Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Csp-64-2019.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. W., A.. XX.X.XXXX, S. W. Ž., Š.Á. E. X., o zaplatenie 1.303,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Poštová banka, a.s.) sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu z Okresného súdu Banská Bystrica dňa 21.5.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.303,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 973,40 Eur od 15.12.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Na Okresnom súde Banská Bystrica bola žaloba podaná dňa 23.3.2019.
2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 06.05.2014 uzatvorili žalobca v právnom postavení veriteľa a žalovaný v právnom postavení dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1494839728, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli o. i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 2000,- Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi Istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásil dňa 18.05.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal nasledovné úhrady: dňa 15.06.2016 sumu vo výške 27.80 Eur, dňa 15.07.2016 sumu vo výške 31.30 Eur, dňa 15.08.2016 sumu vo výške 31.30 Eur, dňa 14.09.2016 sumu vo výške 31.30 Eur, dňa 14.10.2016 sumu vo výške 31.30 Eur, dňa 15.11.2016 sumu vo výške 31.30 Eur, dňa 15.12.2016 sumu vo výške 82.09 Eur, dňa 15.12.2016 sumu vo výške 31.30 Eur, dňa 15.03.2017 sumu vo výške 20.44 Eur, dňa 13.04.2017 sumu vo výške 35.66 Eur, dňa 15.05.2017 sumu vo výške 35.66 Eur, dňa 15.06.2017 sumu vo výške 35.66 Eur, dňa 14.07.2017 sumu vo výške 37.06 Eur, dňa 15.08.2017 sumu vo výške 37.06 Eur, dňa 14.09.2017 sumu vo výške 37.06 Eur, dňa 13.10.2017 sumu vo výške 37.06 Eur, dňa 15.11.2017 sumu vo výške 37.06 Eur, dňa 15.12.2017 sumu vo výške 118.13 Eur, dňa 15.02.2018 sumu vo výške 1.45 Eur, dňa 15.03.2018 sumu vo výške 39.46 Eur, dňa 13.04.2018 sumu vo výške 39.46 Eur, dňa 14.12.2018 sumu vo výške 58.26 Eur. Žalobca pred podaním žaloby, výzvou zo dňa 27.02.2019, opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný však do podania žaloby ďalšiu úhradu z úveru nevykonal. Žalobca si
neuplatňuje voči žalovanému zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Žalobca si v súdnom konaní uplatňuje voči žalovanému od momentu zosplatnenia úveru len zákonné úroky z omeškania vo výške 5.05 %. Platby vykonané žalovaným po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa započítavajú prednostne na istinu. Určujúcim dátumom pre začatie úročenia zákonným úrokom, a to percentom z dlžnej istiny po vykonaní poslednej úhrady žalovaného, je deň nasledujúci po poslednej vykonanej platbe zo strany žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 973.40 Eur, vyčíslený úrok z istiny vo výške 150.77 Eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 175.73 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5.05 % ročne zo sumy 973.40 Eur od 15.12.2018 do zaplatenia; poplatky vo výške 3.50 Eur.
3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vyhovel žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 17.4.2019 (č.l. 35), ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadril.
4. Na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu doručeného súdu dňa 3.7.2019, súd uznesením zo dňa 14.8.2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu do konania na stranu žalobcu vstupuje spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto.
5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie na 8.4.2020, ktoré odročil z dôvodu opatrení súvisiacimi so šírením koronavírusu na 20.5.2020. Na pojednávaní dňa 20.5.2020 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení: 6. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Podľa § 54a OZ /účinného od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
10. Podľa § 879v OZ konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
11. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Na základe Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 6.5.2014 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému pôžičku - spotrebiteľský úver v celkovej sume 2.000,- Eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach po 52,- Eur. RPMN bola v zmluve určená na 27.94 %, priemerná hodnota RPMN bola 18,87 %, výška ročnej úrokovej sadzby 24,80 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.5.2021. Celková suma pôžičky s nákladmi predstavovali 4.155,74 Eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 20.dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.6.2014. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
15. Pôvodný žalobca vyzval žalovaného predžalobnou upomienkou (č.l. 13 rub) zo dňa 21.4.2016 na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 208,- Eur s tým, že k 21.4.2016 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Dlžné splátky žalovaný napriek výzve, neuhradil. Následne žalobca úver zosplatnil dňa 18.5.2019, pričom žalovaného o tom informoval listom zo dňa 18.5.2016 (č.l. 16), v ktorom ho vyzval na úhradu dlžnej sumy 1.994,84 Eur jednorázovo do 10 kalendárnych dní. Zásielka sa pôvodnému žalobcovi vrátila s označením „adresát neznámy“.
16. Žalovaný podľa aktuálneho stavu úveru (č.l. 10 spisu) uhradil do zosplatnenia úveru celkovo na úvere sumu 159,43 Eur. Rovnako mal súd za nesporné a preukázané, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.5.2016 žalovaný uhradil viacerými platbami v období od 15.6.2016 do 14.12.2018 v celkovej sume 949,64 Eur. Spolu tak titulom úveru uhradil sumu 1.109,07 Eur. Uvedené súd považuje za nesporné, nakoľko sa žalovaný k žalobe nevyjadril a tvrdenia žalobcu nepoprel.
17. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 6.5.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaná ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonala pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Taktiež nebolo sporné, že na základe zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 2.000,- Eur, pričom žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.5.2016 uhradil sumu 159,43 Eur. Ďalej mal súd za nesporné, že posledná riadna úhrada bola vykonaná žalovaným najneskôr za mesiac január 2016, pretože z tvrdení samotného žalobcu vo výzve zo dňa 21.4.2016 (č.l. 13) jednoznačne vyplýva, že k danému dňu bol žalovaný v omeškaní s úhradou viac ako 3 splátok.
18. Vzhľadom na to, že konanie začalo za účinnosti § 54a OZ (po 05.12.2018) a jeho predmetom je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd predovšetkým ex offo skúmal, či žalobcom uplatnené právo nie je premlčané (§ 54a OZ v spojení s § 879v OZ). Podľa § 54a OZ totiž nemožno vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o predmetné ustanovenie, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.
19. Nebolo nesporné, že žalobca pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným, úver zosplatnil. K predčasnému zosplatneniu došlo najneskôr pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20.1.2016, čo vyplýva z poslednej výzvy na zaplatenie (č.l. 13 rub) ako aj prehľadu splátok a úhrad (č.l. 10).
20. Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby na dátum zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/34/2018 z 18. 10. 2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) austanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciu všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva
odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“
21. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie dlhu v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ).Je pravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil ustanovenie § 53 ods. 9 OZ), avšak premlčacia doba nie je fixný inštitút a je právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.
21. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2016. Z uvedeného je tak zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začala najneskôr plynúť dňa 20.1. 2016 a uplynula dňa 20.1.2019. Keďže žalobca podal žalobu na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 23.3.2019, stalo sa tak po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnil a v konaní mu ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.