Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Co-102-2019.pdf
PDF · 91.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/102/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpeného Mgr. Hanou Kulíškovou, advokátkou, so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava proti žalovanej: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, XXX XX D. zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 7.514,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6Csp 79/2018-118 zo dňa 16.05.2019, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku.
Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 593,45 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.5.2018 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 181,31 eura, vždy do 25-tého dňa v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. II. Vo zvyšku žalobu zamieta. III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 48,87 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, kde si žalobca uplatnil voči žalovanej istinu 6.190,97 eur, zmluvné úroky 1.150,62 eur, zmluvnú pokutu 172,65 a úroky z omeškania 5 %.
2. Prvoinštančný súd vec posúdil ako spotrebiteľskú vec podľa § 52 ods. 1, 2, podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 39 § 517 ods. 2 § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aplikoval aj § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), § 3 Nariadenia vlády SR č. 20/2013. V odôvodnení uviedol, že žaloba na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.01.2017 poskytol žalovanej úver na refinancovanie vo výške 6.500 eur, s 22,48 % ročnou úrokovou sadzbou, s RPMN vo výške 22,48 % pri priemernej hodnote RPMN 16,06, % ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 60. mesačných splátkach po 181,31 eur, pričom celkovo mala vrátiť 10.878,60 eur. Termín splatnosti prvej splátky bol dojednaný na 25.02.2017 a termín konečnej splatnosti na 25.01.2022. Žalovaná splátky neuhrádzala aj napriek výzve zo dňa 29.08.2017, v ktorej žaloba upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia celého úveru, a ktorá bola žalovanej doručená dňa 19.09.2017. Žalobca oznámením zo dňa 23.04.2018, ktoré bolo žalovanej doručené dňa 30.04.2018 pristúpil k zosplatneniu úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.449,10 eur. Zároveň žalovanú upozornil na
možnosť uplatnenia svojej pohľadávky súdnou cestou. Žalovaná doposiaľ uhradila v prospech žalobcu sumu 906,55 eur. Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť žalovanej splácať úver. Dané nevyplýva ani zo zmluvy a žalobca mohol predpokladať, že žalovaná nebude schopná splácať úver, ak jej bol úver poskytnutý na refinancovanie iných troch záväzkov. Ďalej zistil, že v zmluve absentujú náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a to uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a predpoklady použité pre výpočet RPMN. S ohľadom na vyššie uvedené posúdil, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a preto vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie istiny. Žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo zaplatenej sumy úveru a sumy jednotlivých omeškaných splátok, nakoľko ide o neprimerané vysokú sankciu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP).
3. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalobca aj žalovaná.
4. Žalobca podal odvolanie proti celému rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia považoval za arbitrárne a uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd porušil zásady spravodlivého procesu tým, že v priebehu súdneho konania menil právny názor, v ktorom nereflektoval na predložené dôkazné prostriedky žalobcu. Po prvom pojednávaní dňa 12.03.2019 súd vyslovil predbežné právne posúdenie veci, pričom nárok žalobu nepovažoval za sporný. Naopak prezentoval názor, podľa ktorého zmluva nie je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a obsahuje všetky podstatné náležitosti. Na druhom pojednávaní dňa 16.05.2019 rozhodol rozdielne, bez toho aby zmenu právneho názoru odôvodnil a dal stranám možnosť sa k zmene relevantne vyjadriť. Ďalej namietal, že súd neprihliadal na všetky predložené dôkazy a teda skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Žaloba si splnil všetky povinnosti, ktoré na skúmanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. Záver súdu o tom, že poskytnutím spotrebiteľského úveru na refinancovanie iných úverov je nepochybné, že takto poskytnutý úver nebude schopný splácať je nelogický. Zmyslom a podstatou úveru na refinancovanie je nahradenie viacerých nevýhodných úverov jedným výhodnejším. Nesprávny je preto záver súdu o tom, že pred uzatvorením zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou a neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako aj záver o absencií náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) je obsiahnutá v čl. II ods. 2 zmluvy ako aj čl. XIV zmluvy. Správna je aj výška RPMN. Údaje o predpokladoch RPMN boli žalovanému poskytnuté pred uzatvorením zmluvy. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aká výška zmluvnej pokuty ešte je primeranou, ak zmluvná pokuta neprevyšuje výšku uvedenú v Nariadení vlády. Z týchto dôvodov navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alternatívne žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalovaná podala odvolanie proti výroku o trovách konania Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu bola toho názoru, že o trovách konania malo byť rozhodnuté podľa ust. § 257 CSP. Nepriznaním práva na náhradu trov konania žalobcovi nedôjde k nepriaznivému zásahu do jeho majetkovej sféry. Navrhla preto rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že žalobcovi odvolací súd nárok na náhradu trov konania neprizná.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že neexistujú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a táto norma nie je aplikovateľná kedykoľvek. V danom prípade donútila žalobcu podať žalobu pasivita žalovanej. Ust. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a je potrebné ho analyzovať vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu a konkrétnym stranám sporu. Odvolanie žalovanej považoval za účelové a zjavne nedôvodné. Navrhol ho odmietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu výroku je potrebné odmietnuť a vo zvyšku je odvolanie žalobcu aj žalovanej dôvodne.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Podľa ust. § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Ujma sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Vychádza sa z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia. Výrokom I, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uhradiť sumu 5.593,45 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 15.5.2018 do zaplatenia nebolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, ale naopak. Ak teda žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku, znamená to, že vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku nebol žalobca oprávnenou osobou k podaniu odvolania, preto odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odmietol podľa ust. § 386 písm. b) CSP.
9. Prieskumu odvolací súd podrobil len zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania.
10. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku (§ 220 ods. 2 CSP) tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby, naopak, obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcom žalovanému jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť žalovaného splácať úver a taktiež v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nárok na zmluvnú pokutu bol zamietnutý pre neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie záväzku. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok len na zaplatenie istiny úveru. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia v prvom rade absentuje popis zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci vo vzťahu k preukázaniu odbornej starostlivosti žalobcu ako aj nárokom, ktoré boli súdom prvej inštancie zamietnuté (zmluvná pokuta). Rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné. Na to, aby okolnosti bonity spotrebiteľa prvoinštančný súd riadne vyhodnotil, musí byť zistené, ako pri posudzovaní tejto otázky postupoval žalobca. Bolo preto potrebné žalobcu na preukázanie okolností bonity spotrebiteľa vyzvať. Pri právnom posúdení zasa chýbajú závery o tom, že žalobca porušil svoje povinnosti v takej intenzite, že ide o hrubé porušenie povinnosti žalobcu majúce vplyv na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta vo výške 10 % p.a. zo zaplatenej sumy úveru a jednotlivých omeškaných splátok požadovaná žalobcom je neprimerané vysoká. Súd prvej inštancie však bližšie nekonkretizoval, akými právnymi úvahami sa riadil, keď dospel k záveru o jej neprimeranosti. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty je treba posúdiť v každom prípade individuálne s ohľadom na všetky zvláštnosti daného prípadu. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. Okrem toho dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a musí byť individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie
výšky pokuty, prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa. Súd prvej inštancie však nepostupoval v súlade s uvedeným a platnosťou dojednania zmluvnej pokuty sa nezaoberal.
11. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že v zmluve nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN, teda absentuje údaj podľa § 9 ods. písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie však nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN považuje za absentujúce. Aj v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.
12. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Ak súd dospeje k záveru, že v prejednávanej veci nastala typická situácia riešená už v judikatúre súdov určitým spôsobom, má možnosť v odôvodnení rozsudku jednoducho odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Pokiaľ sa však chce od takejto praxe odkloniť, je jeho zákonnou povinnosťou vyplývajúcou mu z ust. § 220 ods. 3 CSP dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nemožno v prejednávanej veci akceptovať súdnu prax. Odklon od ustálenej praxe pritom môže byť odôvodnený rozdielnosťou skutkového stavu, ale aj vývojom právneho názoru. Bezvýnimočne však platí, že odôvodnenie odklonu musí byť dôkladné a presvedčivé. NS SR už vo viacerých rozhodnutiach tak, ako na to poukazuje žalobca, zaujal stanovisko, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pri ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní odklonil od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenej v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2017, 4Cdo/211/2017 3Cdo/56/2018 4Cdo/187/2017, 4Cdo/65/2018. Tento odklon od ustálenej rozhodovacej praxe žiadnym spôsobom neodôvodnil, t. j. neuviedol, z akých dôvodov neakceptoval v prejednávanej veci súdnu prax a považoval úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu rozpisu splátok úveru.
13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Keďže súd zrušil rozhodnutie vo výroku vo veci samej bolo dôvodné zrušiť aj súvisiaci výrok o trovách konania.
14. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcemu zrušeniu rozsudku a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Rozhodne tiež o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP) s tým, že bude skúmať existenciu resp. neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP tak, ako to v odvolaní namietala žalovaná.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.