Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-249-2019.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/249/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému T. Š., R.. XX.X.XXXX, J., N. O. X, o zaplatenie 447,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25Csp/32/2018-103 z 18.1.2019 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
M e n í II. a III. výrok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 307,87 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 307,87 € od 5.5.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 139,32 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 5.5.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.V odôvodnení rozsudku o.i uviedol, čoho sa právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s.), doručenou žalobou voči žalovanému domáhal a ako svoj návrh skutkovo a právne odôvodnil. Citoval znenie § 106 ods.1 písm. a), § 116 ods.1,2, § 111 ods.3 CSP a žalovanému bola žaloba po prešetrení jeho skutočného pobytu v zmysle § 116 ods.1 CSP doručená 30.8.2018 v súlade s § 116 ods.2 CSP. Uznesením č.k. 25Csp/32/2018-71 z 21.8.2018 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, a na jeho miesto vstúpil: Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil citujúc znenie § 39, § 41, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2,3, OZ, § 54 ods.1,2 OZ, § 1 ods.1,2, § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z vykonaného dokazovania uzavrel, že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaný, ako spotrebiteľ, 29.1.2013 uzavreli Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 600,- eur. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v zmluve (32 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch za obdobie od 1 roka do 5 rokov v januári 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 11,97 %. Úroková sadzba predmetného úveru je viac ako 2-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 O. z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.7.2009). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru 32 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie úrokov zamietol. Žalovaný z poskytnutého úveru 600,- eur uhradil sumu 460,68 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne neplatnú, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 139,32 eur (rozdiel medzi reálne poskytnutým úverom vo výške 600,- eur a žalovaným zaplatenou sumou vo výške 460,68 eur). Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 139,32 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej citoval znenie § 517 ods.1,2 OZ, § 10c, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Čl. VIII. bodu 11.2 Zmluvných podmienok úverovej zmluvy a uzavrel, že žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po uplynutí 5-dňovej lehoty od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle Čl. VIII. bodu 11.2 Zmluvných podmienok, t.j. od 5.5.2015, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % (0,05 % zvýšených o 8 percentuálnych bodov) ročne zo sumy 139,32 eur od 5.5.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP, pričom žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 447,19 eur a súd mu priznal sumu 139,32 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, tak žalobca bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 31,15 % úspešný a neúspešný v pomere 68,85 % (v prevyšujúcej zamietnutej časti). Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 37,70 % (68,85 % - 31,15 %,). Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 113-114) podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP vo výroku č. II, ktorým súd I. inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku č. III o trovách konania a navrhol, aby odvolací súd na základe § 388 CSP rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 307,87 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 307,87 € od 5.5.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3.1.Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil, že dojednaná odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi (ods. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32,00% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1500,00 € vrátane so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s § 21 ods.2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so stavom ku dňu 30.9.2012 predstavovala 46,35% tak, ako je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods.1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tj. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník
veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32,00% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods.6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho stropu výšky odplaty nebolo v čase dojednania úverovej zmluvy v platnosti, zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty dojednaná v predmetnej úverovej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 32,00% nepresahuje 2x váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so stavom ku 30.9.2012 vo výške 20,15% a zároveň nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so stavom ku 30.9.2012 vo výške 46,35% pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (§ 53 ods.6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Podporne odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 5Co/181/2017-74 z 25.1.2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach pod č.k. 5Co/298/2017- z 13.2.2018. 3.2.Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4.Rozsudok, vo výroku I., nebol odvolaním napadnutý a tento nadobudol právoplatnosť (§ 227 ods.1 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP (Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) zamietavej časti rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 307,87 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 307,87 € od 5.5.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 6.1.Súd pri rozhodovaní použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.
7.Podľa § 2 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
8.Podľa § 53 ods.1 O. z. (platný v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 8.1.Podľa § 53 ods.6 O. z. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
9.Podľa § 39 O. z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10.Podľa § 1 ods.1 nar. vl. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov odplata, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov (k § 53 ods. 6) tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 10.1.Podľa § 1 ods.2 nar. vl. 87/1995 Z. z. odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. 10.2.Podľa § 1 ods.4 nar. vl. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 10.3.Podľa § 1a ods.1 nar. vl. 87/1995 Z. z. najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
11.Spotrebiteľský vzťah vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky z 29.1.2013, pričom pôžička predstavovala 600 eur a odmena predstavovala sumu 405,12 eur. Ročná úroková sadzba je 32% a RPMN je 32% a priemerná RPMN je 46,35%. Súd v svojom rozhodnutí citoval znenie § 53 ods.1 O. z. a mal za to, že úroková sadzba 32% je neprimeranou. Neuvedomil si, že úroková sadzba je len jednou z položiek tvoriacich odplatu, ktorá predstavuje cenu, za poskytnuté plnenia a tú je potrebné posudzovať v zmysle § 53 ods.6 a vyhodnotiť vo vzťahu k § 39 O. z..
12.Údaj RPMN vyjadruje cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcii. Okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku a iné, všetko prepočítané na kalendárny rok. Pre potencionálneho spotrebiteľa platí pravidlo, čím nižšie RPMN, tým je úver lacnejší a pre spotrebiteľa výhodnejší.
13.K odplate za poskytnutú pôžičku odvolací súd poukazuje na znenie skúmanej zmluvy, z ktorého vyplýva, že odplata pre žalovaného predstavovala výšku 405,12 eur (v zmluve označená ako celkové náklady spotrebiteľa) a pozostávala z úroku za pôžičku vo výške 32%. Pokiaľ ide o primeranosť či neprimeranosť ceny, tá je v priamom súvise aj s inými podmienkami upravujúcimi rozsah poskytovaných služieb.
14.RPMN v skúmanej zmluve nepresahuje priemerné hodnoty RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2012 so stavom ku 30.9.2012, ktorá bola 46,35% pre obdobné úvery, preto je možné uzavrieť, že dohodnutá úroková sadzba ako aj RPMN sú primerané, preto výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť aj sumu 307,87 € s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 447,19 € a priznanou sumou 139,32 €.
15.Podľa § 517 ods.2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16.Podľa § 3 ods.1 Nar. vl. SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania bol platný úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne.
17.Dôvodný je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 307,87 eur počnúc 5.5.2015 do zaplatenia.
18.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 18.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18.3.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 18.4.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 18.5.Žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100% lebo bol úspešný v plnom rozsahu.
19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).