Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/46/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo PhD., Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu PB Power Trade a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Ivana Vojtášová s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 47 257 946 proti žalovanému: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, IČO: 35 683 724, v konaní zastúpený: JUDr. Peter Kudri, advokát, pplk. V. Ábela 7207/29, 921 01 Piešťany, o zaplatenie sumy 42.161,40 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 42.161,40 eur na základe Zmluvy o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb č. 267/1/DISURC/64/2014, ktorou sa zaviazal dodávať žalovanému elektrinu a tento sa zaviazal dodanú elektrinu odobrať a zaplatiť dohodnutú cenu. Žalobca cenu za dodanú elektrinu vyúčtoval žalovanému faktúrou č. F201400842 v sume 57.574,04 eur, splatnej dňa 15.09.2014, z ktorej žalovaný dňa 27.11.2014 zaplatil len 15.412,64 eur a zvyšnú sumu 42.161,40 eura nezaplatil. Žalovaný teda túto faktúru v zostatkovej výške 42.161,40 eur neuhradil, kde predmetom žaloby je aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 16.09.2014 do zaplatenia.

2. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní žiadala žalobe vyhovieť, pretože žalobca dodával žalovanému elektrinu na základe zmluvy o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb. K zániku pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania s domnelou pohľadávkou na zaplatenie finančnej kompenzácie za zvýšenú cenu elektriny v zmysle čl. VII zmluvy nedošlo. Neboli totiž splnené podmienky pre vznik práva na finančnú kompenzáciu, pretože v čase zaradenia žalovaného do režimu poslednej inštancie v zmysle § 18 Zákona o energetike už netrval záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca preukázateľne stratil spôsobilosť dodávať elektrinu dňa 11.09.2014, keďže zúčtovateľ odchýlok

- spoločnosť OKTE a. s. odstúpila od zmluvy o zúčtovaní odchýlok uzavretej so žalobcom. Nasledujúcim dňom 12.09.2014 sa začala dodávka poslednej inštancie. Dodávateľom poslednej inštancie žalovaného sa stala spoločnosť ZSE Energia a. s., pričom režim poslednej inštancie trval od 12.09.2014 do 31.10.2014. V zmysle § 18 ods. 7 zákona o energetike, zmluva o dodávke elektriny zaniká automaticky dňom, keď dodávateľ (žalobca) stratí spôsobilosť dodávať elektrinu svojmu odberateľovi (žalovanému). Žalovaný sa vo svojom jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok zo dňa 24.11.2014 vyjadril, že pohľadávky žalobcu z titulu nezaplatených faktúr za dodávku elektriny a zabezpečenie distribučných služieb voči žalovanému predstavovali celkom 127.545,06 eur. Žalovaný pritom započítal údajnú

pohľadávku na finančnú kompenzáciu proti pohľadávkam žalobcu a zvyšok vo výške 85.383,67 eur poukázal po oznámení vzniku záložného práva k pohľadávkam priamo záložnému veriteľovi spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s.. Žalobca neuznal započítací úkon žalovaného, preto sumu poukázanú žalovaným priamo záložnému veriteľovi vysporiadal na úhradu ostatných splatných faktúr a zostatok 15.412,64 eur bol započítaný na istinu z faktúry č. F201400842 vo výške 57.574,04 eur. Žalobca sa z tohto dôvodu domáha zaplatenia sumy 42.161,40 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 16.09.2014 až do zaplatenia.

3. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, keď je z článku VII zmluvy o dodávke elektriny a zo správania zmluvných strán zrejmé, že tieto chceli v dobrom úmysle kompenzáciu dohodnúť a v dobrom úmysle ju aj dojednali. Z § 18 Zákona o energetike vyplýva, že odberateľ elektriny sa môže dostať do situácie, kedy bude musieť odoberať elektrinu od dodávateľa poslednej inštancie, a to v nasledujúci deň po tom, čo pôvodný dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Úpadca spôsobil stratu svojej spôsobilosti dodávať elektrinu ešte počas účinnosti zmluvy o dodávke elektriny. Zákon o energetike nepozná pojmy "režim poslednej inštancie" a "administratívne zaradenie do režimu poslednej inštancie". Tieto pojmy si vytvorili zmluvné strany výlučne pre účely zmluvy, aby tak v zmluve pomenovali celý proces upravený v zákone o energetike. Podľa a vyhlášky č. bol žalovaný zaradený do režimu poslednej inštancie najneskôr 15 dní pred začiatkom dodávania elektriny dodávateľom poslednej inštancie a tento dodávateľ mu začal dodávať elektrickú energiu dňom nasledujúcim po dni, v ktorom žalobca stratil spôsobilosť dodávať elektrinu do odberných miest žalovaného. Žalobca predložil žalovanému návrh zmluvy na dodávku elektrickej energie dňa 19.11.2013, avšak v tomto návrhu je čl. VII ešte v inom znení. Žalovaný s takýmto znením nesúhlasil a nadväzne na to dňa 28.11.2013 žalobca zaslal žalovanému prepracovanú zmluvu obsahujúcu čl. VII v znení tak, ako je uvedený v zmluve zo dňa 09.12.2013.

4. Písomným podaním zo dňa 09.05.2016 vzal žalobca podanú žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne (žalobou uplatnený úrok bol 0,05 % denne, čo je 18,25 % ročne) späť a žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne podľa článku V ods. 7 zmluvy. Na pojednávaní konanom dňa 18.05.2016 súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 42.161,40 eura od 16.09.2014 do zaplatenia zastavil.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 22.06.2016 namietal, že žalovaný nevykonal zápočet v súlade s § 54 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď jeho započítací prejav bol urobený až po vyhlásení konkurzu a podľa zoznamu pohľadávok vyhotoveného správcom pohľadávka žalovaného na údajnú finančnú kompenzáciu nebola do konkurzu prihlásená. Poukázal na to, že uplatnená pohľadávka a jej výška nie je medzi účastníkmi sporná, sporné je iba započítanie, ktoré žalovaný vykonal bez toho, aby boli splnené zákonné a zmluvné podmienky.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.06.2016 uviedol, že žalovaný vykonal jednostranný zápočet dňa 24.11.2014 a zaslal ho žalobcovi dňa 25.11.2014. Pohľadávka žalovaného z faktúry č. 4314000790 zo dňa 13.11.2014 v sume 42.161,39 eura bola splatná dňa 27.11.2014, a keďže je možné namietať predčasnosť započítacieho prejavu žalovaným, pre odvrátenie pochybností a kvôli právnej istote urobil započítací prejav aj na pojednávaní. Predložil písomný jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok uskutočnený podľa , v ktorom dlžník (žalovaný) započítava vzájomné pohľadávky voči veriteľovi (žalobcovi) tak, že veriteľ má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku vo výške 127.545,06 eura z titulu neuhradených faktúr č. 201400840 v sume 2.705,90 eura (splatná 15.09.2014), č. 201400841 v sume 12.753,66 eura (splatná 15.09.2014), č. 201400842 v sume 57.574,04 eura (splatná 15.09.2014), č. 201400957 v sume 2.521,47 eura (splatná 14.10.2014), č. 201400958 v sume 9.928,93 eura (splatná 14.10.2014), č. 201400959 v sume 45.443,46 eura (splatná 14.10.2014), č. 201401120 v sume 2.583,07 eura (splatná 30.10.2014) a dlžník má voči veriteľovi peňažnú pohľadávku v sume 42.161,39 eura z titulu nehradenej faktúry č. 4314000790 zo dňa 13.11.2014 (splatná 27.11.2014). Dlžník týmto úkonom jednostranne započítal vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré sú splatné v rozsahu, v akom sa vzájomne kryli. V dôsledku tohto zápočtu pohľadávka veriteľa zaniká v rozsahu 42.161,39 eura a pohľadávka dlžníka zaniká v rozsahu 42.161,39 eura. Rozdiel medzi pohľadávkami dlžníka a veriteľa vo výške 85.383,67 eura dlžník zaplatil veriteľovi prevodom na účet dňa 27.11.2014.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -262 zo dňa 22.06.2016 zamietol žalobu, keď mal za to, že medzi stranami bola sporná len skutočnosť, či má žalovaný nárok na kompenzáciu rozdielu medzi cenou elektriny dohodnutou medzi účastníkmi v zmluve zo dňa 09.12.2013 a cenou, za ktorú mu dodával elektrinu dodávateľ poslednej inštancie, v danom prípade ZSE Energia, a. s.. Nebola sporná skutočnosť, že žalobca prestal dodávať žalovanému elektrinu dňa 11.09.2014 v dôsledku straty spôsobilosti dodávať elektrinu a nebolo sporné ani to, že od 12.09.2014 do 31.10.2014 dodával žalovanému elektrinu dodávateľ poslednej inštancie ZSE Energia, a. s.. Zmluva medzi stranami zanikla dňa 11.09.2014 podľa o energetike. Nakoľko mali strany sporu v článku VII zmluvy zo dňa 09.12.2013 pre prípad administratívneho zaradenia odporcu do režimu poslednej inštancie v zmysle o energetike dohodnutú finančnú kompenzáciu zvýšenej ceny elektriny vo výške rozdielu medzi dohodnutou cenou elektriny a fakturovanou cenou elektriny dodávateľom poslednej inštancie, považoval súd za preukázaný nárok žalovaného na dohodnutú kompenzáciu. Výška kompenzácie nebola medzi stranami sporná, súd teda vychádzal z toho, že bola daná vo výške uplatnenej žalovaným faktúrou č. 4314000790 zo dňa 13.11.2014 v sume 42.161,39 eura. Medzi stranami nebola sporná výška pohľadávky žalobcu za dodávky elektriny v čase účinnosti zmluvy vo výške 127.545,06 eura. K zániku pohľadávky žalobcu došlo zaplatením sumy 85.383,67 eura žalovaným dňa 27.11.2014, čo bolo preukázané výpisom z účtu žalovaného na č. l. 89 spisu. K zániku zvyšnej časti pohľadávky žalobcu v sume 42.161,39 eura došlo jednostranným písomným zápočtom žalovaného zo dňa 24.11.2014 podľa . Došlo teda k zániku pohľadávky žalovaného započítaním, preto súd žalobu zamietol. K termínu zániku pohľadávky žalobcu započítaním súd uviedol, že k nemu preukázateľne došlo prejavom právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 22.06.2016, keď započítací prejav zo dňa 24.11.2014 nespĺňal náležitosti stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie (pohľadávka žalovaného nebola ešte splatná).

8. Proti vydanému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( - ďalej len "CSP"), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Poukázal na to, že zmluva o dodávke elektriny zanikla v súlade s 18 ods. 7 zákona o energetike dňom, keď žalobca stratil spôsobilosť dodávať elektrinu (11.09.2014), teda pred začatím dodávky poslednej inštancie (12.09.2014). Prevádzkovateľ distribučnej sústavy Západoslovenská distribučná, a. s. sa dozvedel o ukončení zmluvy o zúčtovaní odchýlky najskôr 11.09.2014 a nasledujúci deň 12.09.2014 informoval o začatí dodávky poslednej inštancie zákonom určené subjekty, vrátene ZSE Energia, a. s.. Zo sledu udalostí logicky vyplýva, že žalovaný nebol a ani nemohol byť administratívne zaradený do režimu poslednej inštancie už 15 dní pred začatím dodávky poslednej inštancie (pred 12.09.2014), t. j. pred tým, ako sa o tom dozvedel prevádzkovateľ distribučnej sústavy a dodávateľ poslednej inštancie. Žalobca preto vyhodnotil záver súdu prvej inštancie ako argumentačne neudržateľný a absolútne nereflektujúci skutkové a právne okolnosti prípadu. Keďže záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o dodávke elektriny v čase režimu dodávky poslednej inštancie od 12.09.2014 do 31.10.2014 netrval, podmienky vzniku nároku na finančnú kompenzáciu neboli kumulatívne splnené. Povinnosť finančne nahradiť zvýšenú cenu elektriny v zmysle čl. VII zmluvy o dodávke elektriny žalobcovi nikdy nevznikla. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 42.161,40 eura (bez príslušenstva) z faktúry č. F201400842 tak nemôže byť "započítacím" úkonom žalovaného zo dňa 24.11.2014, resp. zo dňa 22.06.2016 žiadnym spôsobom dotknutý. Navyše, súd prvej inštancie konštatoval, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo až na pojednávaní dňa 22.06.2016, nakoľko započítací prejav zo dňa 24.11.2014 nespĺňal náležitosti stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie. Súd pritom vôbec nezohľadnil, že pohľadávka žalobcu nepozostáva len z istiny, ale aj príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 42.161,40 eura od 16.09.2014 do zaplatenia, ktorý ku dňu údajného zániku žalobcovej pohľadávky započítaním (22.06.2016) predstavoval sumu 6.897,26 eura. Napriek tomu, že "započítaním" mohlo dôjsť nanajvýš k zániku istiny a nie príslušenstva, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Ani pri akceptácii záveru o vzniku nároku žalovaného na finančnú kompenzáciu by pohľadávka žalobcu nemohla zaniknúť započítaním. Žalovaný ju totiž započítal proti uplatnenej pohľadávke až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu PB Power Trade, a. s. uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 22.10.2014, sp. zn. (rozhodnutie zverejnené dňa 28.10.2014 v OV č. 206/14), hoci si ju do tohto konkurzu neprihlásil. Započítanie bolo evidentne vykonané v rozpore s zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. neplatne.

Súd prvej inštancie sa touto námietkou vôbec nezaoberal napriek tomu, že ju vyslovene spomína na strane 4 odôvodnenia svojho rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej jednoznačne vyplývalo, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá kritériám obsiahnutých v a , predovšetkým ohľadne okamihu zaradenia žalovaného do režimu poslednej inštancie a v nadväznosti na chybný právny názor aj ohľadne splnenia predpokladov vzniku nároku žalovaného na finančnú kompenzáciu. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku, musí byť nevyhnutne zrozumiteľné a presvedčivé pre strany a pre akéhokoľvek adresáta. Vo vzťahu k zoznamu pohľadávok predloženého žalobcom na pojednávaní dňa 22.06.2016 za účelom preukázania tvrdenia, že žalovaný neprihlásil svoju domnelú pohľadávku na finančnú kompenzáciu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu, súd prvej inštancie skonštatoval, že nejde o písomnosť, ktorú by bolo možné v konaní použiť ako listinný dôkaz, pretože údaje nachádzajúce sa v ňom sú napísané v písme minimálnych rozmerov a teda sú predložené fotokópie vo veľkej časti nečitateľné. Zoznam pohľadávok veriteľov, konkrétne pre konanie určujúci stĺpec s označením "veriteľ", je síce formulovaný písmom menšej veľkosti, no text je v tejto časti bez väčšej námahy plne čitateľný. To, že súd subjektívne vnímal text listiny ako nečitateľný a odmietol vynaložiť minimálne úsilie na to, aby sa s jeho obsahom oboznámil, nemôže za žiadnych okolností aprobovať ignorovanie navrhnutého dôkazu. Súd prvej inštancie svojím svojvoľným, arbitrárnym a neodôvodneným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu v zmysle SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

9. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho posúdenia veci a bolo vydané po dôkladnom a starostlivom posúdení všetkých dôkazov, a to v súlade so zákonom, pričom je rozhodnutím správnym a spravodlivým. Súd prvej inštancie postupoval ústavne konformným spôsobom, vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými argumentmi, ktoré žalobca aj žalovaný v konaní uviedli. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. - 287 zo dňa 31.10.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -262 zo dňa 22.06.2016 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že súd prvej inštancie odvodil nárok žalovaného na kompenzáciu rozdielu medzi cenou elektriny dohodnutou medzi účastníkmi v zmluve zo dňa 09.12.2013 a cenou, za ktorú mu dodával elektrinu dodávateľ poslednej inštancie (ZSE Energia, a. s.) z vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , pričom mal za to, že žalovaný bol administratívne zaradený do režimu poslednej inštancie ešte v čase trvania účinnosti zmluvy, teda 15 dní pred začatím dodávok elektriny zo strany ZSE, a. s., t. j. 15 dní pred dňom 12.09.2014, pričom zmluva medzi stranami zanikla dňa 11.09.2014. Ako však k uvedenej skutočnosti mohlo dôjsť počas trvania zmluvy, keď sa o zániku zmluvy prevádzkovateľ distribučnej sústavy Západoslovenská distribučná, a. s. mohol dozvedieť najskôr v deň jej zániku 11.09.2014 a až následne informovať o začatí dodávky poslednej inštancie zákonom určené subjekty, vrátane dodávateľa poslednej inštancie (ZSE, a. s.), však už súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení bližšie nevysvetlil. Súd prvej inštancie sa tiež relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, že započítanie nie je možné z dôvodu neprihlásenia pohľadávky žalovaného do konkurzného konania úpadcu. Za účelom preukázania uvedenej skutočnosti žalobca predložil súdu ako listinný dôkaz zoznam pohľadávok veriteľov úpadcu, ktorý súd prvej inštancie neakceptoval z dôvodu, že údaje v ňom uvedené sú napísané v písme minimálnych rozmerov a teda sú vo veľkej časti nečitateľné. Odvolací súd konštatoval, že predložené listiny sú voľným okom len ťažko čitateľné, bez ohľadu na uvedenú skutočnosť sa však súd prvej inštancie mal v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadať s tým, či vykonaný zápočet zo dňa 22.06.2016 možno akceptovať s poukazom na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Voči uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. - 287 zo dňa 31.10.2017 podal žalovaný dovolanie, toto však bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté uznesením č. k. - 386 zo dňa 31.07.2019.

12. Dňa 02.01.2020 žalovaný doručil súdu jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, v zmysle ktorého si voči nároku žalobcu vo výške 127.545,06 eur z titulu neuhradených faktúr uplatnil pohľadávku vo výške 42.161,39 eur z titulu neuhradenej faktúry č. 4314000790, kde rozdiel medzi pohľadávkami bol žalovaným doplatený prevodom na účet ešte dňa 27.11.2014.

13. Dňa 09.01.2020 žalovaný súdu doručil námietku premlčania voči všetkým nárokom žalobcu a námietku premlčania voči všetkým nárokom úpadcu Power Trade, a.s., kde zároveň uviedol, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 27.11.2014 sumu vo výške 85.383,67 eur, kde výslovne žalovaný pri zaplatení neuviedol, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, kde mal byť s poukazom na publikovanú judikatúru - R 13/1990 uhradený dlh najskôr splatný. Úhradou sumy 85.383,67 eur došlo k úhrade najskôr splatných dlhov vrátane faktúry č. 201400842 splatnej dňa 15.09.2014. Dlh z tejto faktúry zanikol zaplatením dňa 27.11.2014 v celom rozsahu a žalovaná suma 42.161,40 nemôže spočívať v nezaplatení faktúry č. 201400842.

14. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.05.2020 poukázal na viaceré započítania uskutočnene žalobcom, kde započítaním zo dňa 24.11.2014 žalovaný nepochybne sledoval vysporiadanie svojich peňažných záväzkov voči žalobcovi. Jednostranným zápočtom zo dňa 24.11.2014 chcel žalovaný nepochybne dosiahnuť čiastočné uspokojenie žalobcu. Keďže ale voči nemu nikdy reálne pohľadávku nemal a započítanie vykonal v rozpore s § 54 ods. 2 ZoKR, nemohol vyvolať účinky platného započítania. Avšak to, či započítaním došlo k zániku pohľadávok, je na účely posúdenia, či dlžník uznáva svoj záväzok bez právneho významu. Významné je v tejto súvislosti výlučne posúdenie, či veriteľ mohol z jeho konania usudzovať, že uznáva svoj záväzok aj vo zvyšnom rozsahu. Formulácie použité v liste zo dňa 24.11.2014 jednoznačne nasvedčujú tomu, že si je žalovaný svojho záväzku voči žalobcovi plne vedomý a nepopiera ho. Zároveň v ňom avizoval, že rozdiel medzi pohľadávkami dlžníka a veriteľa doplatí. Tým navodil u žalobcu dojem, že svoj záväzok bez rozporu uznáva. Čiastočným plnením zo dňa 27.11.2014 tento dojem iba potvrdil. Keďže svoj dlh nenamietal, žalobca nemal dôvod domnievať sa o opaku. Ak žalovaný chcel zamedziť zákonom predpokladaným následkom jeho konania, mal uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré dlh neuznáva. Uznaním záväzku došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty všetkých čiastkových nárokov žalobcu vyplývajúcich z jednotlivých faktúr. Od momentu uznania záväzku začala zároveň plynúť nová premlčacia lehota pre celý dlh. Z tohto dôvodu nebolo možné pri čiastočnom plnení zohľadniť pôvodné dátumy splatnosti konkrétnych faktúr. Žalobca si plnenie žalovaného účtovne priradil k jednotlivým faktúram, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 11.03.2016. Žalovaný vykonal totožný započítací úkon aj v priebehu súdneho konania, a to listom zo dňa 22.06.2016 a na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v ten istý deň. Jednostranný zápočet adresoval žalovaný žalobcovi opakovane, a to listom zo dňa 30.12.2019, teda iba osem dní predtým, ako vzniesol námietku premlčania. Uplatňovaný nárok predstavuje pohľadávku žalobcu za dodanú elektrickú energiu, ktorú žalovaný skutočne spotreboval. Cieľom námietky premlčania, ktorú žalovaný špekulatívne vznáša, je vyhnúť sa zaplateniu svojho dlhu. Pohľadávky žalobcu sa mali podľa žalovaného premlčať najneskôr k 31.10.2018. V tom čase bola vec vrátená súdu prvej inštancie z odvolacieho súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby námietku premlčania vzniesol v ktoromkoľvek podaní alebo na jednom z pojednávaní nariadených na prejednanie veci. Urobil tak až takmer rok a pol po tom, čo malo dôjsť k premlčaniu a po tom, čo opakovane vykonal započítanie. Námietkou premlčania žalovaný účelovo mení svoju doterajšiu procesnú obranu, ktorú súd považoval za nepreukázanú. Žalobca tiež vzniesol námietku premlčania proti domnelej pohľadávke žalovaného z faktúry č. 431400090 zo dňa 13.11.2014 v celej výške 42.161,39 eur. Pohľadávka mala byť splatná ku dňu 27.11.2014. Od nasledujúceho dňa tak začala plynúť premlčacia lehota, v ktorej si pohľadávku voči spoločnosti PB Power Trade, a.s. mohol žalovaný riadne uplatniť. Na majetok spoločnosti PB Power Trade, a.s. bol ku dňu 28.10.2014 vyhlásený konkurz, jediným možným spôsobom uplatnenia pohľadávky preto bolo jej prihlásenie v zmysle § 28 a nasl. ZoKR. V rámci premlčacej lehoty si žalovaný pohľadávku neprihlásil, čim zapríčinil jej márne uplynutie, keď si pohľadávku prihlásil až dňa 04.12.2019, kde táto bola následne správcom popretá. Žalobca zároveň naďalej zotrváva na tom, že žalovanému nárok na finančnú kompenzáciu nevznikol.

15. Na pojednávaní nariadenom na deň 21.05.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že po hmotnoprávnej stránke námietka žalovaného nie je dôvodná, nakoľko z konania žalovaného vyplýva, že započítacím úkonom a následným čiastočným plnením uznáva celý záväzok v celom rozsahu, ako ho aj on sám identifikoval, tým pádom keď následne poskytol čiastočné plnenie, nebolo možné prihliadať na pôvodné dátumy splatnosti. Plnenie žalovaného si potom žalobca účtovne a administratívne priradil

tak, ako už bolo uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach už len pre svoje interné účely. Vzhľadom na to, že žalovaný už predtým uznal celý dlh, ktorý plnil, nebolo potrebné, aby následne zaplatenú sumu vo výške 85.383,67 eur žalobca konkrétne priraďoval k jednotlivým faktúram. Právny zástupca žalobca uviedol, že má za to, že týmto uznaním vznikol jeden homogénny celok, čiže uznanie celého dlhu vo výške 127.545,06 eur. Podľa jeho názoru ust. § 330 Obch. zákonníka sa nevzťahuje na tú situáciu, ak dlžník uzná celý záväzok ako celok, ale upravuje situácie, aby nedošlo k špekulatívnym zápočtom zo strany veriteľa. V procesnej rovine námietka prichádza značne oneskorene, k premlčaniu pohľadávky tak ako uvádza žalovaný, by došlo viac ako rok a pol predtým, než námietku vzniesol, ešte osem dní predtým než vzniesol námietku žalovaný opäť vykonal započítací prejav, konanie žalovaného sa javí ako špekulatívne. Aj k prihláseniu pohľadávky do konkurzného konania došlo značne oneskorene a táto je teraz predmetom incidenčného sporu.

16. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní uviedol, že nikdy nedošlo zo strany žalovaného k uznaniu záväzku, nedostatok započítania vytkol už v roku 2015 a námietku premlčania v roku 2015 ani nemohol vzniesť. Námietka premlčania vzišla z preštudovania celého spisu. Poukázal na judikát R13/1990 podľa ktorého, ak pri plnení dlhu dlžník neuvedie, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný. Hoci by mohol byť aj premlčaný. V tomto prípade bola žaloba podaná len na jednu faktúru z roku 2014, č. 00842, táto faktúra bola v zmysle vyššie uvedeného judikátu uhradená sumou 85.383,67 eur, ktorá bola zo strany žalovaného zaplatená. Ostatné faktúry neboli žalované a voči týmto vzniesol námietku premlčania. Právny zástupca žalovaného uviedol, že uznanie dlhu má zákonom predpísané pravidlá a v danom prípade sa nejedná o jeden homogénny dlh, ale o viacero dlžných súm, vyplývajúcich zo siedmich faktúr, kde v tomto konaní je uplatňovaná dlžná suma iba z jednej konkrétnej faktúry. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu neboli započítania v r. 2014 a 2016 platné, z tohto dôvodu urobil ďalšie v r. 2019.

17. Právny zástupca žalobcu v reakcii poukázal na jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 24.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalovaný uznáva pohľadávky v celej výške vo výške 127.545,06 eur a voči tejto sume si započítava vlastnú pohľadávku vo výške 42.161,39 eur a rozdiel medzi týmito sumami uhrádza veriteľovi. Z tohto má za to, že tento dlh v tejto konkrétnej výške bol uznaný v celej tejto sume a sumu, ktorú žalovaný plnil už nie je možné priraďovať k jednotlivým faktúram, ale už len k celej žalovanej sume.

18. Právny zástupca žalovaného v reakcii uviedol, že z návrhu je zrejmé, že je žalovaný nárok z konkrétnej faktúry a zo spisu je zrejmé, že táto bola žalovaným uhradená v zmysle judikatúry R13/1990.

19. Z týchto predložených listín súd zistil nasledujúci skutkový stav:

- zo Zmluvy o dodávke elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb č.267/1/DISURC/64/2014 zo dňa 9.12.2013 (č.l. 3-6) vyplýva, že sa ňou žalobca zaviazal žalovanému dodávať elektrinu a žalovaný sa zaviazal dodanú elektrinu odobrať a zaplatiť dohodnutú cenu. Zmluva bola uzatvorená podľa Obch. zákonníka, o energetike a nar. vlády SR č., ktorou sa upravujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou;

- podľa článku II. zmluvy elektrinu žalobca dodával do miest uvedených v prílohe č.2, pričom sa jednalo o tri odberné miesta, čas začatia dodávky je 01.01.2014 a odberné miesto je pripojené do distribučnej sústavy prevádzkovanej Západoslovenskou distribučnou, a.s.;

- podľa článku III. zmluvy žalobca ako dodávateľ má uzatvorenú zmluvu o zúčtovaní odchýlok - spoločnosťou OKTE a.s. a vyhlasuje, že preberá za žalovaného ako odberateľa zodpovednosť za odchýlku v plnom rozsahu;

- podľa článku V. bod 7. zmluvy má žalobca v prípade omeškania žalovaného s platením nárok na úrok z omeškania 9,25% ročne z dlžnej sumy za každý deň omeškania;

- podľa článku VI. bod 1. zmluva nadobúda platnosť dňom podpisu a účinnosť dňom 1.1.2014 o 00.00 hod., kedy začne dodávka elektriny. Zmluva je uzatvorená na dobu určitú od 1.1.2014 do 31.12.2014;

- podľa článku VII. zmluvy v prípade, že žalovaný bude administratívne zaradený počas trvania zmluvy do režimu poslednej inštancie v zmysle o energetike, je žalobca povinný žalovanému finančne kompenzovať zvýšenú cenu elektriny vo výške rozdielu medzi dohodnutou cenou elektriny a fakturovanou cenou elektriny dodávateľom poslednej inštancie;

- faktúrou č.F201400842 zo dňa 31.07.2014 fakturoval žalobca žalovanému za dodanú elektrinu cenu 57.574, 04 eura. Faktúra bola splatná dňa 15.9.2014 a táto je zároveň podkladom pre podanie žaloby v tomto konaní;

- z ďalších predložených faktúr súd zistil, že k vyššie uvedenej zmluve bolo vystavených celkovo sedem faktúr s nasledujúcou splatnosťou: 1. faktúra č. F201400840 na sumu 2.705,90 eur splatná dňa 15.09.2014, 2. faktúra č. F201400841 na sumu 12.753,66 eur splatná dňa 15.09.2014 3. faktúra č. F201400842 na sumu 57.574,04 eur splatná dňa 15.09.2014 4. faktúra č. F201400957 na sumu 2.521,47 eur splatná dňa 14.10.2014 5. faktúra č. F201400958 na sumu 9.928,93 eur splatná dňa 14.10.2014 6. faktúra č. F201400959 na sumu 45.443,46 eur splatná dňa 14.10.2014 7. faktúra č. F20140120 na sumu 2.583,07 eur splatná dňa 30.10.2014, kde faktúra č. F201400842 na sumu 57.574,04 bola splatná ako jedna z troch najskôr splatných faktúr vystavených žalobcom.

- z predloženého výpisu z účtu zo dňa 27.11.2014 súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 85.383,67 eur, pričom výpis neobsahuje žiadne identifikačné údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť ktorého dlhu z ktorej faktúry/ktorých faktúr sa táto platba žalovaného týka.

- jednostranným písomným zápočtom zo dňa 24.11.2014 započítal žalovaný svoju pohľadávku vo výške 42.161,39 eura z faktúry č. 4314000790 voči pohľadávkam žalobcu vo výške 127.545,06 eura v rozsahu ich krytia, t. j. 42.161,39 eura. Jednostranný zápočet žalovaný zaslal žalobcovi dňa 25.11.2014. Rozdiel vo výške pohľadávok žalobcu v sume 85.383,67 eura žalovaný zaplatil dňa 27.11.2014.

- žalovaný v priebehu konania vykonal ďalšie dve započítania, a to na pojednávaní dňa 22.06.2016 a započítaním doručeným súdu dňa 02.01.2020

20. Medzi stranami sporu bola sporná tá skutočnosť, či má žalovaný nárok na kompenzáciu rozdielu medzi cenou elektriny dohodnutou medzi účastníkmi v zmluve zo dňa 9.12.2013 a cenou, za ktorú mu dodával elektrinu dodávateľ poslednej inštancie, v danom prípade ZSE Energia, a.s.. Ďalej žalobca namietal nesplnenie zákonných predpokladov pre prípadné započítanie vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného a po vrátení veci z odvolacieho súdu bolo zo strany žalovaného namietané, že dlh z faktúry č. F201400842 zanikol, keďže zaplatená suma vo výške 85.383,67 eur mala byť započítaná na najskôr splatné faktúry, kde faktúra č. F201400842 na základe ktorej si žalobca uplatnil nárok v tomto konaní bola uhradená vyššie uvedenou platbou. Strany sporu tiež namietali premlčanie jednotlivých vzájomných nárokov. Nebola sporná skutočnosť, že žalobca prestal dodávať žalovanému elektrinu dňa 11.9.2014 v dôsledku straty spôsobilosti dodávať elektrinu a tiež nebolo sporné, že od 12.09.2014 do 31.10.2014 dodával žalovanému elektrinu dodávateľ poslednej inštancie ZSE Energia, a.s.. Sporné nebolo ani uhradenie sumy 85.383,67 eur žalovaným žalobcovi.

21. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona: Podľa o energetike , ak dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu alebo zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu, zmluva o dodávke elektriny alebo zmluva o dodávke plynu alebo zmluva o združenej dodávke elektriny alebo zmluva o združenej dodávke plynu zaniká dňom, keď dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn.

Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa , za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

Podľa , ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

Podľa , pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

22. V zmysle ust. (ďalej aj len "OBZ") je daná zásada, že primárny význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta, má vôľa dlžníka. Dlžník jednostranným vyhlásením rozhoduje o tom, ktorý z viacerých záväzkov voči veriteľovi plní, pričom vyhlásenie dlžníka o započítaní plnenia urobené neskôr, nemá význam, pretože relevantné je určenie záväzku k okamihu, keď žalovaný poskytuje plnenie veriteľovi. Ak dlžník nevyužije svoje právo určiť záväzok, ktorý plní, započíta sa plnenie na dlh najskôr splatný. Vôľa vtelená do právneho úkonu, t. j. určenie záväzku, ktorý má byť splnený, je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná. Pri viacerých záväzkoch je potom plnený ten z nich, o ktorom dlžník pri plnení prejavil vôľu ho splniť nielen výslovne, ale i mlčky, ak je táto vôľa určitá a zrozumiteľná, kde zároveň platí, že sa plnenie dlžníka použije najskôr na uspokojenie príslušenstva. Pri peňažných záväzkoch sa pod pojmom príslušenstvo rozumejú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jeho uplatnením.

23. Žalovaný pri úhrade platby v sume 85.383,67 eur neuviedol, ktorý konkrétny záväzok plní respektíve záväzok z ktorej faktúry touto platbou plní, a teda v zmysle vyššie uvedeného mala byť táto platba započítaná na najskôr splatné faktúry, v tomto prípade faktúry č. F201400840, č. F201400841 a č. F201400842, ktoré boli najskôr splatné, a to dňa 15.09.2014, pričom platbou vo výške 85.383,67 eur zo dňa 27.11.2014 došlo k ich zaplateniu v celom rozsahu, keď žalovaným zaplatená suma pokrýva istinu vyplývajúcu z týchto troch faktúr vo výške 73.033.60 eur (2.705,90 + 12.753,66 + 57.574,04 eur) ako aj úroky z omeškania z týchto troch faktúr vo výške 1.351,12 eur (9,25 % ročný úrok z omeškania za obdobie od 16.09.2014 do 27.11.2014 zo sumy 73.033,60 eur) vzniknuté z vyššie uvedených faktúr do úhrady žalovaného vykonanej dňa 27.11.2014. Ak podkladom pre podanie žaloby je nezaplatenie faktúry č. F201400842, súd musel v zmysle vyššie uvedeného konštatovať, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko táto faktúra bola v zmysle vyššie uvedeného už v celosti zaplatená, kde v priebehu konania zo strany žalobcu nebol urobený procesný úkon, ktorý by smeroval k zmene žaloby, respektíve k uplatneniu tohto nároku z iného titulu než nezaplatenia faktúry č. F201400842.

24. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade vznikol akýsi homogénny celok, kde nebolo možné zohľadniť jednotlivé dátumy splatnosti faktúr. Aj sám žalobca uplatňoval v tomto konaní nárok z konkrétnej faktúry, kde ním uskutočnené započítanie platby žalovaného (uvedené vo vyjadrení žalobcu zo dňa 11.03.2016) nebolo urobené v súlade s ust. , pričom Zmluva o dodávke elektriny neobsahuje inú úpravu započítavania plnení, keď v záverečných ustanoveniach odkazuje na úpravu podľa pre úpravu práv a povinností zmluvou výslovne neupravených. Súd je toho názoru, že ani prípadné uznanie záväzku nemá vplyv na splatnosť jednotlivých faktúr a neznamená, že by tým dochádzalo k zmene ich splatnosti. Uznanie záväzku vyvoláva účinky predpokladané v ust. respektíve (domnienka trvania záväzku v čase uznania, plynutie novej premlčacej doby), ale nemá podľa názoru súdu vplyv na splatnosť jednotlivých faktúr, kde nedochádza akýmsi automatickým spôsobom k zmene ich splatnosti. V danom prípade medzi stranami sporu nedošlo ani k žiadnej novácii ich

záväzkových vzťahov, z ktorej by vyplývala akákoľvek dohoda strán sporu smerujúca k zmene splatnosti faktúr vystavených v súvislosti so Zmluvou o dodávke elektriny.

25. Nakoľko súd dospel k záveru, že žalovaná suma vo výške 42.161,40 eur vyplývajúca z faktúry č. F201400842 bola v celosti zaplatená, teda nárok z tejto faktúry uplatňovaný žalobcom zanikol už uhradením sumy vo výške 85.383,67 eur žalovaným, nepovažoval za potrebné a hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie, týkajúce sa či už prejavov vôle strán sporu ohľadom sporného zmluvného dojednania (čl. VII zmluvy), respektíve riadneho prihlásenia pohľadávky žalovaného do konkurzného konania ako podmienky pre prípadné započítanie nárokov žalovaného voči žalobcovi, respektíve platnosti neplatnosti započítacích prejavov žalovaného voči žalobcovi.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pretože mal žalovaný v konaní plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).