Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_12Ek-1063-2019.pdf
PDF · 108.43 KB
Case nature
Subarea
12Ek/1063/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, proti povinnému: Q. Kaffka, nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XX, XXX XX M., o vymoženie 2350,44 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1063/2019 zo dňa 14. februára 2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/1063/2019 zo dňa 14. februára 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.
2. Súd vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.06.2019 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 2350,44 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2350,44 eur od 16.10.2015 do zaplatenia a trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 404,14 eur na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.01.2016, sp. zn. 6C/363/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2017. Súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že na Okresnom súde Banská Bystrica predchádza exekučné konanie s tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu pod sp. zn. 12Ek/278/2017. V danom konaní bolo už o predmetnom nároku oprávneného právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 21.12.2017, ktorým súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia sumy istiny vo výške 2350,44 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2350,44 eur od 16.10.2015 do zaplatenia a trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 404,14 eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol, kedy podľa zistení súdu oprávnený nebol osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Proti uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, o ktorej súd rozhodol tak, že ju uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 29.01.2018 zamietol. Nakoľko oprávnený sa domáhal vymoženia nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 17.09.2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 29.01.2018, súd v danej veci konštatoval prekážku právoplatne rozhodnutej veci (prekážka res iudicata), ktorá prestavuje neodstrániteľnú podmienku konania, pre ktorú je potrebné exekučné konanie zastaviť. Súd preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej žiadal, aby sťažnostný súd uznesenie zrušil alebo ho zmenil tak, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu
vyhovie. Sťažnosť odôvodnil tým, že prvýkrát sa na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.01.2016, sp. zn. 6C/363/2015 domáhal jeho núteného výkonu návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2017. Súd predmetný návrh zamietol z dôvodu, že mal za preukázané, že k prevodu práva došlo ešte pred vydaním exekučného titulu, a teda oprávnený nie je osobou oprávnenou požadovať splnenie nároku z tohto exekučného titulu. Proti tomuto zamietavému rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť. Sťažnosť oprávneného bola zamietnutá, pričom súd poukazoval najmä na to, že prechod práva alebo povinností z exekučného titulu nastala pred začatím exekučného konania a oprávnený musí už v návrhu na začatie exekúcie navrhnúť dôkaz na preukázanie prechodu práva alebo povinností, čo oprávnený ani reálne nemohol, nakoľko nedisponoval a k dnešnému dňu ani nedisponuje (nie zo svojej viny) doložkou právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny žalobcu v pôvodnom konaní na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2017, sp. zn. 6C/363/2015. Disponoval len samotným uznesením o pripustení zmeny, ktoré pripojil k sťažnosti v súlade s § 245 CSP, pričom súd predmetné uznesenie ako také kvalifikoval ako nedôveryhodné a podpis sudcu na predmetnom uznesení ako neplatný. Ďalej poukázal na skutočnosť, že súd záverom rozhodnutia o sťažnosti v bode 20. zároveň výslovne uviedol „Na záver súd dáva oprávnenému do pozornosti, že uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku nezakladá prekážku veci rozhodnutej, preto nič nebráni oprávnenému, aby opätovne v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku podal nový návrh na vykonanie exekúcie na príslušnom súde.“ V súlade s vyššie uvedenými (podľa názoru oprávneného) chaotickými a nesprávnymi rozhodnutiami súdu, ktorými súd odmietol výkon práva oprávnenému z exekučného titulu, oprávnený poveril postupcu (VÚB, a.s.) podaním návrhu na výkon exekúcie, nakoľko podľa predmetných uznesení toto právo oprávnený stratil (resp. ho nikdy nemal). Postupca teda podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 16.03.2018. Predmetný návrh na výkon rozhodnutia postupcu súd taktiež zamietol. Súd v tomto v poradí druhom konaní požiadal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o súčinnosť - o doručenie doložky právoplatnosti k uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2017 č.k.: 6C/363/2015-39. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom doručil súdu dňa 16.11.2018 požadovanú doložku právoplatnosti, a to ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný kvalifikovanou elektronickou pečaťou Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Súd tak zistil, že uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2017, č. k.: 6C/363/2015-39, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2017 a tým postupca stratil aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom. Predmetný návrh na vykonanie exekúcie bol teda zamietnutý z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane oprávneného (postupcu), pričom pre súd v tomto konaní nepredstavovalo problém požiadať Okresný súd Nové Mesto nad Váhom o súčinnosť (porovnaj prvé konanie) a iniciatívne vyžiadal doložku právoplatnosti k predmetnému uzneseniu o pripustení zmeny na strane žalobcu v pôvodnom konaní. Uvedeným spôsobom konal súd aj napriek tomu, že ešte keď si oprávnený prvýkrát uplatňoval svoj nárok, súd tento nárok zamietol z dôvodu, že predmetné uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom doložené oprávneným (bez doložky právoplatnosti, ktorou oprávnený napriek vyžiadaniu nedisponoval) vyhodnotil ako nehodnoverné, pričom o súčinnosť vtedy Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vôbec nežiadal. Z predmetného postupu sa oprávnenému javí, že súd vykonáva nadmernú nadprácu, ale nie za účelom poskytnutia ochrany nároku oprávneného, ale práve naopak, za účelom zamietnutia jeho nároku. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.06.2019 v poradí už tretí krát domáha od povinného vymoženia svojej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. V (ne)súlade s vyššie uvedeným tentoraz súd zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Predmetné uznesenie súdu považuje oprávnený za vrcholne arbitrárne, rozporné s právom na spravodlivý proces ako aj rozporné s hmotným právom. Vyšší súdny úradník absolútne svojvoľne uvádza ako dôvod zamietnutia prekážku res iudicata, pričom uvedené dôvody zamietnutia nároku oprávneného obsiahnuté v uznesení nemôžu plynúť z ničoho iného, ako z hrubej neznalosti judikatúry, ba dokonca rozhodovacej praxe toho istého súdu. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku res iudicata. Uvedený právny názor vyplýva z ustálenej judikatúry a je výslovne uvedený aj vo vyššie citovanom rozhodnutí o sťažnosti v prvom konaní. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 289/2017 zo dňa 21.11.2017 a jeho rozhodnutie zo dňa 24.04.2008, sp. zn. III. ÚS 311/2007. Vo vzťahu k prekážke res iudicata poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/696/2016 zo dňa 29.03.2017, v zmysle ktorého: „Nie každé rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané.“ Podľa názoru oprávneného je postup súdu tzv. „učebnicovým príkladom“ porušenia práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej Republiky ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd na úkor oprávneného. Na základe vyššie uvedeného je oprávnený toho názoru, že nesprávny postup súdu preukázateľne dosiahol takú intenzitu, že k porušeniu práva na spravodlivý proces na úkor oprávneného preukázateľne došlo. K dôvodu zamietnutia podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku oprávnený uviedol, že nebol naplnený. Oprávnený na základe vyššie uvedeného zastáva názor, že nie je daná žiadna prekážka pre výkon exekučného titulu, nakoľko nemožno v predmetnej veci hovoriť o prekážke res iudicata.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania, okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
10. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku, 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
11. Nie každé začatie exekučného konania sa dostane aj do štádia exekúcie. Exekučný súd z úradnej povinnosti skúma, či sú splnené podmienky pre začatie exekúcie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, t.j. predovšetkým jeho formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané) a materiálnej stránky (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti) vykonateľnosti tohto titulu a jeho súladu s návrhom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd skúma aj procesné podmienky exekučného konania, t.j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Ak súd zistí, že sú splnené podmienky konania (§ 161 CSP), a teda niet rozporu so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Procesné podmienky nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Medzi procesné podmienky patria napríklad právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania (§ 61 a nasl. CSP) a iné. Dôležité je však uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach, príslušný súd (§ 49) návrh na vykonanie exekúcie zamietne (s výnimkou prekážky listipendencie, kedy podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku súd konanie uznesením zastaví).
12. Z obsahu súdneho spisu súd považoval za zistené, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.06.2019 domáhal voči povinnému vymoženia 2350,44 eur, úroku z omeškania v percentuálnej sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 2350,44 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) v sume 404,14 eur a trov exekúcie.
13. Oprávnený k návrhu priložil ako exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.01.2016, sp. zn. 6C/363/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.05.2017, ktorým tento súd v právnej veci navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 proti odporcovi Dušan Kaffka, nar. 13. 10. 1968, o zaplatenie 2350,44 eur s príslušenstvom rozhodol tak, že uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu 2350,44 eur spolu s úrokmi vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2350,44 eur od 16.10.2015 do zaplatenia, trovy konania 141,- eur vo výške zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia 263,14 eur (súd označil účastníkov konania podľa ich procesného postavenia v základnom konaní, pozn. sudcu).
14. Oprávnený ďalej k návrhu na vykonanie exekúcie predložil zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 27. 11. 2015 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a oprávneným ako postupníkom, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu voči dlžníkom v zmysle Zoznamu pohľadávok ku dňu účinnosti tejto zmluvy spolu s ich príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými. Za deň účinnosti tejto zmluvy bol stanovený deň jej podpisu. Z prílohy k tejto zmluve súd zistil, že predmetom prevodu bola pohľadávka určená aj nasledovnými údajmi: Dušan Kaffka, r.č. 6810131867, Č. D. 90, psc 91623, mesto POBEDIM, výška úveru 896,24, dátum prvého čerpania 2009-01-13, úrok 22,68, výška splátky 29,87, uhrada all 1655,17, dátum zosplatnenia 2012-11-30, zostatok (2396,17).
15. Na podklade tvrdení oprávneného a ním formulované dôvody vedúce k napadnutiu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sťažnosťou sa sťažnostný súd oboznámil aj so spisom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý je vedeným týmto súdom v elektronickej podobe pod sp. zn. 12Ek/278/2017.
16. Z obsahu tohto spisu súd považoval za zistené, že oprávnený sa v tomto konaní návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.12.2017 domáhal voči povinnému zaplatenia 2350,44 EUR spolu s úrokom z omeškania v percentuálnej sadzbe 8,05 % ročne zo sumy 2350,44 EUR od 16.10.2015 do zaplatenia, trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) v sume 404,14 EUR a trov exekúcie.
17. Ako prílohu k návrhu súdu predložil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6C/363/2015 zo dňa 22.01.2016 a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 27. 11. 2015 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako postupcom a oprávneným ako postupníkom spolu s prílohou.
18. Porovnaním týchto dokumentov sťažnostný súd zistil, že povinný podal dňa 20.06.2019 totožný návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému priložil totožné prílohy, ako tomu bolo pri podaní návrhu zo dňa 09.12.2017.
19. Z obsahu spisového materiálu súd ďalej zistil, že Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 21. 12. 2017 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 09.12.2017 podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučné konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať iba ten, kto je oprávnený požadovať nárok z exekučného titulu z dôvodu, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (aktívna procesná legitimácia). Z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/363/2015-23 zo dňa 22. 01. 2016 vyplýva, že navrhovateľom bol postupca a odporcom bol povinný. V návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený postupník. Vyšší súdny úradník mal za to, že oprávnený nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu a ani nepreukázal, že na neho prešlo právo z exekučného titulu. Aj keď oprávnený predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok a v prílohe tejtoo zmluvy bola uvedená aj pohľadávka voči povinnému, k prevodu práva došlo pred vydaním exekučného titulu. Zmluva o postúpení pohľadávok teda nepreukazuje prevod práva z exekučného titulu, keďže bola uzavretá a nadobudla účinnosť predtým, ako bol exekučný titul vydaný. V čase vydania platobného rozkazu už oprávnená osoba nebola nositeľom hmotnoprávneho
nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním účinne postúpila pohľadávku oprávnenému. Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom konaní (v konaní o vydanie platobného rozkazu), pričom v exekučnom konaní už prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, nemožno naprávať, ani naň prihliadať. Keďže vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného zamietol. Nakoľko vyšší súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie zamietol a ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
20. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 29. januára 2018 súd sťažnosť oprávneného proti vyššie konštatovanému rozhodnutiu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „v prípade, že prechod práva alebo povinností z exekučného titulu nastal pred začatím exekučného konania, musí oprávnený už v návrhu na začatie exekúcie navrhnúť dôkaz na preukázanie prechodu práva alebo povinnosti, pokiaľ prechod nevyplýva priamo z právneho predpisu, pričom dôkazné bremeno znáša priamo oprávnený. Taktiež je pravdou, že žiadnym právnym predpisom slovenského právneho poriadku nie sú stanovené podmienky obmedzujúce alebo zakazujúce postúpenie pohľadávky počas súdneho konania. Súd sa však nestotožňuje s názorom oprávneného, že v danej veci ako dôkaz na preukázanie prevodu práva z exekučného titulu postačovalo predložiť zmluvu o postúpení vymáhanej pohľadávky, najmä s poukazom na skutočnosť, že táto bola uzavretá a účinná pred vydaním exekučného titulu. V exekučnom konaní už súd totiž neskúma okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, pokiaľ sa tieto do exekučného titulu nepremietli. Pokiaľ súd v základnom konaní po vydaní exekučného titulu, pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, uznesením pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu, bolo v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 36 ods. 2 v spojení s § 48 ods. 4 písm. b) Exekučného poriadku povinnosťou oprávneného predmetné uznesenie pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, a to spolu s doložkou právoplatnosti, a na túto skutočnosť v návrhu na vykonanie exekúcie poukázať. Naopak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie predmetnú skutočnosť súdu ani neoznámil, navyše v časti H) Vyhlásenia a návrh v súvislosti s vyhlásením „Oprávnený/povinný je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule“ označil možnosť „nie“. Pokiaľ teda oprávnený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním prevodu pohľadávky z exekučného titulu, nemožno dospieť k záveru, že na základe oprávneným predložených dôkazov dospel vyšší súdny úradník k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že by jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného bol preto správny taký postup vyššieho súdneho úradníka, ktorý návrh na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení.“
21. Porovnaním týchto dvoch konaní aj sťažnostný súd dospel k záveru, že konaniu o neskoršie podanom návrhu oprávneného bráni prekážka veci rozhodnutej. V tejto časti súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorého skutkovými ako aj právnymi závermi sa stotožňuje a ani na podklade podanej sťažnosti nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýli od logických argumentov a relevantných záverov obsiahnutých v podrobnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby neopakoval závery, ktoré už boli súdom v napadnutom uznesení správne vyslovené, v odôvodnení sa obmedzil len na výklad smerujúci k zdôrazneniu správnosti napadnutého uznesenia.
22. Podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti. Sťažnostný súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Pri posudzovaní neskoršie podaného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo okrem iného významné aj vyriešenie právnej otázky, či je možné prihliadať na zmenu osoby oprávnenej z exekučného titulu na podklade zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej účinky nastali ešte pred vydaním exekučného titulu. Je zrejmé, že už v konaní vedeným pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 12Ek/278/2017 bola posudzovaná rovnaká otázka. Okresný súd Banská Bystrica ju v tomto konaní vyriešil v súlade so súdnou praxou a právnou teóriou akceptovaného názoru, že postúpením pohľadávky dochádza k singulárnej sukcesii, kedy postupník sa stáva právnym nástupcom veriteľa a vstupuje do všetkých jeho práv v stave, v akom existovali v čase postúpenia. Pokiaľ nastane zmena v osobe veriteľa až po vydaní rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je možné viesť exekúciu na podklade tohto rozhodnutia, je však potrebné exekučnému súdu preukázať prevod práva z exekučného titulu v súlade s ust. §
36 Exekučného poriadku. Súd na túto skutočnosť konkludentne prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Pokiaľ však bola predmetom postúpenia pohľadávka, ktorá bola následne postupcovi priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo exekučnému súdu predložené ako exekučný titul, na takéto postúpenie súd prihliadnuť nemôže, pretože výrok exekučného titulu je pre neho záväzný. Aj v tomto neskôr začatom exekučnom konaní je súd týmto riešením viazaný, nesmie preto vychádzať z iného záveru. Raz vydané právoplatné rozhodnutie o určitej otázke je zásadne nezmeniteľné a preto sa o tejto istej otázke (nárok vychádzajúci z rovnakého skutkového stavu) nesmie konať znova. Pokiaľ potom súd skôr podaný návrh na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že na prevod vykonávanej pohľadávky uskutočnený pred vydaním exekučného titulu prihliadnuť nemôže, predstavuje toto rozhodnutie prekážku veci právoplatne rozhodnutej, keďže nový návrh na vykonanie exekúcie bol podaný za existencie rovnakých skutkových okolností, z ktorých vychádzal pri kreovaní svojho rozhodnutia aj súd v konaní pod sp. zn. 12Ek/278/2017. Opačný výklad by predstavoval neprípustné obchádzanie a nerešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdu. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že účinky nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia zabraňujú existencii vzájomne si odporujúcich rozhodnutí. Zásada nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí rovnako znižuje zaťaženosť súdov, pretože bez jej existencie by mohli byť opätovne uplatňované identické nároky. Ak súdy odstraňujú svojím rozhodnutím stav právnej neistoty, ktorá vznikla ohľadne určitého právne relevantného návrhu, nerobia tak ľubovoľne, ale v konaní poznávajú (zisťujú skutkový stav) veci a záväzne sa o ňom vyslovujú (právne ho hodnotia). Bez stanovenia určitej hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť riešenia právnych otázok (v podobe vlastnosti právoplatnosti prijatých rozhodnutí), by vôbec bol popretý zmyslel rozhodovacej činnosti súdov.
23. Je potrebné v reakcii na obsah podanej sťažnosti doplniť, že pokiaľ by oprávnený opätovne žiadal nútený výkon predloženého exekučného titulu, ku ktorému by prípadne predložil zmluvu o postúpení pohľadávky z exekučného titulu uzavretú až po vydaní exekučného titulu, alebo ak by podkladom na zmenu subjektu práv a povinností bolo úradné rozhodnutie, iba v takom prípade by nebolo možné hovoriť o prekážke rei iudicatae z dôvodu, že exekučný súd už raz žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v minulosti zamietol (k tomu porovnaj Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 1072). Správne potom vyslovil súd v uznesení sp. zn. 12Ek/278/2017 zo dňa 29. januára 2018, že oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Je potrebné zdôrazniť, že súd uviedol „v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku“ a preto nemožno prisvedčiť názoru oprávneného, že v súlade s týmto rozhodnutím súdu a citovanou judikatúrou mohol očakávať vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade identického návrhu na vykonanie exekúcie, keď takýto návrh pre jeho rozpor s ust. Exekučného poriadku už raz exekučný súd zamietol. Sťažnostný súd preto uzatvára, že pokiaľ oprávnený už raz zamietnutý návrh na vykonanie exekúcie podal opätovne v snahe docieliť iné rozhodnutie exekučného súdu, než aké už bolo o totožnom návrhu (v jeho neprospech) prijaté, súd v preskúmavanom rozhodnutí postupoval správne, keď takýto návrh oprávneného zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku pre existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae).
24. Oprávnený sa v podanej sťažnosti odvolával aj na znenie uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.01.2017, č. k.: 6C/363/2015-39, avšak napriek skutočnosti, že sa ho toto uznesenie priamo týkalo (súd ním mal pripustiť zmenu v osobe žalobcu v základnom konaní), toto rozhodnutie spolu s doložkou jeho právoplatnosti a vykonateľnosti súdu nepredložil. Je preto potrebné ďalej doplniť argumentáciu súdu v tom smere, že exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacím princípom. Nebolo povinnosťou exekučného súdu si konštatované rozhodnutie vyžiadať, keďže oprávnený o to súd ani nežiadal a ani súdu neozrejmil, z akých dôvodov týmto uznesením nedisponuje, pričom práve na pleciach oprávneného spočíva povinnosť súdu osvedčiť (nie len tvrdiť), že je osobou oprávnenou požadovať plnenie z exekučného titulu. Ani v návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnený o existencii tohto uznesenia nezmienil. Oprávnený napriek vedomosti o skôr vydaných rozhodnutiach exekučného súdu (opakovane) pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie len exekučný titul a zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej účinnosť nastala pred vydaním exekučného titulu. Exekučnému súdu nie sú známe žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli brániť oprávnenému v predložení tohto uznesenia aspoň v sťažnostnom konaní (§ 245 CSP), pokiaľ sa na jeho podklade skutočne stal žalobcom v základnom konaní, resp. osobou, ktorej svedčí právo domáhať sa núteného výkonu predloženého exekučného titulu. Oprávnený súdu neoznámil ani číslo konania, v ktorom žiadala o výkon exekučného
titulu spoločnosť VÚB banka, a.s. Preto ani na podklade podanej sťažnosti súd nemohol prijať iný záver než ten, že je tu daný dôvod zamietnutia návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ako to bolo konštatované v odseku 22 tohto rozhodnutia. Pre úplnosť súd ďalej dodáva, že exekučný súd je exekučným titulom viazaný, nemôže doňho zasahovať a ani ho nijak meniť. Pokiaľ potom exekučný titul priznáva právo na zaplatenie vymáhaného plnenia spoločnosti VÚB banka, a.s. a nie oprávnenému, pričom oprávnený zmenu osoby oprávnenej z exekučného titulu relevantným spôsobom nepreukázal (§ 36 Exekučného poriadku) ani v sťažnostnom konaní, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by neexistovalo skoršie rozhodnutie exekučného súdu v rovnakej veci.
25. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
26. Súd s poukazom na vyššie uvedený výklad a zistené skutočnosti súd nemal inú možnosť, než sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietnuť. Na uvedenom závere nič nemení ani okolnosť, že sťažovateľ je iného názoru. Jeho odlišný právny názor totiž nemôže sám osebe bez ďalšieho zakladať dôvodnosť podanej sťažnosti. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) a preto v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách tohto konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP). Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).