Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/263/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s. r. o., Gessayova 10, Bratislava 851 03, IČO: 46 448 438, zastúpený: JUDr. Ing. Ľubomír Havlík, advokát, Svätoplukova 28, Bratislava 821 08, IČO: 42 258 375, proti žalovanému v 1. rade: Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o., Hlavná 109B, Tomášov 900 44, IČO: 46 170 286, žalovanému v 2. rade: Golem - správa bytov s. r. o., Mierové námestie 4012/19, Senec 903 01, IČO: 50 867 831, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, IČO: 50 491 300, o určenie vlastníckeho práva eventuálne o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Y., katastrálne územie Y. a zapísaných v katastri nehnuteľností pre obec Y., katastrálne územie Y. na LV č. XXXX ako pozemky

- parcely registra “C“ parc. č. XXX/XX o výmere 4208 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 1390 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parc. č. XXX/XX - bitúnok, súpisné č. XXXX na parc.č. XXX/XXX - podniková predajňa a súpisné č. XXXX na parc.č. XXX/XXX - príručný sklad spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim, je žalovaný v 1. rade súd zamieta.

Súd určuje, že kúpna zmluva ktorou žalovaný v 2. rade, nadobudol od Mäsovýroba - Bitúnok Tomášov, s. r. o. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Y.Š., katastrálne územie Y. a zapísané v katastri nehnuteľností pre obec Y., katastrálne územie Y. na LV č. XXXX ako pozemky - parcely registra “C“ parc. č. XXX/XX o výmere 4208 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 65 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XX o výmere 1390 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 80 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/XXX o výmere 25 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné č. XXX na parc. č. XXX/XX - bitúnok, súpisné č. 1097 na parc.č. XXX/XXX - podniková predajňa a súpisné č. XXXX na parc.č. XXX/XXX - príručný sklad spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Senec číslo V-4606/2018 z 08.06.2018, je voči žalobcovi právne neúčinná.

Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1) Žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2018 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok ktorým súd určí, že vlastníkom nehnuteľnosti popísanej v 1. výroku rozsudku je žalovaný v 1. rade, eventuálne, aby súd voči žalovanému v 2. rade určil, že kúpna zmluva, ktorou nadobudol žalovaný v 2. rade nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade je voči žalobcovi právnej neúčinná.

2) Žalobu odôvodnil na tomto skutkovom základe: Žalobca dodával žalovanému v 1. rade na základe jeho objednávok mäso na ďalšie spracovanie a predaj. Žalovaný v 1. rade kúpnu cenu vo výške 45.661,64 eur neuhradil. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. zo 17.01.2018 v ktorom zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 45.661,64 eur spolu s úrokom z omeškania, ako i trovy konania vo výške 2.621,56 eur. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciou je poverená súdna exekútorka JUDr. Jana Plšková. Exekúcia je vedená pod sp.zn. . Upovedomenie o začatí exekúcie bolo zaslané žalovanému v 1. rade 04.06.2018 a následne 05.06.2018 bolo žalovanému v 1. rade zaslané aj upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť bolo formou poznámky vyznačené aj v katastri nehnuteľností pre obec Y., katastrálne územie Y. na LV č. XXXX. Následne z výpisu z katastra nehnuteľností na internete žalobca zistil, že žalovaný v 1. rade všetky jemu patriace nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci Y., katastrálne územie Y. a zapísané v katastri nehnuteľností pre obec Y., katastrálne územie Y.Š. na LV č. XXXX, na ktoré mala byť exekúcia vedená spolu so všetkými súčasťami a príslušenstvom k nim patriacim previedol na žalovaného v 2. rade. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v 2. rade bol rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Senec číslo V-4606/2018 povolený 08.06.2018. Žalovaný v 1. rade tým, že všetky jemu patriace nehnuteľnosti previedol na žalovaného v 2. rade, vediac o svojich splatných záväzkoch voči žalobcovi i ďalším veriteľom, fakticky znemožnil uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 1. rade okrem nehnuteľností, ktoré previedol na žalovaného v 2. rade, nevlastní žiadny majetok, z ktorého by pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Navyše žalovaný v 2. rade za kupované nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade nezaplatil, keďže podľa informácií od súdnej exekútorky na účet žalovaného v 1. rade nedošla žiadna platba. Žalovaný v 1. rade nemá na svojom účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu splatných pohľadávok a všetok jeho hnuteľný majetok je zaťažený záložným právom v prospech Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Predajom všetkého svojho nehnuteľného majetku, za ktorý žalovaný v 1. rade nedostal zaplatené, teda žalovaný v 1. rade zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu. V zmysle ustanovení , je okrem iného absolútne neplatný každý právny úkon, ktorý svojím účelom obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Vychádzajúc z okolností prevodu všetkých nehnuteľností patriacich žalovanému v 1. rade na žalovaného v 2. rade považuje žalobca za nepochybné, že jediným účelom tohto prevodu bolo zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcu i ďalších veriteľov. V čase uskutočnenia prevodu totiž žalovaný v 1. rade s určitosťou vedel, že od minulého roka neuhrádza svoje záväzky z obchodného styku a má neuhradené záväzky po lehote splatnosti voči viacerým veriteľom. V prípade prevedených nehnuteľností išlo o celý nehnuteľný majetok žalovaného v 1. rade, pričom celý hnuteľný majetok žalovaného v 1. rade je zaťažený záložným právom. O zjavnej účelovosti prevodu nehnuteľností svedčí i fakt, že žalovaný v 2. rade za kupované nehnuteľnosti nezaplatil. Žalovaný v 2. rade je pritom podľa informácií voľne dostupných na internete na stránke foaf.sk obchodnou spoločnosťou so základným imaním vo výške 5.000,-- eur, ktorá bola založená len pred rokom a v roku 2017 dosiahla tržby 16.501,-- eur a zisk len 1.609,-- eur. Navyše predmetom činnosti žalovaného v 2. rade je podľa výpisu z obchodného registra len správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností a je teda absolútne zrejmé, že žalovaný v 2. rade nemôže nijako nadobudnuté nehnuteľnosti, ktoré sú bitúnkom účelovo zariadeným na spracovanie a predaj mäsa, využiť pri svojej podnikateľskej činnosti. Tým, že sa žalovaný v 1. rade účelovo zbavil majetku a zmaril tak uspokojenie pohľadávok veriteľov, mohol žalovaný v 1. rade spáchať aj viacero trestných činov, a preto žalobca podal na žalovaného v 1. rade aj trestné oznámenie. Trestné konanie je v súčasnosti vedené na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec pod číslom ORP-345/VYS-SC-2018. Konanie žalovaného v 1. rade, ktorý koná vedome na škodu nielen žalobcu ale i ostatných svojich

veriteľov pre obchádzanie zákona resp. zjavný rozpor so zákonom a zákonom chránenými záujmami a právami žalobcu nemôže požívať právnu ochranu a žiadny z úkonov, ktoré pri tom žalovaný v 1. rade uskutočnil, t.j. ani kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu Senec číslo V-4606/2018 z 08.06.2018, nie je platným právnym úkonom. Žalovaný v 2. rade tak nikdy nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo od žalovaného v 1. rade, a teda skutočným a jediným vlastníkom vyššieuvedených nehnuteľností je stále žalovaný v 1. rade. Ak by súd dospel k názoru, že kúpna zmluva medzi žalovanými je platná v súlade s ustanovením domáha sa, aby súd eventuálne proti žalovanému v 2. rade určil, že kúpna zmluva je voči žalobcovi právne neúčinná. Prevod nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a žalovaný v 1. rade tento prevod urobil bez toho, aby mu za predané nehnuteľnosti bolo poskytnuté zodpovedajúce protiplnenie. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti, eventuálne neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade, vidí v samotnej podstate uspokojovania svojich nárokov. Protiprávne a účelové prevody majetku žalovaného v 1. rade ovplyvňujú rozsah jeho uspokojenia ako veriteľa. Vyslovením neplatnosti, eventuálne neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade, podľa názoru žalobcu nastane situácia, za ktorej dôjde k ochrane jeho práv a oprávnených záujmov ako veriteľa a žalobca sa v rámci uspokojovania svojich vymáhateľných pohľadávok bude môcť uspokojiť aj z nehnuteľného majetku, ktorý žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade.

3) Žalovaní zastúpení právnou zástupkyňou dali spoločné vyjadrenie. K prvému petitu o určení, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný v 1. rade namietali nedostatok aktívnej legitimácie na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Ako vyplýva z , aktívnu legitimáciu na podanie určovacej žaloby má vlastník veci. Vo vyjadrení poukázali na rozhodnutia ZbUS 3/1998, s. 95 - Na ÚS SR zo 04.03.1998, sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR , uznesenie Krajského súdu Nitra, sp.zn. ktoré vo vyjadrení cituje. Žalovaní zároveň namietali nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, ktorú podal žalobca s odkazom na ust. 42a ods. 1 . Ako vyplýva z ustanovenia , odporovať možno právny úkon, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Úmysel dlžníka žalovaného v 1. rade nebol preukázaný. Rovnako žalobca neodôvodnil v žalobe vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle žalovaného v 1. rade žalobcu ukrátiť. Ďalším predpokladom, aby žalobca v žalobe o neúčinnosť právneho úkonu preukázal je úmysel ukrátenie veriteľa. K ukráteniu veriteľa v žiadnom prípade nedošlo. Pohľadávka žalobcu môže byť uspokojená z ďalšieho majetku žalovaného v 1. rade, ktorý sa celého majetku nezbavil. Z uvedených dôvodov žalovaní navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4) Žalobca v replike uviedol, že v čase, kedy žalovaný v 1. rade svoj nehnuteľný majetok prevádzal, vedel o viacerých exekúciách, vrátane exekúcie pohľadávky žalobcu. O tom, že uzatvorenie Kúpnej zmluvy z 05.06.2018 nemalo iný účel, než zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a ostatných veriteľov žalovaného v 1. rade svedčí viacero skutočností. Prevádzané nehnuteľnosti boli jediným bonitným majetkom žalovaného v 1. rade, z ktorého by mohli byť uspokojené jeho záväzky. Väčšina hnuteľného majetku žalovaného v 1. rade je totiž založená v prospech Pôdohospodárskej platobnej agentúry a žalovaný v 1. rade nedisponuje finančnými prostriedkami a ani iným majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalovaný v 1. rade už viac ako dva roky nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. K prevodu nehnuteľností došlo za nápadne nevýhodných podmienok. Dohodnutá kúpna cena 440.000,-- eur je v zjavnom nepomere k hodnote prevádzaných nehnuteľností určenej znaleckým posudkom, ktorý si žalovaný v 1. rade nechal vypracovať (1,380.000,-- eur). O nevýhodnosti predaja svedčí i fakt, že už dňa 07.08.2018 uzatvoril žalovaný v 2. rade so spoločnosťou UNIAT, spol. s r. o. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s dohodnutou kúpnou cenou 800.000,-- eur. Žalovaný v 2. rade žalovanému v 1. rade za nehnuteľnosti nezaplatil, keďže úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá formou zápočtu pohľadávok. Žalovaný v 2. rade však v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal voči žalovanému v 1. rade žiadne pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle . Pohľadávky, ktoré boli na žalovaného v 2. rade postúpené, spoločnosťou Royaldom, s. r. o. a K.. F. F. totiž neboli pohľadávkami voči žalovanému v 1. rade, ale voči spoločnosti STAV-COLOR, s. r. o., resp. voči spoločnosti CENTRAL PASSAGE bývanie, s. r. o., ktoré sú so žalovaným v 1. rade personálne prepojené prostredníctvom jej konateľa. Podľa Kúpnej zmluvy z 05.06.2018 žalovaný v 1. rade za prevádzané nehnuteľnosti nezískal žiadne protiplnenie, ktoré by aspoň čiastočne zodpovedalo hodnote prevádzaných nehnuteľností a z ktorého by mohli byť uspokojené pohľadávky veriteľov žalovaného

v 1. rade, a ani takéto protiplnenie získať nemá, je podľa názoru žalobcu evidentné, že jediným dôvodom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo zbavenie sa majetku a poškodenie veriteľov žalovaného v 1. rade vrátane žalobcu. Takáto zmluva, ktorej jediným cieľom je poškodenie veriteľov žalovaného v 1. rade, podľa názoru žalobcu jednoznačne odporuje dobrým mravom a obchádza zákon. Medzi dobré mravy totiž nepochybne patrí i uhrádzanie splatných pohľadávok a to obzvlášť za situácie, keď veriteľ disponuje dostatkom majetku. Naopak úmyselné poškodzovanie veriteľov je v rozpore s právnym poriadkom a nemôže požívať v právnom štáte ochranu. Vzhľadom na skutočnosť, že o absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže arbitrárne rozhodnúť len súd, žiada žalobca, aby platnosť kúpnej zmluvy posúdil súd ako predbežnú otázku. Až v závislosti od posúdenie tejto predbežnej otázky bude totiž možné určiť, akými právnymi prostriedkami sa môže žalobca domôcť toho, aby jeho pohľadávka voči žalovanému v 1. rade mohla byť uspokojená z majetku, ktorého sa žalovaný v 1. rade zbavil. Ak by totiž kúpnu zmluvu súd posúdil ako absolútne neplatnú, nemohol by sa žalobca svojho práva domôcť prostredníctvom odporovacej žaloby, keďže táto môže smerovať len proti platnému právnemu úkonu, ale len prostredníctvom určovacej žaloby. Aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu uviedol, že účelom takejto žaloby je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Pritom nemusí ísť vždy o právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo medzi žalobcom a žalovaným. Aktívne legitimovaný k žalobe na určenie môže byť aj subjekt, ktorý nie je účastníkom právneho vzťahu (práva), ak sa žalovaný právny vzťah (právo) týka priamo jeho právnej sféry. Na podanie určovacej žaloby podľa ust. písmeno c) je aktívne legitimovaný každý, kto má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je. Keďže určenie neplatnosti kúpnej zmluvy má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je vlastnícke právo žalovaného v 1. rade, ktorej vyriešenie neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, domáha sa žalobca určenia toho, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný v 1. rade. Žalobca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd určil, že vlastníkom nehnuteľností je stále žalovaný v 1. rade, pretože v takom prípade by mohla pokračovať exekúcia na nehnuteľný majetok žalovaného v 1. rade a pohľadávka žalobcu voči žalovanému v 1. rade by mohla byť z tohto majetku uspokojená. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. . Úmysel žalovaného v 1. rade poškodiť žalobcu vyplýva z popísaných skutočností. Žalovaný v 1. rade sa nevýhodnou kúpnou zmluvou zbavil svojho jediného hodnotného majetku, ktorý predal za neprimerane nízku cenu a bez toho, aby mu táto bola zaplatená. Dohodnutý spôsob úhrady kúpnej ceny započítaním pohľadávok navyše odporuje zákonu, keďže nešlo o vzájomné pohľadávky predávajúceho (žalovaného v 1. rade) a kupujúceho (žalovaného v 2. rade). Žalovaný v 1. rade navyše k predaju nehnuteľností pristúpil bezprostredne potom, ako sa dozvedel o začatí exekúcie pohľadávky žalobcu a za stavu, keď preukázateľne vedel o tom, že sú voči nemu vedené aj ďalšie exekúcie. Žalovaný v 1. rade si teda nepochybne musel byť vedomý toho, že predajom nehnuteľností bude ohrozený výkon exekúcie a zmarené uspokojenie pohľadávky žalobcu. Vedomosť žalovaného v 2. rade o úmysle žalovaného v 1. rade žalobcu ukrátiť. Vyplýva z vyjadrení konateľa žalovaného v 2. rade, tento mal s konateľom žalovaného v 1. rade nadštandardný dôverný vzťah. Opakovane mu bez dokladu požičiaval peniaze, hoci vedel o jeho finančných problémoch. O tom, že konateľ žalovaného v 2. rade bol o všetkom vopred informovaný a konal v zhode so záujmami žalovaného v 1. rade svedčí i fakt, že dňa 01.06.2018 podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalovaný v 2. rade za odplatu 608.253,-- eur nadobudol nevymožiteľnú pohľadávku spoločnosti Royaldom, s. r. o. voči spoločnosti STAV-COLOR, s. r. o. , ktorou malo byť „zaplatené“ za nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 2. rade nadobudol od žalovaného v 1. rade Kúpnou zmluvou z 05.06.2018. Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky pripravoval konateľ žalobcu v 1. rade, hoci nebol jej účastníkom. O vzájomnej prepojenosti žalovaných svedčí i fakt, že konateľ žalovaného v 1. rade vykonáva kroky smerujúce k ďalšiemu predaju nehnuteľností, hoci žalovaný v 1. rade už nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako ich vlastník. Skutočnosť, že prevod nehnuteľností zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade bol robený len s cieľom zabrániť početným exekúciám a že žalovaný v 2. rade v skutočnosti drží tieto nehnuteľnosti pre žalovaného v 1. rade, resp. pre jeho konateľa, potvrdzuje i fakt, že aj v súčasnosti disponuje kľúčmi od týchto nehnuteľností len konateľ žalovaného v 1. rade, ktorý ako jediný má do nehnuteľností prístup. Žalovaný v 1. rade pohľadávku žalobcu dobrovoľne neuspokojil. Z toho dôvodu bol žalobca nútený obrátiť sa na súd s návrhom na vykonanie exekúcie. Výkonom exekúcie bola poverená súdna exekútorka JUDr. Jana Plšková, ktorá v rámci svojej kompetencie vykonala všetky opatrenia smerujúce k zisteniu majetku žalovaného v 1. rade, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená, pričom žiadny takýto majetok nezistila. Takýto majetok neoznačil ani žalovaný v 1. rade, hoci bol na to súdnou exekútorkou vyzývaný. Žalovaný v 1. rade teda prevodom svojho nehnuteľného majetku žalobcu jednoznačne ukrátil, keďže mu nezostal žiadny iný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená.

5) Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Vykonaným dokazovaním listinami, a to platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , poverenie na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, informatívny výpis z LV č. XXXX, výsluch účastníkov, kúpna zmluva medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade; správy súdneho exekútora, prehľad exekúcií vedených na účet žalovaného; námietky žalovaného v 1. rade voči exekúcii; Zápisnica o výsluchu V. H., výsluch žalovaného v 1. rade vykonané pre Okresným riaditeľstvom PZ v Senci, zmluva o budúcej kúpnej zmluve, Znalecký posudok číslo 22/2014, zmluva o budúcej zmluve medzi spoločnosťou Golem

- správa bytov s. r. o. a spoločnosťou UNIAT, spol. s r. o.; Záložná zmluva medzi K.. F. F., s.r.o. a spoločnosťou CENTRAL PASSAGE bývanie, s. r. o.; zmluva o budúcej zmluve medzi spoločnosťou CENTRAL PASSAGE bývanie, s. r. o. a K.. F. F.; zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Royaldom, s.r.o. a Golem - správa bytov s. r. o.; informatívny výpis z obchodného registra STAV-COLOR, s. r. o., informatívny výpis z obchodného registra CENTRAL PASSAGE bývanie, s. r. o.; zápisnica o výsluchu V. H.; zápisnica o výsluchu F.. S. E.; zápisnica o výsluchu S. S.; zápisnica o výsluchu K.. F. F., výsluch žalovaného v 1. rade; výsluch žalovaného v 2. rade, fotografie preukazujúce existenciu hnuteľného majetku žalovaného v 1. rade, vyjadrenie exekútora pre súd, vyjadrenie strán sporu; ako aj ďalšie listinné doklady tvoriace obsah spisu.

6) Súd vo veci vykonal výsluch strán sporu žalovaného v 1. rade pána V., ktorý spochybnil existenciu žalobného nároku. Vo výpovedi sa vracal do histórie podnikateľských vzťahov, poukázal na tú skutočnosť, že je konateľom prípadne spoločníkom vo viacerých spoločnostiach a tieto transakcie ktoré boli vykonané, ktoré by sa navonok mohli javiť ako snaha ukrátiť veriteľa boli robené za účelom uspokojenia všetkých veriteľov aj v iných spoločnostiach v ktorých V. H. vystupuje či ako spoločník alebo konateľ. Žalovaný v 1. rade má dostatok hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v predmetnej nehnuteľnosti, jedná sa o drahú technológiu, ktorá je zabudovaná. Táto technológia nebola predmetom kúpnej zmluvy a je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Potvrdil, že spolu so žalovaným v 2. rade sa snaží nehnuteľnosť predať a z kúpnej ceny vyplatiť ďalšie svoje splatné záväzky.

7) Pán K.. F. F., konateľ žalovaného v 2. rade pred súdom vypovedal, že v priebehu rokov 2014, 2015 spoločnosti Central Passage požičiaval rôzne čiastky. Táto spoločnosť jej peniaze nevracala ale videl že stavajú byt, preto uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve na kúpu bytu kde si tento dlh vykompenzovali započítaním a záložnú zmluvu v roku 2016, na ktorej sa vzájomne dohodli. Na otázku právneho zástupcu žalobcu z akého dôvodu nerealizovali zabezpečovacie právo a komplikovane postupoval kúpou pohľadávky od inej spoločnosti a následne kúpou nehnuteľnosti - bitúnok a následne predaj tohto bitúnku sa vyjadril nasledovne: K dôvodom požičiavania peňazí bola tá skutočnosť, že sa dlhodobo pozná s pánom H. a peniaze požičiaval spoločnosti Central Pasage, kde pán H. bol jediný konateľom a spoločníkom. Záložnú zmluvu pripravoval pán F., nebola zavkladovaná a v takejto forme mu postačovala. Za postúpené pohľadávky od spoločnosti Royaldom nezaplatil, dohodli sa písomne, že predá nehnuteľnosť a do 30 dní od predaja zaplatí po obdržaní peňazí. Doposiaľ nezaplatil, pretože nenastala uvedená situácia. V čase kúpi nemal žiadnu vedomosť o dlhoch spoločnosti Bitúnok. Nepamätá si, robil opravu kúpnej zmluvy. Z akého dôvodu kupoval od spoločnosti Royaldom všeobecne sa vyjadril, že sa mu to zdalo dobré, že sa mu to zdalo správne, že takýmto spôsobom skôr on predal následne kúpenú nehnuteľnosť - Bitúnok.

8) V záverečnom vyjadrení žalobca zotrval na skutkovom a právnom posúdení.

9) Právna zástupkyňa žalovaných zotrvala na svojich doterajších argumentáciách, prezentované počas celého konania. Žalovaný v 1. rade má dostatočný majetok na uspokojenie pohľadávky žalobcu, exekútorka nezisťovala rozsah majetku z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Namietla nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v prípade petitu určenia vlastníctva, eventuálny petit

- určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy namietla, že neboli splnené zákonné podmienky ust. . Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

10) Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11) Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

12) Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

13) Podľa , odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

14) Podľa , , a , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

15) Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

K petitu, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom dotknutých nehnuteľnosti,

16) Žalobca tvrdil, že v čase začatia exekúcie žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou previedol svoj majetok na žalovaného v 2. rade vychádzajúc z okolností prevodu všetkých nehnuteľností patriace žalovanému v 1. rade považuje žalobca nepochybne, že účelom tohto prevodu bolo zmarenie uspokojenia pohľadávok žalobcu i ďalších veriteľov. O zjavnej účelovosti prevodu nehnuteľností svedčí i fakt, že žalovaný v 2. rade za kupované nehnuteľnosti nezaplatil. Žalovaný v 2. rade je pritom podľa informácií voľne dostupných na internete na stránke foaf.sk obchodnou spoločnosťou so základným imaním vo výške 5.000,-- eur, ktorá bola založená len pred rokom a v roku 2017 dosiahla tržby 16.501,-- eur a zisk len 1.609,-- eur. Navyše predmetom činnosti žalovaného v 2. rade je podľa výpisu z obchodného registra len správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností a je teda absolútne zrejmé, že žalovaný v 2. rade nemôže nijako nadobudnuté nehnuteľnosti, ktoré sú bitúnkom účelovo zariadeným na spracovanie a predaj mäsa, využiť pri svojej podnikateľskej činnosti.

17) Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo aspoň podstatne sťažiť veriteľom možnosť dosiahnuť uspokojenie ich pohľadávok, a to predovšetkým tým, že sa zbavuje svojho majetku, nie je v súlade so zákonom. Z tejto zásady treba vychádzať. Právne úkony dlžníka, ktoré dlžník robí s uvedeným zámerom sú podľa okolností konkrétneho prípadu buď absolútne neplatné podľa pre rozpor s účelom zákona alebo pre obchádzanie zákona, alebo síce platné sú, ale ak sú urobené s úmyslom poškodiť veriteľa (in fraudem creditoris) sú odporovateľné. Zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu (právny úkon,

ktorý nie je platný a ktorý teda nevyvoláva žiadne právne účinky, nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov - NS ČR, sp. zn. . Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie veriteľa (NS SR, sp. zn. ). Pretože odporovať možno len platnému právnemu úkonu, má prípadné zistenie o tom, že právny úkon je neplatný, okrem iného za následok, že odporovacej žalobe súd nemôže vyhovieť. Žalobca nepreukázal dôvod na vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Len všeobecne uvádzal prečo dochádza k účelnosti prevodu nehnuteľnosti. V ďalšom súd odkazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 07.06.2017, ktorý v bode 16 rozsudku uviedol: „Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z ustanovenia , rovnako ako z , vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je okrem skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu (aktívnu a pasívnu), aj skutočnosť, že na tomto určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným a treťou osobou. V takom prípade podmienkou úspešnosti žalobného návrhu je, že určenie (ne)existencie tohto právneho vzťahu ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Len tak môže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva stav objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je teda daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým je danosť naliehavého právneho záujmu, musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva (dôkazné bremeno) zaťažuje žalobcu. Žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení“. Súd nezistil dôvody neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností medzi žalovanými. Ak si žalobca myslí, že týmto úkon ukracujú veriteľov je daný zákonný postup podľa ustanovenia a nasl. . Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vo všeobecnosti nie je daný, ak žalobca nežiada určiť vlastnícke právo pre seba. Žalovaným subjektom o určenie vlastníckeho práva je všeobecnosti ten, kto je vedený v príslušnej evidencii nehnuteľností ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Tunajší súd dospel k názoru, že žalobca v súlade s ustanovením ) nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníctva žalovaného v 1. rade uvedených nehnuteľnosti, preto žalobu v tejto časti zamietol.

K eventuálnemu petitu o vyslovenie neúčinnosti kúpnej zmluvy

18) Žalobca osvedčil súdu, že je nositeľom vymáhateľnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade titulom právoplatného platobného rozkazu sp.zn. z 17.01.2018, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 45.661,64 eur spolu s úrokom z omeškania a trov konania vo výške 2.621,56 eur. Voči žalovanému v 1. rade je vedená exekúcia. Žalobu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote voči žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 08.06.2016 previedol na žalovaného v 2. rade svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Žalovaný v 2. rade sa zaviazal zaplatiť za predmetnú nehnuteľnosť kúpnu cenu vo výške 400.000,-- eur vrátane DPH. Podľa článku IV. bod 4.2. Zmluvy, kúpna cena bude uhradená formou zápočtu splatných pohľadávok k 01.06.2018, ktoré kupujúci má u predávajúceho. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané v katastrálnom území Y. na LV č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné.

19) Na vysvetlenie tak, ako uvádzali žalovaní prevodu predchádzali uvedené okolnosti. F.Í. požičiaval peniace Central Pasage, ktorá stavala byty. Celkový dlh predstavoval 70.000,-- eur. S toto spoločnosťou

zastúpenou konateľom H. sa dohodli na vyrovnaní dlhu predajom bytu. Uzatvorili zmluva (čl.146 súdneho spisu), aby mal F. istotu uzatvorili záložnú zmluvu, kde ručiteľom dlhu Central passage bola spoločnosť Bitúnok. F.Č. postúpil svoju pohľadávku na žalovaného v 2. rade, ktorú mal voči Central passage a žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi. Žalovaný v 2. rade (čl. 102 súdneho spisu) nadobudol pohľadávky od spoločnosti Royaldom, ktoré neboli pohľadávkami voči žalovanému v 1. rade, ale voči spoločnosti Stav Color, resp. voči spoločnosti Central passage.

20) Pri ukracujúcom právnom úkone je rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - žalovaného v 1. rade. Vždy treba v prvom rade skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní. Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - žalovaného v 1. rade jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože dlžník - namiesto hmotného majetku získa majetok finančný. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie pohľadávky veriteľa. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke.

21) Podľa znaleckého posudku č. 22/2014, ktorý si dal vypracovať žalovaný v 1. rade bola všeobecná cena predmetných nehnuteľností stanovená vo výške 1,380.000,-- eur (č.l. 158 súdneho spisu). Žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade predmetnú nehnuteľnosť predal za kúpnu cenu vo výške 440.000,-- eur (č.l. 108 súdneho spisu), kúpna zmluva zo dňa 05.06.2018. Následne žalovaný v 2. rade uzatvoril so spoločnosťou UNIAT spol. s r.o. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podľa dňa 07.08.2018 za kúpnu cenu vo výške 800.000,-- eur (č.l. 142 súdneho spisu).

22) Kúpna zmluva, ktorej sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti, cena podľa článku IV. bod 4.2. bude uhradená formou zápočtu splatných pohľadávok k 01.06.2018, ktoré kupujúci má u predávajúceho. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 2. rade žalovanému v 1. rade za nehnuteľnosti nezaplatil, keďže úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá formou zápočtu pohľadávok. Žalovaný v 2. rade však v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nemal voči žalovanému v 1. rade žiadne pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle . Pohľadávky, ktoré boli na žalovaného v 2. rade postúpené, spoločnosťou Royaldom, s. r. o. a K. totiž neboli pohľadávkami voči žalovanému v 1. rade, ale voči spoločnosti STAV- COLOR, s. r. o., resp. voči spoločnosti CENTRAL PASSAGE bývanie, s. r. o., ktoré sú so žalovaným v 1. rade personálne prepojené prostredníctvom jej konateľa. Tak ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Senci, ČVS: ORP-34/2-VYS-SC-218, k postúpenej pohľadávke spoločnosti STAV-COLOR, s.r.o. vypočúval svedka S. S., konateľa spoločnosti Royaldom (č.l. 137 súdneho spisu), ktorý vo výpovedi uviedol, že urobili postúpenie dlhu voči STAV-COLOR, s.r.o. túto postupovali spoločnosti Golem - správa bytov s.r.o. (žalovaný v 2. rade). Túto spoločnosť S. S. nepozná. Nikdy sa s konateľom pánom F. nestretol. Zmluvu mu doniesol pripravenú na podpis pán H.. Dôvodom postúpenia pohľadávky na Golem - správa bytov s.r.o. bolo to na podnet a prosby pána H.. Za postúpené pohľadávky, ktorých zoznam robil konateľ STAV-COLOR-u (p. H.) mu nebolo nič uhradené. K pojmu ako „platiť, zaplatiť” atď. sa vyjadril aj prof. S.:“ Že zatiaľ stále platí, že v právnych vzťahoch možno platiť len finančným ekvivalentom, teda peniazmi.” S., M. Zmluvné umenie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o. 2014, s. 85. V konaní nebolo jednoznačne preukázané platné započítanie kúpnej ceny s pohľadávkou, ktorú nadobudol žalovaný v 2. rade od spoločnosti Royaldom s.r.o. Z predloženej spornej kúpnej zmluvy to nevyplýva.

23) K ďalšie podmienke úspešnej žalobe o odporovateľnosť právneho úkonu je potrebné preukázanie úmyslu dlžníka ako aj druhej strany, resp. vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Zo samotného

dlhoročného vzťahu nemožno vyvodzovať úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany. Avšak samotné ich správanie ktorému predchádzal uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne navodzujú uvedený stav. Pán F. od roku 2014, 2015 poskytoval finančné prostriedky spoločnosti CENTRAL PASSAGE bývanie s.r.o. (zastúpená p. H.) bez akejkoľvek evidencii. Zistil, že ich výška je 70.000,-- eur, preto uzatvoril zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (č.l. 146 súdneho spisu) a záložnú zmluvu predmetom ktorej mala byť kúpa bytu v hodnote 70.000,-- eur. Záložná zmluva k nehnuteľnosti (č.l. 120 súdneho spisu) ako ručiteľ za záväzky CENTRAL PASSAGE bývanie s.r.o. v sume 70.000,-- eur sa zaviazala žalovaný v 1. rade. Záložnú zmluvu neregistroval. Je potrebné zdôrazniť, že pán F. je konateľom v spoločnosti Golem - správa bytov s.r.o., kde pojem záložná zmluva a prípadná registrácia nie je preňho novúm. Túto pohľadávku pán F. postúpil na spoločnosť Golem - správa bytov s.r.o. v ktorej je konateľom a spoločníkom žalovaného v 2. rade a nadobudol pohľadávku od spoločnosti Royaldom s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 156 súdneho spisu) v hodnote 608.253,-- eur. Za postúpené pohľadávky nebola uhradená žiadna suma, s tým, že podľa článku II. bod 1. cena za postúpenú pohľadávku je splatná do 60 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Pán F.H. ako konateľ žalovaného v 2. rade túto operáciu nevedel presvedčivo zdôvodniť. Je proti rozumnému vysvetleniu, aby dlžník (STAV- COLOR s.r.o.) presviedčal svojho veriteľa aby svoje pohľadávky postúpil na niekoho koho nepozná a vie, že mu nezaplatí. Súd je presvedčený, že išlo o úkony v zhode, aby naoko simulovala primeranosť odplaty kúpnej ceny nehnuteľnosti, pričom v konaní ani nebolo preukázané akým spôsobom mohlo dôjsť k platnému započítaniu.

24) Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že v dôsledku napadnutého právnych úkonov došlo k zmenšeniu rozsahu majetku, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie pohľadávky veriteľov. Cena , ktorá bola prevádzanej nehnuteľnosti dohodnutá, nebola cenou primeranou. Došlo k zmenšeniu rozsahu disponibilného majetku dlžníka, nedostal primeraný ekvivalent plnenia za predmetnú nehnuteľnosť. Majetok dlžníka s určitosťou nepostačuje na uspokojenie pohľadávky. Z vyjadrenia exekútorky JUDr. Jany Plškovej zo dňa 05.03.2020 vyplýva, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Má vedený účet v banke, blokovaný v prospech iných exekúcií na šesťcifenú sumu. Na dopravnom inšpektoráte má vedené jedno staršie vozidlo, je proti nemu vedených niekoľko exekučných konaní. Poukázala na ustanovenie § 64 Exekučného poriadku. Žalovaný v 1. rade na osvedčenie, že vlastní aj ďalší majetok, predložil fotografie. Jednotlivé fotografie zachytávajú bežné kancelárske zariadenie a technológiu, ktorá je zabudovaná. Tieto fotografie nepreukazujú, že dlžník má dostatočný majetok a v akej hodnote.

25) Z ustanovenia vyplýva že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následnou, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by si voju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojil. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže ísť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu aj ďalším svojím dlhom taký majetok, ktorý stačí tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ. Súd vykonaným dokazovaním má za to že dlžníkov úkon viedol k ukráteniu veriteľa a preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozsudku. Pasívna legitimácia u odporovacej žaloby je upravená v a . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. V zmysle tohto ustanovenia žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Ako už bolo vyššie uvedené pasívne legitimovaná je na základe odporovacej žaloby osoba, ktorá z takéhoto úkon mala prospech a nie dlžník, žalobca v prípade odporovacej žaloby sa domáhal len voči žalovanému v 2 rade.

26) Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27) Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní v 1. a v 2. rade boli úspešní v prvom výroku rozsudku. V druhom výroku rozsudku (žaloba smerovala voči žalovanému v 2. rade) úspešný bol žalobca voči žalovanému v 2. rade. Vzhľadom na pomer úspechu súd priznal žalovanému v 1. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania s ohľadom na pomer úspechu a neúspechu súd rozhodol (žalobcu a žalovaného v 2. rade) súd rozhodol,

že žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania. O výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( ).

V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení.