Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6S-70-2018.pdf
PDF · 178.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnej veci žalobcu : Agro Mix s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 76, IČO: 46 731 342, zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Námestie slobody 13/25, Humenné proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100656661/2018 zo dňa 04.04.2018 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalovaný rozhodnutím č.: 100656661/2018 zo dňa 04.04.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa,“ resp. „prvostupňový správny orgán“), č. 100021921/2018 zo dňa 04.01.2018, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku bol určený rozdiel v sume 3.426,60 EUR daňovému subjektu Agro Mix s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Štefánikova 76, IČO: 46 731 342, t.j. žalobcovi na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2015.
2. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že Daňový úrad Košice ako správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2015 na DPH, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 100387901/2017 zo dňa 02.03.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (výzva č. 100394166/2016 zo dňa 03.03.2017) bol doručený dňa 07.03.2017 X.. Y. O., splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu. Daňový subjekt sa k zisteniam uvedeným v protokole nevyjadril ani v lehote 15 pracovných dní, čo správca dane zachytil v úradnom zázname č. 100595511/2017 zo dňa 10.04.2017. Uvedeného dňa správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100596352/2017, ktorým daňovému subjektu neuznal odpočítanie dane z prijatej faktúry č. 20151006 a určil daňovému subjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 vo výške 3.426,60 EUR.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že daňový subjekt si v označenom v zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie DPH v sume 3.426,60 EUR z faktúry č. 20151006 od dodávateľskej spoločnosti PRO UNITED s.r.o., vystavenej dňa 31.10.2015, s dátumom dodania 31.10.2015, za práce realizované v objekte kaštieľa B. v období od 01.10.2015 do 31.10.2015 v celkovej sume 20.559,60 EUR (základ dane 17.133,00 EUR, 20 % DPH 3.426,60 EUR). Označená faktúra bola vystavená za dodané služby - kosenie zelene, terénne úpravy, čistenie vnútorných priestorov, odkrytie pôvodnej podlahy, odstránenie
pôvodných inžinierskych sietí a rozvodov, odvoz zeleného odpadu, odvoz drobného stavebného odpadu. Označenú nehnuteľnosť, a to kaštieľ B. má daňový subjekt prenajatú od fyzickej osoby X.. F. Š. na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.05.2015.
4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že platiteľovi dane PRO UNITED s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z fakturovaného dodania služieb (podľa špecifikácie, ktorá je vyššie uvedená) v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“), ale na základe § 69 ods. 5 označeného zákona, pretože túto daň uviedol na faktúre vystavenej pre daňový subjekt, t.j. pre žalobcu. Správca dane má za to, že v tomto prípade sa jedná o obchodné transakcie umelo vytvorené za účelom zneužitia práva Spoločenstva a získanie daňovej výhody smerujúcej k uplatneniu nadmerného odpočtu, pretože zo strany dodávateľa nedošlo k vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služieb a následne u odberateľa, t.j. u kontrolovaného daňového subjektu nevznikol nárok na odpočítanie dane vyčíslenej na predmetnej faktúre. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt si nesplnil povinnosť a nepredložil doklady k daňovej kontrole požadované správcom dane v zmysle jeho výzvy č. 103809405/2016 zo dňa 31.08.2016 preukazujúce hospodárske operácie a oprávnenosť odpočítania DPH za práce realizované v objekte S. B.. Odvolal sa pritom aj na výsledky miestneho zisťovania v súvislosti s vykonávanou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 28.10.2015, a to ohliadkou budovy kaštieľa a okolitého terénu (z dôvodu preverenia vykonania búracích prác budov hospodárskych objektov v areáli kaštieľa), kde pri obhliadke zamestnanci správcu dane zistili, že vstup do areálu kaštieľa bol uzamknutý, železná brána bola obviazaná reťazou a uzamknutá kladkou. V objekte kaštieľa neboli žiadne známky výkonu prác a ani pohybu osôb. Okolie kaštieľa bolo zarastené trávnatým porastom a burinou. Ďalej konštatoval, že v podanom daňovom priznaní a ani za nasledujúce zdaňovacie obdobia daňový subjekt neuvádza žiadne zdaniteľné obchody a nepredložil ani žiadne dôkazy, ktorými by preukázal súvislosť medzi odpočítaním dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. a uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. V rámci daňovej kontroly daňovým subjektom nebolo preukázané, na aké účely podnikania boli prijaté predmetné práce a služby. Zámer vykonávať ekonomickú činnosť deklaroval daňový subjekt iba predložením dokumentácie, ktorú Krajský pamiatkový úrad Košice nevyhodnotil ako projekt pre stavebné povolenie, ale len ako prípravnú dokumentáciu - architektonickú štúdiu, na základe ktorej bude vypracovaný projekt pre stavebné povolenie. Žiadosť o záväzné stanovisko k projektu spoločnosťou Intercontinental Company s.r.o., so sídlom v Michalovciach bola podpísaná X.. O., jedným z konateľov a spoločníkov. Obec B. sa dňa 21.09.2015 vyjadrila, že s predloženým projektom súhlasí, avšak toto vyjadrenie nenahrádza rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia a súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že podľa zistení správcu dane sa v 80-tych rokoch 20. storočia realizovala v kaštieli B. komplexná obnova a vzhľadom k tejto skutočnosti vyjadril správca dane pochybnosti o reálnom uskutočnení rekonštrukčných prác na kaštieli B. v roku 2015. Správca dane tiež poukázal na to, že Krajský pamiatkový úrad Košice posudzoval predloženú projektovú dokumentáciu ako prípravnú dokumentáciu - architektonickú štúdiu, a nie ako projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, keďže podrobnosť projektovej dokumentácie nebola postačujúca pre stupeň projektu pre stavebné povolenie.
5. Po rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nebol priznaný uplatnený nárok na odpočítanie dane na dani z pridanej hodnoty v sume 3.426,60 EUR (rozhodnutím č. 100596352/2017 zo dňa 10.04.2017), po doručení odvolania proti tomuto rozhodnutiu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo podané odvolanie v rozsahu uvedenom v § 74 ods. 2 daňového poriadku a rozhodnutím č. 101552580/2017 zo dňa 14.07.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov, ako aj nedostatočne odôvodneného záveru o nepriznaní nadmerného odpočtu na DPH. Správca dane v následnom vyrubovacom konaní niekoľkokrát predvolával na ústne pojednávanie konateľa daňového subjektu, a to predvolaniami z 09.08.2017, 12.09.2017 a 28.11.2017, ktorý sa však týchto pojednávaní nezúčastnil a svoju neúčasť ani relevantne neospravedlnil. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 27.10.2017, v ktorej sformuloval 34 konkrétnych otázok, resp. požiadaviek a napriek tomu, že táto výzva bola doručená daňovému subjektu dňa 08.11.2017, daňový subjekt reagoval podaním žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dokladov z 13.11.2017. Správca dane tejto žiadosti daňového subjektu nevyhovel a daňový subjekt počas vyrubovacieho konania nepredložil žiadne nové doklady, dôkazy a ani vyjadrenia k položeným otázkam. Daňový subjekt nereagoval ani na výzvu správcu dane zo dňa 23.11.2017, na základe ktorej sa mal
zúčastniť ústneho pojednávania, na ktorom sa mal oboznámiť s vykonanými dôkazmi a zisteniami správcu dane počas vyrubovacieho konania a bola mu daná možnosť sa k týmto zisteniam a záverom správcu dane vyjadriť. Dňa 21.11.2017 bolo správcom dane vykonané miestne zisťovanie v kaštieli B. a v jeho okolí (miestneho zisťovania sa zúčastnil aj X.. O.), a podľa zistení bol kaštieľ B. oplotený, prístup do kaštieľa bol na dvoch miestach a ani na jednom z nich nebol uzamknutý, okolie kaštieľa nebolo pokosené a nejavilo známky po terénnych úpravách. Kaštieľ má prízemie, jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Na prvom poschodí boli viditeľné známky stavebných úprav, ktoré však pôsobili ako opustené a schátrané stavenisko. Správca dane zaslal aj predvolania na výsluch svedkov štyrom osobám, ktoré počas výkonu daňovej kontroly boli označené ako osoby, ktoré mali vykonávať fakturované práce (Q. Q., Y. U., Y. S. U. Y. Z.) a o výsluchu svedkov bol upovedomený aj daňový subjekt. Y. Z. U. Q. Q. si zásielky s predvolaním na výsluch svedka neprevzali v odbernej lehote a výsluchu sa bez ospravedlnenia nezúčastnili. Z výpovede svedka Y. S. na ústnom pojednávaní dňa 07.11.2017 bolo zistené, že pre dodávateľskú spoločnosť PRO UNITED s.r.o. pracoval ako robotník, pričom bol oslovený s ponukou prác a neskôr ho p. P. vozil do kaštieľa B. vlastným motorovým vozidlom, po príchode do práce sa nezapisoval, mzda mu bola vyplácaná v hotovosti. K vykonávaniu prác uviedol, že sa tam búralo, upratovalo, robili sa omietky a on s p. U. robili omietky na poschodí, práce vykonával vlastným náradím a ak bolo niečo potrebné, tak to p. P. dokúpil. Svedok nevedel uviesť kto, kedy a čím vykonával kosenie, k terénnym úpravám uviedol, že tam bolo UNC a nepozná ľudí, ktorí tam robili terénne úpravy, nevedel uviesť kto, kedy a čím vykonal odkrytie pôvodnej podlahy a odstránenie inžinierskych sietí a rozvodov, ani to, kto vykonal odvoz zeleného odpadu a drobného stavebného odpadu, uviedol len, že tam bolo nákladné auto. Uvedeného dňa sa uskutočnilo aj ústne pojednávanie so svedkom Y. U., ktorý uviedol, že v októbri 2015 bol zamestnaný na dohodu spoločnosti Agro Arsol s.r.o. a do kaštieľa B. sa dopravoval vlastným vozidlom, nezapisoval sa po príchode do práce, mzda mu bola vyplácaná v hotovosti, náradie (hoblík, kladivo, kelňa, sekera) dostal od P. P., ktorý mu zadával aj pracovné úlohy a zoznámili sa na stavbe spoločnosti, v ktorej bol svedok zamestnaný. Na kaštieli B. a v jeho okolí sa podľa svedka v októbri 2015 kosilo, búralo, robila sa elektrina, omietky a vyvážal sa odpad. Svedok ďalej uviedol, že terénne práce boli vykonávané bagrom, UNC, Tatrou a vykonávali ich nejakí ľudia cca 15 osôb, vykonávalo sa kosenie, pričom on robil na poschodí spolu s p. S.. Mená ostatných pracovníkov uviesť nevedel. Potvrdil, že práce s p. S. pri odkrytí pôvodnej podlahy trvali približne mesiac. K ostatným prácam sa sa podrobnejšie vyjadriť nevedel.
6. Správca dane spochybnil tvrdenia svedkov Y. S. U. Y. U. po vykonávaní prác v kaštieli vo B. v zdaňovacom období október 2015, a to v súvislosti s vyjadreniami starostu obce, podľa ktorého malo dôjsť k búracím prácam až v mesiaci december 2015 a tiež v súvislosti so závermi z miestneho zisťovania zo dňa 28.10.2015, ktoré bolo vykonané inými zamestnancami správcu dane. Zároveň správca dane poukázal na to, že daňový subjekt od začiatku daňovej kontroly prehlasoval zámer vykonávania ekonomickej činnosti, pripravovanie sa na ekonomickú činnosť v budúcnosti, avšak v podaných daňových priznaniach k DPH nepriznal žiadne zdaniteľné obchody. Poukázal v tej súvislosti na § 3 ods. 2 zákona o DPH, pričom daňový subjekt dostatočným spôsobom nepreukázal uskutočnenie úkonov, so zámerom vykonávať ekonomickú činnosť už v zdaňovacom období október 2015, v priebehu zdaňovacích období neúčtoval takmer žiaden náklad (tak ako to vyplýva z podaných daňových priznaní k DPH), ktoré by akýmkoľvek spôsobom súviseli s reálnymi zámermi vyplývajúcimi zo zmlúv s obchodnými partnermi. Správca dane na základe týchto skutočnosti spochybnil reálnosť uskutočnenia prác - kosenie zelene, terénne úpravy, čistenie vnútorných priestorov, odkrytie pôvodnej podlahy, odstránenie pôvodných inžinierskych sietí a rozvodov, odvoz zeleného odpadu, odvoz drobného stavebného odpadu, ktorých dodanie je deklarované na faktúre č. 20151006 s tým, že poukázal na skutočnosť, že žalobca v zdaňovacích obdobiach jún 2015 až november 2015 deklaroval, že mu boli dodané takmer totožné práce, ako tie, ktoré sú deklarované na označenej faktúre za zdaňovacie obdobie október 2015. Správca dane ďalej uviedol, že:
- v zdaňovacom období jún 2015 deklaroval daňový subjekt dodanie prác - búracie práce múrov budov hospodárskych objektov, kosenie, výrub krovín, terénne práce, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu v celkovej hodnote 35.400,00 EUR, základ dane 29.500,00 EUR, DPH 5.900,00 EUR, faktúrou č. 2015030 zo dňa 30.06.2015, na základe ktorej odpočítal DPH,
- v zdaňovacom období júl 2015 deklaroval daňový subjekt dodanie prác - búracie práce, odvoz zeleného a drobného stavebného odpadu v celkovej hodnote 35.799,60 EUR, základ dane 29.833,00 EUR, DPH 5.966,60 EUR, faktúrou č. 2015037 zo dňa 30.08.2015, na základe ktorej odpočítal DPH,
- v zdaňovacom období august 2015 deklaroval daňový subjekt dodanie prác - búracie práce múrov budov, čistiace upratovacie práce, realizácia vnútorných omietok, terénne práce na odvoz zeleného a
drobného stavebného odpadu v celkovej hodnote 26.280,00 EUR, základ dane 21.900,00 EUR, DPH 4.380,00 EUR, faktúrou č. 2015041 zo dňa 14.09.2015, na základe ktorej odpočítal DPH,
- v zdaňovacom období september 2015 deklaroval daňový subjekt dodanie prác - búracie práce múrov budov hospodárskych objektov, čistiace práce, stavebné práce priečky, terénne práce, odvoz zeleného a drobného stavebného odpadu v celkovej hodnote 36.999,60 EUR, základ dane 29.833,00 EUR, DPH 6.166,60 EUR, faktúrou č. 2015047 zo dňa 30.09.2015, na základe ktorej odpočítal DPH,
- a v zdaňovacom období november 2015 deklaroval daňový subjekt dodanie prác - kosenie zelene, terénne úpravy, čistenie vnútorných priestorov, odkrytie pôvodnej podlahy, odstránenie pôvodných inžinierskych sietí a rozvodov, odvoz zeleného odpadu, odvoz drobného stavebného odpadu v celkovej sume 30.159,60 EUR, základ dane 25.133,00 EUR, DPH 5.026,60 EUR, faktúrou č. 20151103 zo dňa 02.12.2015 od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. za práce realizované v období od 01.11. 2015 do 30.11.2015, na základe ktorej odpočítal DPH, pričom práce v takomto objeme neboli preukázané a ani potvrdené pri žiadnom miestnom zisťovaní.
7. Správca dane ďalej v rozhodnutí zdôraznil, že postupoval v súlade so zákonom, dokazovanie viedol s cieľom preveriť reálnosť zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou, dôsledne sa pridržiaval zásady objektívnej pravdy a snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, pričom nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti. Zdôraznil tiež dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt a citoval príslušné ustanovenia daňového poriadku. Na základe zistení vyplývajúcich z daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania správca dane nepriznal daňovému subjektu, t.j. žalobcovi ním uplatnené odpočítanie dane v sume 3.426,60 EUR z faktúry č. 20151006 za zdaňovacie obdobie október 2015, pretože podľa jeho názoru uplatnením práva na odpočítanie došlo v predmetnom prípade k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď tuzemskému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dôvodu, že obchodné transakcie boli umelo vytvorené za účelom zneužitie práva Spoločenstva a získania daňovej výhody, preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane takýmto záverom spochybnil daňovým subjektom vyčíslené číselné údaje v podanom daňovom priznaní.
8. Na základe žalobcom podaného odvolania žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane a v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z ním deklarovaného zdaniteľného obchodu, preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že k takémuto zdaniteľnému obchodu aj reálne došlo tak, ako je to uvedené na predloženej faktúre a dokladoch, a že právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry si daňový subjekt uplatnil oprávnene v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH. Daňový subjekt vo svojom odvolaní opakovane tvrdil (bez toho, aby takéto tvrdenie podporil relevantnými dôkazmi, či argumentmi), že práce boli reálne vykonané a predložil všetky potrebné doklady preukazujúce takýto skutkový stav. Žalovaný k tomu uviedol, že daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočítania dane predložil správcovi dane Zmluvu o dielo zo dňa 01.10.2015 (zhotoviteľ spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o.), Zmluvu o dielo zo dňa 10.06.2015 a výpoveď tejto zmluvy zo dňa 05.09.2015 (zhotoviteľ spoločnosť HUMAN BIT CONSULTING s.r.o.), Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.05.2015 (nájomca X.. F. Š., podnájomca spoločnosť Agro Mix s.r.o.), sprievodnú a súhrnnú technickú správu k projektu B. - Obnova renesančného kaštieľa, účtovnú osnovu, hlavnú knihu syntetickej evidencie, účtovný denník, zoznam DPH dokladov, zoznam majetku, zoznam vystavených faktúr, zoznam prijatých faktúr a faktúru č. 20151006 s objednávkou k tejto faktúre. Žalovaný konštatoval, že vychádzajúc zo zistení správcu dane, daňový subjekt si mal podľa Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 27.05.2015 prenajať kaštieľ B. od fyzickej osoby X.. F. Š., ktorý si mal tento kaštieľ prenajať od jeho vlastníkov v zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 25.03.2015. V zmluve o nájme sú však ako prenajímatelia uvedení a podpísaní len traja zo štyroch vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti a štvrtý spoluvlastník p. P. Š. nepotvrdil, že by dal súhlas na prenájom predmetnej nehnuteľnosti. Napriek tomu žalobca už v zdaňovacích obdobiach jún 2015, júl 2015, august 2015 a september 2015 deklaroval prijatie služieb/prác (v daňových priznaniach za tieto zdaňovacie obdobia si daňový subjekt uplatňoval odpočítanie dane a výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu bol vo všetkých prípadoch nadmerný odpočet) na kaštieli vo B. bez povolenia príslušných inštitúcií. Až dňa 21.09.2015 X.. F. Š. podal na Krajský pamiatkový ústav Košice žiadosť o záväzné stanovisko k projektovej dokumentácii obnovy pamiatky a v ten istý deň podala žiadosť o záväzné stanovisko na Obecný úrad B. spoločnosť Intercontinental Company s.r.o. zastúpená konateľom X.. Y. O.. Podľa
sprievodnej správy a súhrnnej technickej správy (ktoré mali byť vypracované v auguste 2015) investorom projektu B. - obnova renesančného kaštieľa mala byť spoločnosť žalobcu, a to napriek tomu, že v septembri 2015 podala žiadosť o záväzné stanovisko úplne iná spoločnosť s obchodným názvom Intercontinental Company s.r.o.. Podľa faktúry č. 20151006 mala fakturované služby dodať daňovému subjektu dodávateľská spoločnosť PRO UNITED s.r.o., daňový subjekt však k daňovej kontrole predložil Zmluvu o dielo zo dňa 01.10.2015 s inou spoločnosťou, a to PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. Skutočnosti zistené správcom dane, ako aj skutočnosti vyplývajúce z predložených dokladov tak výrazne znižujú hodnovernosť dokladov predložených daňovým subjektom. Daňový subjekt aj napriek výzve správcu dane počas výkonu daňovej kontroly a ani neskôr nepredložil žiadne ďalšie doklady, dôkazy, či vysvetlenia preukazujúce ním tvrdený skutkový stav. Nevyjadril sa ani k protokolu z daňovej kontroly a bez relevantného ospravedlnenia sa nezúčastňoval na ústnych pojednávaniach, na ktoré bol opakovane predvolávaný. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval. Na základe miestneho zisťovania vykonaného po uplynutí viac ako dvoch rokov od zdaňovacieho obdobia október 2015 (dňa 21.11.2017) nebolo preukázané, že by daňový subjekt vykonával ekonomickú činnosť, ktorej prípravu deklaroval a na ktorej prípravu mal prijať v období od júna do novembra 2015 služby od dodávateľských spoločností. Ani v prípade, že by správca dane vyhodnotil výpovede svedkov Y. U. U. Y. S. ako výpovede preukazujúce reálne uskutočnenie fakturovaných prác, nebolo by zo strany správcu dane možné priznať daňovému subjektu uplatnené odpočítanie dane, vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt nesplnil jednu z podmienok na odpočítanie dane obsiahnutú v ustanovení § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty a to, že platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný zaplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Vzhľadom na tieto skutočnosti Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky považovalo tvrdenia a námietky daňového subjektu za neopodstatnené.
9. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ako nedôvodnú vyhodnotil námietku, že správca dane založil svoje tvrdenia na domnelých dôkazoch a vo veci vykonal obhliadky na mieste samom, až po takmer štyroch mesiacoch. Žalovaný k tomu uviedol, že správca dane získal prostredníctvom nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly u zdaňovacieho subjektu v zdaňovacom období jún 2015 informácie z úradného záznamu, v ktorom boli zamestnancami správcu dane opísané zistenia z miestneho zisťovania v kaštieli B. už dňa 28.10.2015, teda ešte počas zdaňovacieho obdobia október 2015, kedy mali byť vykonané fakturované práce. Na základe takto získaných informácií, ako aj priloženej fotodokumentácie nebolo podľa zistení správcu dane preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných prác.
10. K námietke daňového subjektu, v ktorej poukázal na skutočnosť, že správca dane odôvodnil svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcovi skutkovými zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu, žalovaný uviedol, že daňový subjekt žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktoré skutkové zistenia správcu dane nevyplývajú z obsahu spisu a obmedzil sa len na právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez preukázania opodstatnenosti použitia daného tvrdenia na jeho prípad. Takéto tvrdenie daňového subjektu, preto nemožno považovať za pravdivé, pretože správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly rozsiahle dokazovanie v súlade so zákonom, na základe ktorého dospel k záverom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a tieto závery majú oporu v predloženom spisovom materiáli. Na základe týchto skutočností žalovaný predmetnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.
11. K námietke ohľadom prenosu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva, že by správca dane prenášal dôkazné bremeno z konania dodávateľskej spoločnosti na daňový subjekt. Zdôraznil, že v prvom rade bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane predkladaním dokladov, dôkazov a vysvetlenie o tom, že daňový subjekt prijal plnenie (v danom prípade služby) z deklarovaných zdaniteľných obchodov od spoločnosti uvedenej na predmetnej faktúre a že tieto služby použil, resp. použije na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Daňový subjekt však takúto povinnosť nesplnil a neuviedol žiadne relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť závery správcu dane ako nesprávne. Z týchto dôvodov preto žalovaný aj túto námietku daňového subjektu považoval za neopodstatnenú.
12. V závere žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt síce v podanom odvolaní všeobecne poukazuje na nedostatky v činnosti správcu dane, žiadnym konkrétnym spôsobom, ale nepreukázal skutočnosti vyžadované zákonom, na základe ktorých by bolo možné tvrdiť, že splnil podmienky na odpočítanie
dane uvedené v zákone o DPH. Finančné riaditeľstvo preto z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu zhodne so správnym orgánom prvého stupňa dospelo k záveru o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z faktúry predloženej daňovým subjektom.
13. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 11.06.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Košice č.: 100021921/2018 zo dňa 04.01.2018 a vrátení veci na ďalšie konanie. Žalobca zdôraznil, že ich spoločnosť si uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2015, a to z dodávateľskej faktúry č. 20151006 vystavenej 31.10.2015, s dátumom dodania 31.10.2015, s dátumom splatnosti 31.12.2015 za práce realizované v objekte kaštieľa B. v období od 01.10.2015 do 31.10.2015 od spoločnosti PRO UNITED s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 20, Michalovce, IČO: 36 644 366 v celkovej sume 20.559,60 EUR, základ dane 17.133,00 EUR, DPH 20 % - 3.426,60 EUR. Na označenej faktúre dodávateľ deklaroval vykonanie týchto prác : kosenie zelene, terénne úpravy, čistenie vnútorných priestorov, odkrytie pôvodnej podlahy, odstránenie pôvodných inžinierskych sietí a rozvodov, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu.
14. Žalobca tvrdil, že ich spoločnosť už pri samotnom uplatnení nároku na odpočítanie dane predložila správcovi dane všetky dôkazy, ktoré mala k dispozícii a ktoré preukazujú skutočné vykonanie prác dodávateľskou spoločnosťou, a teda, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu. Tento obchod bol reálne uskutočnený spoločnosťou PRO UNITED s.r.o., a teda osobou, ktorá je uvedená na označenej faktúre. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca zastával názor, že dostatočne preukázal nárokovateľnosť odpočítania DPH za požadované obdobie a konanie správcu dane (aj s poukazom na iné daňové kontroly vykonávané za iné zdaňovacie obdobia) sa voči ich spoločnosti javí ako šikanózne. Ďalej namietal, že podľa jeho názoru odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného nie je v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, a taktiež posúdenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre vyslovenie záveru o porušení príslušných ustanovení zákona o DPH. Vyslovil názor, že správca dane neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia v takom rozsahu, aby bolo možné zistiť, či daňová povinnosť bola určená správne. Vydané rozhodnutia obsahujú súpis skutočností zistených správcom dane počas daňovej kontroly a všeobecný záver, že daňový subjekt, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňovom priznaní k DPH za označené zdaňovacie obdobie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutia, vysporiadanie sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ich vyhodnotenie a následné závery o tom, ktoré skutočnosti považuje správca dane v tomto konkrétnom prípade za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich konkrétneho právneho významu a dopadu na daňový subjekt vo vzťahu k príslušným ustanoveniam zákona o DPH tak, ako sú uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí nemožno považovať za dostatočné. V tej súvislosti zdôraznil, že správca dane svoje rozhodnutie, ktorým nepriznal nadmerný odpočet, odôvodnil okrem iného aj tým, že dodávateľská spoločnosť PRO UNITED s.r.o. nepredložila všetky požadované doklady a písomností a konateľ tejto spoločnosti nevedel odpovedať na niektoré, správcom dane, položené otázky. Skutočnosť, že dodávateľ nespolupracoval so správcom dane tak, ako to on vyžadoval, však podľa žalobcu nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesoch dodávateľov. Vyslovil preto názor, že správca dane postupoval v rozpore s § 29 ods. 2 zákona o správe daní, a že dôkazné bremeno nemôže vykladať jednostranne a izolovane tak, že zaťažuje ich spoločnosť. Povinnosťou správcu dane bolo preveriť súvislosti vyplývajúce z doterajších zistení tak, aby zistený skutkový stav bol nespochybniteľným podkladom pre právny záver vo veci.
15. Podľa žalobcu vykonané dôkazy - výsluch účastníkov konania, svedkov Y. S. U. Y. U., ako aj predložené doklady preukazujú reálnosť a ekonomickú opodstatnenosť dodania zdaniteľných plnení deklarovaných na predloženej faktúre. Poukázal aj na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/6-7/2014, podľa ktorého vo vzťahu k zachovaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. Znamená to, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane však v podstate celé svoje rozhodnutie založil
na skutočnosti, že samotná existencia faktúry vyhotovená platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane a ustálil záver, že faktúra, ktorá bola predložená žalobcom a na základe ktorej si uplatňuje odpočítanie dane je nepostačujúca. Takéto konštatovanie správcu dane je podľa žalobcu zavádzajúce a nepravdivé, pretože žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že tovar bol skutočne dodaný a že práce boli skutočne vykonané. Keďže povinnosťou daňových orgánov je zistiť čo najúplnejšie skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane, žalobca mal za to, že správca dane nevykonal všetky potrebné dôkazy a nezistil dôsledne skutkový stav veci, teda procesne vo veci pochybil. Ak správca dane zistil, že faktúra predložená k daňovej kontrole nie je dôkazom o tom, že deklarované práce sa uskutočnili tak, ako je to uvedené na predmetnej faktúre, bolo jeho povinnosťou skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodania služieb (prác) preskúmať a vyhodnotiť v takom rozsahu, aby bolo možné prijať jednoznačný záver o tom, že práce deklarované na predmetnej faktúre neboli vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Závery správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj odvolací orgán, preto žalobca považoval za nedostatočne odôvodnené, keďže nie je možné zistiť, z akých skutočností a na základe akých dôkazov dospel správca dane k záveru, vzhľadom na to, že zistené a zaobstarané dôkazy nevyhodnotil dostatočne.
16. Žalobca v závere správnej žaloby zdôraznil, že z ním uplatnenej argumentácie vyplýva, že správca dane, ako aj žalovaný odopreli žalobcovi uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty upravené zákonom o dani z pridanej hodnoty, čím v rozpore s čl. 59 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky žalobcovi uložili zaplatiť daň, na zaplatenie ktorej nie je povinný.
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2018 k správnej žalobe v stručnosti zopakoval tak skutkový stav danej veci, ako aj právne závery vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a k jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe uviedol, že žalobca v podanej žalobe rovnako, ako v celom svojom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane a opakovane tvrdí, že práce boli reálne vykonané, avšak nijakým konkrétnym spôsobom nepreukazuje žiadne skutočnosti a nepredkladá dôkazy, ktoré by spochybnili závery správcu dane. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH žalovaný uviedol, že zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného. Námietky žalobcu sú v podstate identické s námietkami, ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný k nim zaujal stanovisko v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku, preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj s námietkami uvedenými v žalobe. Z obsahu týchto rozhodnutí pritom vyplýva, z akých skutočností žalovaný vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. K namietanému nedostatočnému dokazovaniu zo strany správcu dane uviedol, že správca dane preveroval splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH a vykonaným rozsiahlym dokazovaním počas daňovej kontroly zistil skutočnosti podrobne špecifikované v rozhodnutí správcu dane, ako aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, a dostatočne zistil skutkový stav potrebný pre právne posúdenie danej veci. Uvedenú námietku preto vyhodnotil ako neopodstatnenú. K tvrdeniam žalobcu, že správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré mal žalobca k dispozícii a ktoré preukazujú skutočné vykonanie prác dodávateľskou spoločnosťou, žalovaný uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania tak, ako je toto dokazovanie vyhodnotené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného takýto záver nevyplýva. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov k preukázaniu oprávnenosti nárokov na odpočítanie dane z predloženej faktúry, ale žalobca na výzvu správcu dane takéto doklady a dôkazy nepredložil, a teda nepreukázal reálnosť a opodstatnenosť deklarovaného zdaniteľného obchodu. V procese dokazovania neboli odstránené pochybnosti správcu dane o pravdivosti a dôveryhodnosti faktúry, z ktorej žalobca odpočítal daň. Žalovaný poukázal aj na správanie sa žalobcu v priebehu výkonu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, keď žalobca na opakované výzvy správcu dane nereagoval, na predvolanie sa nedostavil, nezúčastnil sa miestneho zisťovania, nepodal námietky k protokolu z daňovej kontroly, a ani sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ústneho pojednávania, na ktorom sa mal oboznámiť s vykonanými dôkazmi a zisteniami správcu dane počas vyrubovacieho konania a mohol sa k týmto zisteniam a záverom správcu dane vyjadriť.
18. Žalovaný zdôraznil aj rozpor v predložených dôkazoch, keďže žalobca predložil daňovej kontrole objednávku na práce v objekte kaštieľa B. pre spoločnosť PRO UNITED s.r.o., faktúru od tejto spoločnosti, na ktorej sú deklarované práce v objekte kaštieľa B. a Zmluvu o dielo, podľa ktorej má byť zhotoviteľom diela (práce na obnove kaštieľa vo B.), nie táto žalobcom označená dodávateľská spoločnosť, ale iná spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. V nájomnej zmluve s X.. F. Š. ako nájomcom sú uvedení len traja zo štyroch vlastníkov kaštieľa, a ďalej žalobca už v zdaňovacích obdobiach jún 2015, júl 2015, august 2015 a september 2015 deklaroval prijatie služieb/prác na kaštieli vo B. bez povolenia príslušných inštitúcií, a až následne 21.09.2015 podal X.. F. Š. na Krajský pamiatkový ústav Košice žiadosť o záväzné stanovisko k projektovej dokumentácii obnovy pamiatky, a v ten istý deň takúto žiadosť o záväzné stanovisko na Obecný úrad B. podala aj spoločnosť Intercontinental Company s.r.o. zastúpená konateľom X.. Y. O.. Aj keď podľa sprievodnej správy a súhrnnej technickej správy, ktoré mali byť vypracované v auguste 2015 bola investorom projektu B. - obnova renesančného kaštieľa spoločnosť žalobcu, napriek tomu v septembri 2015 podala žiadosť o záväzné stanovisko úplne iná spoločnosť Intercontinental Company s.r.o.. Krajský pamiatkový úrad vydal až dňa 20.11.2015 záväzné stanovisko, ktorým súhlasil s predloženou prípravnou dokumentáciou, ktorú ale nepovažoval za projekt pre stavebné povolenie. Starosta obce B. na ústnom pojednávaní zároveň uviedol, že nejaké búracie práce boli realizované v mesiaci december 2015, žalobcu ale upozornil, že tak robí bez povolenia stavebného úradu. Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca od začiatku daňovej kontroly prehlasoval zámer vykonávania ekonomickej činnosti a pripravovanie sa na ekonomickú činnosť v budúcnosti, avšak v podaných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobia jún 2015 až november 2015 nepriznal žiadne zdaniteľné obchody. Správca dane tak spochybnil reálnosť uskutočnenia prác, a to služieb deklarovaných na predloženej faktúre tým, že poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v zdaňovacích obdobiach jún 2015 až november 2015 deklaroval, že mu boli dodané takmer totožné práce, ako tie, ktoré sú deklarované na faktúre č. 20151006 za zdaňovacie obdobie október 2015, pričom práce v takomto objeme neboli preukázané a potvrdené pri žiadnom miestnom zisťovaní.
19. Žalovaný vo vyjadrení ďalej konštatoval, že žalobca pochybnosti a zistenia správcu dane žiadnym spôsobom nevyvrátil a ani nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov a oprávnenosť uplatneného odpočítania dane a neuviedol ani relevantné dôvody, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť závery správcu dane ako nesprávne. K námietke žalobcu vo vzťahu k nespolupráci dodávateľskej spoločnosti PRO UNITED s.r.o. so správcom dane, žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania uplatneného nároku na odpočítanie dane v zdaňovacom období október 2015 z prijatej faktúry vystavenej touto spoločnosťou nebolo konanie, resp. nespolupráca dodávateľskej spoločnosti a konanie dodávateľa správca dane nepripísal na ťarchu žalobcu, len to uviedol, ako jedno z vykonaných zistení v rámci dokazovania. Objednávka služieb od žalobcu pre dodávateľa PRO UNITED s.r.o. neobsahovala prevzatie, resp. nebola potvrdená spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. a H.. P. P. sa k vykonaniu prác na kaštieli v zdaňovacom období október 2015 vyjadril len všeobecne, prisľúbil dodatočne doložiť zmluvy a súpis vykonaných prác, ktoré však nepredložil. Medzi žalobcom a touto spoločnosťou nebol uzatvorený zmluvný vzťah.
20. K námietke žalobcu, že výpovede svedkov (zamestnancov dodávateľa) preukazujú uskutočnenie stavebných prác, žalovaný uviedol, že títo svedkovia síce potvrdili, že sa zúčastnili na výkone stavebných prác v zdaňovacom období október 2015 s tým, že oni pracovali vo vnútri kaštieľa, peniaze za prácu im boli vyplácané v hotovosti, do práce prichádzali vlastným motorovým vozidlom a používali aj vlastné pracovné nástroje. Svedkovia potvrdili aj kosenie trávy, výkopové práce v okolí kaštieľa, odvoz sutiny a zeleného odpadu, ale počty, mená osôb, príp. označenie motorových vozidiel nevedeli konkretizovať. Uvedené tvrdenia svedkov sú v rozpore s obsahom spisového materiálu, a to konkrétne výpoveďou starostu obce B., z výpovede ktorého vyplýva, že nejaké práce sa v kaštieli robili až v decembri 2015 a tiež samotným miestnym zisťovaním správcu dane za iné zdaňovacie obdobie vykonané dňom 28.10.2015, na ktorom zamestnanci správcu dane pri obhliadke areálu kaštieľa zistili, že okolie je neudržiavané, nepokosené, bez náznaku akýchkoľvek stavebných a búracích prác.
21. Žalovaný opakovane zdôraznil, že v danom prípade neposudzoval iba formálnu stránku predloženej faktúry, ale preveroval, či žalobcom predložená faktúra a doklady odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Prijatie faktúry od spoločnosti uvedenej ako dodávateľ, nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z takejto faktúry. Jej predloženie ešte samo o sebe nepreukazuje ani uskutočnenie zdaniteľného obchodu, pretože faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. Z vykonaného
dokazovania pritom vyplynulo, že k faktúre, ktorú predložil daňový subjekt správcovi dane, a z ktorej žiada odpočítať daň, absentuje materiálny základ, pretože nebolo preukázané, že došlo reálne aj k vykonaniu prác spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ.
22. Napriek tomu, že právnej zástupkyni žalobcu bolo doručené vyjadrenie žalovaného na repliku, spolu s výzvou súdu dňa 09.10.2018, žalobca na skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného súdom stanovenej lehote a ani neskôr žiadnym spôsobom nereagoval.
23. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 a nasledujúcich zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s obsahom žaloby, vyjadreniami účastníkov konania, rozhodnutiami žalovaného, ako aj správcu dane, postupom podľa § 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto dňa 21.05.2020 vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
25. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
27. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
28. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
29. Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytovaní súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.
30. Podľa § 37 ods. 2 cit. zákona miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vykoná a vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
31. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej iba „zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia písm. a/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktorej nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
34. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
35. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby, správny súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli žalobcom v priebehu správneho konania vznesené a ich závery vyplývajúce z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú logické, korešpondujúce s dôkazmi vykonanými v priebehu správneho konania.
36. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či daňové orgány pri rozhodovaní vo veci o stanovení rozdielu v sume nadmerného odpočtu 3.426,60 eur vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení právneho záveru, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH.
37. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 3 daňového poriadku. Ustanovenie § 49 zákona o DPH formuluje základné všeobecné podmienky nároku platiteľa na odpočet dane. Princíp vzniku nároku na odpočet DPH spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri takých prijatých plneniach, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný iba vtedy, ak obsahuje predpísané náležitosti, je vydaný platiteľom DPH, t. j. konkrétnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá spĺňa atribúty platiteľa DPH a údaje v ňom odrážajú skutočnosť. Takýto daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi DPH. V danom prípade nebolo preukázané, že obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou PRO UNITED s.r.o., ktorá podľa tvrdenia žalobcu mala byť dodávateľom služieb v rozsahu
- kosenie zelene, terénne úpravy, čistenie vnútorných priestorov, odkrytie pôvodnej podlahy odstránenie pôvodných inžinierských sietí a rozvodov, odvoz zeleného odpadu a odvoz drobného stavebného odpadu (služby pre žalobcu mali byť uskutočnené v období od 01.10.2015 do 31.10.2015) boli uskutočnené spôsobom, deklarovaným predloženou faktúrou č. 20151006 vystavenou dňa 31.10.2015, preto nebolo možné odpočítanie dane uznať. Splnenie podmienok pre nadmerný odpočet DPH bolo správcom dane vykonaným dokazovaním tak, ako to vyplýva z už vyššie uvedeného, jednoznačne spochybnené a žalobca nepredložil dostatok dôkazov, ktoré by závery správcu dane v tomto smere vyvrátili. Z vykonaných dôkazov nepochybne okrem iného vyplýva, že na realizáciu deklarovaných prác nebolo vydané žiadne povolenie, Krajský pamiatkový úrad považoval podklady, ktoré mu boli predložené za prípravnú dokumentáciu, ktorá môže slúžiť len ako podklad k dokladom pre vydanie príslušného stavebného povolenia tak, ako to vyplýva z jeho stanovísk, ako boli vyššie špecifikované. Rovnako z vyjadrenia starostu obce B. vyplýva, že predmetné práce neboli v mesiaci október realizované (pripustil vykonanie určitých prác až v neskoršom období). Vychádzajúc z uvedených skutočností platiteľovi dane spoločnosti PRO UNITED s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z fakturovaného dodania služieb, pretože
predložená faktúra neodráža skutočnosť. Takémuto záveru nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania, napr. aj keď investorom projektu obnovy kaštieľa mal byť žalobca, žiadosť o záväzné stanovisko k projektu podala úplne iná spoločnosť, vznikla pochybnosť o podnájme predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na absenciu súhlasu jedného zo spoluvlastníkov s prenájmom, svedecké výpovede pracovníkov, ktorí mali vykonávať práce v danom období v areáli kaštieľa, boli veľmi neurčité a nedostatočné. Napokon je potrebné zdôrazniť, že žalobca predložil k daňovej kontrole Zmluvu o dielo uzavretú s inou spoločnosťou, a to PRO UNITED BUSINESS s.r.o., a nie zmluvu s deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou, ktorá mala poskytnúť fakturované služby. Za takýchto okolností v rámci daňovej kontroly vznikla pochybnosť o tom, na aké účely podnikania mali byť prijaté označené práce a služby od subjektu, s ktorým žalobca nebol v zmluvnom vzťahu.
38. Za neopodstatnenú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že v rámci vykonaného miestneho zisťovania až v neskoršom období - až v apríli 2016 nemohlo byť náležite preukázané a spochybnené nevykonanie fakturovaných prác, ktoré mali byť vykonané v mesiaci október 2015, pretože je nesporné tak, ako to vyplýva z obsahu dokazovania a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, že daňová kontrola sa začala po uplynutí uvedeného zdaňovacieho obdobia, pričom predmetným miestnym zisťovaním boli zisťované skutočnosti týkajúce sa vykonania žalobcom deklarovaných prác. Uvedený dôkazný postup však nebol jediným dôkazom, o ktorý žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa opreli svoje rozhodnutia. Dôkazné bremeno v tomto konaní je na strane daňového subjektu, pričom správny orgán nie je povinný vyhľadávať dôkazy a skutočnosti, ktoré by mali preukázať tvrdenie žalobcu. Pokiaľ daňové orgány spochybnili uskutočnenie predmetného zdaniteľného plnenia, bolo povinnosťou žalobcu preukázať reálny obsah tohto plnenia. Vychádzajúc z uvedených skutočností sa správny súd stotožňuje so záverom správcu dane i žalovaného, že žalobca predložením faktúry a príslušných dokladov nepreukázal dodanie služieb tak, ako boli špecifikované v predmetnej faktúre. Nepredložil také konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú uvedené na tejto faktúre. Správca dane za účelom preverenia reálnosti obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ktoré boli fakturované spornou faktúrou, vykonal rozsiahle dokazovanie, získané dôkazy vyhodnotil jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Využil aj poznatky, ktoré boli získané z daňových kontrol u tohto daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobia. Jeho záver, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako sú deklarované na predmetnej faktúre a následne preto nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry, zodpovedá vykonaným dôkazom, nie je v rozpore s logickým myslením. Obe rozhodnutia sú riadne odôvodnené a obsahujú všetky náležitosti vyplývajúce z § 63 daňového poriadku. Prijaté závery správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného v tomto prípade možno považovať za súladné aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
39. Správny súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, žeby k predmetnému zdaniteľnému plneniu deklarovanému predloženou faktúrou, na základe ktorej si uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie v skutočnosti došlo. Takýto záver plne právne korešponduje s ustálenou judikatúrou NS SR k problematike dane z pridanej lehoty. Napríklad v rozsudku č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.03.2011 Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval: „Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, Najvyšší súd sa s touto námietkou nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke sa dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.“
40. Krajský súd v Košiciach ďalej vo veci poukazuje na rozporuplné a vo viacerých konštatovaniach nepravdivé vyjadrenia zainteresovaných osôb konajúcich za žalobcu a ním deklarovaného dodávateľa PRO UNITED s.r.o. Dokazovanie vykonané správcom dane podľa názoru správneho súdu priamo vyvracia možnosť realizácie fakturovaných prác v prospech žalobcu v mesiaci október 2015 na objekte kaštieľ v obce B.. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v uznesení ÚS SR sp.zn. II.ÚS 784/2015-9 z 2.12.2015 týkajúce sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane. Ak Ústavný súd SR konštatoval, že „predloženie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na právnu ochranu,“ z takéhoto
konštatovania ÚS SR a zo stabilnej judikatúry NS SR k otázke rozloženia dôkazného bremena vo veciach daní možno jednoznačne vyvodiť nepriechodnosť nárokov na odpočítanie DPH za dôkaznej situácie zistenej v predmetnej veci. Vo výraznom dôkaznom nepomere v neprospech žalobcu sú totiž logické a presvedčivé zistenia správcu dane na jednej strane a tvrdenia neodrážajúce skutočnosť produkovanú žalobcom a jeho obchodným partnerom na strane druhej predstavujúce jednoznačné neunesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti súd ďalej poukazuje napríklad aj na obsah rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/61/2016 z 12.12.2017 (rekonštrukcia stavby - neunesenie dôkazného bremena daňového subjektu).
41. Procesnoprávny rámec dokazovania daný v minulosti zákonom č. 511/1992 Zb. a v súčasnej dobe účinným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) rozlišujú pritom dve dôkazné línie vzťahujúce sa na dokazovanie vo veciach správy daní. Prvou z nich je dôkazná povinnosť daňového subjektu preukázať vlastné tvrdenia obsiahnuté v listinách predložených správcom dane (pri spochybnení deklarovaných obchodov správcom dane) a druhou je oprávnenie správcu dane vykonať dokazovanie v ním zvolenom rozsahu za účelom zistenia skutkového stavu veci a skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie (§ 24 ods. 1 až 4 Daňového poriadku). Aj správca dane je pritom povinný vlastné tvrdenia, v prípade, že ich v rozhodnutí formuluje, popri vznesených pochybnostiach preukázať a nemá procesnoprávne oprávnenie požadovať od daňového subjektu preukázanie opaku.
42. Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku č.k. 1Sžf/61/2016 z 12.12.2017 konštatoval nasledovné: „Neuniesť dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva na odpočítanie dane vrátane daňovej kontroly znamená to, že daňový subjekt v zákonom stanovených časových intervaloch (napr. počas daňovej kontroly do jej ukončenia prerokovaním protokolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku) neeliminuje pochybnosti správcu dane týkajúce sa zistených skutočností o tvrdeniach daňového subjektu. Zákonným dôsledkom nie je nahradenie tejto procesnej pasivity dôkaznou aktivitou správcu dane (viď. § 24 ods. 2 a 3 v spojení s § 3 ods. 1 Daňového poriadku), ale naopak nepreukázanie splnenia základných vecných a formálnych požiadaviek (právnych skutočností), ktoré sú pre uplatnenie práva na odpočítanie dane najmä požadované v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.“
43. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane, žalobca ako daňový subjekt nepreukázal v rámci dokazovania žiaden presvedčivý dôkaz o tom, že by dodávky fakturované vo faktúre č. 20151006 za zdaňovacie obdobie október 2015 od dodávateľa PRO UNITED s.r.o. vyjadrovali skutočnosť o vykonaných prácach. Správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobca v zdaňovacích obdobiach jún 2015 až november 2015 deklaroval, že mu boli dodané takmer totožné práce rôznymi dodávateľmi, pričom ide o takmer totožné práce. Na základe rozhodnutí administratívneho orgánu neboli žalobcovi priznané nadmerné odpočty na DPH za zdaňovacie obdobia september 2015 a november 2015, v oboch prípadoch žalobca podal správne žaloby o preskúmanie rozhodnutí žalovaného, v oboch prípadoch tieto žaloby boli rozsudkami Krajského súdu v Košiciach zamietnuté (zdaňovacie obdobie september 2015 - rozsudok zo dňa 23.08.2018, sp. zn. 8S/29/2017, zdaňovacie obdobie november 2015 - rozsudok zo dňa 24.01.2018, sp. zn. 7S/87/2017). Správny súd poukazuje na dôvody týchto rozhodnutí, ktoré dokresľujú ekonomickú činnosť žalobcu v danom období v objekte kaštieľa B..
44. Ako je to zrejmé z obsahu obsiahleho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, tak správca dane, ako aj žalovaný sa podrobne pri odôvodnení rozhodnutí zaoberali vyhodnotením dôkazného stavu vyplývajúceho z dôkazov zadovážených správcom dane s primárnym zameraním sa na žalobcom deklarovaný právny vzťah, medzi ním ako odberateľom a spoločnosťou PRO UNITED s.r.o. ako dodávateľom, čo má zásadný význam pre právne posúdenie preskúmavanej právnej veci správnym súdom. Správcovi dane pritom nemožno vytknúť, že vykonal dokazovanie v takej šírke, že z jeho obsahu možno vyvodiť aj dôkazné zistenia a závery o neexistencii reálnej dodávky fakturovanej služby označenými obchodnými spoločnosťami. Preto súd vyhodnotil ako nedôvodné aj tie žalobné námietky, ktoré žalobca formuloval ako nedostatky v administratívnom konaní týkajúce sa zistenia skutkového stavu veci a vyhodnotenia nadobudnutých dôkazov.
45. Pokiaľ ide o námietky žalobcu poukazujúce na nezohľadnenie judikatúry Súdneho dvora EÚ, pri súčasnom poukázaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dotýkajúce sa predmetnej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, správny súd poznamenáva, že právna hodnotiaca rovina opierajúca sa o žalobcom uvádzanú judikatúru ani nemohla nastať. Priechodnou by bola totiž iba v prípade, ak by boli splnené základné dôkazné podmienky na strane žalobcu pre preukázanie ním deklarovaných obchodov a zároveň nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k dodávateľovi PRO UNITED s.r.o. pri realizácii fakturovaných dodávok. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach DPH je totiž pozitívne poznačená požiadavkou zohľadniť také situácie a dôkazné stavy v prospech daňového subjektu, ktorým pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH nemožno pripísať negatívne zistenie, že daňový subjekt nevyvinul maximálne možné úsilie na preverenie obchodného partnera a v právnom vzťahu s ním, teda nemožno mu vytknúť zanedbanie potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže vstupovať do ľubovoľných obchodnoprávnych vzťahov, tak ako mu to umožňuje Ústava SR v rámci realizácie práva na slobodné podnikanie, avšak pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ide o právnu ochranu dobromyseľného obchodníka, ktorý nemôže znášať následky negatívnych zistení v konkrétnych dvojstranných alebo viacpočetných - reťazových obchodnoprávnych transakciách. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že dôvodom pre neuznanie odpočtu dane nebola ani nespolupráca konateľa dodávateľa so správcom dane, a táto nebola ani pripisovaná na ťarchu žalobcu. Závery správcu dane, ako aj žalovaného jednoznačne vychádzali zo zistenia, že deklarovaný obsah faktúry nebol preukázaný.
46. K predmetu administratívneho a súdneho preskúmavacieho konania v predmetnej veci so zameraním sa na otázku dôkazného bremena daňového subjektu a možnosti rozloženia dôkaznej povinnosti medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd zároveň poukazuje popri hore uvedených dôvodoch vyplývajúcich, okrem iného aj z rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/61/2016 na rozsiahlu a nemennú judikatúru NS SR riešiacu otázku rozloženia dôkazného bremena. Najvyšší súd SR pritom permanentne kontinuitu svojej judikatúry v naznačenom smere potvrdzuje, ako tomu bolo napr. v rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na podstatné časti odôvodnenia rozsudkov NS SR č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011 a č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011. V rozsudku č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko aj k námietke poukazujúcej na rozpor postupu správneho súdu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie C-80/11 Mahagében, rest. C-142/11 Dávid), v súvislosti s ktorými NS SR uviedol, že obidve rozhodnutia vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné, ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Nie je tak tomu v prípade, ak neboli splnené vecné podmienky, t.j. ak žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov.
47. Správny súd v procese preskúmavania administratívneho rozhodnutia nezistil ani žiadne také procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného, prípadne aj správcu dane a preto správny súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
48. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.
49. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).