Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoE/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu F. XX, XXX XX H., vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. R. XX, XXX XX U., o vymoženie 1 549,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. -20 zo dňa 07.06.2019, takto jednomyseľne

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti výroku I. o d m i e t a . Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie (výrok I.) a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (výrok II). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom exekučnom konaní predstavoval exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 04483/12 zo dňa 16.12.2013. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmluvy o úvere č. 104400437 zo dňa 27.07.2011. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor súdu oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom oprávneného. Z uvedeného dôvodu okresný súd vylúčil podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku (ďalej aj ako ,,EP“) súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému. Ďalej súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmaval rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania a posudzoval, či spĺňa zákonné náležitosti ustanovené pre spotrebiteľské zmluvy. Dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva. Podľa okresného súdu predmetná rozhodcovská zmluva nebola uzavretá individuálne. Individuálnosť vyjednania neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorú mu predkladá dodávateľ. v ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva bola dodávateľom (oprávneným) pripravená vopred na predtlačenom formulári, ktorý zjavne používa vo vopred neurčenom počte prípadov a do ktorého sa len dopisujú premenné údaje (číslo rozhodcovskej zmluvy, kto koná za dodávateľa, úplné označenie spotrebiteľa, dátum a miesto uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán). Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je uvedená na samostatnom tlačive, jedná sa len o zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ (povinný) nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle ustanovenia nemožno považovať za individuálne dojednanú. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby rozhodcovský rozsudok mohol byť spôsobilým exekučným titulom a tým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Predmetná rozhodcovská doložka je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, podaním žaloby na rozhodcovský súd sa však stáva výhradnou, nakoľko žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu na všeobecný. Ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Preto exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Z uvedených dôvodov, keďže rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle , s následkom jej neplatnosti v zmysle . S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie.

2. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd je však obmedzený len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci. Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa znenie neprijateľnej podmienky v zmysle . Konajúci súd tak konal nad rámec zákonných ustanovení. Ďalej oprávnený namietal i vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie, pričom uviedol, že nález Ústavného súdu SR, č. k. zo dňa 13.04.2011, predstavuje individuálne rozhodnutie a preto nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle Exekučného poriadku ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, a to vzhľadom na ust. , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované ( ).

5. Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolanie oprávneného proti výroku I. napadnutého uznesenia (o vylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD. z vykonávania exekúcie vedenej na jeho exekučnom úrade pod sp. zn. EX 39062/14) v zmysle ust. odmietol, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a odvolaním napadnutý druhý výrok (o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

6. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že podaný opravný prostriedok smeruje proti celému uzneseniu okresného súdu, t.j. vrátane tej časti, ktorou okresný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku.

7. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa § 30 ods. 7 EP v znení účinnom do 31.03.2017, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

9. Podľa ust. § 30 ods. 10 EP v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu súdu podľa ods. 7 nie je prípustný opravný prostriedok.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o vylúčení súdneho exekútora nie je prípustné odvolanie, a preto za uvedenej situácie odvolací súd odvolanie oprávneného proti prvému výroku napadnutého uznesenia odmietol v zmysle ust. . Z uvedeného dôvodu sa súd zároveň nezaoberal odvolacou argumentáciou oprávneného smerujúcou k otázke vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v danom prípade.

11. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním oprávneného proti druhému výroku napadnutého uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k nasledovným záverom.

12. K námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že je rovnako ako okresný súd toho názoru, že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom je v súlade s právom.

13. Krajský súd uvádza, že v danom prípade okresný súd nevykonal prieskum právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. neučinil právny záver, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, t. j. neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť za predpokladu, že rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného dôvodu, a to že rozhodcovská zmluva ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský rozsudok vydať.

14. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

15. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie ohľadom hodnotenia daného vzťahu prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné a vyčerpávajúce argumenty, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal. Systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. /EHS zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky „podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa“.

16. Ohľadom námietky oprávneného, že okresný súd sa nedostatočne zaoberal formou rozhodcovskej zmluvy, krajský súd uvádza, že to nezodpovedá skutočnosti. Okresný súd sa podrobne zaoberal samostatnou listinou - rozhodcovskou zmluvou a jej charakterom, pričom vyhodnotil, že sa nejedná o individuálne dojednanú zmluvu, a preto ju podrobil kontrole prijateľnosti v zmysle a nasl. . Na presný obsah rozhodcovskej zmluvy, podrobne rozpísanej v napadnutom rozhodnutí okresného súdu, odvolací súd v tomto bode odkazuje. Rozhodcovská zmluva bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Oprávnený vpísal len osobné údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia úverovej zmluvy.

17. Krajský súd je toho názoru, že rozhodcovská zmluva, v tej formulácii ako ju predložil oprávnený spotrebiteľovi na podpis, zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle neplatná. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť. Oprávnený nepreukázal, že spotrebiteľ mohol uzatvoriť úverovú zmluvu aj bez toho, aby pristúpil na rozhodcovskú zmluvu.

18. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné. Odvolací súd uzatvára, že exekučný súd správne rozhodol o zamietnutí udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

19. Keďže dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebola iba skutočnosť, že v danej veci existujú pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora vo vzťahu k oprávnenému ale aj konštatovaná neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, bolo už nadbytočné zaoberať sa návrhom oprávneného, ktorým súdu oznámil nového súdneho exekútora.

20. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie. Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvej inštancie je potom dôvodom, pre ktorý je súd prvej inštancie povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením v prípade, že exekúcia bude zastavená. V opačnom prípade trovy exekúcie sa preukazujú súdnemu exekútorovi (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.