Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/22/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125 proti žalovaným: 1/ M. S., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt D. XXX/X, Z., Š. P.V. Z., 2/ G. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt P. XX N., Š. P. Z., 3/ R. S., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt D. X Z., Š. P. Z., zastúpených Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776 o zaplatenie istiny 8.922,80 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaných v 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -287 zo dňa 23.7.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -287 zo dňa 23.7.2018 v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. a III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie zmluvného úroku v sume 194,52 eura, úroku z omeškania v sume 35,74 eura, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 15.12.2015 do 23.1.2017 v sume 265,70 eura, zmluvného úroku vo výške 3% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 15.12.2015 do 12.2.2018 a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2014 do 12.2.2018 v sume 24,67 eura; výrokom II. zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na povinnosť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 8.922,80 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 3% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 13.2.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2017 do 12.2.2018 v sume 726,31 eura a úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 13.2.2018 do zaplatenia; výrokom III. zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na povinnosť spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eura; výrokom IV. zaviazal žalovaných 1/ až 3/ na povinnosť spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 26.1.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie istiny v sume 8.922,80 eura s príslušenstvom, pričom právne žalobca svoje nároky uplatňoval zo zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu v zmysle . Žalovaný 1/ skutkové vymedzenie žaloby nenamietal, avšak žalovaní namietali právne posúdenie nároku žalobcu, nakoľko podľa ich názoru uzatvorená zmluva o úvere napĺňa definíciu obsiahnutú v , a teda ide o spotrebiteľskú zmluvu.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podaním zo dňa 15.2.2018 skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, vzal svoju žalobu čiastočne späť, nakoľko žalovaní v období od 20.1.2017 do 24.1.2018 vykonali úhrady v sume 1.100 eur, ktoré žalobca započítal na zmluvný úrok v sume 194,52 eura (uhradené v celosti), úrok z omeškania v sume 35,74 eura (uhradené v celosti), úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 15.12.2015 do 23.1.2017 v sume 265,70 eura (uhradené v celosti), zmluvný úrok vo výške 3% ročne od 15.12.2015 do 12.2.2018 zo sumy 8.922,80 eura v sume 579,37 eura (uhradené v celosti) a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2017 do 12.2.2018 v sume 750,98 eura (zostáva uhradiť sumu 726,31 eura), na základe čoho sa žalobca domáhal v ďalšom konaní zaplatenia istiny 8.922,80 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 3% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 13.2.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2017 do 12.2.2018 v sume 726,31 eura, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 13.2.2018 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eura. S poukazom na ustanovenia , , , , (ďalej len „“) súd prvej inštancie konanie v predmetnej časti zastavil.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil skutkový stav tak, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 1/ ako dlžníkom na základe žiadosti žalovaného 1/ zo dňa 30.9.1997 v zmysle a nasl. v spojení s v písomnej forme zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku č. (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému 1/ podľa ustanovenia podporu vo forme úveru v sume 500.000 Sk (16.596,95 eura) a nenávratného príspevku v sume 150.000 Sk (4.979,08 eura) a záväzok žalovaného 1/ splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3% ročne v pravidelných mesačných splátkach zahŕňajúcich istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas 30 rokov s tým, že splátka č. 1 až 359 mala výšku 2.109 Sk (70 eur) a posledná splátka výšku 1.757 Sk (58,32 eura). Záväzok žalovaného 1/ bol zabezpečený ručením tretích osôb - žalovanými 2/ a 3/, ktorí vyhlásili, že berú na seba voči žalobcovi ako veriteľovi povinnosť, že pohľadávku z poskytnutého úveru, resp. jeho nesplatenej časti vrátane prislúchajúceho úroku uspokoja v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník v stanovenom termíne po písomnej výzve, pričom zo zmluvy o úvere taktiež vyplývalo, že ručitelia ručili za celý dlh dlžníka po celú dobu lehoty splácania úveru. Žalobca listom zo dňa 3.6.2015 oznámil žalovanému 1/, ako aj žalovaným 2/ a 3/, že žalovaný 1/ bol ku dňu 2.6.2015 v omeškaní s platením istiny, úrokov a úrokov z omeškania v celkovej sume 440,52 eura, na základe čoho vyzval žalobca žalovaného 1/ na úhradu tejto dlžnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy za súčasného poučenia, že ak dlžnú sumu neuhradí v stanovenej lehote, žalobca odstúpi od zmluvy o úvere a bude požadovať jednorazové vrátenie dlžnej sumy. Žalobca listom zo dňa 9.11.2015 oznámil žalovaným, že žalovaný 1/ bol ku dňu 2.11.2015 v omeškaní s 8 splátkami úveru v celkovej výške 560,08 eura a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na opakované upomienky nereagoval, žalobca odstúpil od zmluvy o úvere, čím sa stal splatný celý dlh, ktorý predstavoval nesplatenú istinu úveru v sume 8.922,80 eura, nesplatený úrok v sume 194,52 eura, nesplatený úrok z omeškania v sume 35,74 eura a zmluvnú pokutu v sume 911,73 eura, teda celkovo sumu 10.064,79 eura, ktorú mali žalovaní zaplatiť v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto odstúpenia od zmluvy o úvere, pričom žalovanému 1/ toto odstúpenie bolo doručené dňa 11.11.2015, žalovanému 2/ dňa 13.11.2015 a žalovanému 3/ dňom doručenia žaloby, t.j. dňa 22.6.2017. Žalovaný 1/ v reakcii na odstúpenie žalobcu od zmluvy o úvere uviedol v liste zo dňa 12.11.2015, že chýbajúce splátky okamžite do 7 dní uhradí, pričom uhradí aj žalobcom vyčíslené náklady. Následne žalovaný listom zo dňa 9.2.2016 požiadal žalobcu o zaslanie podkladov dohody na postupe splácania a obnovenia zmluvy o úvere, na čo reagoval žalobca listom zo dňa 3.5.2016, v ktorom uviedol podmienky, po splnení ktorých môže žalovaný 1/ pokračovať v úverovom vzťahu so žalobcom, spočívajúce v uhradení dlžnej sumy 408,92 eura pozostávajúcej z dlhu na omeškaných splátkach a úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty v sume 911,73 eura, celkovo sumy 1.320,65 eura formou mesačných splátok po 106,69 eura (36,68 eura a 70,01 eura) a uhradení trov právneho zastúpenia v sume 753,43 eura jednorazovo. Súd prvej inštancie uviedol, že z výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný žalobcovi uhradil dňa 4.11.2015 sumu 100 eur, dňa 13.11.2015 sumu 73,03 eura, dňa 23.12.2015 sumu 100 eur, dňa 21.1.2016 sumu 100 eur, dňa 10.2.2016 sumu 100 eur, dňa 29.3.2016 sumu 100 eur, dňa 3.5.2016 sumu 100 eur, dňa 31.5.2016 sumu 110 eur, dňa 29.6.2016 sumu 110 eur, dňa 15.8.2016 sumu 110 eur, dňa 27.9.2016 sumu 110 eur, dňa 24.10.2016 sumu 110 eur, dňa 25.11.2016 sumu 110 eur a v období od 20.1.2017 do 24.1.2018 uhradil sumu celkom 1.100 eur.

5. Následne súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že základnou podmienkou aplikácie spotrebiteľského práva na uzavretú zmluvu je tá skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom (podnikateľom), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (prevažne ide o nepodnikateľov, teda fyzické osoby, ktoré konajú v rámci zabezpečenia svojich osobných potrieb). V danom prípade bolo podľa súdu prvej inštancie nesporné, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy vystupoval a konal ako právnická osoba zriadená zákonom (pôvodne o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov) ako štátny účelový fond s tým, že štátny fond vo všeobecnosti predstavuje subjekt verejnej správy, ktorého hospodárenie upravuje a je zriaďovaný podľa potrieb štátu (spoločnosti) na osobitné účelové financovanie verejnej produkcie vo vymedzenej oblasti. Fondové hospodárenie má charakter účelového financovania. Účelom žalobcu je podľa o Štátnom fonde rozvoja bývania používať prostriedky fondu na štátnu podporu poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, pričom hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý je napojený na rozpočet Ministerstva dopravy a výstavby SR. Žalobca vyššie uvedenú podporu poskytuje na základy zmluvy (s náležitosťami podľa o Štátnom fonde rozvoja bývania), a to vo forme úveru (v minulosti aj vo forme nenávratného príspevku alebo úhrady časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého bankou). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy uzatvorenej so žalovaným 1/ nekonal ako dodávateľ - podnikateľ, ale konal ako právnická osoba - štátny účelový fond zriadený zákonom, ktorého predmetom činnosti nie je podnikateľská činnosť (teda poskytovanie tovarov a služieb za účelom dosiahnutia zisku), ale činnosť zameraná na účelové financovanie verejnej produkcie vo vymedzenej oblasti (t.j. poskytovanie štátnej pomoci pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu), na základe čoho nemožno predmetnú zmluvu o úvere charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a z toho dôvodu sa nebude na tento zmluvný vzťah aplikovať spotrebiteľské právo. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentmi žalovaných, odkazujúcich na rozhodnutia niektorých súdov (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. a ), pretože podľa ich tvrdenia by každá právnická osoba zriadená zákonom spĺňala definíciu dodávateľa už len tým, že má spôsobilosť na právne úkony a vykonáva úkony/činnosti vo vlastnom mene zverené jej štátom. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil ani s tvrdením žalovaných, že účelom žalobcu je v rámci uzatvárania zmlúv dosahovať zisk, keďže už len zo samotného o Štátnom fonde rozvoja bývania vyplýva, že prostriedky žalobcu, napríklad získané aj z úrokov alebo sankčných poplatkov, môže žalobca použiť len na poskytovanie štátnej podpory, prípadne na výdavky súvisiace so svojou činnosťou, teda nemôže nakladať s prostriedkami v zmysle . Podľa súdu prvej inštancie nepodstatným argumentom žalovaných bol aj argument o adhéznosti uzatvorenej zmluvy o úvere, nakoľko štandardizácia zmluvy, teda nemožnosť protistrany individuálne dojednať obsah uzatváranej zmluvy, nie je výlučnou výsadou spotrebiteľských zmlúv a ani skutočnosťou určujúcou spotrebiteľský charakter uzatváranej zmluvy. Na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo uzatvorením zmluvy o úvere v písomnej forme ku vzniku obchodného záväzkového vzťahu, keďže zmluva o úvere obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa ustanovenia , ktorá predstavuje podľa absolútny obchodno- záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použije režim (napr. na úpravu ručenia, odstúpenia od zmluvy, premlčania a pod.), okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje a na ktoré sa v zmysle použije právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v . Za nespornú súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že záväzok žalovaného 1/ ako dlžníka, resp. pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere vrátane úroku, bola podľa a nasl. zabezpečená ručením žalovaných 2/ a 3/ a veriteľ bol v súlade s oprávnený požadovať splnenie záväzku žalovaného 1/ od žalovaných 2/ a 3/ v prípade, ak si ho žalovaný 1/ nesplnil, hoci bol na to žalobcom ako veriteľom písomne vyzvaný. Rovnako za nesporné považoval súd prvej inštancie aj to, že žalobca písomne odstúpil od zmluvy o úvere s účinnosťou ku dňu 11.11.2015, čo bol deň doručenia písomného odstúpenia od zmluvy o úvere žalovanému 1/ z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s ôsmimi splátkami úveru s tým, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, a to k momentu účinnosti odstúpenia od zmluvy, avšak nezanikajú práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy, nezanikajú ani zmluvné ustanovenia ohľadom voľby práva, ani nárok na zmluvnú pokutu podľa a ani také ustanovenia zmluvy, ktoré vzhľadom

na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy, pričom práve v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere z ustanovenia vyplýva, že veriteľ je oprávnený aj po odstúpení od zmluvy požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže s odkazom na v prípade odstúpenia od zmluvy o úvere zaniknúť ani ručiteľský záväzok vo vzťahu k takémuto ešte stále existujúcemu (nezaniknutému) záväzku dlžníka, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.2.2000 pod sp.zn. a na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.6.2013 pod sp.zn. .

6. S odkazom na ustanovenia , prvá veta, prvá a druhá veta , druhá časť prvej vety , , nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ako aj s odkazom na relevantnú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 8% ročne a s odkazom na súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 334,72 eura predstavujúcich odmenu advokáta žalobcu za úkon právnej služby - písomné vyhotovenie odstúpenia od zmluvy (spolu s paušálnou odmenou a DPH) za vypočítaný v súlade s vyhláškou č. a za účelne vynaložený.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v kombinácii s princípom zavinenia zastavenia konania.

8. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov II., III. a IV. a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania vo výške 100%, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaní v odvolaní uviedli, že majú za to, že uzatvorená zmluva o úvere napĺňa definíciu obsiahnutú v ustanovení , a teda ide o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko žalobca mal v čase uzatvorenia zmluvy postavenie právnickej osoby, disponoval spôsobilosťou mať práva a povinnosti, mohol teda samostatne a vo vlastnom mene vykonávať činnosti zverené mu zákonom o štátnom fonde rozvoja bývania, a to uzatvárať zmluvy o poskytovaní podpory vo forme úveru, pričom táto činnosť má charakter sústavnosti a účelom týchto zmlúv je bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku. Ide o zmluvu odplatnú, vzhľadom na čo napĺňa definíciu podľa . Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je tak vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom zmluva uzatvorená so žalovanými túto charakteristiku spĺňa. Žalovaní poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. , rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. a sp.zn. s tým, že okrem uvedených rozhodnutí súdov žalovaní predložili mnohé ďalšie rozhodnutia krajských súdov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu a ktoré jednoznačne potvrdzujú spotrebiteľský charakter danej úverovej zmluvy. Súčasne žalovaní uviedli, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné jednotlivé čiastkové úhrady žalovaných započítavať najprv na istinu a až následne na príslušenstvo pohľadávky, čo žalovaní počas konania niekoľkokrát zdôrazňovali, avšak súd prvej inštancie sa s uvedeným argumentom ani len nevysporiadal. Vo vzťahu k otázke ručiteľského záväzku v súvislosti s odstúpením od zmluvy žalovaní v odvolaní uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, v súlade s a nasl. je potrebné použiť pre spotrebiteľa priaznivejšiu právnu úpravu, ktorou je úprava podľa . Dôsledkom odstúpenia od Zmluvy podľa je zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc a zo zrušenej zmluvy vzniklo žalobcovi iba právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa . Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. a uviedli, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy od žalovaných 2/ a 3/ titulom ručenia, avšak nakoľko odstúpením od Zmluvy záväzkový vzťah zanikol, ručenie nemôže zabezpečovať záväzok, ktorý neexistuje. Odstúpením od zmluvy zaniklo aj ručenie (obdobne ohľadom záložného práva vo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR). Podľa názoru žalovaných celú argumentáciu žalobcu a súdu prvej inštancie ohľadne absolútneho obchodno-právneho vzťahu vyvracia uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovaným 1/, a to konkrétne čl. X bod 2 a čl. VII. bod 1 Zmluvy, z ktorých vyplýva, že nebolo vôľou zmluvných strán uzatvárať zmluvu, ktorá by sa mala spravovať výlučne podľa s tým, že sám žalobca v Zmluve umožnil aplikáciu . Korešpondenciu zmluvných strán po odstúpení žalobcu od predmetnej zmluvy žalovaní hodnotia ako dohodu, ktorou

sa „starý“ záväzok nahradil „novým“ záväzkom a vzhľadom na úhradu sumy 1.443,30 eura, t.j. dlžnej sumy v zmysle listu žalobcu zo dňa 3.5.2016 a vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť „trov právneho zastúpenia“ bola až 4 mesiace po podaní žaloby, sú presvedčení, že žaloba bola podaná predčasne. Na tieto skutočnosti žalovaní poukazovali niekoľkokrát počas konania, pričom išlo o podstatnú skutočnosť z hľadiska prostriedkov procesnej obrany žalovaných, avšak súd prvej inštancie sa napriek tomu uvedeným argumentom žalovaných v rozsudku žiadnym spôsobom nevenuje a iba alibisticky konštatuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu. Podľa názoru žalovaných má toto konanie v zmysle inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to skutočnosť, že súd prvej inštancie v tomto prípade nepostupoval v súlade s a svoje rozhodnutie neodôvodnil dostatočne. Žalovaní majú za to, že konaním súdu prvej inštancie došlo k zásahu do práv žalovaných na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a tiež článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením sťažil možnosť žalovaným riadne sa voči argumentácii brániť v odvolacom konaní, pričom súd prvej inštancie tak urobil napriek skutočnosti, že sa podľa názoru žalovaných odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi na území Slovenskej republiky, v nadväznosti na čo žalovaní poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 22.11.2011.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 7.9.2018, v ktorom uviedol, že má za to, že vyslovený právny názor súdu prvej inštancie, že žalobca nie je dodávateľ a zmluvný vzťah nemá spotrebiteľský charakter, je správny. Vo vzťahu k nadväzujúcim právnym otázkam - odstúpenie, ručenie, bezdôvodné obohatenie, započítavanie, zmluvná pokuta

- žalobca uviedol, že od právneho posúdenia charakteru zmluvného vzťahu účastníkov konania záviseli ďalšie skutočnosti a ďalšie právne posúdenie, pričom žalobca sa stotožňuje s nadväzujúcou aplikáciou práva zo strany súdu prvej inštancie, ktorá spočíva v použití noriem obchodného práva, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie odstúpenia od zmluvného vzťahu a jeho účinkov, posúdenie existencie bezdôvodného obohatenia, ručenia, atď. Žalobca vo vyjadrení poukázal aj na rozhodovaciu činnosť súdov SR v skutkovo a právne totožných veciach, kde žalobca bol úspešným účastníkom konania (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. , právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. -114 a ďalšie). Vo vzťahu k žalovanými tvrdenej novácii záväzku, ktorá mala nastať na základe emailovej komunikácie žalovaných s právnym zástupcom žalobcu žalobca uviedol, že k uzavretiu dohody v písomnej podobe, obsahom ktorej by bola dohoda o splatení dlhu voči žalobcovi však nikdy nedošlo. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že so žalobcom uzatvorili dokument zachytávajúci vôľu strán sporu uzavrieť dohodu o splátkovom kalendári, sú povinní toto svoje tvrdenie preukázať relevantným dôkazným dokladom. Emailová komunikácia nie je postačujúcim dôkazom a už vôbec nie je dôkazom, ktorý by bol spôsobilý platne a účinne založiť nováciu záväzku a v tejto súvislosti žalobca poukázal na právny názor Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. , ako aj na skutočnosť, že prípadná dohoda o splátkach by musela mať písomnú formu podpísanú všetkými stranami a následne jej platnosť a účinnosť by bola podmienená zverejnením v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády SR. K námietke žalovaných týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za preskúmateľné a jeho výrok riadne a zrozumiteľne odôvodnený s tým, že v obdobných skutkových a právnych veciach súdy SR rozhodujú rozdielne, t.j. nemohol nastať odklon, avšak vo väčšine prípadov je žalobca úspešným účastníkom konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

10. Žalovaní v replike zo dňa 3.10.2018 zotrvali na argumentácii obsiahnutej v odvolaní a rovnako žalobca v duplike zo dňa 18.12.2018 zotrval na svojej argumentácii prezentovanej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných.

11. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 24.5.2019 poukázal na únijné právo týkajúce sa oblasti spotrebiteľského práva a na judikatúru krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach, kde bol žalobca úspešnou sporovou stranou.

12. Písomným podaním zo dňa 12.7.2019 žalobca vzhľadom na skutočnosť, že v aplikačnej praxi súdov dochádza k rozdielnemu a nejednotnému výkladu, či žalobca ako osobitný subjekt zriadený zákonom poskytujúci podporu vo forme úveru v oblasti bytovej politiky má postavenie dodávateľa, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.4.2019 pod sp.zn. , ktoré má zásadný význam

pre právne posúdenie daného sporu a odstraňuje diskrepanciu a nejednotnosť v rozhodovacej praxi súdov. Ako prílohu predložil žalobca predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým bol v konaní o dovolaní zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.1.2018 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Prešov zo 16.9.2016 č.k. -68 a vec bola vrátená Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie a ktorým dovolací súd ustálil, že Štátny fond rozvoja bývania je osobitný subjekt zriadený zákonom na realizáciu podpory štátu v oblasti bytovej politiky zákonom upravenými nástrojmi, pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia a ním uzatvorené zmluvy pri realizácii podpory štátu v oblasti bytovej politiky nemajú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia .

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. a III. a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania zrušiť.

14. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.1.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 8.922,80 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 194,52 eura, zmluvným úrokom vo výške 3% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 15.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 35,74 eura, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 23.1.2017 v sume 265,70 eura, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 334,72 eura z titulu zmluvy č. o poskytnutí podpory vo forme úveru/nenávratného príspevku uzavretej dňa 15.10.1997 podľa a nasl. medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom za súčasného prevzatia ručiteľského záväzku žalovanými 2/ a 3/. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.6.2017 uviedli, že nespochybňujú uzavretie predmetnej zmluvy o úvere, ani odstúpenie od zmluvy a ani dlžnú sumu tak, ako je vyčíslená v žalobe, pričom navrhli zamietnutie žaloby vzhľadom na jej predčasnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na a , v súlade s ktorými súd prvej inštancie v danom konaní správne postupoval. Na č.l. 210 sa nachádza podanie žalobcu zo dňa 7.2.2018, ktorého obsahom bolo čiastočné späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. napadnutého rozsudku nedotknutým odvolaním žalovaných. Z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany produkovaných stranami sporu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že sporná zostala v prvom rade otázka právneho posúdenia daného zmluvného vzťahu z pohľadu toho, či išlo o zmluvný vzťah podliehajúci právnej úprave na ochranu spotrebiteľa v zmysle alebo o tzv. absolútny obchod v zmysle , pričom s riešením tejto otázky potom súviseli aj námietky žalovaných týkajúce sa posudzovania spôsobu započítavania čiastkových úhrad, odstúpenia od zmluvy, ručenia a pod. Na uvedenú spornú otázku dal súd prvej inštancie jasnú a zrozumiteľnú odpoveď v napadnutom rozsudku, keď vylúčil aplikáciu spotrebiteľského práva na daný zmluvný vzťah a vyhodnotil ho ako obchodnoprávny vzťah podliehajúci režimu , pričom tento svoj záver súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku aj dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnil, čo zakladá nedôvodnosť odvolacej námietky žalovaných ohľadom nepreskúmateľnosti rozsudku. Ustálením právneho záveru o základnej spornej otázke ohľadom podriadenia predmetnej zmluvy o úvere právnemu režimu a citáciou relevantných ustanovení dal súd prvej inštancie jednoznačnú odpoveď aj na ďalšie žalovanými nastoľované otázky vo vzťahu k spôsobu započítavania čiastkových úhrad, ako aj k posudzovaniu odstúpenia od predmetnej zmluvy a trvania ručiteľského záväzku. Odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaných týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru vzťahu založeného predmetnou zmluvou o úvere a v tejto časti sa v celosti stotožňuje s právnym posúdením súdom prvej inštancie, ktorého právny názor podrobne prezentovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku je v súlade aj s rozhodovacou praxou vyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (nielen žalobcom predložené uznesenie NS SR zo dňa 29.4.2019 pod sp.zn. , ale aj uznesenie NS SR zo dňa 29.4.2020 pod sp.zn. ), v dôsledku čoho odvolací súd na základe dosiaľ zisteného skutkového stavu konštatuje čo do základu a právneho posúdenia veci správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd je však v danej veci nútený konštatovať vady procesných podmienok, na ktoré v zmysle musel prihliadnuť, aj keď neboli žalovanými v odvolacích dôvodoch uplatnené, a to konkrétne vady vecných procesných podmienok, ktoré zakladajú vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Podľa žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

17. Podľa zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

18. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

20. Na pojednávaní konanom dňa 20.6.2018 právny zástupca žalobcu z dôvodu úhrady sumy 550 eur žalovanými, započítanou na úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2017 do 12.2.2018 vo výške 726,31 eura, vzal žalobu čiastočne späť s tým, že po tomto čiastočnom späťvzatí zostane suma 176,31 eura. Právny zástupca žalovaných 1/, 2/ a 3/ s čiastočným späžťvzatím žaloby súhlasil, avšak napriek tomu súd prvej inštancie o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol postupom podľa a zaviazal žalovaných na plnenie povinnosti nad rámec uplatňovaného žalobného návrhu. Okrem toho žalobca v podaní zo dňa 17.7.2018, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku, špecifikoval žalobný návrh v časti úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 8.922,80 eura od 24.1.2017 do 12.2.2018 sumou 616,31 eura (po započítaní), t.j. sumou vyššou ako je suma 176,31 eura uvádzaná na pojednávaní konanom dňa 20.6.2018, čo by mohlo nasvedčovať návrhu na zmenu žaloby, s ktorým sa súd prvej inštancie mal procesne vysporiadať. Súd prvej inštancie však vyššie uvedené procesné úkony (čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 20.6.2018 a rozšírenie žalobného návrhu v podaní žalobcu zo dňa 17.7.2018) prehliadol a vôbec sa nimi nezaoberal, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom jednak v rozpore s ustanovením a jednak za stavu, keď nemal jednoznačne ustálený rozsah žalobného návrhu.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

22. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle , v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v nadväznosti na špecifikáciu žalobného návrhu v podaní zo dňa 17.7.2018 vyzvať žalobcu na predloženie kvalifikovaného návrhu na zmenu žaloby obsahujúceho zdôvodnenie navrhovanej zmeny a po procesne správnom vysporiadaní sa s predmetnou procesnou otázkou opätovne vo veci nariadiť pojednávanie s tým, že v novom rozhodnutí vo veci samej je potrebné rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 20.6.2018.

24. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania ( , ).