Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/26/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: B. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, L., zastúpená advokátom: JUDr. Ľudovít Földes, so sídlom Domašská 11, Bratislava, proti žalovaným: 1. GAZDA SLOVAKIA, spol. s r.o. v konkurze, IČO 34 144 803, so sídlom Bažantia 1126/7, Gabčíkovo, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, 2. PERUL s.r.o. v likvidácii, IČO 36 048 542, so sídlom Z. Kodálya 769/29, Galanta, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, Banská Bystrica, o zaplatenie 3.596,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1. proti uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -533 zo dňa 25.10.2019 vo výroku II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. vo vzťahu k žalovanému 1. m e n í tak, že žalovaný 1. má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalovaný 1. m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalovanému v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. , , , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 27.5.2009 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3.7.2019 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Ako dôvod späťvzatia žaloby voči žalovanému 1. uviedla zánik pasívnej právnej legitimácie žalovaného 1. byť stranou konania. Dôvodom späťvzatia žaloby voči žalovanému 2. bolo uzatvorenie mimosúdnej Dohody o urovnaní zo dňa 27.5.2019 so žalovaným 2.. Žalobkyňa navrhla konanie zastaviť a nepriznať náhradu trov konania žalovanému 1. poukazujúc na ustanovenie a ani žalovanému 2., keďže v Dohode o urovnaní zo dňa 27.5.2019 sa mimosúdne dohodli, že žiadny z nich si neuplatní nárok na náhradu trov konania vrátane trov zastúpenia.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že rešpektoval dispozičný prejav vôle žalobkyne nepokračovať v konaní, a preto konanie zastavil. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1. bol súd prvej inštancie toho názoru, že zastavenie konania síce procesne zavinila žalobkyňa, ktorá vzala návrh späť v celom rozsahu, avšak bola splnená podmienka na rozhodnutie o trovách konania podľa . Súd prvej inštancie konštatoval, že majetkové a sociálne pomery žalobkyne odôvodňujú skutočnosť, ktorá zakladá splnenie podmienky existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa, nakoľko ide o 73 ročnú vdovu, poberateľku starobného dôchodku, ktorej bolo na tamojšom súde aj v iných súdnych konaniach priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Nakoľko žalovaný 1. je právnická osoba, obchodná spoločnosť, ktorá za rok 2018 vykázala tržby vo výške peňažnej sumy 511.228 eur, bol súd prvej inštancie toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1. nezasiahne nepriaznivo do jeho majetkovej sféry. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1. bral do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa podaním žaloby iba chránila svoje zákonné práva na zaplatenie náhrady za užívanie svojich pozemkov voči vlastníkovi nehnuteľností, ktoré sa na jej nehnuteľnostiach nachádzali. V čase podania žaloby na tamojšom súde prebiehalo iné súdne konanie sp. zn. , v ktorom konaní sa riešila otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dotknutým týmto konaním, teda v čase podania žaloby nebola vyriešená otázka pasívnej právnej legitimácie v tomto konaní, ktorá bola vyriešená až rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 28. sept. 2016. Otázka pasívnej právnej legitimácie nebola vyriešená, a preto žalobkyňa nemala inú možnosť, ako podať žalobu voči obom žalovaným. Je preto nespravodlivé zaviazať žalobkyňu, aby zaplatila trovy konania, ktoré sa navýšili z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho sporu. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, hlavne na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery žalobkyne, súd prvej inštancie mal preukázané, že rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1. podľa je v tomto prípade právne opodstatnené.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný 1.. V odvolaní uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí, keďže v konaní nebol pasívne legitimovaný od počiatku a povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemkom, na ktorom stoja stavby, stíha výlučne vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo, a to i bez ohľadu na to, či ju užíva sám, alebo ju prenechá do užívania inému. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani to, že sa o nadobudnutie týchto stavieb domáhal v inom konaní (o nahradení prejavu vôle ku kúpnej zmluve). Žalobkyňa vždy vedela, že v rozhodnom čase, počas ktorého žiadala náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, žalovaný 1. nie je vlastníkom stavieb na jej pozemkoch. Z podanej žaloby bolo zrejmé, že z hľadiska vecnej legitimácie bol žalobkyňou nesprávne označovaný za žalovaného, nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Dôvody, ktoré súd prvej inštancie uviedol a ktoré sám vyjadril tak, že dal za pravdu žalobkyni, nepokladá žalovaný 1. za správne a súladne so zákonom. Nesúhlasí ani s tým, že vzhľadom na jeho tržby v roku 2018 nebude majetkovo ukrivdený. Žalovaný 1. žiada zrušiť napadnutý výrok uznesenia a v tejto časti vrátiť vec na súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmeniť napadnutý výrok uznesenia tak, že odvolací súd mu prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. K odvolaniu žalovaného 1. sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že napadnutý výrok rozhodnutia o nepriznaní trov konania vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu považuje za správny a zákonný. Odvolanie žalovaného 1. je nedôvodné, nakoľko nie je možné súhlasiť s tvrdením, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v súvislosti s aplikáciu ustanovenia založil najmä na výške vykázaných tržieb žalovaného 1., pričom jedným z ďalších dôvodov bola aj skutočnosť, že na Okresnom súde Dunajská Streda prebiehalo iné súdne konanie sp. zn. , v ktorom sa riešila otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dotknutým aj v tomto konaní, žalovaný 1. aktívne bojoval o nadobudnutie predmetných nehnuteľností od roku 2004 až do roku 2016. Argumentácia ohľadne neexistencie pasívnej legitimácie po neúspešnom výsledku konania žalovaným 1. je iba tendenčným konaním, ktoré je priamo v rozpore s jeho predchádzajúcim konaním. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 1. odmietol, nakoľko nemá náležitosti podľa ustanovenia , alebo aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

7. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného 1. sa vyjadril žalovaný 1.. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tým, že v priebehu konania bola jeho právna legitimácia sporná. Aj keď viedol iný spor o právach k nehnuteľnostiam, nikdy nebol ich vlastníkmi a žalobkyňa vedela, že nie je vlastníkom nehnuteľností. K bezdôvodnému obohateniu mohlo dôjsť len z titulu vlastníckeho práva, je výlučne vecou vlastníka, či bude stavbu užívať sám, alebo ju prenechá na užívanie inému. Súdna prax ustálila, že povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemkov, na ktorom stavba stojí, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje vlastnícke právo. Žaloba bola od počiatku proti nemu podaná nedôvodne. Zotrváva na podanom odvolaní.

8. K vyjadreniu žalovaného 1. k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného 1. sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil a odôvodnil použitie ustanovenia , pričom bral do úvahy skutkové okolnosti prípadu, ako aj sociálne, majetkové a osobné pomery strán, z ktorých vyvodil existenciu okolností osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí, ktorým nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovanému 1., žiadnym spôsobom neodklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti, keď len samotný nesúhlas žalovaného 1. s takýmto rozhodnutím nemôže zakladať naplnenie odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1. je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. vo vzťahu k žalovanému 1. o náhrade trov konania ( ).

11. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1., 2. zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 3.596,56 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví konanie vo veci samej zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1., 2. náhradu trov konania nepriznal. K zastaveniu konania došlo preto, že žalobkyňa vzala žalobu späť voči žalovanému 1. dôvodiac, že zanikla jeho pasívna legitimácia a voči žalovanému 2. dôvodiac, že uzavreli dohodu o urovnaní. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného 1. bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému 1. pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného 1. spočívala v nesúhlase s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1. voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

12. V zmysle , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Citované ustanovenia o náhrade trov konania platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

14. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

15. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobkyňa sa voči žalovaným 1., 2. podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 3.596,56 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jej vlastníctve. Žalobkyňa vzala žalobu voči žalovanému 1. späť dôvodiac, že zanikla jeho pasívna vecná legitimácia s poukazom na výsledok konania vedeného na tamojšom súde pod spisovou značkou . Z okolností preskúmavaného je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným 1. nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu a nárok žalobkyne uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym spôsobom zo strany žalovaného 1., resp. požiadavka žalobkyne nebola splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného 1. bez toho, aby o veci rozhodol súd. Preto možno vzhľadom na vyššie uvedené uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie žalovanému 1. pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou, keďže žalobkyňa nevzala žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaného 1. spočívajúce v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nemu.

16. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ustanovenie , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, neprizná súd výnimočne náhradu trov konania. Je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej praxe aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania oprávnenej strane celkom alebo sčasti neprizná. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Uvedené ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov oprávnenej strane, ale vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležité odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hoci len čiastočne náhradu trov konania oprávnenej strane možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama hradila jej vzniknuté trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie upravujúce moderačné právo súdu, osobitne akcentujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má vykladať prísne reštriktívne a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pokiaľ ide o dôvody spočívajúce na strane žalobkyne a v okolnostiach danej veci, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použitie citovaného ustanovenia, odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v tomto smere nestotožňuje. V danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na sociálnu situáciu žalobkyne, ktorá síce v späťvzatí žaloby uvádzala, že je vdova, má 73 rokov a je poberateľkou starobného dôchodku, avšak svoje sociálne pomery žalobkyňa bližšie nezdôvodnila a už vôbec nepreukázala. Skutočnosť, že na tamojšom súde prebiehalo ešte iné konanie pod spisovou značkou je bezpredmetná, keďže žalobkyňa nebola stranou v tomto konaní, možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným 1. k stavbám na pozemku vo vlastníctve žalobkyne bola len hypotetická a zodpovednosť za to, že osoba označená v žalobe ako žalovaný nie je pasívne legitimovaný, teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nesie vždy žalobca. Ani argumentácia súdu prvej inštancie, že žalovaný 1. vykázal za rok 2018 tržby v sume 511.228 eur, nemôže byť dôvodom na aplikáciu ustanovenia , keďže výška tržieb právnickej osoby v tom

- ktorom konkrétnom roku ešte nie je preukázaním jej solventnosti. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd aplikáciu ustanovenia na rozhodovanie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1. považoval za nedôvodnú. Niet pochybností o práve žalobkyne domáhať sa svojich práv cestou súdu, avšak niet rozumného dôvodu, aby si náklady spojené s vedením sporu zo strany žalobkyne platil žalovaný 1. sám, a to zvlášť za situácie v súdenom spore, kedy zastavenie konania z procesného hľadiska jednoznačne zavinila žalobkyňa. Preto je nevyhnutným vysloviť, že žalovaný 1. má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

19. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému 1. v zmysle ustanovenia zmenil tak, že žalovanému 1. priznal nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

20. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný 1., a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením vznikol nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).