Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/170/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: OCEANIA INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 516, Drienov, IČO: 46 686 428, zast. JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: SPRÁVA DOMOV Košice, s.r.o., so sídlom Hroncova 5, Košice, IČO: 36 579 866, zast. JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, o určenie, že žalobca nemá žiadne nedoplatky na úhradách, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 03.01.2019, č.k. -32

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví konanie zastavil, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške a vrátil žalobcovi časť zaplateného poplatku za žalobu vo výške 92,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s..

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv k bytu č. 14, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod. č. XX, bytového domu súp. č. XXX, stojaceho na parcelách KN-C č. 374, KN-C č. 375 a KN-C č. 376, zapísanom na LV č. XXXXX, kat. úz. D.. Súd prvej inštancie mal preukázané, že o danom spore už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 09.09.2014, č.k. -62, z ktorého dôvodu mal za to, že o danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Vedenému konaniu tak bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci, preto súd prvej inštancie konanie s poukazom na ust. zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 05.02.2019 odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. V odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , , a a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Na záver uviedol, že bližšie dôvody odvolania doplní v lehote 15 dní.

4. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou včasnosti podaného odvolania a následne splnením zákonných náležitostí odvolania podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť podľa ust. .

5. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Lehota pritom je zachovaná, ak o. i. podanie sa v posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov (, , , a ).

6. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

7. V danej veci bolo napadnuté uznesenie doručené právnemu zástupcovi žalobcu so splnomocnením na celé konanie dňa 21.01.2019. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení posledným dňom 15- dňovej lehoty na podanie odvolania bol preto deň 05.02.2019 (utorok). Počas plynutia odvolacej lehoty (05.02.2019) zástupca žalobcu odovzdal odvolanie pošte ako orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ), podal ho preto včas ( ).

8. Odvolací súd posudzujúc obsah daného odvolania z hľadiska, či toto obsahuje odvolacie dôvody ako podstatnú náležitosť odvolania zistil, že žalobca odvolacie dôvody uviedol len citovaním ich znenia, ako sú uvedené v , , a bez toho, aby ozrejmil, v čom napadnuté uznesenie, prípadne postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Ide o všeobecné vymedzenie dôvodov odvolania, pre ktoré sa sporová strana môže domáhať preskúmania rozhodnutia, či postupu súdu prvej inštancie. Dôvody odvolania uvedené v zákone samy o sebe nie sú postačujúcim vymedzením dôvodu, pre ktorý sa rozhodnutie súdu odvolaním napáda, pokiaľ tieto nie sú špecifikované konkrétnymi skutkovými okolnosťami daného prípadu. To znamená, že na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, nestačí v odvolaní formálne citovať v zákone uvedený dôvod odvolania, ale je potrebné, aby odvolateľ dôvod odvolania identifikoval, t. j. uviedol, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu ustanoveného v zákone. Inými slovami z odvolania musí byť jednoznačne zistiteľný dôvod (prípadne viaceré dôvody), pre ktorý odvolateľ rozhodnutie súdu prvej inštancie, či jeho postup považuje za nesprávne.

9. Predmetné odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré sa ním uznesenie súdu prvej inštancie, či jeho postup napáda.

10. V zmysle kogentného ustanovenia , ktoré kladie podstatne väčší dôraz na aktivitu sporových strán, než predchádzajúci procesný kódex, v prípade, kedy v odvolaní chýbajú konkrétne odvolacie dôvody, je výslovne neprípustné, aby súd odvolateľa vyzýval na doplnenie odvolacích dôvodov ako chýbajúcej podstatnej náležitosti odvolania, hoci iné vady odvolania (napr. absencia označenia sporu, rozsah odvolania, prípadne odvolací návrh alebo podpis odvolateľa) súd naďalej odstraňuje prostredníctvom výzvy na doplnenie chýbajúcich náležitostí. Odvolací súd posudzuje preto iba tie dôvody, ktoré odvolateľ uvedie sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní.

11. Predmetné odvolanie do uplynutia odvolacej lehoty (05.02.2019) neobsahovalo riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nebolo možné vyvodiť ani z obsahu odvolania. Žalobca v odvolaní uviedol, že bližšie dôvody odvolania doplní v lehote 15 dní, pričom tak neurobil.

12. Odvolací súd však dodáva, že aj v prípade, že by žalobca odvolacie dôvody (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) doplnil, v zmysle odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je prípustné meniť a dopĺňať iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd by tak v danej veci nemohol prihliadať na odvolacie dôvody, ktoré by žalobca následne doplnil, pretože by tak urobil po uplynutí lehoty, v ktorej je prípustné tak urobiť. Ak by sme pripustili opak, vznikal by priestor normy procesného práva na totožné procesné situácie (odvolanie o odvolacie dôvody menené/dopĺňané po uplynutí lehoty na podanie odvolania) aplikovať rozdielne, čo je neprípustné - vo veciach, kde zmienené vady odvolania boli menené/dopĺňané do rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní toto vecne prejednať, a vo veciach, kde sa rovnaké vady odvolania takým istým spôsobom do rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní neodstránili, odvolanie odmietnuť podľa , hoci

zakaždým ide o odvolanie, kde za právnej úpravy v odvolacie dôvody neboli menené/ dopĺňané v rámci plynutia odvolacej lehoty, ale až po jej uplynutí. Základným princípom právneho štátu, a to princípu právnej istoty a princípu legitímneho očakávania odporuje pritom, aby súd ako autoritatívny štátny orgán v totožných procesných situáciách pristupoval rozdielne k tomu, či odvolanie vecne prejedná alebo ho postupom podľa odmietne. Podľa názoru odvolacieho súdu za v súčasnosti platnej procesnej úpravy expressis verbis vylučujúcej možnosť meniť/dopĺňať odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania v prípade úplnej absencie odvolacích dôvodov do uplynutia odvolacej lehoty legitímnou odpoveďou súdu môže byť jedine odmietnutie odvolania v zmysle bez možnosti prihliadať na dôvody odvolania uvedené (doplnené) po uplynutí odvolacej lehoty. Z uvedených dôvodov by sa odvolací súd v prípade doplnenia odvolania (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) nemohol zaoberať správnosťou tvrdení žalobcu obsiahnutých v odvolaní doplnenom o odvolacie dôvody po uplynutí odvolacej lehoty.

13. Keďže z odvolania odovzdaného pošte pred uplynutím odvolacej lehoty (05.02.2019) nie je zrejmé, ktorý konkrétny, v zmysle prípustný odvolací dôvod chcel žalobca uplatniť, a teda o čom mal odvolací súd rozhodovať, odvolanie má vadu, pre ktorú nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Odvolací súd postupoval preto v zmysle a odmietol odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa , pričom ide o vady, pre ktoré v odvolacom konaní nemožno pokračovať.

14. Právny záver odvolacieho súdu o neprípustnosti prihliadať na odvolacie dôvody doplnené po uplynutí lehoty na odvolanie je plne v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít vyjadrenou v uznesení z 05.11.2019, sp. zn. . V danej veci ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú odmietol sťažnosť sťažovateľa (odvolateľa v sporovom konaní) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv uznesením odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania proti rozsudku vo veci samej pre vady odvolania a uznesením dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania sťažovateľa proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle záverov ústavného súdu „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti v odvolaní uviesť odvolacie dôvody. Relevantná právna úprava pritom neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V okolnostiach daného prípadu tak boli splnené všetky náležitosti na danú vec sa vzťahujúceho procesnoprávneho predpisu na odmietnutie odvolania z dôvodu, že toto odvolanie nemalo náležitosti podľa , v dôsledku čoho nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.“

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa za použitia analógie legis podľa v spojení s a , pretože ustanovenie (rozhodovanie o trovách konania pri zastavení konania) upravuje procesnú situáciu najbližšiu situácii, ktorá bola daná v tomto spore, pretože konanie aj v danom prípade končí bez vecného prejednania odvolania. To, že odvolacie konanie muselo byť skončené bez vecného prejednania odvolania procesne zavinil žalobca ako odvolateľ nedoplnením dôvodov odvolania, ktorých absencia ku dňu uplynutia lehoty na podanie odvolania bránila pokračovať v odvolacom konaní. Na základe toho odvolací súd žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).