Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-108-2019.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/108/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/A, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 815 256, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 255 706 proti žalovanej V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O. D. Y. XXX, o zaplatenie 467,71 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11Csp 7/2018-64 zo dňa 18.6.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 436,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 7.12.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11,66 eur od 31.1.2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 352,96 eur od 1.9.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti o zaplatenie 31 eur s prísl. zamietol. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 86,74 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 467,61 eur s prísl. s tým, že žalovaná ako odberateľka uzatvorila so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanej zemný plyn a povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu. Keďže žalovaná si svoju povinnosť neplnila aj napriek tomu, že mala vyfakturované poskytnuté plnenia, dlh neuhradila, žalobca podal na súd žalobu. Prvoinštančný súd mal preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 15.10.2014 zmluvu o združenej dodávke plynu na odberné miesto O. D. Y. XXX so stavom plynomeru 9346 m3 s mesačnou periodicitou platieb s tarifou D2 a predpokladaným ročným odberom 1.000 m3. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 15.10.2016 s automatickým predlžovaním účinnosti na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu ako dodávateľa zabezpečiť pre žalovanú ako odberateľa združenú dodávku plynu do odberného miesta a záväzok žalovanej uhradiť žalobcovi cenu za dodávku plynu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti, cenník plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke dodávateľa. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými podmienkami a cenníkom, ako aj s právom dodávateľa na ich jednostrannú zmenu. Súd zistil, že podľa cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ESaV 4/2017 platného od 23.10.2017 podľa tabuľky č. 1 bodu 1, 13, 16, 18 a19, za zabezpečenie fyzického prerušenia / obmedzenia dodávky plynu do odberného miesta, a to vrátane dopravy pre koncového
odberateľa z titulu neoprávneného odberu je 72,09 eur bez DPH za výkon, za uzatvorenie dohody o splátkach s koncovým odberateľom je 15 eur za výkon, za oznámenie o zrušení dohody o splátkach, ktorá je zaslaná koncovému odberateľovi je 1 euro za výkon, náhrada nákladov za výzvu na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky plynu koncovému odberateľovi je 5 eur za výkon a za činnosť náhrada nákladov za upomienku - dôrazná výzva na zaplatenie pohľadávky koncovému odberateľovi je 10 eur za výkon. Z vyúčtovacej faktúry XXXXXXXXXX zo dňa 24.7.2017 vyplýva, že za fakturačné obdobie od 19.7.2016 do 18.7.2017 výška nedoplatku žalovanej bola 352,96 eur. Dňa 24.8.2017 žalovaná požiadala žalobcu o splátkový kalendár na nedoplatok plynu zo zdravotných dôvodov. Žalobca zaslal žalovanej dohodu o splátkach podaním zo dňa 7.9.2017, za ktorú si fakturoval sumu 15 eur faktúrou č. 3301056722. Žalobca žalovanú vyzýval v súlade s § 17 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike na zaplatenie dlžných súm, a to upomienkou a upozornením na prerušenie dodávky zemného plynu zo dňa 10.10.2017. Žalobca dokladom č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanej za vystavenie a zaslanie upomienky, náhradu vynaložených nákladov vo výške 5 eur. Z oznámenia o zrušení dohody o splátkach zo dňa 20.10.2017 žalobca neevidoval splnenie uzatvorenej dohody, preto žalobca žiadal o zaplatenie celého dlhu. Za vystavenie a zaslanie tejto listiny účtoval žalobca zmluvnú pokutu vo výške 1 euro dodatkom č. XXXXXXXXXX. Následne si žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXXX účtoval za fyzické prerušenie / obmedzenie dodávky plynu, vrátane dopravy pre koncového odberateľa z titulu neoprávneného odberu sumu 72,09 eur. Podaním zo dňa 8.12.2017 žalobca vzhľadom na to, že eviduje voči žalovanej dlh vo výške 726,05 eura, odstúpil od zmluvy. Toto odstúpenie žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 14.2.2018 žalobca oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje pohľadávku s tým, že podľa obchodných podmienok si za upomienku účtuje náhradu vynaložených nákladov vo výške 10 eur dokladom č. XXXXXXXXXXX. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 489, § 491 ods. 1, ďalej podľa § 52 ods. 1, 2, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1 - 3, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal aj z ust. § 559 ods. 1, 2 OZ a § 517 ods. 1, 2 OZ. Prvoinštančný súd vo veci aplikoval § 3 ods. 1, 2 Nariadenia Vlády SR č. 87/195 Z.z. a vychádzal aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, a to z § 3 písm. c/ bodu 12, § 15 ods. 14, § 17 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, § 17 ods. 13, 15, § 47 ods. 8 a § 82 ods. 1 písm. g/ a § 82 ods. 2 tohto zákona. Skonštatoval, že medzi stranami sporu došlo 15.10.2010 k uzatvoreniu platnej zmluvy o združenej dodávke plynu s tým, že žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi cenu za dodávku plynu a cenu za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou za podmienok stanovených zmluvou a obchodnými podmienkami. Keďže žalobca dodal žalovanej zemný plyn, čo žalovaná nespochybnila, po vyúčtovaní žalovaná mala dlh na úhrade za dodaný zemný plyn 364,62 eur. Žalovaná tento rozdiel medzi poskytnutými zálohami a vyúčtovaním neuhradila, preto v tejto časti považoval prvoinštnančný súd v rozsahu 364,62 eur za nárok dôvodný. Tým, že žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11,66 eur od 31.1.2018 do zaplatenia a zo sumy 352,96 eur od 1.9.2017 do zaplatenia. Prvoinštančný súd považoval za dôvodný aj nárok na zaplatenie poplatku vo výške 72,09 eur za prerušenie distribúcie plynu, pretože žalovaná riadne a včas neuhradila cenu dodávky plynu, žalobca prerušil dodávku plynu a zo strany spoločnosti SPP distribúcia, a.s. došlo k zaslepeniu meradla a uzáveru HUP/PM. V zmysle obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie Domácnosť žalovaná je povinná tieto náklady žalobcovi uhradiť. Keďže tieto náklady neuhradila ani po dodaní vyúčtovacej faktúry, vznikla jej povinnosť nielen na úhradu sumy 72,09 eur ako nákladov na prerušenie distribúcie plynu, ale aj na úhradu úrokov z omeškania od 7.12.2017 do zaplatenia vo výške 5 %. Prvoinštančný súd zamietol nárok žalobcu na úhradu sumy 31 eur. Žalobca žiadal, aby mu žalovaná uhradila sumu 1x 5 eur za výzvu na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky zemného plynu, 1x 10 eur za upomienku - dôrazná výzva na zaplatenie pohľadávky, 1x 15 eur za uzatvorenie dohody o splátkach, 1x 1 euro za oznámenie o zrušení dohody o splátkach, ktoré si voči žalovanému uplatnil v zmysle Cenníka externých služieb a výkonov. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné vychádzať z Občianskeho zákonníka, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, spotrebiteľ vstúpil do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, spotrebiteľ nemal možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť,
s poukazom na skúsenosti a dobrú vieru spotrebiteľa a skúsenosti dodávateľa a jeho vedomostí, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca na úhradu uvedenej sumy spolu vo výške 31 eur nemá nárok. Nejde o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žalobca si totiž tieto poplatky so spotrebiteľom individuálne nevyjednával, poplatky sú súčasťou Cenníka. Žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť jej všetkým podmienkam. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal na názor o neprijateľných zmluvných podmienkach uvedený v rozhodnutí C 237/02, ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 133/2016 a 18Co 109/2011. V zmysle Cenníka externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu ESAV4/2017, platného od 23.10.2017, ktoré prvoinštančný súd vyhľadal na internetovej stránke žalobcu, podľa bodu 16 sa účtuje za činnosť Oznámenie o zrušení dohody o splátkach zaslané koncovému odberateľovi cena 1 eur za výkon. Z listín, ktoré žalobca zasielal žalovanému, a to Oznámenie o zrušení dohody o splátkach zo dňa 27.10.2017 a doklad č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobca účtuje žalovanému zmluvnú pokutu. Konanie žalobcu prvoinštančný súd vyhodnotil ako nekalé, pretože od žalovaného požaduje zmluvnú pokutu, ktorá nie je zmluvnou pokutou, ale jedná sa o poplatok za výkon podľa Cenníka. Prvoinštančný súd by žalobcovi takýto nárok z titulu zmluvnej pokuty ani nemohol priznať, pretože zo zmluvy uzavretej medzi stranami sporu vôbec nevyplýva žiadna dohoda o zmluvnej pokute pri porušení konkrétnej zmluvnej povinnosti žalovaného. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ani neprijateľné podmienky, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Prvoinštančný súd uviedol, že nárok žalobcu na uvedené poplatky uplatnené v tomto konaní je nárokom uplatneným na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to vzhľadom na výšku jednotlivých poplatkov, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Poplatky pre žalovanú nemajú žiaden preukázateľný prínos a nedostáva sa jej na základe nich žiadne protiplnenie. Preto prvoinštančný súd v tejto časti žalobu vrátane príslušenstva ako nedôvodnú zamietol. O úhrade dlhu v lehote 3 dní rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie 467,71 eur s prísl., keď žaloba čiastočne vo výške 436,71 eur s prísl. bola dôvodná a vo zvyšku 31 eur s prísl. bola zamietnutá. Pomer úspechu a neúspechu vyhodnotil tak, že v konaní bol žalobca úspešný rozsahu 86,74 %. Preto v tomto rozsahu budú žalobcovi následne priznané samostatným uznesením uplatnené trovy konania.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku čo do sumy 31 eur s prísl. a proti výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tomto rozsahu zrušil a vrátil prvoinštačnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu vo výške 31 eur s úrokmi z omeškania. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nevyhodnotil kompetencie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorú žalobca popísal už v žalobe. Obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie Domácnosť s účinnosťou od 1.1.2016, nadobudli účinnosť 30. deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým tento úrad obchodné podmienky žalobcu schválil. Obchodné podmienky boli vypracované v zmysle rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/P-OP z 2.12.2015. Podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovanému subjektu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Mlynské nivy 44/a, Bratislava, schvaľuje obchodné podmienky dodávateľa plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu v pripojenom znení. Obchodné podmienky nie sú teda žalobcom určované jednostranne, ale tieto sú naopak a výnimočne vo vzťahu k iným spotrebiteľským vzťahom schvaľované a tým určované národným regulátorom, čo sa deje i s poukazom na už uvedené zlepšenie práv spotrebiteľov, ako i posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov. Národný regulátor je zároveň oprávnený tieto podklady zmeniť. Úrad konštatoval, že obchodné podmienky žalobcu sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, sú formulované jasne a zrozumiteľne. Žalobca ďalej namietal, že prvoištančný súd poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 133/2016 a 18Co 109/2011, pričom žalobca poukázal na uznesenia odvolacích súdov z novšieho obdobia. Žalobca namietal, že v prejednávanej veci mal za to, že od počiatku osvedčil všetky predpoklady pre vyhovenie žaloby a vydanie platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol zrušený len z dôvodu, že nebol doručený do vlastných rúk žalovaného. Nepredpokladal, že v prípade rozhodnutia súdu bude časť uplatneného nároku, na rozdiel od zrušeného platobného rozkazu, zamietnutá.
Prvoinštančný súd v prejednávanej veci nepostupoval podľa § 129 ods. 1 CSP, keď žalobca neeviduje výzvu súdu v akejkoľvek podobe či forme, kde by súd prvej inštancie vyzval žalobcu na opravu alebo doplnenie žaloby. Zamietnutie nároku žalobcu odporuje doterajšiemu priebehu konania, pričom prvoinštančný súd pokiaľ čiastočne, resp. v celom rozsahu považoval nárok žalobcu za nedôvodný, mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby v dotknutej zamietavej časti, čo súd neurobil. Žalobca namietal, že vzhľadom na osobitnú charakteristiku regulovaného trhu s energetikou, kde za účelom aj ochrany spotrebiteľa národný regulátor vykonáva vecnú reguláciu tak, ako to uviedol vo vzťahu k Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, regulované ustanovenia nepodliehajú preskúmavaniu, kedy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, osobitne ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú aproximáciou tejto smernice. Tu žalobca poukázal už aj na rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora EÚ z 10.9.2014 vo veci C34/13 Monika Kušionová proti Smart Kapital, a.s., kde naša zákonná úprava neprijateľných zmluvných podmienok sa môže vykladať iba v spojení a v súlade s uvedenými smernicami, čo potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého ak zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu, takáto zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so sprostredkovateľom je vylúčená z pôsobnosti Smernice č. 93/2013. Preto prvoinštančný nemohol určiť záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluvnej dokumentácii žalobcu, nakoľko táto odráža obsah regulačných ustanovení. Bolo povinnosťou žalobcu upomínať žalovanú a zasielať jej upomienky, v čom spočíva prevenčná povinnosť pri predchádzaní škody. Uvedené vyplýva z ust. § 17 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca teda zo zákona bol povinný odberateľa, teda žalovanú, upomínať, čo aj v tomto prípade urobil. Zo žiadneho ustanovenia platného právneho predpisu nevyplýva, že by žalobca bol povinný znášať s tým spojené náklady, osobitne v situácii, kedy táto činnosť vyplýva len z porušenia povinnosti odberateľa plynu. Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že by žalobca túto činnosť mal vykonávať bezodplatne, že by náklady na toto upomínanie boli súčasťou nejakej inej zložky, položky platenej žalovaným žalobcovi. Žalovaná porušovala svoje platobné povinnosti, preto bolo povinnosťou žalobcu vystaviť jej a zaslať upomienku. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal nárokom na náhradu nákladov, aj keď tento nárok je daný priamo z platného právneho poriadku. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nezaoberal rovnováhou v zmluvných vzťahoch medzi žalobcom a žalovanou. Neuviedol rozsah značnej nerovnováhy, ktorá spôsobuje, že zmluvný vzťah je v neprospech spotrebiteľa a obsahuje neprijateľnú podmienku. Zákon hovorí o tom, že táto nerovnováha má byť značná, prvoinštančný súd však toto kritérium žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Ani ust. § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka nebolo prvoinštančným súdom aplikované. Prvoinštančný súd v prejednávanej veci, ak chcel situáciu posúdiť komplexne, si mohol sám zadovážiť obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie Domácnosť, účinné od 1.1.2016, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 2.12.2015, vzorové obchodné podmienky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu č. 3/17 a 4/17. Žalobca v závere namietal, že v prejednávanej veci sa nejedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, preto nebolo vhodné o veci nenariadiť pojednávanie. Pokiaľ prvoinštančný súd vedel, že bude v časti žalobu zamietať, bolo povinnosťou súdu umožniť žalobcovi sa k tomu vyjadriť, resp. nariadiť pojednávanie. Žalovaný ďalej predložil súdu Obchodné podmienky platné od 1.1.2016, Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu č. ESaV3/2007 a 4/2007 a rozhodnutia iných odvolacích senátov v obdobných veciach.
4. Odvolanie bolo doručené žalovanej, ktorá k veci nezaujala žiadne stanovisko.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nie je správne.
6. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že ide o spor s ochranou slabšej strany, v danom prípade s ochranou spotrebiteľa podľa § 290 a nasl. CSP. Prvoinštančný súd vo veci vydal po podaní žaloby platobný rozkaz, v ktorom žalobe v celom rozsahu vyhovel. Len pre prekážku, že platobný rozkaz
nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, tento bol zrušený. Platobný rozkaz nebol zrušený pre zmenu právneho posúdenia veci s poukazom na skutkový a právny stav uvedený v žalobe. Následne prvoinštančný súd bez toho, aby svoje právne posúdenie akokoľvek menil, vychádzajúc z tých istých dokladov a listín, ktoré mal k dispozícii v čase vydávania platobného rozkazu, bez nariadenia pojednávania, vo veci opätovne rozhodol, kde toto rozhodnutie prvoinštančného súdu vzhľadom na časť uplatneného nároku, ktorý bol zamietnutý oproti platobnému rozkazu, zrejme inak právne posúdil. Prvoinštančný súd svoje predbežné právne posúdenie neoznámil stranám sporu, ktoré sa dôvodne, vzhľadom na predchádzajúce konanie súdu, mohli domnievať, že len pre procesnú vadu, nie vadu hmotnoprávnu, resp. právnu je ich nárok dôvodný. Keďže právne posúdenie prvoinštačného súdu vo vzťahu k skoršiemu rozhodnutiu bolo odlišné, bolo potrebné o tomto posúdení informovať žalobcu podľa § 181 ods. 2 CSP skôr, ako súd vo veci rozhodol. Takéto predbežné právne posúdenie veci je možné vykonať len na pojednávaní, na ktoré predvolá všetky strany sporu. Je bez významu, či by sa strany sporu tohto pojednávania zúčastnili, avšak nedošlo by zo strany súdu k odňatiu práva vypočuť si predbežné právne posúdenie. Tým by boli zachované aj legitímne očakávania na výsledku konania v tejto veci. Civilný sporový poriadok vychádza totiž z predvídateľnosti rozhodnutia súdu, ktorá predvídateľnosť vychádza z predchádzajúceho predvídateľného postupu súdu v konaní a rozhodovaní. Strany sporu nemali by byť v neistote vzhľadom na doterajší priebeh konania z možného iného právneho posúdenia ich uplatnených práv súdov, než z čoho súd vychádzal doposiaľ. Taktiež by nemali byť zneistení pri rozhodovaní súdu o právnom posúdení veci. V prejednávanej veci je však potrebné prisvedčiť žalobcovi, že k takémuto pochybeniu zo strany prvoinštančného súdu došlo.
7. Ďalej odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd sa bližšie skutkovými okolnosťami a právnym posúdením nároku, ktorý zamietol, nezaoberal. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5 eur za náhradu nákladov v súvislosti so zaslaním upomienky (listiny čl. 14, 15 súdneho spisu) s tým, že táto listina bola vyhotovená 10.10.2017. Ďalej si žalobca uplatňuje zaplatenie sumy 10 eur za upomienku, dôraznú výzvu na zaplatenie pohľadávky, ktorá listina sa nachádza na čl. 9, 10 súdneho spisu, kde si žalobca uplatňuje náhradu vynaložených nákladov za vystavenie a zaslanie tejto upomienky. Listina bola vyhotovená dňa 14.2.2018. Sumu 15 eur žalobca žiada z titulu uzatvorenia dohody o splátkach, ktorá listina sa nachádza na čl. 13 súdneho spisu a ďalej na zadnej strane listiny 25 a na čl. 26 súdneho spisu. Bola vyhotovená dňa 7.9.2017. Žalobca žiada za vystavenie a zaslanie oznámenia o zrušení dohody o splátkach zmluvnú pokutu vo výške 1 euro, ktorá listina sa nachádza na čl. 19 súdneho spisu. Z uvedených listín vyplýva, že boli vyhotovované počas platnosti dvoch cenníkov externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu, a to cenníkom evidenčné číslo ESaV 3/2007 a ESaV 4/2017. Prvoinštančný súd (bod 42 rozsudku) vychádzal len z cenníka č. 4/2017. Pri uzatváraní zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti dňa 15.10.2014 súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti a ďalej cenník plynu pre odberateľov kategórie Domácnosť. Cenník externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu nie je súčasťou tejto dohody. Prvoinštančný súd si nevšimol, že v cenníkoch externých služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu sú uvedené ceny služieb a výkonov súvisiacich s dodávkou plynu spoločnosti SPP, ktoré predstavujú paušalizovanú sumu za jednotlivé úkony, resp. za jednotlivé výkony. Žalobca si v prípade výzvy na zaplatenie sumy 5 eur uplatňuje náhradu nákladov. Preto bolo povinnosťou súdu skúmať, či uvedené náklady zodpovedajú cene uplatňovanej v tejto upomienke. Obdobne tak aj suma 15 eur, ktorá predstavuje v tomto prípade poplatok za uzatvorenie dohody na splátky. V prípade tejto položky však žalobca doposiaľ nepreukázal, že dohoda na splátky bola uzatvorená. Suma 10 eur za upomienku dôrazná výzva na zaplatenie pohľadávky podľa faktúry predstavuje náhradu za vystavenie a zaslanie upomienky ako vynaložené náklady. S touto položkou prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal a nezistil jednotlivé zložky uplatneného nároku. Suma 1 euro za vystavenie a zaslanie oznámenia o zrušení dohody o splátkach podľa žalobu predstavuje zmluvnú pokutu. Prvoinštančný súd sa v ani jednom z prípadov nezaoberal, či tieto listiny, ktoré sú spoplatnené z titulu nákladov došli do dispozičnej sféry žalovanej, kedy žalobcovi vznikajú na úhradu minimálne nákladov na poštovné nároky. Prvoinštančný súd opomenul vyhodnotiť pri zamietaní uplatneného nároku zákonnú povinnosť žalobcu vyplývajúcu z § 17 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. na upomínanie dlžníka. V tejto súvislosti
odvolacia námietka o vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora vo veci C 34/2013 je dôvodná, keď nie je možné preskúmavať zmluvnú podmienku, ktorá vyplýva zo záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia vnútroštátneho práva. Nie je možné paušálne skonštatovať, že uvedené nároky sú neprijateľné podmienky a predstavujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán bez toho, aby tieto okolnosti prvoinštančný súd vyhodnotil.
8. Preto odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Zo strany prvoinštančného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu, keď žalobcovi patriace procesné práva boli porušené, bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces. Tento nedostatok nie je možné odstrániť v odvolacom konaní. Preto neostávalo odvolaciemu súdu iné, než napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie náležitým spôsobom vyhodnotiť, či úhrada uplatňovaných nákladov je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej či tieto úhrady, každá samostatne, spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou, bude potrebné vysporiadať sa s vnútroštátnym právnym poriadkom vo svetle k aktuálnej judikatúre Európskeho súdu. Až potom, čo prvoinštančný súd skutkovo a právne ustáli uplatňované nároky žalobcu každý samostatne, po nariadenom pojednávaní bude môcť vo veci zákonne a správne rozhodnúť.
9. V novom rozhodnutí vo veci prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.