Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-10-2020.pdf
PDF · 97.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.05.2020, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. D. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/2/2018 zo dňa 18.11.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. D. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok rozsudkom sp. zn. 9T/2/2018 zo dňa 18.11.2019 uznal obžalovaného A.R. D., nar. XX.XX.XXXX H. L., trvale bytom E. R., X. G. XXX/XX, O.. L. vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 14.10.2016 vylákal od spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA so sídlom v Bratislave úver a uvedenú spoločnosť uviedol do omylu v otázke splnenie podmienok na poskytnutie alebo splácanie úveru a to tým, že dňa 14.10.2016 podal z nezisteného miesta prostredníctvom internetu, v mene G. L. z F., avšak bez jej vedomia a súhlasu žiadosť o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru od spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA so sídlom v Bratislave vo výške 1.253,61 eur, ktorá bola zaregistrovaná pod č. 262461786262162, k žiadosti predložil fotokópiu občianskeho preukazu vystaveného na meno G. L., č.p. Y. XXX XXX a nepravdivo uviedol, že G. L. je zamestnaná v spoločnosti Plastiflex Slovakia, s.r.o, Kežmarok na základe toho bola následne dňa 14.10.2016 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úver č. XXXXXXXXXXXXXX (evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXXX) medzi spoločnosťou BNP Paribas Personal Finance SA, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO : 47258713 ako veriteľom a osobou vystupujúcou pod menom G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Z.. D.Í. XX, O.. L. ako dlžníkom, na základe ktorej bol veriteľom poskytnutý dlžníkovi úver vo výške 1.253,61 eur určený na financovanie kúpy tovaru na splátky a dlžník sa zaviazal tento úver uhradiť v 24 mesačných splátkach po 53,97 eur s termínom prvej splátky 15.11.2016, pričom po prevzatí tovaru neuhradil ani jednu splátku, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713 škodu vo výške najmenej 1.253,61 eur.
Za to mu uložil podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu stanovil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713 škodu vo výške 1.253,61 eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal poškodeného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47258713 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu písomné odvolanie. Podľa odvolateľa, vykonané dôkazy, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, nepreukázali jednoznačne, aby predmetný skutok mal spáchať práve on. Vytkol okresnému súdu, že sa oprel hlavne o výpoveď svedka Y. T. ktorý síce opísal, ako sa skutok stal, resp. mal stať, no vedel to presne popísať, pretože za podobné skutky bol Okresným súdom Stará Ľubovňa právoplatne odsúdený a jedným zo svedkov, ktorí svedčili proti nemu, mal byť aj obžalovaný a tak mal Y. T. v danom prípade jedinečnú príležitosť to teraz obžalovanému vrátiť a túto možnosť aj využil a presne popísal, ako ku skutku malo dôjsť, pričom opísal len to, čo spáchal sám. Podľa obžalovaného to, že skutok mohol spáchať práve tento svedok, dokazuje aj výpoveď svedka O. R., ktorého výpoveď okresný súd považoval za pravdivú a ktorý vypovedal, že svedok G. I. mu pri osobnom stretnutí ponúkol vybavenie úveru cez jedného „týpka“ cez občiansky preukaz s tým, že pred dvoma týždňami sa im podarilo takto vziať na jednu Rómku iPhone a notebook. Podľa obžalovaného z tejto výpovede vyplýva, že tým „týpkom“ bol práve svedok Y. T. a bol to práve on, ktorý pre tú Rómku vybavil úver. Okrem toho obžalovaný namietal aj výšku uloženého trestu, ktorý bol o 6 mesiacov vyšším oproti predtým vydanému trestnému rozkazu a vytýkal okresnému súdu, že v jeho prípade nevyužil možnosť uloženia alternatívnych trestov, peňažného trestu, trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, hoci išlo o páchateľa, ktorý doposiaľ nebol právoplatne odsúdený. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, lebo vychádzal z nedostatočne zistených dôkazov, bol v stave dôkaznej núdze a nepoužil zásadu in dubio pro reo a obžalovaného uznal za vinného.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.
V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. V rozsahu potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie sa vyrovnal s obhajobou. Neopomenul podať aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody.
Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvého stupňa súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, II. ÚS 75/08) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. To platí aj pre trestné konanie.
Skutočnosť, že práve obžalovaný spáchal predmetný skutok a ním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak spôsobil malú škodu a teda, že naplnil všetky znaky prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že by v prejednávanej veci došlo k stavu dôkaznej núdze, stavu, pri ktorom by súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Vznik úverového vzťahu vo forme úverovej zmluvy a úverom uhradených mobilu a notebooku, potvrdili splnomocnená zamestnankyňa poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA A. R., správa Elektrosped, a. s. s prílohou a správa spoločnosti Cetelem dňa 14.10.2016. Vzniku úverového vzťahu medzi firmou a svedkyňou G. L. bez vedomia a súhlasu tejto svedkyne a nepravdivosť údaju o uvedenom zamestnaní tejto svedkyne a dobrovoľné poskytnutie údajov svedkyne L. vo forme ofotenia svojho občianskeho preukazu do mobilného telefónu svedka D., no nie na účel uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, potvrdila svedkyňa G. L., keď uviedla, že svedok D. ofotil jej občiansky preukaz do svojho mobilu s jej súhlasom, keď mu dôverovala, že jej pomôže vybaviť pre ňu pôžičku, no nepodpisovala v roku 2016 žiadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v spoločnosti Plastiflex Kežmarok nebola nikdy zamestnaná,
v roku 2016 neprevzala žiaden tovar, nemala ani žiadnu emailovú adresu a v roku 2016 ani svoj mobil, pričom hneď, ako sa o úverovej zmluve a svojej povinnosti splácať dozvedela, oznámila prípad polícii. Podľa správy Plastiflex Slovakia, s. r. o., svedkyňa G. L. nebola v období od 01.01.2015 do 21.03.2017 zamestnancom ich spoločnosti a v roku 2016 jej nebolo vystavené žiadne potvrdenie o výške príjmov. Svedok G. D. potvrdil, že ho oslovila G. L., že potrebuje nejakú finančnú výpomoc, pričom poznal Y. T., ktorému poslal cez viber kópiu občianskeho preukazu G. L. s otázkou, či jej vie pomôcť, pričom svedok poprel, že by on nejakým spôsobom použil kópiu občianskeho preukazu G. L. a dodal, že za ním prišla rodina G. L. s tým, že G. chodia nejaké upomienky.
Oboznámená správa spoločnosti Cetelem, potvrdila okrem iného, že o predmetný sprostredkovateľský úver požiadala osoba vystupujúca pod menom G. L. s číslom občianskeho preukazu Y. XXXXXX, telefónne číslo XXXX/XXXXXX, email: G..V., prostredníctvom internetového nákupu cez ich zmluvného partnera Hej.SK. Objednávka na mobilný telefón Apple iPhone 7 256 GB - Black, notebook Asus F540Sa- DMo43T Pentium N3700 a Hra EA Xbox One FIFA 17, bola vytvorená na meno G. L., adresa D. XX, F., pričom ako dodacia adresa bola uvedená O. X, E. Ľ.. Pre komunikáciu bola poskytnutá e-mailová adresa G..V. a telefónny kontakt +XXX XXX XXX XXX. Klient uviedol adresu na doručenie záručného listu Digitall (OC Tesco), Teplická, Poprad a e- mailovú adresu D..V. <G.:D..V.> a telefónny kontakt XXXX/XXXXXX. IMEI číslo mobilného telefónu je XXXXXXXXXXXXXXX. Objednaný tovar bol doručený kuriérskou službou DPD dňa 25.10.2016. Pôvodne mal byť doručený na adresu G. L., O. X, E. Ľ., ale dodacia adresa bola neskôr zmenená na odberné miesto Q..E., T., E. Ľ.. Pri preberaní balíka bola uhradená akontácia vo výške 139,29 eur. Na potvrdení o prevzatí tovaru je uvedené meno G. L., podpis a aj číslo občianskeho preukazu Y. XXXXXX.
Svedok Y. T. vypovedal, že hoci bol už za obdobné skutky v minulosti odsúdený, objednávku na G. L. nerobil, pričom v tomto prípade mu obžalovaný povedal presne, o akú elektroniku v prípade G. L. išlo, obžalovaný prišiel za ním do Starej Ľubovne a povedal mu, že má bieleho koňa, a to pani L. a že sa na jej meno chystá vybrať nejakú elektroniku a pôžičky. Svedok dodal, že jeho úlohou bolo pre obžalovaného vyzdvihnúť balík a vedel, že vo vzťahu k G. L.B. sa jednalo o kuriérsku službu DPD, obžalovaný asi týždeň po tom, čo sa bavili, že má preukaz G. L. a že ide na ňu objednať tovar, ho požiadal, aby išiel do tej zásielkovne a vyzdvihol tam balík na meno G. L.. Obžalovaný mu pritom nadiktoval údajné číslo občianskeho preukazu L. po telefóne, pričom neskôr sa zistilo, že to bolo fiktívne číslo, svedok zaplatil v zásielkovni akontáciu, balík zobral domov, kde si ho obžalovaný prišiel vyzdvihnúť.
Pritom svedok popísal, že už v minulosti takto činnosť obžalovaný vykonával a dodal, že vedel, že svedkovia M. T. a G. I. mali pre obžalovaného povyberané SIM karty, obžalovaný chodil k nim do kaviarne v Starej Ľubovni, kde vytváral tieto objednávky, čoho bol svedkom a obžalovaný sa mu chválil, že má občianske preukazy iných ľudí a v telefóne mu tie fotky ukazoval. V prípade on - line objednávok je potrebné zadanie telefónneho čísla, na ktoré potom spoločnosť zasiela informácie, napr. o potvrdení objednávky, odoslaní tovaru a pod, na čo obžalovaný potreboval od svedka G. I. SIM karty, z ktorých to telefónne číslo zapísal do formulára. Obžalovaný mal u seba v aute veľký počet SIM kariet, ktoré aj upravoval a vyhadzoval použité SIM karty. Pre obžalovaného balíky týmto spôsobom vyzdvihoval opakovane a obžalovaný mu vždy povedal, aká bude výška akontácie.
Svedok G. I. tiež popísal vo svojej výpovedi, že raz bol sám svedkom, ako obžalovaný elektronicky tovar objednával, keď spolu sedeli v reštaurácii Severka v Kežmarku, pričom vtedy videl obžalovaného, ako dal do mobilu SIM kartu, ktorá bola registrovaná na inú osobu, ako bol obžalovaný, z mobilu si urobil Wifi hotspot, na ktorý sa pripojil svojim notebookom a urobil objednávku, pričom obžalovaný SIM karty často menil. Svedok dodal, že obžalovaný v tom čase bral rôzny tovar na splátky, najmä mobily, pričom mal nielen vo svojom mobile, ale aj vo svojom aute v kufri prefotené rôzne občianske preukazy, rôzne zmluvy z týchto pôžičiek a svedkovi sa chválil tým, že berie na cudzie osoby tovar na splátky, ktorý objednával cez e-shopy s tým, že tie osoby ani nevedeli, že berie nejaký tovar. Aj tento svedok mal o predmetnom prípade informácie priamo od obžalovaného, pretože obžalovaný niekedy v tom období, keď boli spolu po SIM karty v Poprade, ukazoval svedkovi na svojom mobilnom telefóne občiansky preukaz na meno G. L. Q. F. a v tej súvislosti mu spomenul, že chce na nej zarobiť a zobrať na ňu nejaké pôžičky alebo nejaký tovar.
Výpoveď priamych svedkov Y. T. a G. I. je dôveryhodná nielen pre vnútornú jednoznačnosť týchto dôkazov samostatne, ale aj pre ich súlad navzájom a v neposlednom rade pre ich priamy či nepriamy
súlad s ostatnými dôkazmi za okolností, že v rozpore sú len s výpoveďou obžalovaného, ktorému ale ani odvolací súd neuveril už z toho dôvodu, že nepravdivo popieral, že sa poznal so svedkom M. T., ktorý potvrdil stretnutie s obžalovaným a I., že pre SIM karty vybral tak, že ich dal najprv I. a ten ich dal obžalovanému, ktorý síce s nimi SIM karty išiel kúpiť, no tak, že pri kúpe osobne obžalovaný nebol a obžalovaný sa M. T. predstavil falošným menom
Hoci obžalovaný A. D. poprel spáchanie skutku, je usvedčovaný priamo svedkami Y. T. a G. I., najmä v tom smere, že disponoval osobnými údajmi nachádzajúcimi sa v občianskom preukaze svedkyne G. L., ktorý v čase skutku užívala a ktorý poskytla svedkovi D.. Aj keď svedok D. tvrdil, že tieto údaje poslal len svedkovi Y. T., osobne poznal svojho priateľa obžalovaného A. D. a mohol mu tieto údaje poslať. Odôvodnenosti tohto záveru nasvedčuje aj výpoveď svedka G. I., z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol ohľadne svedkyne L. v kontakte so svedkom D., keďže svedok I. uvádzal, že samotný obžalovaný mu ukázal komunikáciu so svedkom D., v ktorej obžalovanému prišla od G. D. správa na facebook, v ktorej mu D. písal, že pred domom má 10 až 15 Rómov, na čo mu obžalovaný odpísal, či sú to L. a obžalovaný mu neskôr potvrdil, že to boli L.. Pritom výpoveď obžalovaného nemožno považovať za hodnovernú, keďže popieral, že by poznal svedka M. T., no ten potvrdil, že s obžalovaným bol v Poprade kúpiť na svoje meno SIM karty a vtedy sa mu obžalovaný predstavil falošným menom, pričom takto kúpené SIM karty odovzdal svedkovi G. I.. Svedok I. uviedol, že tieto SIM karty odovzdal obžalovanému. Obžalovaný sa teda utajeným spôsobom dostal k SIM kartám inej osoby, pričom podľa výpovedí svedkov I. a Y. T., obžalovaný používal takéto SIM karty v páchaní obdobných skutkov a osobne videli, ako obžalovaný prostredníctvom internetovej siete koná spôsobom obdobným, ako v tomto prípade. Svedok Y. T. potvrdil, že práve na požiadanie obžalovaného využil svoje možnosti prebrať obžalovaným objednaný tovar na výdajnom mieste bez preukázania sa občianskym preukazom. Skutočnosť, že tento svedok bol za čin obdobný predmetnému skutku v inej trestnej veci odsúdený, nevedie automaticky k záveru, že by bol osobou, ktorá spáchala aj predmetný skutok. Odhliadnuc hoci aj od toho, že sám poprel spáchanie predmetného skutku, nezávisle od jeho výpovede obžalovaného usvedčujú ostatné dôkazy.
Pokiaľ svedok O. R. vypovedal, že sa stretol s G. I., ktorý mu ponúkol, či nechce pôžičku, že ju dokáže vybaviť tak, že mu stačí ofotený občiansky preukaz na A4 z jednej a z druhej strany, že pred dvoma týždňami sa im podarilo na nejakú cigánku vziať iPhone a notebook, nevylučuje to, že v prejednávanej veci skutok spáchal obžalovaný. Svedok I. vo svojej výpovedi popísal, a to podrobne, svoju vedomosť o takej činnosti práve obžalovaného, a to dokonca činnosti, v ktorej dochádzalo k zneužitiu osobných údajov práve G. L.. Pritom svedok O. R. vypovedal, že G. I. mu síce spomínal, že má ísť o „jedného týpka zo Starej Ľubovne“, no meno takej osoby mu neuviedol. Navyše bolo by v rozpore so záujmom obžalovaného, aby o jeho čine vedel aj svedok O. R., a teda, pokiaľ ten vypovedal, že o svojom rozhovore s G. I. rozprával cez facebook s obžalovaným, kde obžalovanému povedal, čo mu ponúkol G. I. a keď sa stretli na káve, obžalovaný mu povedal z čoho je obvinený, tak zo strany obžalovaného by nešlo o neobvyklé konanie. Obžalovaný totiž už predtým prejavil snahu maximálne utajiť stopy o svojej trestnej činnosti, keď, ako to vyplýva z výpovedí svedkov M. T. a G. I., práve obžalovaný bol ochotný odviesť menovaných do Popradu, aby sa čo najviac utajeným spôsobom dostal k SMS kartám, ktoré mohli byť použité na predstieranie korektnej komunikácie.
Ani výpoveď svedka N. E. nevylučuje správnych skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa. Aj keď uviedol, že obžalovaného pozná a kupoval od neho nejaké používané mobily, ale nové kupoval iba od osoby menom Y., nevyplýva z nej, že by sa do jeho držania niekedy dostal páve mobil, ktorý na žiadosť obžalovaného z výdajnému miesta prevzal svedok Y. T.. Zásadná zmena dôkaznej situácie nenastala ani pri vykonaných konfrontáciách.
Obžalovaný bol teda v priebehu dokazovania opakovane usvedčený z uvádzania nepravdy o skutočnostiach podstatných pre trestné konanie, a keďže z dokazovania vyplynulo, že práve on mal vytvorené všetky podmienky a prostriedky na to, aby za svedkyňu G. L. uzavrel predmetnú úverovú zmluvu a z nej mal konečný a výlučný prospech, je zrejmé, že to bol práve on, kto takú zmluvu reálne uzavrel a prevzal cez svedka Y. T. na ňu aj objednaný tovar. Vytvoril si takú príležitosť prostredníctvom osôb ochotných mu pomáhať, a to využitím služieb D., ktorý mu sprístupnil údaje svedkyne L. bez jej vedomosti a súhlasu, služieb svedkov I. K. M. T., ktorý mu zabezpečili SIM karty spôsobilé vytvoriť falošnú predstavu o tom, že nimi komunikuje osoba, na ktorú boli evidované. Konal spôsobom popísaným v skutkovej vete a využil služby svedka Y. T., aby sa dostal k predmetom kúpeným na predmetnú podvodným spôsobom uzavretú úverovú zmluvu.
Nemožno prehliadnuť, že trestnú činnosť obžalovaného umožnili aj tri okolnosti, a to ľahkovážne nakladanie svedkyne G. L. so svojimi osobnými údajmi, ľahkovážny prístup úverovej spoločnosti, ktorá nepreverovala, či táto svedkyňa je skutočne zamestnaná u daného zamestnávateľa a ľahkovážny prístup zodpovedného pracovníka pri výdaji tovaru svedkovi Y. T., ktorý vydal tovar, hoci si ani len nepreveril súlad predkladaného čísla občianskeho preukazu s číslom občianskeho preukazu, ktoré bolo uvedené ako číslo občianskeho preukazu G. L..
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že vzal do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol nato, aby uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvoril podmienky na jeho výchovu k riadnemu životu a aby iných odradil od páchania trestných činov, prihliadol na neprítomnosť poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona. Trest odňatia slobody bol ukladaný v rámci zákonnej výmery tohto druhu trestu pri predmetnom trestnom čine a odvolací súd nemal dôvod považovať použitú výmeru za neprimeranú. Rovnako to platí aj o závere, že na dosiahnutie účelu trestu postačí už hrozba výkonu trestu odňatia slobody v rámci skúšobnej doby, ktorá vzhľadom na prvé porušenie záujmu chránenému Trestným zákonom zo strany mohlo byť konkretizované výmerou totožnou so samotnou výmerou uloženého trestu odňatia slobody. Súdom prvého stupňa uložený trest je teda zákonný, odôvodnený, primeraný a teda spravodlivý.
Odvolací súd nemal výhrady k neuloženiu niektorého z tzv. alternatívnych trestov. Skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ právoplatne odsúdený, nepredstavuje jedinú podmienku pre rozhodnutie o druhu trestu a pri komplexnom posúdení všetkých podmienok uvedených v § 34 Tr. zákona rozhodnutie okresného súdu treba považovať za súladné so zákonom. Možno k tomu dodať, že napr. pri treste povinnej práce, obžalovaný na uloženie takého trestu nedal súhlas, pri treste domáceho väzenia absentovali jeho podmienky uvedené v § 53 ods. 1 písm. b), c) Tr. zákona, ktoré by museli byť splnené súčasne s podmienkou uvedenou v § 53 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a neboli ani splnené podmienky pre uloženie peňažného trestu.
Oproti tomu, druh a výmera trestu, ktorú použil okresný súd, odvolací súd považuje za, ako už bolo uvedené, súladnú so zákonom a spravodlivú, pričom odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo v súlade s účelom trestu a záujmom na generálnej a individuálnej ukladať trest miernejší.
Nakoľko odvolací súd ani pri rozhodnutí o uplatnených nárok na náhradu škody a ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu obžalovaného čo i len sčasti vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.