Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-96-2019.pdf
PDF · 110.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/96/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného: CD Consulting s. r. o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie sumy 374 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 9. decembra 2016 č. k. 4Er/2584/2015-32 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zamietnutia návrhu na zmenu účastníka konania (I.) o d m i e t a .
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa zastavenia exekúcie (II.) p o t v r d z u j e .
Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na zmenu účastníka konania zamietol (I.), exekúciu zastavil (II.), povinnej náhradu trov konania nepriznal (III.) a o trovách exekúcie rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 3, 4, 5, § 243f ods. 1, 5, § 39 ods. 4, § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 251, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že dňa 12. 11. 2015 vydal poverenie č. 5402 143625, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. Dňa 29. 01. 2016 bolo súdu prvej inštancie prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited označené ako oznámenie o zmene oprávneného, ktoré obsahovalo tiež vyjadrenie k aplikácii § 243f Exekučného poriadku. Obsahom tohto podania je oznámenie o tom, že na základe predloženej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 12. 2015 a podľa jej prílohy bola pohľadávka oprávneného vymáhaná v tejto exekúcii postúpená na spoločnosť Private Capital Investments Limited. Súdny exekútor následne doručil súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň navrhol pripustiť zmenu účastníkov konania na strane oprávneného. Uviedol, že súčasťou podania súdneho exekútora doručeného súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2016 bolo taktiež doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že spoločnosť Private Capital Investments Limited opísala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu oprávneného, t. j. spoločnosti CD Consulting s. r. o. s povinnou. Ďalej uviedol, že spoločnosť Private Capital Investments Limited, ktorá opísala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu oprávneného, t. j. spoločnosti CD Consulting s. r. o. s povinnou, nie je prvotným ani iným majiteľom cenného papiera-vlastnej zmenky, nie je indosatárom, a teda svoje právo nepreukazuje nepretržitým radom indosamentov, nemá žiaden vlastný vzťah k povinnej, čo sama
uviedla v predmetnom doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že exekučným titulom je vykonateľný rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14C/294/2013-54 vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Považoval za nepochybné, že účastníkom konania na strane oprávneného je od začatia exekučného konania až doposiaľ spoločnosť CD Consulting s. r. o., nakoľko doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt. Súčasne je nepochybné, že spoločnosť CD Consulting s. r. o. bola v prejednávanej veci oprávneným aj ku dňu 23. 12. 2015, kedy jej zákon ako oprávnenému uložil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a bola oprávneným aj počas celej zákonom stanovenej lehoty na toto doplnenie, t. j. do 22. 01. 2016 do 24.00 hod. Spoločnosť CD Consulting s. r. o. si túto povinnosť do uplynutia stanovenej lehoty nesplnila, preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený zmeškal zákonnú 30-dňovú lehotu na uskutočnenie tohto doplnenia, pričom právnym následkom nesplnenia tejto zákonnej povinnosti je podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavenie exekúcie. Z vyššie uvedeného dôvodu preto exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 251 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že povinnej náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že opravený procesne zavinil zastavenie konania, preto by bol povinný zaplatiť povinnej náhradu trov konania. Keďže povinnej nevznikli žiadne trovy, súd prvej inštancie povinnej náhradu trov konania nepriznal. Záverom uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia, a to samostatným uznesením, keďže nemal k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu. Namietal, že podľa Exekučného poriadku môže súd rozhodnúť len o nepripustení zmeny účastníka alebo o jeho pripustení, nie o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka. Konštatoval, že Exekučný poriadok nestanovuje, že dané oznámenie podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku nemôže urobiť aj nový oprávnený. Takýmto výkladom súdu by došlo k odňatiu práva na prístup k súdu. Z ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že účastník len oznamuje exekútorovi skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností a exekútor následne podáva návrh súdu na pripustenie zmeny účastníka. To, že oznámenie exekútorovi urobil nový oprávnený, nebráni exekútorovi, aby podal návrh na zmenu oprávneného v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Navyše Exekučný poriadok neustanovuje, že návrh nemôže doplniť oprávnený v zmysle hmotného práva, a to, že na splnenie danej povinnosti je nevyhnutné rozhodnutie súdu o zmene oprávneného. Spoločnosť Private Capital Investments Limited preukázala v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky, prechod povinnosti a práva z exekučného titulu. Na základe toho bola táto spoločnosť ako nový oprávnený povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Odvolateľ zastáva názor, že sa naňho povinnosť ustanovená v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevzťahuje, keďže mu súd nepriznal právo zo zmenky rozhodnutím a nejde o oprávneného, ktorý by mal vlastné vzťahy s povinnou a svoje právo nepreukazuje ani nepretržitým radom indosamentov. Na oprávneného prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných pohľadávok. Nedošlo k rubopisu, ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky, a preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade, ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená, možno túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť. Je teda zrejmé, že v prípade, ak by prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, v takom prípade by oprávnený bol povinný preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky (remitenta) k dlžníkovi. V danej veci došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pri tom zmenku nenadobudol, teda logicky si neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 10. 2015 v konaní pod sp. zn. 3Oboer/426/2014. S poukazom na uvedené neboli naplnené dôvody na zamietnutie návrhu na zmenu účastníka konania. Taktiež neboli naplnené dôvody ani na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený svoj návrh doplnil a zároveň nie je oprávneným, ktorému by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorý by súčasne mal vlastné vzťahy s povinnou a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov a nebolo rozhodnuté o pripustení nového oprávneného do exekučného konania. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, zrušil napadnuté rozhodnutie a priznal oprávnenému náhradu trov konania za podané odvolanie.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
- ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom bol viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania oprávneného, ako i
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na zmenu účastníka konania zamietol (I.) nie je prípustné, preto ho podľa § 386 písm. c) CSP odmietol a odvolanie oprávneného proti výroku, týkajúcom sa zastavenia exekúcie (II.) nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie v tomto napadnutom výroku ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto časti sa stotožňuje.
4. Z predloženého súdneho exekučného spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 11. 09. 2015, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica, predmetom ktorej bol návrh oprávneného, zastúpeného právnym zástupcom, na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14C/294/2013-54 zo dňa 17. 06. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2015 a vykonateľnosť dňa 17. 08. 2015. Na základe žiadosti súdneho exekútora zo dňa 11. 09. 2015 (ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa 19. 10. 2015), exekučný súd vydal dňa 12. 11. 2015 poverenie pod č. 5402 143625, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. Dňa 29. 01. 2016 súdny exekútor doručil exekučnému súdu podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited zo dňa 20. 01. 2016, ktorým táto spoločnosť oznamovala súdu zmenu oprávneného s tým, že zároveň dopĺňa návrh na nariadenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Spoločnosť tvrdila, že na základe rámcovej zmluvy o postúpení judikovaných pohľadávok zo dňa 23. 12. 2015 a podľa prílohy č. 1/403700051 k tejto zmluve nadobudla pohľadávku s príslušenstvom proti povinnej, pričom na vymoženie tejto pohľadávky sa vedie exekúcia a je teda oprávneným v predmetnom exekučnom konaní. V exekučnom konaní nedošlo k naplneniu podmienok aplikácie ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnený nemá žiadny vlastný vzťah s povinnou, nie je originálnym ani následným majiteľom zmenky, nie je indosatárom zmenky v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a právna norma v súvislosti s návrhom na nariadenie exekúcie určuje povinnosti len týmto subjektom. Na exekučné konanie sa ust. § 243f a ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nevzťahuje. Opätovne zdôraznil, že nemá žiadny vzťah s povinnou podľa ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení zákona č. 438/2015 Z. z. a svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a rámcovou zmluvou s jej prílohou. Tvrdil, že je výlučne v pozícii veriteľa na základe nadobudnutej judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola prevedená po vydaní vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré je konečné. V danom prípade podľa názoru spoločnosti Private Capital Investments Limited nie sú dôvody na zastavenie konania, pretože kumulatívne nevyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a súdom nebolo zistené, že sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky, príp. rozpor s dobrými mravmi. Povinná taktiež nevzniesla žiadne procesné alebo hmotnoprávne námietky.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017, teda i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
8. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017 k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
9. Podľa § 37 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017Ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Vo vzťahu k odvolaniu oprávneného proti I. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka konania, odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie v civilných ako aj v exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie, pri ktorých samotný Civilný sporový poriadok (§ 357 CSP) alebo osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný poriadok) výslovne pripúšťa právo podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).
15. Žiadne ustanovenie CSP, ani iný zákon, predovšetkým však Exekučný poriadok, neustanovuje, že proti uzneseniu (resp. v prejednávanej veci proti výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie rozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania (bez ohľadu na výsledok tohto rozhodovania - teda bez ohľadu na to, či návrh na zmenu účastníka konania zamietol alebo zmenu účastníka pripustil alebo nepripustil), je odvolanie prípustné. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že tak formulácia výroku, že súd návrh na zmenu účastníka konania zamieta ako aj formulácia, že súd návrh na zmenu účastníka konania nepripúšťa, dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadruje, o čom a ako súd prvej inštancie rozhodol (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“, č. k. II. ÚS 799/2016-8 zo dňa 27. 10. 2016). Z uvedeného dôvodu ani formulácia výroku tak, ako je uvedená v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie (napriek tomu, že zákonnému zneniu by lepšie zodpovedal výrok o tom, že súd zmenu účastníka nepripustil) nijakým spôsobom nebránila odvolaciemu súdu v posúdení neprípustnosti odvolania proti takémuto výroku. Ani nesprávne poučenie sporových strán súdom prvej inštancie (k akému došlo aj v prípade odvolaním napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na zmenu účastníka) o tom, že proti ním vydanému uzneseniu je prípustné odvolanie nezakladá procesnú legitimáciu strán na uplatnenie tohto opravného prostriedku, keďže prípustnosť odvolania je ex lege vylúčená zo zákona (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/47/2010). Z uvedených dôvodov, keď žiadny zákon výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zmenu účastníka konania (§ 9a Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd odvolanie oprávneného v časti, v ktorej odvolanie smerovalo proti I. výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a zaoberal sa odvolacími dôvodmi voči výroku o zastavení exekúcie (II.).
16. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23. 12. 2015 (ďalej len citovaný zákon) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
17. Podľa § 243f ods. 4 citovaného zákona ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
18. Podľa § 243f ods. 5 citovaného zákona ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
19. Podľa § 243f ods. 6 citovaného zákona ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
20. Podľa § 39 ods. 4 citovaného zákona v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
24. Súdny exekútor v podaní zo dňa 20. 01. 2016 žiadal súd, aby v zmysle ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo rozhodol o pokračovaní v exekúcii. V predmetnom podaní súdny exekútor zároveň navrhol, aby exekučný súd v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Následne exekučný súd preskúmal listiny doručené do súdneho spisu a rozhodol napadnutým uznesením tak, že zamietol návrh na zmenu účastníka konania a exekúciu zastavil.
25. Vykonanie exekúcie prichádza do úvahy iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia) a len proti tomu, kto je označený ako povinný (pasívna exekučná legitimácia) v exekučnom titule. V praxi však nemožno vylúčiť prechod práva alebo povinnosti z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Výlučne prechádza len právo alebo povinnosť z exekučného titulu alebo sa prevádza právo či preberá povinnosť z exekučného titulu. To znamená, že k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti dochádza po vydaní exekučného titulu.
26. Na ďalší postup v exekúcii po prechode alebo prevode práva alebo povinnosti alebo prevzatí povinnosti sa okrem iného vyžaduje: oznámenie účastníka o tom, že došlo k prechodu práva alebo povinnosti alebo k prevodu práva alebo prevzatiu povinnosti z exekučného titulu na inú osobu, predloženie listiny preukazujúcej prevod alebo prechod práv alebo povinností a návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania. Ak došlo k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti alebo k prevzatiu povinnosti po začatí exekučného konania, exekučný súd sa musí vysporiadať so zmenou uznesením podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Zmena účastníka exekučného konania pritom nastáva až právoplatnosťou rozhodnutia o pripustení zmeny účastníka exekučného konania. Až do dňa nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia má v exekučnom konaní postavenie účastníka konania len subjekt, z ktorého prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu, čo znamená, že účastníkom exekučného konania i po uzavretí rámcovej zmluvy o postúpení judikovaných pohľadávok zo
dňa 23. 12. 2015 na postupníka (Private Capital Investments Limited) bola v predmetnej veci spoločnosť CD Consulting s. r. o. ako oprávnený.
27. Povinnosťou tohto oprávneného bolo postupovať podľa ust. 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015, ako i v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko je nepochybné, že v predmetnom exekučnom konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, čo vyplýva priamo z predloženého exekučného titulu, t. j. rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/294/2013-54 zo dňa 17. 06. 2015, čo správne konštatoval i exekučný súd.
28. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, je povinnosťou oprávneného opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, pričom je tu odkaz na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov účinnom od 23. 12. 2015 a povinnosťou exekučného súdu je potom na tieto skutočnosti prihliadnuť, a to z úradnej povinnosti. Táto povinnosť priamo vyplýva i z ust. § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého, ak sa v konaní uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, z úradnej povinnosti sa prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený si túto svoju zákonom stanovenú povinnosť v zákonom určenej lehote nesplnil a spoločnosť Private Capital Investments Limited takúto povinnosť nemala, nakoľko nie je účastníkom konania, pričom jej oznámenie zo dňa 20. 01. 2016 i s poukazom na jeho obsah (tvrdenie o tom, že nie sú naplnené podmienky na aplikáciu ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený nemá žiadny vlastný vzťah s povinnou, nie je originálnym ani následným majiteľom zmenky, nie je ani indosatárom zmenky, ale je výlučne v pozícii veriteľa na základe nadobudnutia judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola postúpená po vydaní súdneho rozhodnutia) nemohlo vyvolať relevantné právne účinky. Odvolací súd je teda toho názoru, že boli splnené všetky podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, čo správne zistil i súd prvej inštancie ako exekučný súd. V súvislosti s odvolaním oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie (II.) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o potrebe zastavenia predmetnej exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený návrh na vykonanie exekúcie vôbec nedoplnil podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited zo dňa 20. 01. 2016 v tomto smere nevyvolalo žiadne právne účinky, pretože ho podala neoprávnená osoba, a navyše, ani z obsahového hľadiska nespĺňalo požadované náležitosti.
29. Oprávnený je v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. v exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23. 12. 2015, pretože z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa ust. § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením II. výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti II. výroku napadnutého uznesenia však odvolací súd uvádza, že exekučným titulom je v tomto prípade vyššie uvedený vykonateľný rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 14C/294/2013-54 zo dňa 17. 06. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2015 a vykonateľnosť dňa 17. 08. 2015, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky vystavenej žalovanou (povinná v exekučnom konaní), ktorej pôvodným majiteľom bola spoločnosť Pohotovosť s. r. o. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru.
Zaviedla sa tak povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Predpokladom tohto je skúmanie, či si oprávnený splnil svoje zákonom stanovené povinnosti, vyplývajúce mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Pokiaľ si oprávnený tieto svoje povinnosti nesplní, ako tomu bolo v predmetnej veci, ani exekučný súd nemôže splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov účinnom od 23. 12. 2015. Pre takýto prípad je upravený postup exekučného v zmysle ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, t. j. zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. v prebiehajúcich exekučných konaniach je to postup v zmysle ust. § 243 ods. 5 Exekučného poriadku, t. j. zastavenie exekúcie.
31. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení, správne dospel k záveru, že v dôsledku prevodu práv z exekučného titulu z oprávneného (CD Consulting, s. r. o.) na spoločnosť Private Capital Investments Limited uzavretím rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, bola spoločnosť CD Consulting, s. r. o. (ako oprávnený v exekučnom konaní) povinná oznámiť tieto skutočnosti súdnemu exekútorovi a zároveň ich bolo potrebné preukázať rámcovou zmluvou o postúpení judikovaných pohľadávok zo dňa 23. 12. 2015 spolu s prílohou č. 1/403700051 k rámcovej zmluve o postúpení judikovaných pohľadávok identifikujúcou vymáhanú pohľadávku v tomto exekučnom konaní. Takéto oznámenie v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku nepredložil oprávnený, ale namiesto neho tak urobila spoločnosť Private Capital Investments Limited. Nedodržanie uvedeného procesného postupu je potrebné považovať za postup v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, čo správne primälo súd prvej inštancie zamietnuť návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného a zároveň exekúciu v predmetnej veci zastaviť. V tomto smere odvolací súd vzhliadol námietky oprávneného ako neodôvodnené a uznesenie exekučného súdu v časti výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).