Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/148/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov: 1/ Poľovnícka spoločnosť Agrolov Inovec, Kukučínova 27, 920 01 Hlohovec, IČO: 42156602, 2/ Ing. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C., 3/ Mgr. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX C. H., všetkých právne zastúpených: JUDr. Daniel Janšo, advokát so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, Vajanského 22, P. O. Box 3, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TT-PLO-2019/013816 zo dňa 03.07.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 25.03.2019 predložil žalobca v 1/ rade - Poľovnícka spoločnosť Agrolov Inovec (ďalej aj „poľovnícka spoločnosť“) žalovanému Okresnému úradu Trnava, pozemkový a lesný odbor zmluvu o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec (uznaný za poľovný revír rozhodnutím Okresného úradu v Hlohovci č. D/2003/00895 zo dňa 19.06.2003, právoplatným dňa 11.09.2003) spolu s notárskou zápisnicou osvedčujúcou priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a s návrhom na vymenovanie poľovníckeho hospodára a členov poľovníckej stráže, za účelom ich evidencie podľa o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“, príp. „“). 2. Uvedenému návrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru žalovaný správny orgán nevyhovel, o čom poľovnícku spoločnosť informoval úradnou písomnosťou č. OU-TT-PLO-2019/013816 zo dňa 03.07.2019, označenou ako Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec

- rozhodnutie (ďalej v rozsudku bude označované ako „opatrenie“, príp. „oznámenie o nezaevidovaní zmluvy). 3. Dôvody nezaevidovania zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve žalovaný vymedzil konštatovaním, že zmluva o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec je v rozpore s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, lebo ju nepodpísali oprávnení vlastníci spoločného poľovného revíru a je podpísaná neoprávnenou osobou, čím došlo taktiež k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve. 4. Zároveň žalovaný oznámil, že neschvaľuje návrh na poľovného hospodára a členov poľovníckej stráže z dôvodu, že zmluva o užívaní poľovného revíru nie je zaevidovaná podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

5. Z obsahu napadnutého opatrenia žalovaného vyplýva, že po doplnení správnym orgánom požadovaných dokladov, konajúci správny orgán skúmal splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 5 ods. 4 a 7 zákona o poľovníctve, ako aj z § 11 ods. 1, 2, § 14 a § 16 citovaného zákona a zistil, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec nepodpísali oprávnení vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a za nájomcu zmluvu podpísala neoprávnená osoba ako predseda spoločnosti, čím došlo k porušeniu § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve, pretože podľa výpisu z centrálneho registra poľovných organizácií, predsedom Poľovníckej spoločnosti Agrolov Inovec so sídlom 920 01 Hlohovec, Kukučínova 27, je Ing. F. T., a nie Ing. F. T. ml. 6. Žalovaný dôvodil, že z listiny prítomných na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaluďnica Hlohovec zistil, že z celkovej výmery 1 096,2960 ha uznaného predmetného poľovného revíru bolo prítomných 69,3623 % vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov vlastniacich spolu 760,4233 ha poľovných pozemkov. Žalovaný uviedol, že šetrením predložených podkladov, podľa ktorých subjekty mali disponovať v rámci poľovného revíru právom rozhodovať o spôsobe a podmienkach výkonu práva poľovníctva, zistil, že Združenie urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo o výmere 457,9788 ha (41,78 % aktuálnej výmery poľovného revíru) a Urbárska spoločnosť Tepličky, pozemkové spoločenstvo o výmere 49,0966 ha (4,48 % aktuálnej výmery poľovného revíru), aj napriek tomu, že sa na prezentáciu predchádzajúcu zhromaždeniu vlastníkov poľovných revírov dostavili štatutárni zástupcovia, t. j. v zmysle výpisov z registra pozemkových spoločenstiev osoby oprávnené konať za pozemkové spoločenstvá, neboli zaprezentované, a naopak, Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej aj „fond“, príp. „SPF“) boli priznané hlasovacie práva aj v rozsahu podielov na spoločných nehnuteľnostiach v jeho správe, a to vo výmere v Združení urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo 315,6602 ha (28,79 % aktuálnej výmery poľovného revíru) a Urbárskej spoločnosti Tepličky, pozemkové spoločenstvo 21,3148 ha (1,94 % aktuálnej výmery poľovného revíru). 7. Žalovaný po preštudovaní zmlúv o spoločenstve Združenia urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo a Urbárska spoločnosť Tepličky, pozemkové spoločenstvo zistil, že v zmluve o spoločenstve Združenia urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo absentujú údaje o počte podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ďalej žalovaný zistil, že údaje o počte podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedené v zmluve o spoločenstve Urbárskej spoločnosti Tepličky, pozemkové spoločenstvo, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa a sú rozdielne s údajmi, ktoré boli uvedené v listine prítomných. 8. Uvedené zistenia žalovaný v rámci konania o zaevidovaní zmluvy o užívaní predmetného poľovného revíru vyhodnotil ako rozporné s ustanovením , a preto vo vzťahu k dodatočne predloženým zoznamom vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaluďnica Hlohovec, zaslaným zástupcom Slovenského pozemkového fondu až na písomné vyžiadanie správneho orgánu, správny orgán konštatoval, že tieto nie je možné porovnať a vykonať dokazovanie o pravdivosti údajov v zaslanom zozname, pretože absentujú údaje o počte podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje a s ktorými nakladá SPF a ktoré mali byť uvedené v zmluve o spoločenstve Združenia urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo. 9. Ďalej uvedenú skutočnosť žalovaný vyhodnotil ako rozpor s ustanovením zákona o poľovníctve vrátane k nej prislúchajúcej poznámky, pretože ustanovuje priame oprávnenie výboru ako štatutárneho orgánu spoločenstva konať za členov spoločenstva, t. j. v ich mene ako ich zástupca. V tejto súvislosti v napadnutom opatrení žalovaný dôvodil, že uvedené oprávnenie treba chápať tak, že výbor má oprávnenie konať za všetkých členov spoločenstva, t. j. aj za tých, ktorých podiely spravuje alebo s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond. Zároveň žalovaný konštatoval, že niektorí vlastníci poľovných pozemkov, ktorých zastupovala obchodná spoločnosť Agrovia, a. s. na základe nájomných zmlúv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, podľa predložených podkladových materiálov majú zastúpenie len na výmere 98,3191 ha, a nie na výmere 102,1604 ha, ako to bolo prezentované v notárskej zápisnici a v listine prítomných. 10. Žalovaný ďalej v preskúmavanom opatrení poukázal na skutočnosť, že zvolávateľ predložil správnemu orgánu údaje o výmerách poľovných pozemkov v zozname drobných vlastníkov v poľovnom revíri Žaluďnica, ktorí boli zastúpení na základe nájomných zmlúv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov spoločnosťou FOOD FARM, s.r.o. a Agrovia, a. s., ktoré sú v prevažnej väčšine rozdielne u jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov uvedených v listine prítomných.

11. V nadväznosti na uvedené zistenia žalovaný uviedol, že zredukovaním hlasovacích práv Slovenského pozemkového fondu Bratislava a spoločnosti Agrovia, a. s., ktorá zastupovala drobných vlastníkov poľovných pozemkov vo vyššie uvedenom rozsahu, dospel k záveru, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaluďnica Hlohovec nedošlo k zákonnému prijatiu uznesení potrebnou nadpolovičnou väčšinou tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. 12. Záverom žalovaný dodal, že mu bola predložená kópia potvrdenia o podaní žaloby na Okresnom súde Trnava, sp. zn. , o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaluďnica Hlohovec, konaného dňa 19.03.2019 a o neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec, uzavretej dňa 21.03.2019. II. Žaloba a jej dôvody

13. Včas podanou žalobou sa žalobcovia v 1/ až 3/ rade domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TT-PLO-2019/013816 zo dňa 03.07.2019 a navrhli, aby správny súd toto opatrenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania. 14. V podanej správnej žalobe vyjadrili názor, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 19.03.2019 v Hlohovci, prebehlo v súlade so zákonom a rovnako v súlade so zákonom boli na tomto zhromaždení prijaté uznesenia o využití poľovného revíru, o náhrade za jeho užívanie, ako aj o užívateľovi, s ktorým bude zmluva o postúpení poľovného revíru uzatvorená. Preto namietali, že žalovaný správny orgán nezaevidoval zmluvu o postúpení poľovného revíru napriek zákonnému priebehu predmetného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a napriek zákonnému hlasovaniu na tomto zhromaždení, čím konal v rozpore so zákonom o poľovníctve. 15. V tejto súvislosti dali žalobcovia do pozornosti, že priebeh predmetného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, uznesenia a rozhodnutia prijaté na tomto zhromaždení, boli zaznamenané v Notárskej zápisnici a v jej prílohách, ktorú vypracovala notárka JUDr. Mária Zimanová, so sídlom Moyzesova 31, Ilava, pod č. N 74/2019, Nz 8963/2019, NcRls 9182/2019 a osvedčila jej prvopis. 16. Vo vzťahu k účasti Slovenského pozemkového fondu na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov žalobcovia uviedli, že SPF sa na uvedenom zhromaždení zúčastnil a hlasoval v zhode so zvolávateľmi zhromaždenia. 17. S poukazom na listinu prítomných osôb na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov žalobcovia uviedli, že údaje z listiny prítomných sú zhodné so stavom katastra. Z uvedenej listiny tiež vyplýva, že zvolávatelia riadne priznali hlasovacie práva všetkým zástupcom, resp. vlastníkom poľovných pozemkov. 18. Tvrdenie žalovaného, že práva pozemkových spoločenstiev Združenie urbarialistov Hlohovec a Urbárska spoločnosť Tepličky boli popreté a ich štatutárnym orgánom nebolo umožnené riadne hlasovať, žalobcovia označili za nepravdivé, pretože zápisnica z predmetného zhromaždenia jasne uvádza, že tieto subjekty sa nezaprezentovali, t. j. neboli ako právnické osoby na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vôbec prítomné a ich členovia, resp. štatutárni zástupcovia sa zaprezentovali len ako fyzické osoby. 19. S poukazom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým; zákony sú písané pre bdelých - klasická rímska zásada) dali žalobcovia do pozornosti, že k námietkam a k právnej argumentácii žalovaného nedošlo na základe výsledkov a uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ale až následne po tom, čo sa zástupcovia pozemkových spoločenstiev začali domáhať práv, ktoré si na zhromaždení neuplatnili, čo žalobcovia považujú za neprípustné. 20. Za rovnako neprípustné žalobcovia označili skutočnosť, že žalovaný bral do úvahy podanú civilnú žalobu, a to bez akejkoľvek hĺbkovej analýzy alebo oboznámenia sa s jej obsahom. 21. V súvislosti s hlasovaním vlastníkov poľovných pozemkov na predmetnom zhromaždení žalobcovia poukázali na skutočnosť, ako to vyplýva z listiny prítomných, do výmery revíru boli zahrnuté všetky poľovné pozemky, a teda boli ich vlastníkom priznané ich zákonné práva hlasovať. Zákonnosť hlasovania žalobcovia podporili poukazom na skutočnosť, že zvolávatelia pred začiatkom zhromaždenia verejne prečítali každému účastníkovi počet jeho hlasov a túto skutočnosť nikto nenamietal. 22. Vo vzťahu k účasti žalobcu v 1/ rade na zhromaždení žalobcovia uviedli, že konanie tohto účastníka zhromaždenia nemalo žiadnu právnu vadu, pretože štatutárnym zástupcom nebol v čase podpisu zmluvy pán F. T. starší, ale týmto bol pán F. T. mladší, o čom bol žalovanému riadne doložený dôkaz z notársky overeným podpisom, a to zápisnica s prezenčnou listinou z členskej schôdze žalobcu v 1/ rade. 23. Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že konanie žalovaného bolo zámerné a úmyselné, s cieľom poškodiť práva vlastníkov poľovných pozemkov, čo podľa názoru žalobcov nepriamo preukazuje aj listina - Odpoveď na žiadosť o stanovisko vydané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR“) zo dňa 03.07.2019, ktorá presne vymedzuje legálnosť postupu zvolávateľov a Slovenského pozemkového fondu v tejto veci. 24. Žalobcovia namietali, že žalovaný v predmetnom správnom konaní preskúmal okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy o postúpení poľovného revíru nad rámec stanovený zákonom a prekročil tak svoje oprávnenie. V tejto súvislosti žalobcovia dôvodili, že správny orgán pri evidencii užívacej zmluvy je povinný preskúmať všetky okolnosti, ktoré mu ukladá zákon, a teda skúmať aj to, kto je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíri a aké sú ich výmery, a či subjekty, ktoré konajú, majú na takéto konanie oprávnenie. Žalobcovia mali za to, že uvedené okolnosti môže správny orgán skúmať len a výlučne na základe zápisnice a k nej pripojených listín. Žalobcovia namietali, že je vylúčené, aby žalovaný nahrádzal nedostatky právnych úkonov jednotlivých vlastníkov alebo aby sa zaoberal otázkou výmery Slovenského pozemkového fondu a rozhodoval, ktoré poľovné pozemky uzná a ktoré nie, a to len na základe skutočnosti, či sú alebo nie sú na listoch vlastníctva pozemkových spoločenstiev. Pre úplnosť žalobcovia uviedli, že v správnom spise sa nenachádzajú žiadne listiny, ktoré by preukazovali tvrdenia žalovaného ohľadom prítomnosti pozemkových spoločenstiev na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. 25. Žalobcovia namietali nedostatočne zistený skutkový stav žalovaným, pretože tento sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie. Tak vo vzťahu k priebehu predmetného celého zhromaždenia a k prijatým uzneseniam žalovaný nezistil dostatočne, že boli uznesenia prijaté potrebným počtom hlasov oprávnených subjektov. Žalobcovia dôvodili, že pokiaľ sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne zaoberá skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených na zhromaždení, môže dospieť k nespochybniteľnému záveru, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru poľovných pozemkov v poľovnom revíri mali nadpolovičnú väčšinu hlasov. Na podporu svojej argumentácie, vo vzťahu k povinnosti správneho orgánu preskúmať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy vlastnícku štruktúru pozemkov v poľovnom revíri, poukázali žalobcovia na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 08.10.2013 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15.01.2015. 26. Podľa názoru žalobcov sa s vyhodnotením podmienky podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve žalovaný vysporiadal nesprávne, keď na základe vymyslených tvrdení a nie na základe faktov zachytených v zápisnici o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov ustálil, že nebolo v konaní spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru. III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

27. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznať. 28. Zotrval na závere, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec za nájomcu podpísala dňa 21.03.2019 neoprávnená osoba, t. j. Ing. F. T. ml., čím došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve. Žalovaný dodal, že štatutárnym zástupcom žalobcu v 1/ rade bol v čase podpisu zmluvy pán Ing. F. T., a nie pán Ing. F. T. ml. 29. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. 3 ods. 8 Smernice Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 876/2015-720 zo dňa 21.05.2015 o centrálnom registri poľovníckych organizácii, podľa ktorého údaje zapisuje do registra okresný úrad, pozemkový a lesný odbor a podľa čl. 4 ods. 1 citovanej smernice, každú zmenu údajov zapísaných v registri o poľovníckej organizácii oznamuje úradu písomne poľovnícka organizácia. Žalovaný dal do pozornosti, že na základe vykonanej zmeny zápisu v registri, Ing. F. T. ml. je štatutárnym zástupcom žalobcu v 1/ rade od 05.09.2019 (príloha č.17 Zaslanie písomného stanoviska zo dňa 21.08.2019 a príloha č. 18 Oznámenie o zmene štatutárneho zástupcu zo dňa 05.09.2019). 30. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že v notárskej zápisnici absentuje výpis z centrálneho registra poľovníckych organizácii z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoj a vidieka Slovenskej republiky, ktorý je spoplatnený správnym poplatkom a potvrdzuje, že Poľovnícka spoločnosť Agrolov Inovec, IČO: 42156602, so sídlom Kukučínova 27, 920 01 Hlohovec je právnickou osobou podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a uvádza, kto je jej štatutárnym zástupcom. 31. Rovnako žalovaný s poukazom na predložené podklady k zaevidovaniu zmluvy zotrval na skutkovom závere, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec nepodpísali oprávnení vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

32. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil poukazom na obsah predložených listín. V listine prítomných (tvorí súčasť notárskej zápisnice v prílohe č. 1a), ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru, bolo zistené, že z celkovej výmery 1 096,2960 ha uznaného poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec bolo prítomných 69,3623 % vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov vlastniacich spolu 760,4233 ha poľovných pozemkov. 33. Žalovaný zopakoval, že preskúmaním listiny prítomných bola zistená absencia najväčších spoluvlastníkov poľovných pozemkov, a to Združenia urbarialistov Hlohovec - pozemkové spoločenstvo s výmerou 465,89 ha, Lesov Slovenskej republiky š. p. Banská Bystrica s výmerou 56,65 ha a Urbárskej spoločnosti Tepličky - pozemkové spoločenstvo s výmerou 49,10 ha, ktorí tvoria nadpolovičnú väčšinu vlastníkov poľovných pozemkov počítanou z výmery pozemkov začlenených do poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec, t. j. 571,64 ha, čo v prepočte činí 52,14 % z celkovej výmery poľovného revíru, ktorých pozemky boli uznané za poľovné pozemky v poľovnom revíri Zaluďnica Hlohovec na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec zo dňa 19.06.2003 pod č. s.: , ktoré vydal Okresný úrad v Hlohovci, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (príloha č. 1b administratívneho spisu). 34. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že konanie zvolávateľov bolo zámerné a úmyselné, s cieľom poškodiť práva spoluvlastníkov poľovných pozemkov, čo priamo preukazuje aj tá skutočnosť, že najväčší známi spoluvlastníci poľovných pozemkov boli zámerne nepozvaní písomnou pozvánkou zo strany zvolávateľov, hoci sú spoluvlastníkmi 52,14% výmery poľovného revíru a taktiež zvolávateľ vedome nezaregistroval štatutárnych zástupcov urbárskych spoločnosti, hoci boli fyzicky prítomní na tomto zhromaždení, o čom svedčí aj zápis na strane 6. k bodu 2 a na strane 8. k bodu 7 v notárskej zápisnici. 35. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že v prílohe č. 19 a č. 20 predkladá správnemu súdu výpisy z registra pozemkových spoločenstiev. Zároveň upozornil na skutočnosť, že zo strany zvolávateľov ( Ing. F. T. a Mgr. F. A.) bolo porušené ustanovenie § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, pretože zvolávateľ zhromaždenia nemal 1/3-inu vlastníkov poľovných pozemkov počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Disponoval výmerou len 223,86 ha, t. j. 20,42%. O tejto skutočnosti bol podľa zápisu v notárskej zápisnici na strane 6. bodu 2 posledná veta aj upozornený predsedajúci a sumár výmer vlastníkov poľovných pozemkov je zaznamenaný v prílohe č. 11. 36. Taktiež žalovaný dal do pozornosti, že pozvánka pre Slovenský pozemkový fond Bratislava zo dňa 11.03.2019 na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v spisovom materiáli chýba, hoci „Poverenie“ zamestnanca fondu bolo už vydané dňa 18.01.2019 (príloha č. 5a) a taktiež zo strany predsedajúceho nebola podaná vyčerpávajúca odpoveď, prečo Slovenský pozemkový fond Bratislava nie je uvedený vo verejnej vyhláške (strana 6. k bodu 2 notárskej zápisnice). 37. Žalovaný ohľadom kontroly subjektov disponujúcich v rámci poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec právom rozhodovať o spôsobe a podmienkach výkonu práva poľovníctva uviedol zistenie, že Slovenskému pozemkovému fondu boli priznané hlasovacie práva aj v rozsahu podielov na spoločných nehnuteľnostiach v jeho správe, a to vo výmere v Združení urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo 315,6602 ha (28,79 % aktuálnej výmery poľovného revíru) a v Urbárskej spoločnosti Tepličky, pozemkové spoločenstvo 21,3148 ha (1,94 % aktuálnej výmery poľovného revíru). 38. K zákonnosti uvedeného postupu Slovenského pozemkového fondu žalovaný dodal, že v rámci kontroly splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru spochybnil pravdivosť uvedených údajov, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov Slovenský pozemkový fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti za nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľnosti a ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané v Združení urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo a v Urbárskej spoločnosti Tepličky, pozemkové spoločenstvo, pretože neexistujú a ani neboli predložené zo strany Slovenského pozemkového fondu Bratislava žiadne zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré upravujú alebo obmedzujú spôsob konania výborov uzatvárať nájomné a iné obdobné zmluvy v mene všetkých vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, t. j. vrátane štátu a nezistených vlastníkov, ktorých podiely drží fond. 39. V nadväznosti na uvedené žalovaný na podporu svojho právneho názoru poukázal aj na stanovisko obsiahnuté v odpovedi sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2019 (príloha č. 13), z ktorého vyplýva, za akých okolností je výbor ako štatutárny orgán pozemkového spoločenstva oprávnený prenajímať spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časti v mene jej vlastníkov, a to vrátane uzatvárania zmluvy o podmienkach užívania spoločného poľovného revíru a zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru.

40. Žalovaný uzavrel, že z dôvodu zredukovania hlasovacích práv Slovenského pozemkového fondu vo vyššie uvedenom rozsahu možno prijať záver, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaluďnica Hlohovec nedošlo k zákonnému prijatiu uznesení potrebnou nadpolovičnou väčšinou tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve. 41. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby zotrvali na dôvodoch a petite podanej správnej žaloby. 42. Zopakovali, že žalovaný nezaevidovaním zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru konal nad rámec ustanovenia § 16 ods. 2 o poľovníctve a v napadnutom opatrení neuviedol, na základe akého ustanovenia zmluvu nezaevidoval. 43. S poukazom na § 64 Notárskeho poriadku žalobcovia k charakteru a k vypovedacej funkcii notárskej zápisnice dôvodili, že notár do notárskej zápisnice zaznamenáva presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom a zároveň notár je len nestranným pozorovateľom a nesmie zasahovať do deja prípadným svojím hodnotením alebo „radami“. Notár teda zápisnicou neoveruje samotný obsah zhromaždenia, príp. pravdivosť vyjadrení jednotlivých účastníkov, ale len jeho priebeh. 44. K predloženému podkladu na zaevidovanie zmluvy žalobcovia uviedli, že z vyhotovenej notárskej zápisnice, ako aj z listiny prítomných je zjavné, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa nezúčastnilo žiadne pozemkové spoločenstvo (urbár), a teda, že nikto sa za žiadne pozemkové spoločenstvo nezaregistroval. Žalobcovia dôvodili, že je vylúčené, aby zvolávateľ pojal do listiny prítomných vlastníka, ktorý nie je na zhromaždení prítomný a rovnako je vylúčené, aby žalovaný namietal neprítomnosť pozemkového spoločenstva, pretože toto zjavne prejavilo svoju vôľu tým, že sa na zhromaždení nezúčastnilo. 45. Žalobcovia s poukazom na obsah notárskej zápisnice a listiny prítomných mali za to, že zvolávatelia zhromaždenia dodržali presne ustanovenie § 5 ods. 5 vety druhej zákona o poľovníctve, pretože riadne deklarujú, že si splnili zákonnú povinnosť a overili zápis do listiny prítomných. Dodali, že nevyhnutnosť zabezpečenia vyhotovenia a overenia zápisov v listine prítomných je esenciálna pre jej platnosť, nakoľko len tak je možné považovať údaje v nej uvedené za relevantné. 46. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k podanej žalobe. IV. Relevantná právna úprava

47. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 48. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa . 50. Podľa zákona o poľovníctve vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). 51. Podľa zákona o poľovníctve na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 52. Podľa zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 53. Podľa zákona o poľovníctve zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 54. Podľa zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 55. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 56. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 57. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. 58. Podľa § 11 ods. 3 zákona o poľovníctve poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania. 59. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 60. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 61. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 62. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

63. Podľa o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 24.04.2020 (ďalej len „“) tento zákon upravuje práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov spoločenstva a Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“) a správcu.

64. Podľa tento zákon upravuje podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi.

65. Podľa členmi spoločenstva podľa až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým nakladá podľa a , len ak zhromaždenie rozhoduje podľa a, , , , a .

66. Podľa pomer účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej nehnuteľnosti.

67. Podľa vlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať.

68. Podľa fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.

69. Podľa § 10 ods. 2 zákona o pozemkových fond nakladá s podielmi spoločnej nehnuteľnosti a) nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľností, b) ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané.

70. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pozemkových fond nemôže užívať pozemky, ktoré zodpovedajú podielom na spoločnej nehnuteľnosti podľa odsekov 1 a 2, ale užíva ich spoločenstvo; fond prijíma podiel na zisku alebo na nájomnom podľa § 20.

71. Podľa § 10 ods. 4 zákona o pozemkových fond vykonáva práva člena spoločenstva, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), d), e), i) a j).

72. Podľa § 10 ods. 5 zákona o pozemkových fond v konaní pred súdom alebo pred orgánom verejnej správy koná v mene vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti podľa odsekov 1 a 2 vo veciach vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo týchto vlastníkov je sporné.

73. Podľa § 14 ods. 1 zákona o pozemkových najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva.

74. Podľa § 14 ods. 7 písm. f) zákona o pozemkových do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva.

75. Podľa § 15 ods. 1 zákona o pozemkových každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4. Spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.

76. Podľa § 15 ods. 2 zákona o pozemkových zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

77. Podľa § 16 ods. 1 zákona o pozemkových výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

78. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona o pozemkových výbor uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

79. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ) preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, za splnenia procesných podmienok ( a ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 80. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je opatrenie žalovaného zo dňa 03.07.2019, ktorým oznámil žiadateľovi, žalobcovi v 1/ rade - Poľovníckej spoločnosti Agrolov Inovec, že na základe jeho návrhu na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec (ďalej len „zmluva“), uzatvorenej dňa 21.03.2019, túto zmluvu nezaeviduje. Uvedeným opatrením zároveň žalovaný žiadateľovi oznámil, že neschvaľuje návrh na vymenovanie poľovného hospodára a členov poľovníckej stráže.

81. Pokiaľ ide o formu žalobou napadnutého opatrenia žalovaného č. OU-TT-PLO-2019/013816 zo dňa 03.07.2019, označeného žalovaným ako rozhodnutie „Evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec - rozhodnutie“, správny súd podotýka, že predmetné oznámenie o nezaevidovaní zmluvy, hoci označené a štrukturované ako rozhodnutie uvedením záhlavia, výroku a odôvodnenia, avšak bez uvedenia poučenia o opravnom prostriedku, nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku, ani podľa iného právneho predpisu uplatňovaného na úseku správy a výkonu poľovníctva. 82. Podľa § 79 ods. ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. Zákon o poľovníctve pre účely evidencie zmluvy postupom a za podmienok podľa § 16 ods. 1 a 2 citovaného zákona explicitne nestanovil, že o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru má príslušný okresný úrad rozhodovať v osobitnom konaní, ktorého výsledkom by bolo vydanie formalizovaného rozhodnutia, ako je tomu napríklad pri rozhodovaní príslušného okresného úradu vo veciach stanovených v § 74 ods. 1 písm. a) až i) zákona o poľovníctve (napr. rozhodovanie o uznaní alebo zmene hraníc poľovného revíru, o overení na zabezpečenie ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 4 alebo § 13, d/ o zániku zmluvy podľa § 17 ods. 1 písm. h/, o povolení výnimky zo zákazu podľa § 24 ods. 9 atď.). 83. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že výsledkom administratívneho konania, v ktorom príslušný okresný úrad vyhodnocuje žiadosť o zaevidovanie zmluvy a preveruje splnenie zákonných podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, nie je rozhodnutie (hoci má priamy vplyv na realizáciu vlastníckych práv k predmetným pozemkom poľovného revíru), a to ani v prípade nevyhovenia žiadosti na zaevidovanie zmluvy, ale je ním individuálny správny akt neformálneho a evidenčného charakteru (napr. oznámenie), ktorým sa žiadateľovi dáva na vedomie výsledok konania o jeho žiadosti a dôvody nezaevidovania zmluvy. 84. Správny súd zákonnosť napadnutého individuálneho správneho aktu, vydaného žalovaným vo veci zaevidovania predmetnej zmluvy, preskúmava podľa , v spojení s ako opatrenie (akt) orgánu verejnej správy, ktorý bol ním vydaný v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 85. Vo vzťahu k forme preskúmavaného opatrenia, ktoré nad rámec zákona žalovaný vyhotovil vo forme rozhodnutia neobsahujúceho všetky podstatné náležitosti, správny súd konštatuje, že týmto postupom okresného úradu neboli porušené práva a právom chránené záujmy žalobcov v 1/ až 3/ rade a tento postup nie je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia. 86. Podstatným žalobným bodom je tvrdenie žalobcov, že žalovaný v rozpore so zákonom o poľovníctve nezaevidoval zmluvu o užívaní poľovného revíru napriek tomu, že priebeh a hlasovanie predmetného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bol zákonný a jeho zvolávatelia riadne a v súlade so zákonom ( zákona o poľovníctve) zabezpečili a overili zápis do listiny prítomných. Žalobcovia mali predovšetkým za to, že žalovaný prekročil svoje kompetencie a konal nad rámec ustanovenia zákona o poľovníctve, keď v rámci konania o zaevidovaní zmluvy skúmal správnosť obsahu notárskej zápisnice, osvedčujúcej priebeh zhromaždenia, a nie správnosť a pravdivosť vyjadrení jednotlivých účastníkov, a rovnako nad rámec zákona skúmal námietky členov dotknutých urbariátov (Združenia urbarialistov Hlohovec - pozemkové spoločenstvo a Urbárskej spoločnosti Tepličky - pozemkové spoločenstvo), ktoré títo uplatnili, v rozpore so zásadou právo patrí bdelým, po uskutočnení predmetného zhromaždenia, hoci sa na tomto nezaregistrovali, i keď na zhromaždení boli prítomní. 87. Ohľadom namietaného rozsahu skúmania podmienok na zaevidovanie zmluvy žalovaným správny súd uvádza, že postúpenie poľovného revíru vlastníkmi podielov pozemkov tvoriacich poľovný revír do užívania tretej osobe, je svojou podstatou realizáciou jedného zo základných atribútov vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. realizovať jej úžitkovú hodnotu, brať z nej úžitky napr. vo forme renty alebo nájomného. V prípade prenechania užívania poľovného revíru vlastníkmi podielov poľovných pozemkov inej osobe, zákon o poľovníctve, ktorý je pre túto oblasť lex specialis vo vzťahu k iným zákonom upravujúcim iné typy právnych vzťahov v súvislosti s prenájmom nehnuteľností, explicitne upravuje podmienky na postúpenie užívania poľovného revíru na základe písomnej zmluvy, pre ktorej zaevidovanie príslušným okresným úradom zákon o poľovníctve rovnako stanovuje kogentné podmienky v ustanoveniach a citovaného zákona, ktorých splnenie je potrebné skúmať komplexne a vo vzájomných súvislostiach. 88. Jednou z prvoradých podmienok na vykonanie evidencie zmluvy príslušným okresným úradom je podmienka zakotvená v ustanovení zákona o poľovníctve, a síce, že zmluvu uzatvorenú fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa citovaného zákona podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Je preto povinnosťou príslušného okresného úradu, aby v rámci administratívneho konania o evidencii zmluvy preveril splnenie tejto zákonnej podmienky, a to dôslednou kontrolou signácie predmetnej zmluvy priamo vlastníkmi alebo osobami riadne a v súlade so zákonom splnomocnenými na podpis zmluvy o užívaní poľovného revíru. Až po splnení podmienok stanovených v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, môže okresný úrad pristúpiť k skúmaniu vylúčenia taxatívnych dôvodov podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona, pre ktoré zákon zaevidovanie zmluvy nepripúšťa. 89. V súvislosti s uvedenou žalobnou námietkou správny súd dáva do pozornosti, že judikatúra správnych súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri vymedzení rozsahu súdneho prieskumu evidencií zmlúv podľa prešla určitým vývojom, pričom sa ustálila vo výklade, že príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpení užívania poľovného revíru preveruje, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru, ktorí vlastnia najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. marca 2018, z bodov 29 a 30 vyplýva, že : „Zaevidovanie zmluvy tak nemá len evidenčný charakter, ale priamo sa dotýka vlastníckych práv na poľovných pozemkoch. upravil postup príslušného orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o takýchto zmluvách odlišne, ako to bolo v predchádzajúcom o poľovníctve, ktorý bol účinný do 31.08.2009, v tom, že orgán verejnej správy už nevydáva rozhodnutie o schválení zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa v nadväznosti na príslušné hmotnoprávnej podmienky , pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Pripustením opačného výkladu, a teda, že orgán verejnej správy pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len formálne skutočnosti vymedzené by mohla nastať situácia, že orgán verejnej správy by zaevidoval akúkoľvek zmluvu, ktorá by spĺňala len formálne skutočnosti, pričom z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona by nemusela spĺňať ani jednu. V zmysle je orgán verejnej správy oprávnený zaevidovať len takú zmluvu, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Z uvedeného vyplýva, že orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Bez takéhoto skúmania ju nie je oprávnený zaregistrovať, keďže nemá preukázanú ani túto základnú podmienku.“ 90. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno konštatovať, že bolo povinnosťou žalovaného preskúmať, či predmetná zmluva bola skutočne uzatvorená nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do predmetného poľovného revíru. Uvedenú skutočnosť však nie je možné preveriť bez skúmania hmotnoprávnych podmienok vzťahujúcich sa k nakladaniu s predmetom vlastníctva, resp. s predmetom prenájmu, ktorým je v danom prípade poľnohospodárska pôda alebo lesy. Tieto nehnuteľnosti môžu byť vo vlastníctve alebo v správe právnických osôb, ako sú obchodné spoločnosti alebo družstvá, iné typy právnických osôb zriadených zákonom (napr. Slovenský pozemkový fond) alebo založených verejným orgánom štátnej správy (napr. Lesy Slovenskej republiky, š. p. zriadený v roku 1999 rozhodnutím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky), prípadne založených podľa osobitných zákonov, napr. pozemkové spoločenstvá založené podľa a nasl. . Zakladateľské zmluvy, zriaďovateľské listiny a osobitné zákony upravujú podmienky nakladania s predmetom vlastníctva alebo správy, ktorým je pôda a lesy a tie za subsidiárneho použitia v prípade osobitnej úpravy majú prednosť pri skúmaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pri realizácii právnych úkonov jednotlivých vlastníkov vlastniacich poľovné pozemky. 91. V prejednávanom prípade ide o zmluvu o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec, ktorú podpísali dňa 21.03.2019 vlastníci poľovných revírov zastúpení splnomocnenými zástupcami, zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa konalo dňa 19.03.2019 a jeho priebeh bol osvedčený notárkou JUDr. Máriou Zimanovou v zápisnici č. N74/2019, NZ8963/2019, registrovanou v Notárskom centrálnom registri pod č. NCR1s9182/2019 (ďalej len „notárska zápisnica“). 92. Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice vyplýva, že na predmetnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov bolo prijaté uznesenie č. 5, ktorým zhromaždenie rozhodlo o tom, že užívanie poľovného revíru postúpi Poľovníckej spoločnosti Agrolov Inovec (žalobcovi v 1/ rade) ako právnickej osobe podľa zákona o poľovníctve, s ktorou bude uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru podľa citovaného zákona. 93. Z čl. VI. bodu 4. notárskej zápisnice vyplýva, že v listine prítomných vlastníkov poľovných revírov, overenej zvolávateľmi, sa okrem iných zúčastnil Slovenský pozemkový fond, zastúpený na základe poverenia zo dňa 18.01.2019 zamestnancom Ing. O. G., ako správca majetku Slovenskej republiky a správca majetku neznámych vlastníkov na výmere 481,368959 ha, čo v prepočte činí 43,9088 % z celkovej výmery poľovného revíru. 94. Vo vzťahu k sporným hlasom udeleným Slovenským pozemkovým fondom vo veci uznesenia č. 5, ktorým bolo schválené postúpenie užívacieho práva predmetného poľovného revíru formou zmluvy uzavretej podľa § 13 zákona o poľovníctve, boli zo strany žalovaného spochybnené hlasy za vlastníkov poľovných revírov, ktorí sú združení, resp. sú členmi pozemkových spoločenstiev Združenie urbarialistov Hlohovec- pozemkové spoločenstvo s prislúchajúcou výmerou 465,89 ha poľovných pozemkov tvoriacich predmetný poľovný revír a Urbárska spoločnosť Tepličky - pozemkové spoločenstvo s výmerou 49,10 ha poľovných pozemkov. 95. V prejednávanom prípade je základnou spornou otázkou posúdenie platnosti udelenia súhlasu na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaliďnica Hlohovec Slovenským pozemkovým fondom za všetkých nezistených vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich predmetný poľovný revír. 96. Pokiaľ ide o prenájom spoluvlastníckych podielov poľovných pozemkov ako nehnuteľností spoločne obhospodarovaných v rámci pozemkových spoločenstiev (Združenie urbarialistov Hlohovec- pozemkové spoločenstvo a Urbárska spoločnosť Tepličky - pozemkové spoločenstvo), je potrebné vychádzať zo špeciálnej právnej úpravy, ktorá sa uplatňuje pri nakladaní s takýmito spoločnými nehnuteľnosťami, a to aj vo vzťahu k rozsahu práv a povinností Slovenského pozemkového fondu ( až 4 v spojení s citovaného zákona) pri správe a pri nakladaní s podielmi spoločnej nehnuteľnosti za nezistených vlastníkov alebo ktorých vlastnícke právo nie je evidované v katastri nehnuteľnosti a ku ktorým nebolo vlastnícke právo preukázané. 97. S prihliadnutím na uvedené ako aj s prihliadnutím na ustanovenie zákona o poľovníctve, podľa ktorého na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov (odkaz pod čiarou napr. aj na ), v prípade poľovných pozemkov tvoriacich spoločne obhospodarované pozemky pozemkového spoločenstva (urbariát) je orgánom oprávneným na výkon vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti výbor pozemkového spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné (, ). 98. V súvislosti s prenájmom spoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti urbariátom platí, že túto môžu vlastníci spoločnej nehnuteľnosti prenajať ( ), pričom o tomto spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti rozhoduje v zmysle zhromaždenie pozemkového spoločenstva, ktoré ako najvyšší orgán spoločenstva je tvorený všetkými jeho členmi ( citovaného zákona). 99. Pre účely podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru je zároveň potrebné mať na zreteli, že za pozemkové spoločenstvo je túto oprávnený podpísať v mene členov spoločenstva len jeho výkonný a štatutárny orgán, ktorým je podľa v spojení s ods. 2 pís. b) výbor spoločenstva, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné. 100. Podľa veta prvá za bodkočiarkou ; o veciach podľa , , , a zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa a a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. 101. Vo vzťahu k užívaniu spoločných pozemkov a vo vzťahu k výkonu práv člena spoločenstva Slovenským pozemkovým fondom sú jeho oprávnenia v zmysle zákona o pozemkových úpravách obmedzené, napr. podľa a citovaného zákona a pokiaľ ide o výkon práva zhromaždenia spoločenstva rozhodovať vo veciach podľa , , , a , t. j. aj o prenájme spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, je výkon práv člena spoločenstva Slovenským pozemkovým fondom explicitne vylúčený ( veta prvá za bodkočiarkou v spojení s citovaného zákona a contrario). 102. Teda vo vzťahu k podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru je potrebné konštatovať, že túto zmluvu v mene urbariátov, obhospodarujúcich podiely spoločnej nehnuteľnosti, tvoriace predmetný poľovný revír, mohli podpísať a na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov na jej podpísanie udeliť splnomocnenie len výbory dotknutých urbariátov alebo osoby na to príslušnými orgánmi spoločenstva splnomocnené, avšak nemohol uvedené právne úkony pri nakladaní so spoločnými nehnuteľnosťami len tak bez osobitného splnomocnenia a len v mene nezistených vlastníkov pôdy realizovať Slovenský pozemkový fond z titulu nakladania s podielmi spoločnej nehnuteľnosti podľa pís. a) a . 103. V tomto ohľade je potrebné dotknuté urbariáty posudzovať ako samostatné entity (podľa spoločenstvo je právnická osoba, ktorej založenie a vznik, štruktúru, orgány, spôsob konania atď. upravuje ), a preto pri skúmaní hmotnoprávnych podmienok na udelenie súhlasu s podpisom zmluvy, resp. pri posudzovaní splnenia podmienky podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru urbariátom vo vzťahu k poľovným pozemkom zároveň tvoriacim jeho spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, je potrebné skúmať, či bol predmetný právny úkon pri nakladaní so spoločnou nehnuteľnosťou realizovaný orgánom spoločenstva na to oprávneným, prípadne splnomocnenie na jeho uzavretie udelené orgánom spoločenstva na to oprávneným. 104. Z obsahu administratívneho spisu a z podkladov k žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nevyplýva, že by sa na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Žaluďnica Hlohovec Slovenský pozemkový fond prezentoval ako osoba oprávnená konať za pozemkové spoločenstvá Združenie urbarialistov Hlohovec- pozemkové spoločenstvo a Urbárska spoločnosť Tepličky - pozemkové spoločenstvo na základe splnomocnenia udeleného príslušnými orgánmi pozemkových spoločenstiev v zmysle . 105. Zároveň pre účely účasti SPF na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov ako určité a ako právne relevantné vo vzťahu k spoločným pozemkom obhospodarovaným ako spoločná nehnuteľnosť dotknutými urbariátmi nemožno akceptovať poverenie zo dňa 18.01.2019, ktorým Slovenský pozemkový fond poveril svojho zamestnanca na zastupovanie SPF na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle zákona o poľovníctve, konanom dňa 19.03.2019 vo veci užívania práva poľovníctva zmluvou o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec (príloha 5a administratívneho spisu). Pokiaľ ide o nezistených vlastníkov poľovných pozemkov obhospodarovaných pozemkovými spoločenstvami Združenie urbarialistov Hlohovec - pozemkové spoločenstvo a Urbárska spoločnosť Tepličky - pozemkové spoločenstvo, títo sa prostredníctvom výkonu práv člena pozemkového spoločenstva Slovenským pozemkovým fondom na rozhodovaní o prenájme spoločných nehnuteľností a na podpise zmluvy o prenájme spoločných nehnuteľností (ktorou zmluva o užívaní poľovného revíru nepochybne je) nepodieľajú ( v spojení s veta prvá za bodkočiarkou v spojení s citovaného zákona a contrario). 106. Pokiaľ žalobcovia k otázke samostatného konania spoluvlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti argumentovali stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2019, ani toto stanovisko nepodporuje správnosť postupu žalobcov, resp. zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov pri posudzovaní oprávnenosti rozhodovať samostatne Slovenským pozemkovým fondom o postúpení práva poľovníctva zmluvou o užívaní poľovného revíru za nezistených vlastníkov vlastniacich podiely spoločných nehnuteľností dotknutých urbariátov. Aj ministerstvo v stanovisku uvádza, že kým vlastníci dotknutej nehnuteľnosti nerozhodli na valnom zhromaždení inak, výbor (spoločenstvo) má právo uzatvárať nájomné a iné obdobné zmluvy v mene všetkých vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti, t. j. vrátane štátu a nezistených vlastníkov, ktorých podiely drží fond. 107. Pokiaľ ide o právny názor obsiahnutý v posledných dvoch odsekoch stanoviska ohľadom samostatného konania spoluvlastníka spoločných nehnuteľností napriek absencii úpravy takejto možnosti v zmluve o spoločenstve: „A jednak je toto individuálne právo možné uplatniť aj vtedy, ak síce zmluva o spoločenstve túto otázku neupravuje, avšak dotknutý právny úkon sa už realizuje, v ktorom výbor (spoločenstvo) má právo zastupovať spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, sa už realizuje, no výbor (spoločenstvo) toto svoje právo zastupovať nevyužil. V takomto prípade teda možno mať za to, že výbor (spoločenstvo) sa zriekol pre daný prípad svojho práva konať v mene všetkých dotknutých spoluvlastníkov a ponechal konanie v danej veci na nich samých. Za týchto okolnosti by teda fond mohol na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov konať samostatne za podiely spoločnej nehnuteľnosti, ktoré drží.“, tak s týmto právnym názorom sa správny súd nestotožňuje. 108. upravuje mechanizmy zabezpečujúce rozhodovanie spoločenstva prostredníctvom príslušného orgánu - zhromaždenia o návrhoch členov spoločenstva, pričom zákon určuje, akým spôsobom a za akých podmienok zhromaždenie zasadá a rozhoduje o užívaní spoločnej nehnuteľnosti (, , ). Rovnako zákon upravuje právo prehlasovaných členov spoločenstva obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia spoločenstva ( in fine ). právo člena spoločenstva konať v rozpore so zmluvou o spoločenstve a so stanovami spoločenstva, prípadne v rozpore s rozhodnutím zhromaždenia spoločenstva výslovne neupravuje, teda zákon pre prípad samostatného konania člena spoločenstva vo veci „už realizovaného právneho úkonu“, týkajúceho sa spoločnej nehnuteľnosti, nespája s nečinnosťou výboru alebo zhromaždenia žiadne právne následky, nie to ešte súhlas s realizovaným úkonom. Táto právna úprava nejde nad rámec všeobecnej právnej úpravy akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy podľa ( veta druhá ), podľa ktorého mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. 109. Navyše možno konštatovať, že ani z okolností prejednávaného prípadu nevyplýva (z úkonov zvolávateľov zhromaždenia vo vzťahu k dotknutým urbariátom, resp. z ich absencie, z obsahu notárskej zápisnice - napr. čl. VIII. bod 2. na str. 6, čl. VIII. bod 7. na str. 8, ako aj z námietok členov dotknutých urbariátov) splnenie takých podmienok predpokladaných v stanovisku ministerstva, na základe ktorých by nečinnosť výboru urbariátu bolo možné považovať za zrieknutie sa, resp. vzdanie sa práva zastupovať pozemkové spoločenstvo pri právnych úkonoch s nakladaním a využívaním spoločných nehnuteľností. 110. Postupom zvolávateľa zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, kedy akceptoval výkon hlasovacieho práva Slovenským pozemkovým fondom za nezistených vlastníkov pozemkov, tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť v rámci dotknutých urbariátov, bol obchádzaný , ktorý striktne upravuje spôsob rozhodovania členmi spoločenstva o spôsobe nakladania a užívania spoločných nehnuteľností, ako aj explicitne upravuje obmedzenia v účasti Slovenského pozemkového fondu pri hlasovaní a rozhodovaní o spoločných nehnuteľnostiach. 111. V podstate za daných okolností prípadu je možné prijať záver, že na predmetnom zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov za vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír Žaluďnica Hlohovec, ktoré sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti v Združení urbarialistov Hlohovec, pozemkové spoločenstvo a v Urbárskej spoločnosti Tepličky, pozemkové spoločenstvo, Slovenský pozemkový fond hlasoval neoprávnene a v rozpore so . 112. Preto žalovaný správne postupoval, keď pre účely kontroly podpisu (súhlasu s uzavretím zmluvy - uznesenie č. 5 v notárskej zápisnici) neuznal hlasovanie Slovenského pozemkového fondu, jednak pre nepreskúmateľnosť, ktoré pozemky ktorých nezistených vlastníkov a ktoré podiely pozemkov vo vlastníctve štátu v správe SPF reprezentoval a jednak z dôvodu nedostatku oprávnenia (bez splnomocnenia udeleného príslušným výborom na základe súhlasu zhromaždenia príslušného urbariátu) hlasovať za dotknuté urbariáty o udelení súhlasu na postúpenie poľovného práva zmluvou žalobcovi v 1/ rade a udelenia splnomocnenia na uzavretie zmluvy podľa zákona o poľovníctve v mene dotknutých urbariátov. 113. S prihliadnutím na vyššie uvádzané dôvody nemožno prisvedčiť tvrdeniam žalobcov, že žalovaný správny orgán v rámci posudzovania podmienok na evidenciu zmluvy podľa a zákona o poľovníctve prekročil svoje oprávnenie a nesprávne vyhodnotil obsah notárskej zápisnice osvedčujúcej prijatie uznesení vo veci postúpenia poľovného práva zmluvou o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec. 114. Postup žalovaného, spočívajúci v dôslednom preverení, či za postúpenie poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec hlasovali (t. j. v zmysle požiadavky zákona o poľovníctve zmluvu podpísali) vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, správny súd vyhodnotil ako zákonný. Zároveň možno konštatovať, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že uvedená požiadavka zákona na zaevidovanie zmluvy o postúpení poľovného revíru nebola splnená z dôvodu nedostatku hlasov vlastníkov vlastniacich poľovné pozemky predmetného poľovného revíru na podpis zmluvy a rovnako túto nepodpísali riadne splnomocnení vlastníci spoločného poľovného revíru. 115. Keďže na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec zo dňa 21.03.2019 nebola splnená základná podmienka podľa zákona o poľovníctve, správny súd považuje za bezpredmetné zaoberať sa otázkou podpisu predmetnej zmluvy oprávnenou, resp. neoprávnenou osobou za žalobcu v 1/ rade ako aj zaoberať sa skutočnosťou, že žalovaný v preskúmavanom opatrení poukázal na p rebiehajúce súdne konanie o neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Žaluďnica Hlohovec, konaného dňa 19.03.2019 a o neplatnosť predmetnej zmluvy o užívaní poľovného revíru Žaluďnica Hlohovec zo dňa 21.03.2019.

116. S prihliadnutím na vyššie uvedené, správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti administratívneho postupu a opatrenia vydaného žalovaným, nezistil také žalobcami namietané nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého opatrenia, a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

117. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko orgánu štátnej správy v rámci správneho súdneho konania náhrada trov v zásade neprináleží.

118. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).