Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8Co-82-2019.pdf
PDF · 133.76 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. v právnej veci žalobcu : Bc. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., Z. XA, zastúpený: KATONA - Advokátska kancelária, s.r.o., Nové Zámky, M. Matunáka 4082/11, IČO: 47237074, proti žalovanému: D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., G. 5, zastúpený: Mgr. Marian Hrbáň, advokát, so sídlom Bratislava, Jelačičova 1, o zaplatenie 3300 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/511/2015-114 zo dňa 05. októbra 2018 jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 300 Eur s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 657, § 451 ods.1,2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník). V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3 300 € s príslušenstvom ako vrátenia pôžičky, ktorú mu mal poskytnúť na základe ústnej dohody, ktorá predchádzala platbe v uvedenej sume, ktorú na žalovaného účet zaslal zo svojho účtu dňa 19.06.2012. Taktiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania a tvrdil, že žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že k žiadnej dohode o pôžičke medzi nimi nedošlo, žalobca mu uvedené peniaze neposkytol ako pôžičku, ale ako úhradu časti dlhu, ktorý voči nemu mal pre neuhradené práce, ktoré žalovaný pre žalobcu vykonal, dodnes mu je ešte dlžný ďalšie peniaze a že týchto 3300 € použil na výplaty zamestnancov. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/511/2015-81 z 02.03.2016 žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď uzavrel, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol žalovanému prevodom na jeho účet poskytol pôžičku v sume 3 300 €. Krajský súd Nitra uznesením 8Co/299/2016-98 z 01.02.2018 zrušil vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa a uviedol, že je treba skúmať, či účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v M. je súkromným účtom žalobcu alebo nie a tiež, že v prípade, že žalobca v konaní nepreukáže, že poskytol žalovanému sumu 3300 € titulom pôžičky, avšak preukáže, že žalovanému túto sumu poskytol a žalovaný neunesie dôkazné bremeno o neexistencii dlhu, je treba sa vysporiadať s otázkou, či uplatnený nárok nesvedčí žalobcovi z iného právneho dôvodu (napr. podľa § 451 ods. 1 OZ).Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané z výpisu z účtu žalobcu č. XXXXXXXXX/XXXX za jún 2012, že žalobca dňa16.09.2012 bezhotovostným prevodom uhradil na účet žalovaného sumu 3 300
€. Z výziev žalobcu na vrátenie pôžičky adresovaných žalovanému zo dňa 12.12.2013 a zo 07.07.2014 spolu s doručenkou o prevzatí tejto výzvy žalovaným dňa 08.07.2014 súd zistil, že žalobca nimi vyzýval žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 3 300 € najneskôr do 31.12.2013. Z listín predložených žalovaným (z kompenzácií a vyčíslení dlhu predložených žalovaným) súd zistil (a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná), že spoločnosť EKRY stav. s.r.o., ktorej konateľom bol v minulosti žalobca, mala v roku voči žalovanému dlh rádovo v tisícoch eur. Zo zmluvy o dielo č. XX/XXXX zo XX.XX.XXXX súd zistil, že spoločnosť EKRY s.r.o. Zemné zastúpená žalobcom a žalovaný sa ňou dohodli na tom, že žalovaný pre objednávateľa vykoná tam uvedené stavebné práce. Z účtovnej evidencie žalovaného súd zistil, že suma 3 300 € bola použitá na výplaty zamestnancov žalovaného. Z potvrdenia o vedení účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vydaného M. a.s. Bratislava dňa 3.10.2018 súd zistil, že išlo o súkromný účet žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že ak sa teda žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdil, že poskytnutie predmetnej sumy súvisí s ústnou zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi účastníkmi konania, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nedostatočne potvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané (z výpisu z účtu žalobcu - a túto skutočnosť uznal i žalovaný), že žalobca na účet žalovaného dňa 19.06.2012 uhradil sumu 3 300 € a to zo svojho súkromného účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. Sporné medzi stranami zostalo to, z akého právneho dôvodu žalobca tieto finančné prostriedky žalovanému uhradil, pričom žalobca tvrdil, že mu poskytol pôžičku a žalovaný tvrdil, že išlo o úhradu časti dlhu spoločnosti žalobcu voči nemu za práce vykonané na základe zmluvy o dielo. Žalovaný v danom prípade popieral existenciu pôžičky od žalobcu, na ktorom preto spočívalo dôkazné bremeno preukázania toho, že predmetné finančné prostriedky žalovanému poskytol z titulu pôžičky. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Pokiaľ účastník konania nedokáže nepochybne preukázať, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke reálne došlo, dostáva sa do dôkaznej núdze. Termín „dôkazná núdza“ znamená, že v prípadnom súdnom spore veriteľ nebude schopný pre nedostatok dôkazov preukázať, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, resp. o aké plnenie z jeho strany išlo v prípade prostriedkov poukázaných v odporcovi. Predmetom súdneho sporu bol nárok na zaplatenie nevrátenej pôžičky na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorej existenciu, t.j. dohodu o tom, že žalobca poskytne žalovanému pôžičku, ktorú sa mu žalovaný zaväzuje vrátiť, žalovaný po celý čas popieral, resp. na základe uznesenia odvolacieho súdu - ktorým je súd prvého stupňa viazaný - posúdenie nároku žalobcu v zmysle § 451 a nasl. OZ, prípadne nároku z iného právneho titulu. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Za situácie, keď uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi vyplýva iba z tvrdenia žalobcu, súd vychádzal pri posudzovaní jej existencie zo skutkových zistení. Žalobca neuniesol svoju procesnú dôkaznú povinnosť (§ 132 ods. 1 CSP), t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti). Súd preto konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by došlo k poskytnutiu pôžičky tak ako to tvrdil. Zároveň je však nepochybne preukázané, že žalobca zo svojho súkromného účtu previedol na súkromný účet žalovaného sumu 3 300 € dňa 19.06.2012. V konaní teda bolo zhodnými výpoveďami strán sporu i potvrdením banky (M. a.s. Bratislava dňa 3.10.2018) nepochybne preukázané, že účet, z ktorého bola suma 3300 € žalovanému poukázaná, patrí žalobcovi ako fyzickej osobe a teda ide o jeho súkromný účet (nie firemný, prípadne patriaci spoločnosti EKRY). V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (bod 20 uznesenia 8Co/299/2016-98 z 01.02.2018) súd nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy posúdil podľa ustanovení § 451 a nasledujúcich OZ. Je totiž nesporne preukázané, že žalobca žalovanému sumu 3 300 € poskytol a ten ju prijal, pričom išlo o súkromné prostriedky žalobcu, čo je zrejmé z toho, že ich poukázal na účet žalovaného zo svojho
súkromného účtu, nie z účtu spoločnosti EKRY. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemohol postupovať podľa § 330 Obchodného zákonníka a započítať tieto prostriedky na dlh spoločnosti EKRY ako to žalovaný tvrdil. Z toho vyplýva (zhodne so záverom odvolacieho súdu uvedeným v bode 19 uznesenia z 01.02.2018), že žalobca síce v konaní nepreukázal, že by bol poskytol žalovanému sumu 3 300 € titulom pôžičky, avšak preukázal, že tieto prostriedky žalovanému poskytol a zároveň platí, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o neexistencii dlhu (nepreukázal totiž, že by bol túto sumu žalobcovi vrátil) a tiež nemohol s ňou nakladať podľa § 330 ObZ ( viď bod 26 tohto rozsudku ). Z vyššie uvedených dôvodov súd uzavrel, že za tohto skutkového a právneho stavu je treba vec posúdiť podľa ustanovení § 451 a nasledujúcich OZ o bezdôvodnom obohatení. Je totiž zrejmé, že žalobca žalovanému poskytol sumu 3 300 € zo súkromných prostriedkov, pričom nebolo preukázané, že by išlo medzi stranami o pôžičku (bod 24 tohto rozsudku ) a žalovaný túto sumu nemohol započítať na žiadnu z pohľadávok voči spoločnosti EKRY. Uvedenú sumu žalovaný dosiaľ nevrátil, čím sa bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 OZ) a toto obohatenie je povinný vydať žalobcovi (§ 456 OZ). Súd zaviazal žalovaného i k zaplateniu úroku z omeškania, nakoľko je nesporné, že žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní a to najneskôr od 01.01.2014, keď podľa výziev žalobcu, ktoré žalovaný prevzal osobne, mal dlh vrátiť do 31.12.2013. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný dôvodiac s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b),d),e),g), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci uviedol, že súd je žalobným návrhom viazaný, v sporovom konaní, kde platí zásada prejednacia a dispozičná, musí žalobca už v podanej žalobe uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a musí uviesť rozhodujúce skutočnosti a potrebné dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v spore. Bol názoru, že žalobca v konaní neuniesol svoju procesnú dôkaznú povinnosť (§ 132 CSP), neuniesol dôkazné bremeno. Uvedené konštatuje vo svojom rozsudku aj sám súd, keď v odôvodnení na strane 5, v bode 24. Súd preto konštatuje, že žalobca nepreukázal, že by došlo k poskytnutiu pôžičky tak, ako to tvrdil. Súd vykonal „nadprácu“, keď žalobcu jednak poučil, že si má predmetnú sumu uplatňovať ako bezdôvodné obohatenie a prekvalifikoval domnelý nárok na predmetné bezdôvodné obohatenie. Ak by aj konštatoval, že došlo k takémuto neoprávnenému majetkovému prospechu (čo odmieta), domnieva sa, že nárok na vrátenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa zákona premlčaný. S poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka uviedol, že k predmetnej platbe, úhrade došlo dňa 19.06.2012 a k podaniu žaloby, uplatneniu si domnelého nároku na súde došlo až dňa 30.07.2014, preto vznáša námietku premlčania. Postoj žalobcu niesol isté znaky špekulatívnosti, nakoľko v samotnom popise platby pri jej uhrádzaní elektronicky tento uviedol dovetok, že to uhrádza ako „konateľ Ekry stavebná spoločnosť“, takže jeho tvrdenie, že sumu uhrádzal ako súkromná osoba nie úplne obstojí v danom kontexte. Ešte zaujímavejšie vyznieva v danom kontexte ďalší fakt, že dňa 02.07.2014 vložil žalobca v hotovosti osobne z nepochopiteľných dôvodov na účet žalovaného 0,50 Eur a označil to ako pôžička v popise, akoby chcel niečo dodatočne konvalidovať, pričom žalovaný ho o žiadnu pôžičku a to ani v uvedenej výške nikdy nežiadal. Nijakou pôžičkou neargumentoval ani v emailovej komunikácii zo dňa 06.07.2012, kedy argumentoval sumami zádržného pri otázke žalovaného, resp. jeho zamestnanca, ako uvedené sumy zúčtovať, resp. proti ktorým dlhovaným sumám ju majú započítať, nespomínal žiadnu pôžičku, ani žiadnou pôžičkou neargumentoval. Otázka, či to celé nevyplýva (zmena postoja žalobcu) z toho, že došlo k zmene okolností v tom, že žalobca prestal byť konateľom spoločnosti (dlžníka žalovaného) EKRY, za ktorú plnil, uhrádzal dlh žalovanému. Pokiaľ ide o argumentáciu v odôvodnení rozhodnutia na strane 5 bod 27. mal za to, že žalovaný nemal prečo preukazovať vrátenie sumy žalobcovi, nakoľko mu nemal čo vracať, keďže žalobca mu nič nepožičal a žalovaný žiadny dlh voči žalobcovi nemal, naopak, žalobca, resp. firma EKRY, v ktorej bol žalobca spoločníkom a konateľom, mala dlhy voči žalovanému. Zároveň namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko žalobca plnil na účet firmy podnikateľa D. D. P. a túto mal teda aj žalovať a nie fyzickú osobu D. P..
3. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalovaný v odvolaní bližšie nešpecifikuje, aké procesné podmienky neboli splnené, ani v čom má spočívať nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým mal súd znemožniť strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rovnako nešpecifikuje vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K námietke zo strany žalovaného, že súd neúplne zistil skutkový stav, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené, poukázal na ustanovenie § 154 CSP a uviedol, že strany sporu mali možnosť uplatňovať prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku až do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí. Žalovaný ani v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval, o aké prostriedky procesnej obrany a procesného útoku má ísť. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný bol prítomný na pojednávaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, mal možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, avšak tak neurobil. K námietke zo strany žalovaného, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/299/2016 zo dňa 01.02.2018, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, a v súlade s ktorým súd prvej inštancie aj postupoval a jednak aj na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný právny dôvod bezdôvodné obohatenie, na základe ktorého žalobcovi svedčí uplatnený nárok podanou žalobou. Tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie vykonal „nadprácu“ tým, že poučil žalobcu, že si má nárok uplatňovať ako bezdôvodné obohatenie neobstojí, nakoľko žalobca vychádzal z vykonaného dokazovania a právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ktoré uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené aj žalovanému a bol s ním oboznámený. K vznesenej námietke premlčania poukázal na ustanovenia § 149, § 152, § 154 a § 366 CSP a uviedol, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuplatnil prostriedok procesnej obrany -hmotnoprávny úkon- námietku premlčania včas, hoci tak mohol urobiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí v zmysle § 154 CSP, bol prítomný na pojednávaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, rovnako mu bolo doručené uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 01.02.0018, mal možnosť sa s ním oboznámiť, nepreukázal splnenie niektorej z podmienok, ktoré predpokladá § 366 CSP, ktoré by mu umožňovalo v odvolacom konaní uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, teda aj námietku premlčania, ktoré neboli žalovaným uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie jeho nekonaním. Na neskoro uplatnený prostriedok procesnej obrany
- vznesenú námietku premlčania sa neprihliada. Zároveň sa nestotožňuje ani s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú považuje za účelovú.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Dôvodom vzniku záväzku podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Jedným zo štyroch foriem bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. Bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie sa chápe aj ako predmet záväzkovo právneho vzťahu. Tento predmet má na mysli § 456, pokiaľ ustanovuje, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je v ňom síce formulovaná neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie § 451 ods. 1 nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Druhým subjektom tohto vzťahu, t.j. tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.
14. V danej právnej veci sa žalobca žalobou zo dňa 30.07.2014 domáhal zaplatenia sumy 3 300 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3 300 eur od 01.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom dlhu podľa zmluvy o peňažnej pôžičke uzatvorenej v ústnej forme medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorú peňažnú pôžičku žalobca poskytol žalovanému zo svojho účtu prevodom na účet žalovaného dňa 19.06.2012. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy a to výpis z účtu (č. l. 3 spisu) o tej skutočnosti, že dňa 19.06.2012 bola z účtu žalobcu vedeného v M. č. XXXXXXXXX/XXXX odoslaná elektronicky platba v sume 3 300 eur na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením -finančná výpomoc Bc. D., konateľ, Ekry stavebná spoločnosť s.r.o. a s uvedením rodného čísla žalobcu a pokus o zmier zo dňa 12.12.2013, ako aj pokus o zmier zo dňa 07.07.2014, ktorými žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 3 300 eur poskytnutej žalobcom žalovanému titulom finančnej výpomoci/pôžičky (č. l. 5 až 7 spisu). Žalovaný navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú dôvodiac tým, že strany sporu neuzavreli zmluvu o peňažnej pôžičke. Žalovaný tvrdil, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o. uhradil žalovanému ako dodávateľovi predmetnú sumu ako dlh na neuhradených faktúrach podľa zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ako dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia predložil súdu tiež listinné dôkazy a to zmluvu o dielo č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi spoločnosťou EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456, č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, zastúpenú konateľom Bc. O. D. (ako objednávateľom) a D. P. D., Gúgska 5, Nové Zámky, IČO: 34 966 978, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 29 - 33 spisu), uznanie záväzku zo strany obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 zo dňa 04.02.2013 voči D. P. D., Gúgska 5, Nové Zámky, IČO: 34 966 978 (č. l. 26 spisu) k 31.12.2012 s vykázaným zostatkom na odberateľskom účte u žalovaného vo výške 35 759,24 eur, mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným a to mailovú komunikáciu žalovaného (č. l. 66 spisu) zo dňa 06.07.2012 obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 v ktorej žalovaný žiadal žalobcu ako konateľa obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 Bc. O. D. o priradenie prijatej sumy 3 300 eur k faktúram č. 11VF0041 1.270,66 eur, 11VF0042 675,96 eur,
11VF0048 1.353,38 eur a mailovú komunikáciu Bc. O. D. žalovanému (č. l. 67 spisu) v ktorej Bc. O. D. s uvedeným nesúhlasil, dôvodiac tým, že vyčíslené faktúry sú podľa ZoD a sú sumy zádržného. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. vyplýva, že žalobca bol spoločníkom obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 v čase od 20.04.2011 do 06.10.2014 a v čase od 20.04.2011 do 25.09.2014 bol jej konateľom. Žalobca po zrušení veci odvolacím súdom uznesením č. k. 8Co/299/2016-98 zo dňa 01.02.2018 trval na podanej žalobe, navrhol žalobe vyhovieť titulom dlhu podľa peňažnej pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému, resp. titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na dôvodoch zamietnutia žaloby. Z potvrdenia M. Z., a.s. zo dňa 03.10.2018 o vedení účtu vyplýva, že účet číslo XXXXXXXXX/XXXX patrí žalobcovi ako fyzickej osobe (nepodnikateľovi).
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi názormi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
16. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods.1 písm. a), b),d),e),g), f) a h) CSP.
17. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
18. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
19. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázkach právneho posúdenia veci sporných otázok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, právneho dôvodu plnenia žalobcu žalovanému (ktoré sú predmetom odvolacieho konania) zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 657, § 451 ods.1,2, § 456 Občianskeho zákonníka, že žalobca nepreukázal poskytnutiu peňažnej pôžičky žalovanému. S poukazom na nesporne preukázanú skutočnosť, že žalobca zo svojho súkromného účtu (nie podnikateľského účtu) a zo súkromných prostriedkov previedol na súkromný účet žalovaného (nie podnikateľský účet) sumu 3 300 € dňa 19.06.2012, (t.j. nie z účtu obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti v rozhodnom období), posúdil právny nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy podľa ustanovení § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (plnenie bez právneho dôvodu), keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o neexistencii dlhu a nepreukázal, že by bol túto sumu žalobcovi vrátil. Z uvedeného dôvodu potom žalovaný ako podnikateľ nemohol podľa § 330 Obchodného zákonníka započítať tieto finančné prostriedky na dlh voči obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu úroku z omeškania, keďže žalovaný bol s platením peňažného dlhu v omeškaní a to najneskôr od 01.01.2014, keď podľa výziev žalobcu, ktoré žalovaný prevzal osobne, mal dlh vrátiť do 31.12.2013.
20. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena. Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh skutočností preukázať.
21. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či žalobca aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
22. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
23. V prípade, že veriteľ (žalobca) neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech. Odlišná je situácia v prípade, ak bolo v konaní preukázané, že suma pôžičky bola prevedená z účtu veriteľa na účet dlžníka. V situácii, keď suma prevedená na účet dlžníka nepredstavovala pôžičku od veriteľa a žiadny iný právny dôvod tohto plnenia nie je v súdnom konaní preukázaný, je potrebné vziať do úvahy možnú právnu kvalifikáciu rozhodujúcich skutočností ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka.
24. Ak je žalobou uplatnený nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkových tvrdení, že bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke a žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti, avšak podľa názoru súdu nie je preukázaná existencia zmluvy o pôžičke a iný dôvod pôžičky nie je tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (Ro NS ČR z 11.12.2009, sp. zn. 21Cdo 4520/2007).
25. O zmenu v skutkovom stave v zmysle ustanovenia § 140 ods.2 CSP nepôjde vtedy, ak dôjde síce k zmene právneho dôvodu (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia), ale bez zmeny v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, ako tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá.
26. Na zdôraznenie správnosti záverov (skutkových a právnych) prijatých súdom prvej inštancie a s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že v danej právnej veci (v konaní o uplatňovanom právnom nároku na zaplatenie peňažnej pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka, resp. o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu podľa ustanovenia § 451 ods.1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka) bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Je tomu tak z dôvodu, že žalobca v spore síce neuniesol bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii peňažnej pôžičky, avšak preukázal,
že zo svojho súkromného účtu ako fyzická osoba a zo svojich súkromných finančných prostriedkov (teda nie z účtu obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456) previedol na súkromný účet žalovaného (nie podnikateľský účet s poukazom na odlišné číslo účtu žalovaného ako podnikateľa podľa obsahu zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) sumu 3 300 Eur dňa 19.06.2012. Žalovaný v spore nepreukázal, že by tieto finančné prostriedky žalobcovi vrátil. Za situácie, keď suma 3 300 Eur prevedená na účet žalovaného nepredstavovala pôžičku a žiadny iný právny dôvod tohto plnenia nebol v spore preukázaný, teda za stavu že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii plnenia sumy 3.300 Eur zo strany žalobcu ako konateľa obchodnej spoločnosti EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 žalovanému ako podnikateľovi -D. P. D., Gúgska 5, Nové Zámky, IČO: 34 966 978 titulom dlhu podľa zmluvného obchodnoprávneho vzťahu medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou EKRY stavebná spoločnosť s.r.o., Zemné 1195, IČO: 46 135 456 a to zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nebolo zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3 300 Eur podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu). S poukazom na vyššie uvedené dôvody bolo potrebné prijať záver, že strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne právo uplatnené v spore a nebol daný dôvod na zamietnutie žaloby ani z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore.
27. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
29. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
30. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní namietal premlčanie uplatneného právneho nároku žalobcu, odvolací súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia CSP uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že pred súdom prvej inštancie tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil, potom s poukazom na ustanovenie § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní), nemôže tento prostriedok procesného útoku použiť v odvolaní, keďže v odvolacom konaní nepreukázal jeho prípustnosť podľa ustanovenia § 366 písm. a) až d) CSP.
31. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
32. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.
33. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
34. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní. Odvolací súd ďalej uvádza, že vo svojom rozhodnutí dal odpoveď len na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.
35. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).