súdom skutkové tvrdenia k obsahu záväzku medzi žalobcom a žalovaným a rozsahu plnenia žalobcu.

4. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie v rozsahu tak, ako vyjadril v odseku 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku a za aplikácie ust. , , , , , a dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Súd prvej inštancie vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý sa na pojednávanie neustanovil a ani nežiadal o jeho odročenie, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 2.8.2019. Okresný súd žalovaného nepredvolával, lebo jeho výsluch, resp. konateľa žalovaného navrhnutý stranami sporu nebol.

5. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetom zmluvy o dielo bolo plnenie žalobcu pre žalovaného vykonať ťažbu a približovanie dreva v decembri 2015 v lokalite Konská, ktoré drevo bolo vyznačené odborným lesným hospodárom žalovaného. Strany sa dohodli na cene ťažby a približovania v závislosti na vzdialenosti približovania časť za 15 Eur/m3 a časť za 9 Eur/m3. Žalobca preukázal, že zmluva bola uzavretá podľa ústnej objednávky, ktorú urobil žalovaný voči žalobcovi a žalobca ju prijal. V minulosti žalobca a žalovaný obchodovali obdobným spôsobom a na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil výtlačky faktúr s dokladmi o úhrade faktúr, ktoré sú pohľadávkami za ťažbu a manipuláciu dreva v roku 2015 (faktúra č. 2015011 na sumu 10.231,52 Eur, faktúra č. 2015013 na sumu 8.200,08 Eur, faktúra č. 2015030 na sumu 11.113,20 Eur, faktúra č. 2015016 na sumu 13.484,38 Eur). Množstvo vyťaženého a priblíženého dreva odsúhlasil žalovaný žalobcovi ústne podľa písomných podkladov žalobcu, ktoré predložil žalovanému, ktorý si ich ponechal a po odsúhlasení vystavil žalobca žalovanému doklad na plnenie - faktúru č. 2015038 zo dňa 22.12.2015, splatnú 5.1.2016 na sumu 9.868,28 Eur, ktorá pozostávala z jednotkovej ceny 15 Eur za 438,63 m3 dreva, t.j. bez DPH 6.579,45 Eur, s DPH 7.895,34 Eur a z jednotkovej ceny 9 Eur za 182,68 m3, t.j. bez DPH 1.644,12 Eur, s DPH 1.972,94 Eur, celkom bez DPH 8.223,57 Eur a s DPH 9.868,28 Eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi čiastočne plnil 3.000 Eur. Neuhradených ostalo 6.868,28 Eur. Žalobca preukázal oprávnenosť nároku výpoveďou konateľa a listinnými dôkazmi (účtovnými dokladmi

- faktúrami a potvrdeniami o úhradách). Žalovaný len poprel tvrdenie žalobcu o jeho práve na plnenie s uvedením: „žalobca vykonal pre žalovaného ťažobné a manipulačné práce, ale za tieto práce mu žalovaný nič nedlhuje, pretože práce, ktoré žalobca skutočne vykonal, mu žalovaný uhradil. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.000,- Eur, ktorá zodpovedá rozsahu prác vykonaných žalobcom“. Okresný súd uviedol, že na strane žalovaného absentovalo tvrdenie o rozsahu skutočne vykonaných prác a výške dohodnutej odmeny za takéto vykonané práce, ktoré by bolo možné hodnotiť ako popretie skutkových tvrdení protistrany (t.j. uvedením vlastného tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné). Zo sumy 3.000 Eur nebolo možné vyvodiť rozsah a cenu prác. V prípade čiastočného plnenia záväzku vzniká nevyvrátiteľná právna domnienka (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na dlžníkovi - žalovanom), že ide o uznanie dlhu, ak možno usudzovať na to, že čiastočným plnením uznáva dlžník zvyšok záväzku. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že nejde o čiastočné plnenie záväzku (s účinkami uznania dlhu), ale iba o úhradu podľa žalovaného skutočne vykonaných prác. Žalovaný pri platení neuviedol výhradu k rozsahu plnenia žalobcu a vyúčtovanej cene plnenia, nereagoval na opakované výzvy žalobcu a prvýkrát sa k úhrade vyjadril až v odpore proti platobnému rozkazu. Okresný súd na pojednávaní vyhlásil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle ust. . Splatnosť pohľadávky medzi stranami nebola sporná. Keďže žalobca preukázal oprávnenosť plnenia, okresný súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu titulom ceny diela 6.868,28 Eur, úrok z omeškania z dlžnej sumy 8,05 % ročne od 6.1.2016 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky 40 Eur ( a Nariadenia vlády SR č. v znení neskorších predpisov).

6. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. , , . Žalobca bol vo veci úspešný, preto mu okresný súd priznal náhradu trov konania 100% proti žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, a to podaním zo dňa 5.12.2019. V odvolaní žalovaný zdôraznil, že bola popretá pohľadávka žalobcu, uplatnená v súdnom konaní, a to tak, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.000 Eur, ktorá zodpovedá rozsahu skutočne vykonaných prác. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že popretie žalobcovho nároku žalovaným bolo neúčinné. Z popretia nároku uvedeného v odpore proti platobnému rozkazu bol nepochybný rozsah popretia, t.j. celá žalovaná pohľadávka. Z hľadiska popretia skutkových tvrdení žalobcu žalovaný poprel, že žalobca pre neho vykonal práce v takom rozsahu, ako mu fakturoval. Dôvodnosť faktúry žalovaný poprel aj svojim faktickým konaním tým, že z fakturovanej sumy 9.868,28 Eur zaplatil len sumu 3.000 Eur, hoci ako sám žalobca dokázal, pokiaľ v minulosti žalovaný s výškou fakturovaných súm žalobcom súhlasil, a to aj vo väčšej výške, tak tieto mu zaplatil jednorazovo v plnej sume. Bolo dokázané, že správanie žalovaného nesvedčilo tomu, že by sa vyhýbal plneniu svojich záväzkov. Žalobca nepreukázal, že plnenie v ním uvádzanom rozsahu aj žalovanému dodal, t.j. dodacím listom alebo aj iným spôsobom. Dôvodnosť svojho nároku odôvodnil len tým, že po doručení faktúry žalovaný túto pred začatím súdneho sporu nijako nerozporoval, a pokiaľ uhradil len čiastku 3.000 Eur, mal žalobca za to, že tým uznal jej oprávnenosť. S týmto žalovaný nesúhlasil, pretože v prípade čiastočného plnenia možno usudzovať uznanie aj zvyšku dlhu, ak to vyplýva z okolností prípadu. Ustanovenie neukladá dlžníkovi, či a kedy má prejaviť, resp. vyjadriť voči veriteľovi svoj nesúhlas s výškou celkovej pohľadávky. Nemožno z takejto skutočnosti vyvodiť, že dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, resp. záväzku voči veriteľovi. Medzi základné požiadavky na platné uznanie záväzku patrí určitosť a zrozumiteľnosť uznávacieho prejavu, identifikácia záväzku, ktorý sa uznáva, rozsah uznania záväzku, pretože záväzok je možné uznať v celom rozsahu alebo len sčasti a v danej veci bolo zrejmé, že pohľadávka žalobcu vo výške 9.868,28 Eur vyúčtovaná faktúrou č. 2015038 bola uznaná žalovaným len v časti 3.000 Eur. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 27.12.2019. Mal za to, že okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Podľa žalobcu žalovaný účelovo naťahuje súdne konanie. Žalovaný až do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na výzvy žalobcu nereagoval. Až po vydaní platobného rozkazu žalovaný začal tvrdiť, že zaplatil toľko, čo zodpovedá rozsahu prác vykonaných žalobcom. Podľa výsledkov dokazovania bola preukázaná oprávnenosť nároku žalobcu. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. V prípade verejného vyhlásenia rozsudku žalobca žiadal, aby na e-mailovú adresu M. bol prostredníctvom svojho zástupcu upovedomený o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku za aplikácie ust. .

9. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 30.12.2019 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené právnemu zástupcovi žalovaného s výzvou vyjadriť sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom žalovaný túto možnosť nevyužil.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -97 zo dňa 23.03.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.05.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku za aplikácie ust. elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu zástupcu žalobcu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu

v podaní zo dňa 27.12.2019 - M., na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

12. Krajský súd uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania bola aplikácia ust. , , keď napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní zo dňa 5.12.2019 a z nich akceptoval len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností, neuplatnených pred okresným súdom. Vzhľadom k dôslednej aplikácii ust. , sa krajský súd oboznámil s odporom žalovaného, v ktorom odpore žalovaný tvrdil, že žalobca vykonal pre žalovaného ťažobné a manipulačné práce, avšak za tieto mu žalovaný nič nedlží, pretože práce, ktoré podľa žalovaného žalobca skutočne vykonal, mu aj uhradil v sume 3.000 Eur, t.j. v sume, ktorá zodpovedá rozsahu prác vykonaných žalobcom. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca ničím nedokázal svoj uplatnený nárok, ani neosvedčil jeho dôvodnosť (č.l. 22 spisu). Okrem tohto podaného odporu žalovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu neuvádzal pred okresným súdom žiadnu inú obranu, t.j. neuplatnil iné prostriedky procesnej obrany voči žalovanému nároku. Dokonca žalovaný pred okresným súdom zostal nečinný aj vo vzťahu k uzneseniu č.k. -36 zo dňa 03. júna 2019, ktorým uznesením bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 15tich dní sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu proti platobnému rozkazu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. V predmetnom uznesení bol žalovaný poučený tak o sudcovskej, ako aj zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. , . Uznesenie okresného súdu, a to výzva na vyjadrenie sa žalovaného k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu proti platobnému rozkazu bola žalovanému doručená prostredníctvom jeho zvoleného právneho zástupcu v zmysle doručenky za č.l. 37 rub spisu dňa 14.6.2019. Okresný súd správne poukázal v odôvodnení svojho rozsudku, že žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval ani na výzvu súdu prvej inštancie uznesením v zmysle ust. . Krajský súd dodáva, že žalovaný možnosť konkrétnych skutkových tvrdení s doložením dôkazov neuplatnil nielen na výzvu okresného súdu, a to uznesením č.k. -36 zo dňa 03. júna 2019, ale ani na pojednávaní nariadenom pred okresným súdom dňa 7.10.2019, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalovaného a ani nežiadal o odročenie tohto pojednávania. Vzhľadom k tomuto stavu potom krajský súd v odvolacom konaní mohol vychádzať v rovine odvolacích dôvodov len z tých, ktoré nemali charakter nových tvrdení použitých až v odvolaní.

13. Krajský súd zvýrazňuje, že žalovaný mal zákonný priestor pred súdom prvej inštancie použiť a uplatniť prostriedky procesnej obrany voči žalobcovmu nároku, a to podľa Čl. 8 , z ktorého vyplýva strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Žalovaný pred okresným súdom namietal len to, že práce, a to ťažobné a manipulačné, ktoré žalobca vykonal pre žalovaného, tieto žalovaný aj uhradil, pričom žalobcovi zaplatená suma 3.000 Eur podľa žalovaného zodpovedá rozsahu vykonaných prác žalobcom. Základnými odvolacími dôvodmi žalovaného bola námietka v tom, že žalovaný nesúhlasil, že by popretie žalovanej pohľadávky z jeho strany bolo neúčinné, ako aj, že čiastočné plnenie žalovaným v sume 3.000 Eur nie je možné kvalifikovať ako plnenie v tejto časti s uznaním zvyšku dlhu v zmysle ust. . Tieto odvolacie dôvody žalovaného neboli relevantné. Aj v súlade s Čl. 8 a uznesenia okresného súdu č.k. -36 zo dňa 03. júna 2019, keď bol žalovaný vyzvaný v lehote 15tich dní od doručenia uznesenia sa písomne vyjadriť k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu proti platobnému rozkazu, uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením o zákonnej a sudcovskej koncentrácii konania, na ktorú výzvu okresného súdu predmetným uznesením žalovaný nereagoval, potom je potrebné prisvedčiť správnemu záveru okresného súdu, obsiahnutému v odseku 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku o neúčinnom popretí žalovaným voči žalobcom uplatnenej pohľadávke.

14. Žalovaný neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia doložené dôkazmi, pokiaľ sa bránil, že žalobcom boli vykonané len práce v rozsahu 3.000 Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi uhradil. Na druhej strane bol to žalobca, ktorý v sumáre doložených dôkazov preukázal opodstatnenosť svojho nároku, a to zaplatenie sumy 6.868,28 Eur ako pohľadávky z uzavretej zmluvy o dielo, podľa ktorej žalobca plnil pre žalovaného, a to keď vykonal ťažbu a približovanie dreva v decembri 2015 v lokalite Konská, za cenu 15 Eur/m3 a časť za 9 Eur/m3, a to v závislosti od vzdialenosti približovania dreva. Nebolo možné prihliadnuť na odvolací dôvod žalovaného, ktorý namietal opodstatnenosť žalobcovho nároku v tom,

že žalobca nepreukázal plnenie v rozsahu žalovanej sumy dodacím listom, prípadne iným dôkazom, keďže takúto obranu žalovaný neuplatnil pred okresným súdom. Nebolo možné akceptovať ani odvolací dôvod žalovaného, že by čiastočným plnením sumy 3.000 Eur nedošlo k uznaniu aj zvyšku dlhu, t.j. sumy 6.868,28 Eur, ktorý dlh vyplýval z faktúry č. 2015037. V zmysle ust. dôsledok čiastočného plnenia záväzku dlžníkom, v danom prípade žalovaným, na uznanie zvyšku dlhu tu nastal, a to s ohľadom aj časových súvislostí, ktoré zvýrazňuje krajský súd, keď pri splatnosti faktúry č. 2015037 (č.l. 17 spisu), a to dňa 05.01.2016 prvá obrana žalovaným voči zostatku z tejto faktúry pri čiastočnej platbe 3.000 Eur bola až v ním podanom odpore datovanom 25.03.2019. Žalovaný ani pri čiastočnom plnení nedal výhradu vo vzťahu k zvyšku dlhu, vyplývajúceho z faktúry č. 2015037, výšku dlhu nespochybnil, pri čiastočnom plnení nedal najavo, že zvyšok dlhu neuznáva. Vzhľadom ku komplexnosti týchto skutočností, t.j. nerozporovania žalovanej pohľadávky žalovaným do momentu vyvolania súdneho sporu, čiastočné plnenie v sume 3.000 Eur, pri splatnosti faktúry dňa 05.01.2016 a časovo prvom rozporovaní zostatku žalobcovej pohľadávky podaným odporom žalovaným datovaným dňa 25.03.2019, tak možno sa stotožniť so záverom okresného súdu, ktorý pri čiastočnom plnení žalovaným aplikoval ust. .

15. Na základe vyššie uvedeného krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. , keď neboli zistené dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.