Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoCsp-51-2020.pdf
PDF · 109.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/51/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: O. W., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt N., o zaplatenie 1.303,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/64/2019-137 zo dňa 20. mája 2020, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 46Csp/64/2019-137 zo dňa 20. 05. 2020 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení konštatoval, že pôvodný žalobca (F. W., a. s.) sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.303,40 eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1494839728 zo dňa 06. 05. 2014. 3. Citujúc ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 52 ods. 1, 2, § 54a, § 879v, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka súd žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie uplatneného nároku. 4. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu (F. W., a. s.) a žalovaný uzatvorili dňa 06. 05. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Taktiež nebolo sporné, že na základe zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička v sume 2.000,- eur, pričom žalovaný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18. 05. 2016 uhradil sumu 159,43 eur. Posledná riadna úhrada bola vykonaná žalovaným najneskôr za mesiac január 2016, pretože z tvrdení žalobcu vo výzve zo dňa 21. 04. 2016 vyplýva, že k danému dňu bol žalovaný v omeškaní s úhradou viac ako 3 splátok. 5. Vzhľadom na to, že konanie začalo za účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka a jeho predmetom je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ex offo skúmal, či žalobcom uplatnené právo nie je premlčané (§ 54a v spojení s § 879v Občianskeho zákonníka). 6. Žalobca zosplatnil úver pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným, k predčasnému zosplatneniu došlo najneskôr pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20. 01. 2016. Vychádzajúc z ust. § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka začala týmto dňom plynúť 3-ročná premlčacia doba a uplynula dňa 20. 01.
2019. Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 23. 03. 2019, stalo sa tak po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, preto súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), avšak žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, z ktorého dôvodu by mal právo na náhradu trov konania, tieto nepriznal, nakoľko mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou. Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka samostatne. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu. Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. 10. V preskúmavanom spore bol žalovaný v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (18. 05. 2016) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala - v danom prípade splátky splatnej dňa 20. 04. 2016. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba. Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu považuje za nesprávny výklad druhej vety ust. § 103 Občianskeho zákonníka, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, a v zmysle ktorého za nesplnenú splátku je potrebné považovať splátku, s ktorou sa dostal dlžník do omeškania po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Takýto výklad uvedeného ustanovenia by v praxi znamenal, že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by boli nepremlčané, avšak zostatok dlhu (splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) by už v ten istý moment bol premlčaný. 11. V zmysle uvedeného mal zato, že ak jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 18. 5. 2016, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 04. 2016 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 20. 04. 2016 tak začala v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa nasledujúceho po dni zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (od 21. 04. 2016) a uplynula by najskôr dňa 21. 04. 2019. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 23. 03. 2019, bol nárok uplatnený pred uplynutím premlčacej doby. 12. Žalobca v odvolaní namietal tiež nesprávny procesný postup súdu, ktorý na vec aplikoval ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Mal zato, že aplikáciou uvedeného ustanovenia došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu a k zásahu do jeho práv priznaných Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd (zákaz diskriminácie, ochrana pred svojvoľným zásahom štátnej moci, právo na majetok a ochranu vlastníckeho práva, právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu, zásada rovnosti účastníkov súdneho konania). 13. Poukázal na to, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ústavným súdom dňa 07. 02. 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. Pl. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu, pokiaľ ústavný súd rozhodol o protiústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o povinnosti súdov ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských sporoch, potom by mal zaujať rovnaký postoj aj v prípadnom konaní o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky k právnej úprave de facto ešte prísnejšej, t. j. takej, podľa ktorej premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nielen nie je možné vymáhať (t. j. súd ex offo prihliada na premlčanie obdobne ako pri ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.), ale ani ho platne zabezpečiť. V zmysle uvedeného má zato, že v prejednávanom spore sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (§ 54a Občianskeho zákonníka) s Ústavou Slovenskej republiky, a preto ak súd hodlal aplikovať na prejednávaný prípad ust. § 54a Občianskeho zákonníka, potom mal podľa jeho názoru postupovať v zmysle ust. § 162 ods. 1 C. s. p., konanie prerušiť a podať návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky. 14. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle § 388 C. s. p. ho zmenil, žalobe vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 ústavy.
15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
17. Ešte predtým ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženie návrhu na začatie konania o nesúlade ust. § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
18. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) C. s. p. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.
19. Podľa § 164 C. s. p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
20. Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko ust. § 54a Občianskeho zákonníka nepovažuje za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka vstúpilo do účinnosti od 05. 12. 2018 na základe novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa znenia dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z. z., cieľom predkladaného materiálu je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Základným cieľom tejto právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplynutím premlčacej doby tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka), pričom v tomto prípade je zároveň vylúčená kondikcia, t. j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Zároveň podľa dôvodovej správy je možné využiť na zabezpečenie takéhoto, ešte nepremlčaného, záväzku všetky zabezpečovacie inštitúty upravené v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka, vrátane záložného práva (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). V súlade so zásadou rovnosti a zásadou zmluvnej slobody sa
pripúšťa možnosť zmeny obsahu premlčaného práva, jeho nahradenie novým právom (novácia) alebo obnovenie jeho vymáhateľnosti napr. formou uznania dlhu, a to na základe právneho úkonu dlžníka (či už jednostranného alebo viacstranného), pričom podmienkou platnosti takéhoto právneho úkonu je vedomosť dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade absencie vedomosti dlžníka o premlčaní práva zo spotrebiteľskej zmluvy je takýto právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom ( § 39 Občianskeho zákonníka). Daná právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, na spotrebiteľa aj na dodávateľa. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania z ním uvádzaných dôvodov za opodstatnený.
21. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd zároveň ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie, ktoré porušenie videl v tom, že napriek tomu, že ust. § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré súd aplikoval, vykazuje obdobný zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na súdnu ochranu ako vykazovalo protiústavné ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 07. 02. 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. Pl. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, okresný súd nepostupoval podľa § 162 ods. 1 C. s. p., konanie neprerušil a nepodal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd dodáva, že ust. § 162 ods. 1 C. s. p. upravuje obligatórny postup súdu prvej inštancie pre prípad, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by súd dospel k záveru o nesúlade aplikovaného ustanovenia, ktoré bol súd povinný v danom prípade aplikovať, s Ústavou Slovenskej republiky, nebol dôvod na prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia. Odvolací súd napokon v tejto súvislosti dodáva, že uznesením sp. zn. Pl. ÚS 5/2021-8 zo dňa 12. 05. 2021 Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol návrh Okresného súdu Martin, zastúpeného samosudcom Mgr. Jozefom Chovanom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 54a prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy odmietol. Namietanie postupu a aplikácie § 54a Občianskeho zákonníka nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné.
22. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci, odvolací súd následne, potom čo nezistil procesné pochybenia v postupe súdu prvej inštancie predchádzajúcom rozhodnutiu vo veci samej, po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Nakoľko aj odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
23. Z hľadiska odvolacích námietok žalobca, okrem aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka, v odvolaní namietal nesprávne posúdenie premlčania uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvíjajúce sa od nesprávneho určenia začatia plynutia premlčacej doby. Podľa žalobcu, ak k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo podaním zo dňa 18. 05. 2016, mohlo sa tak stať len pre splátku splatnú dňa 20. 04. 2016, nie pre splátku splatnú dňa 20. 01. 2016 ako ustálil súd prvej inštancie, a teda premlčacia doba začala plynúť dňa 21. 04. 2016 (správne 20. 04. 2016) a uplynula by až dňa 21. 04. 2016 (správne 20. 04. 2016). Odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
24. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, s ktorým zákon spája následky spočívajúce v možnosti odvrátiť súdnu vymáhateľnosť nároku. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo v neprimeranej dobe nútené plniť si svoje povinnosti.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
29. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, alebo na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatne. Občiansky zákonník v § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli (prípadne aby tak rozhodnutím určil súd), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. V § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa upresňujú podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.
30. Z uvedeného vyplýva, že § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. stratu výhody splátok v spotrebiteľských veciach oproti ostatným (nespotrebiteľským) veciam osobitne tak, že toto právo (zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej splátky) môže veriteľ, ktorý je dodávateľom, uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (teda, na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy, nie okamžite po omeškaní so zaplatením splátky) a keď (na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy) súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Je teda zrejmé, že citované ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka, upravuje osobitne § 103 Občianskeho zákonníka tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, t. j. mimoriadnu splatnosť úveru môže vyhlásiť len pre splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní tri mesiace, t. j. v danom prípade pre splátku splatnú dňa 20. 01. 2016, ako správne ustálil i súd prvej inštancie. To však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka).
32. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý na určenie počiatku premlčacej doby na daný skutkový stav aplikoval ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z dátumu omeškanej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keď žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil zásadný záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere posudzovanej zmluvy o úvere. Odvolací súd len dodáva, že z výzvy zo dňa 18. 05. 2016, z ktorej vyplýva, že žalobca k danému dňu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru nevyplýva, že by k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú dňa 20. 04. 2016 ako tvrdí
žalobca. Z uvedeného podania, v kontexte s upozornením žalobcu zo dňa 21. 04. 2016, s poukazom na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v danom prípade mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 01. 2016.
33. Vychádzajúc z uvedených skutočností považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, za vecne správny, preto napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, voči ktorému neboli vznesené žiadne odvolacie námietky, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu, vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).
35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)