Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/141/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Y. A., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, E., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 22, Zvolen, proti žalovanému IDAX s.r.o., so sídlom A. Hlinku 2330/2, Zvolen, IČO: 44 065 329, právne zastúpenému JUDr. Jánom Repášom, advokátom so sídlom Trhová ul. č. 1457/4, 960 01 Zvolen, o zrušenie vecného bremena k nehnuteľnosti za náhradu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -174 z 30. novembra 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 30. 11. 2017 žalobu zamietol (I. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 % (II. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zrušenia vecného bremena spočívajúceho v práve vjazdu a prechodu žalovaného cez (zaťažený) pozemok - parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/XXX o výmere 1.669 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v kat. úz. Zvolen, v obci Zvolen, v okrese Zvolen, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny (ďalej len „povinný pozemok“), ktoré bolo zriadené za účelom prístupu žalovaného k parcelám registra „C“ par. č. XXXX/XXX o výmere 10.238 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 151 m2 a k stavbe postavenej na parc. č. 2187/28 so súp. č. 8455, nachádzajúcim sa v kat. úz. Zvolen, v obci Zvolen, v okrese Zvolen, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Zvolen, odbor katastrálny (ďalej len ako „oprávnené nehnuteľnosti“) za náhradu 150,- Eur.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. ods. l, 2, 3 (ďalej len „“), ods. l, 2, ods. l, 3 (ďalej len ,Z“) a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V spornom areály sa nachádza viacej prístupových ciest k oprávneným nehnuteľnostiam žalovaného, pričom hlavnou cestou je komunikácia so vstupom od Lučeneckej cesty, a to cez parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Z uvedených parciel má žalovaný zriadené vecné bremeno len k parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a i keď prechádza aj cez parc. č. XXXX/XXX, k tejto nemá zriadené vecné bremeno. Podľa výpovede svedka E. J., mieni vlastník tejto

parcely brániť žalovanému v prejazdoch, pretože žalovaný sa odmieta podieľať na jej údržbe. Druhá prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalovaného vedie cez parcely č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, a č. XXXX/XXX, ku ktorým žalovaný nemá zriadené vecné bremeno, ďalej cez parc. č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, (povinný pozemok), ktorá vyúsťuje na parc. č.XXXX/XXX,, ku ktorej má žalovaný zriadené vecné bremeno, pričom ide tiež o vnútroareálovú cestu. Z dôvodu nezriadenia vecného bremena cez iné parcely nemá žalovaný zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam k parc. č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, a č. XXXX/XXX, ktoré ďalšie parcely v minulosti využíval k prejazdu v čase rekonštrukcie hlavnej vnútroareálovej komunikácie, pričom uvedené parcely sú asfaltové cesty a spevnené plochy. Na prejazd k oprávneným nehnuteľnostiam žalovaného nemôže slúžiť parc. č. O. ako celok, pretože jej prejazdová plocha predstavuje menšiu časť, pričom aj žalovaný by súhlasil s obmedzením vecného bremena na prejazdovú plochu, s čím žalobca nesúhlasil. Z dôvodu viazanosti žalobou a vzhľadom na nepreukázanú zmenu od zriadenia vecného bremena, keď žalobca ako nový vlastník povinného pozemku len vstúpil do pôvodného obmedzenia v užívaní ním nadobudnutej nehnuteľnosti, sa jeho situácia oproti pôvodnému vlastníkovi v ničom nezmenila. Žiadna z vnútroareálových ciest reálne nevznikla po zriadení vecného bremena. To, že došlo iba ku geodetickému zameraniu nie je zmenou pomerov, pretože prístupové cesty bolo možné od počiatku využívať len cez plochy, ktoré boli neskôr geodeticky zamerané. Žalobcovi pri nadobudnutí pozemku musela byť obsahovo a vecne známa uvedená skutočnosť, preto prijal len faktický stav, pričom nepreukázal nielen zmenu pomerov, ale ani hrubý nepomer. Navyše nepredložil ani nadobúdací titul, a to kúpnu zmluvu o nadobudnutí povinného pozemku zaťaženého vecným bremenom, neoznačil dôkaz listinou, a to zmluvu o zriadení vecného bremena, ani iné listiny. Preto neuniesol dôkazné bremeno preukázania tvrdeného hrubého nepomeru a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na zrušenie vecného bremena podľa . Ani za predpokladu zmeny pomerov a hrubého nepomeru, čo žalobca nepreukázal, by neboli dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ by hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov, čo sa javilo v danej veci. Keďže po vzniku vecného bremena nenastala žiadna zmena pomerov, neboli dané podmienky na jeho zrušenie (rozhodnutie NS SR, sp. zn. , zo dňa 25. 01. 2001). Pokiaľ žalovaný nemá zabezpečený prístup k oprávneným nehnuteľnostiam cez hlavnú vnútroareálovú komunikáciu, teda cez parc. č. XXXX/XXX, nemožno mu znemožniť prejazd aj cez pozemok žalobcu, čo platí aj za stavu, že nemá zabezpečený právne ani prejazd cez ostatné pozemky patriace iným subjektom (spoločnosti TMS-MONTYS a NAWARA). Iba za predpokladu zriadenia vecného bremena k parc. č. XXXX/XXX, by to bola zmena pomerov, ktorou by vznikol hrubý nepomer, pričom žalobca v konaní nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy.

4. Na rozhodnutie o trovách konania prvoinštančný súd aplikoval a podľa zásady úspechu v spore žalovanému, ktorý mal plný úspech, priznal náhradu trov v plnej výške 100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, event. ho zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu.

6. Namietal vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. Pôvodná parcela č. XXXX/XXX, z ktorej vznikol jeho pozemok sa rozliehala takmer cez polovicu celej vnútroareálovej komunikácie, ale aj na plochách, ktoré nikdy neboli a nie sú využívané ako cesty. Nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že zameraním vnútroareálovej komunikácie nenastali závažné zmeny pomerov, pretože nastali nielen samotným zameraním existujúcej komunikácie, ale aj tým, že geometrickým plánom vznikli nové pozemky medzi nimi aj jeho parc. č. XXXX/XXX, na ktorú automaticky prešlo vecné bremeno v prospech žalovaného, pričom na jeho pozemku nebolo vecné bremeno nikdy reálne vykonávané. Momentom zmeny pomerov je práve zápis geometrického plánu, kde sa následne stalo vecné bremeno na jeho parcele nepotrebné a nevykonávateľné. Ďalším momentom zmeny pomerov je skutočnosť, že parc. č. XXXX/XXX nadobudol do výlučného vlastníctva, teda sa stal vlastníkom odlišným od pôvodného vlastníka, ktorý bol tiež vlastníkom ostatných prístupových komunikácií v areáli, a preto nemôže byť väčší hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného ako to, že ho oprávnený napriek existencii vecného bremena nemôže využívať. Na pozemku zaťaženom právom prechodu nemôže umiestniť žiadnu dočasnú prekážku, ani akúkoľvek stavbu, čím bez toho, aby mal z toho žalovaný úžitok, je neprimerane obmedzený vo vlastníckom práve, čo je neprípustné. Vecné bremeno za daného stavu je len právnym, ale nie faktickým, pretože žalovaný ho nevyužíva, ani využívať nemôže a z jeho strany ide o zjavne

šikanózny výkon práva. To, že žalovaný mal v minulosti zriadené vecné bremeno práva prechodu cez pozemok XXXX/XXX, po ktorom k svojim nehnuteľnostiam prechádzal a súčasný stav, že má vecné bremeno prechodu aj na jeho pozemku, po ktorom neprechádza a ani predchádzať nemôže je v hrubom nepomere. K prelomu došlo práve vznikom novej parcely č. XXXX/XXX. Žalovaný od začiatku sporu zavádzal tvrdeniami o prebiehajúcich jednaniach medzi ním a spoločnosťou NAWARA ohľadne získania práva prechodu cez parc. č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX vo vlastníctve spoločnosti TMS

- MONTYS, ktoré sa počas sporu nepreukázali ako pravdivé. Navyše žalovaný potvrdil, že na vstup do areálu využíva hlavnú cestu a to napriek tomu, že na parc. č. XXXX/XXX nemá zriadené vecné bremeno práva prechodu a i keď uviedol, že niekedy v roku 2010 mu bolo v prejazde cez túto cestu bránené, nevedel uviesť po akú dobu to bolo a z dokazovania vyplynulo, že to bolo v čase opravy ciest. Aj z výsluchu svedka J. vyplynulo, že žalovaný za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam využíva len hlavný vstup do areálu, teda nie aj jeho pozemok a takto vstupujú do areálu aj ďalší nájomcovia, napriek tomu, že cez parc. č. XXXX/XXX nemajú zriadené právo prechodu. Svedok J. tiež poukázal na iný prístup do areálu cez zadnú cestu a nevidel problém v možnosti žalovaného získať vecné bremeno aj k parcele č. XXXX/XXX, ale sa odmieta podieľať na údržbe cestnej komunikácie. Poukázal na výpoveď svedka B., ktorý potvrdil vstup žalovaného do areálu cez hlavnú vrátnicu a tiež, že niekedy mu bolo vo vstupe do areálu bránené, čo však nevedel bližšie špecifikovať a k prechodu cez pozemky vo vlastníctve spoločnosti NAWARA a REMONTA malo dôjsť v rokoch 2009 až 2010 s tým, že prechádzali tadiaľ iba tí, ktorým patrilo učňovské stredisko. K prechodu žalovaným cez uvedené pozemky sa nevedel vyjadriť, domnieval sa, že žalovaný tadiaľ prechádzal iba počas rekonštrukcie hlavnej prístupovej cesty. Poukázal na čestné vyhlásenia spoločností NAWARA a REMONTA, podľa ktorých žalovaný cez ich pozemky za ich pôsobenia nikdy neprechádzal. Vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu, keď dospel k záveru o využívaní vstupu žalovaným do areálu cestou, ktorá mala prechádzať aj cez jeho pozemok, ktorá skutočnosť z dokazovania nevyplývala. Aj za predpokladu, že v minulosti vlastníci parciel č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX tolerovali prechod žalovaného, to už súčasní vlastníci netolerujú a prechod neumožnia, preto žalovaný nemôže svoje vecné bremeno na jeho pozemku využívať, čo preukazuje hrubý nepomer a zmenu pomerov. Prvoinštančný súd nemôže podmieňovať možnosť zrušenia vecného bremena zriadením iného vecného bremena na nehnuteľnosti tretej osoby odlišnej od strán sporu, a to zriadením vecného bremena v prospech žalovaného cez parcelu č. XXXX/XXX, pričom nemôže byť na jeho ťarchu, že žalovaný nemá zabezpečený prístup do areálu. Ak žalovaný nemá vedomosť o možnosti zriadenia vecného bremena k parcele č. XXXX/XXX, mal by to vedieť aspoň prvoinštančný súd a žalovaného na takúto možnosť odkázať. Žalovaný však od kúpy svojej nehnuteľnosti túto možnosť nevyužil a to k parc. č. XXXX/XXX, čo nasvedčuje tomu, že mu vo vstupe do areálu nikto nebránil. Trvanie na vecnom bremene na jeho pozemku predstavuje iba šikanózny výkon práva.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na opakovane uvádzané neopodstatnené dôvody žalobcom v odvolaní, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal a vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalobca nekonkretizoval vadu, ktorú uvádzal ako odvolací dôvod. Poukázal na predloženú fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva prechod cez parc. č. XXXX/XXX. Parcela, ktorú žalobca nadobudol v roku 2016 hraničí s parcelami, na ktorých mal vždy zriadené vecné bremeno prejazdu, a to k parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, pretože cez uvedené parcely viedli prístupové cesty do areálu aj pred rokom 2015, teda pred nadobudnutím nehnuteľnosti žalobcom. Zároveň poukázal na to, že parcela žalobcu ako prístupová cesta do areálu nadväzuje na verejne prístupnú ulicu s názvom „Môťovská cesta“, pričom tadiaľ jazdia vozidlá aj iných subjektov. K písomným potvrdeniam spoločností REMONTA, s. r. o., a NAWARA, s. r. o., poukázal na predloženú fotodokumentáciu.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd rozhodol podľa jeho odvolania. Namietal tvrdenia žalovaného uvádzané v súvislosti s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva len to, že prechod, ktorý žalovaný považuje za prístupovú cestu, je smerom do jeho pozemku uzatvorený železnou bránou a smerom na pozemok spoločnosti NAWARA je tiež oceľová brána, čo potvrdzuje to, že po uvedených pozemkoch nik neprechádza, ani reálne prechádzať nemôže. O prechode po pozemkoch smerujúcich zo zadnej strany k parc. č. XXXX/XXX nemá vedomosť, na to nemá nikto žiaden dôvod a preto to ani nie je možné. Tento prístup využívajú zákazníci a dodávatelia spoločnosti NAWARA, pretože ide o priamy prístup k uvedenej spoločnosti bez toho, aby sa priamo do areálu vstúpilo, pričom žalovaný má svoje nehnuteľnosti v úplne inej časti areálu. Tvrdenie o verejne prístupovej ceste, ktorá by mala byť

pokračovaním Môťovskej cesty, žalovaný nepreukázal, čo nie je možné aj preto, že prvé dva pozemky, ktoré by mali byť začiatkom uvedenej cesty, vlastní spoločnosť TMS - MONTYS a NAWARA. Preto uvedená cesta nie je pre konanie dôležitá, pretože prechádza pozdĺž rieky a do areálu, v ktorom sa nachádzajú jeho pozemky, a na pozemky žalovaného nijak nezasahuje.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa , potvrdil.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočne potrebné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. .

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. ), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

13. Predmetom sporu je zrušenie vecného bremena za náhradu.

14. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bola iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom žalobca vôbec nekonkretizoval, o akú vadu by malo ísť a ani odvolací súd žiadnu vadu prvoinštančného konania nezistil.

15. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [ ], ako aj nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ].

16. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 26. 02. 2010). 17. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

18. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepochybil a predmetnú vec správne právne posúdil.

19. Pokiaľ ide o odvolací dôvod nevykonania navrhnutých dôkazov, odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, pretože táto skutočnosť nevyplýva z obsahu spisu.

20. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov treba vziať do úvahy všetky okolnosti a predovšetkým zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila v užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom a tiež prihliadnuť na ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je iba ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov, avšak aj za predpokladu

zmeny pomerov a hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval ešte pred zmenou pomerov.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že k zmene pomerov nedošlo, pretože zmena osobnej situácie spočívajúcej v zmene vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti tým, že žalobca kúpil časť pozemku zaťaženého vecným bremenom z parc. č. XXXX/XXX a vlastní odčlenením z uvedenej parcely parcelu č. XXXX/XXX, pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej parcele len vstúpil do pôvodného obmedzenia v užívaní ním nadobudnutej nehnuteľnosti. Vedomosť o zriadení vecného bremena mu musela byť známa z LV, pričom ani za predpokladu, že nebol dôvodný rozsah vecného bremena a to prejazd pre žalovaného k jeho nehnuteľnostiam po celej pôvodnej parc. č. XXXX/XXX, táto okolnosť nezakladá dôvodnosť žaloby, pretože ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, aj keby došlo k zmene pomerov a bol by daný hrubý nepomer, čo žalobca nepreukázal, neboli by dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, ak hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov, čo bolo zistené práve v prejednávanom prípade.

22. Preto odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa príslušných ustanovení , , a na základe zisteného skutkového stavu veci žalobu žalobcu o zrušenie vecného bremena posúdil správne ako nedôvodnú, pretože v spore nebola preukázaná existencia žiadneho žalobcom tvrdeného dôvodu, ktorý by zakladal takú zmenu pomerov, v dôsledku ktorej mal vzniknúť hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa , , vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok).

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).