Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Csp-202-2019.pdf
PDF · 95.66 KB
No categories available
20Csp/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Q. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. V.D. XXX/XX, XXX XX T., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.09.2019 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/120/2016 sa ako spotrebiteľka domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní bola ako žalobkyňa úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 25C/120/2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/105/2017. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „ 22. Súd po preskúmaní zmluvy o úvere, ako aj uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel k názoru, že žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa, nakoľko zmluva o úvere, ako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv žalobkyňa nemohla takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť, zároveň nebolo v konaní preukázané a ani žalovaným tvrdené, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalobkyni na výkon povolania, zamestnania alebo výkon podnikateľskej činnosti Žalobkyňa tak mala pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj Dohody o zrážkach o mzdy postavenie slabšej strany. 23. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ju nemohla jednak ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohla tiež ovplyvniť obsah Dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj z právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie. Z celého konania žalovaného tak vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo, aby vylúčil zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni. Súd poukazuje tiež na to, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, v článku 3 je napísaná drobným písmom a podpisom zmluvy žalobkyňa automaticky musela podpísať aj túto Dohodu. Zároveň samotné znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité, s poukazom na to, že žalovanému by sa podľa tejto Dohody v prípade omeškania žalobkyne s plnením z tejto úverovej zmluvy plnilo v súlade s čl. 4 bod 4.8. OP. Z tejto formulácie nie je zrejmé, o akú pohľadávku ide a čoho presne by sa mala týkať. Uvedený postup žalovaného sa s poukazom na vyššie uvedené dôvody dá kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovení Smernice rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, ako aj v zmysle ustanovení § 50 a násl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Nekalosť konania žalovaného vyplýva aj z listu, ktorý adresoval poverený subjekt zamestnávateľovi žalobkyne dňa 09.12.2015, keďže ani v tomto liste sa neuvádza výška pohľadávky žalovaného ku dňu doručenia žiadosti o zrážky zo mzdy a ani celková výška pohľadávky. S poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná pre rozpor s § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní podaním žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutámu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500,- eur, pričom nárok, tak ako ho požaduje, zohľadňuje skutočnosť, že sa musela brániť v pôvodnom konaní cestou súdu. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovanej patrila len suma zodpovedajúca výške poskytnutého úveru, nakoľko z dôvodu absencie zákonom predpísaných náležitosti (rozčlenenie splátky, chýba prepísaný vzorec na výpočet RPMN), je bezúročný a bezpoplatkový a nakoľko jej bol úver poskytnutý vo výške 6 800,- eur a žalovaná naviac požadovala sumu 4.530,68 eura, mienila sa o túto sumu, zneužitím Dohody o zrážkach zo mzdy, na jej úkor bezdôvodne obohatiť. 2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení že poprela skutkové tvrdenia žalobkyne, že má nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur z titulu porušenia práva spotrebiteľa v súvislosti s určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou Zmluvy o úvere. Žalobkyňa pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 8765326110 splatila len čiastočne. Podľa zmluvy žalovaná ako veriteľ poskytla žalobkyni úver vo výške 6.800,- eur. Žalobkyňa do dňa postúpenia pohľadávky uhradila úver len čiastočne. Žalobkyňa na úhradu pohľadávky zo zmluvy vykonala čiastkové úhrady vo výške 5.451,24 eura a teda žalobkyňa neuhradila ani istinu pohľadávky. Žalobkyni teda ani potencionálne nemohla hroziť ujma vo výške 4.946,12 eura tak ako tvrdí, naopak len na istine pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 8765326110 vznikla žalovanej ujma 1.348,76 eura. Žalobkyňa vôbec nepreukázala ani potencionálnu ujmu naopak spôsobila skutočnú ujmu žalovanej. Žalobkyňa si voči žalovanej už uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie z titulu porušenia spotrebiteľských práv zo Zmluvy o úvere č. 8765326110 v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 14Csp/131/2019 v sume 2.473,06 pričom svoj nárok odôvodňuje rovnakými skutočnosťami a dôvodmi ako v konaní 20C/202/2019. Účelom možnosti spotrebiteľa domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je aby dodávateľ nepokračoval v nečestných praktikách. Podmienkou uplatnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie je skoršie uplatnenie nároku a osoba, ktorá za porušenie spotrebiteľovho práva zodpovedá. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie, predstavuje osobitný nárok plniaci dvojakú úlohu, a to jednak úlohu alebo funkciu sankčnú, ktorá smeruje k sankcionovaniu subjektu, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, a jednak úlohu alebo funkciu satisfakčnú, ktorá je zameraná na náhradu ujmy spôsobenej poškodenej zmluvnej strane. Uloženie povinnosti na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je v tomto prípade v rozpore s jeho účelom vzhľadom na skutočnosť, že skutočným poškodeným zo Zmluvy o úvere je žalovaná a nie žalobkyňa. Žalovaná poukázala na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 1 Odon 45/1997 podľa ktorého je primeranosť výšky peňažnej formy je potrebné posudzovať v závislosti od konkrétnych podmienok každého jednotlivého prípadu, a to zo subjektívnych ako aj objektívnych hľadísk. Objektívnymi hľadiskami sú najmä závažnosť a intenzita protiprávneho konania. Ako subjektívne hľadiská Najvyšší súd ČR pomenoval mieru, zavinenia i subjektu, motív svojho konania, okolnosti ako k protiprávnemu konaniu došlo a správanie sa škodcu vo vzťahu k upozorneniam a požiadavkám poškodeného. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť výšky primeraného finančného zadosťučinenia žiadnymi subjektívnymi ani objektívnymi hľadiskami a preto považuje jej nárok za neoprávnený v celej výške.
3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l 3-5, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove na č.l. 8-11, Vyjadrením žalovanej na č.l. 24-27, Aktuálnym stavom úveru na č.l. 28-31, listom - Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy na č.l. 40, listom - Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy na č.l. 41, zo spisu 25C/120/2016: Výzvou na úhradu dlžnej sumy na č.l. 50. a zistil tento skutkový stav:
5. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 30.03.2017, č.k. 25C/120/2016 - 74 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 8765326110 zo dňa 08.09.2010 je neplatná. V rozhodnutí súd dospel k záveru, že z celého konania žalovanej vyplýva, že účelom zabezpečenia jej pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy bolo, aby vylúčila zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, v článku 3 je napísaná drobným písmom a podpisom zmluvy žalobkyňa automaticky musela podpísať aj túto Dohodu. Zároveň samotné znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité, s poukazom na to, že žalovanej by sa podľa tejto Dohody v prípade omeškania žalobkyne s plnením z tejto úverovej zmluvy plnilo v súlade s čl. 4 bod 4.8. OP. Z tejto formulácie nie je zrejmé, o akú pohľadávku ide a čoho presne by sa mala týkať. Uvedený postup žalovanej súd vyhodnotil ako nekalú praktiku.
6. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 17.05.2018, č.k. 20Co/105/2017 - 97 vyššie uvedený rozsudok potvrdil. V odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že z dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, a preto takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné.
7. Listom zo dňa 09.12.2015 vyzvala žalovaná zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy.
8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
10. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 500,- eur v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 25C/120/2016, určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 8765326110 zo dňa 08.09.2010, je neplatná. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 17.05.2018, č.k. 20Co/105/2017 - 97 vyššie uvedený rozsudok potvrdil. Okresný súd Prešov dospel k záveru, že z
celého konania žalovanej vyplýva, že účelom zabezpečenia jej pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy bolo, aby vylúčila zo súdneho prieskumu uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy, v článku 3 je napísaná drobným písmom a podpisom zmluvy žalobkyňa automaticky musela podpísať aj túto Dohodu. Zároveň samotné znenie Dohody vo vzťahu k výške pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, je neurčité, s poukazom na to, že žalovanej by sa podľa tejto Dohody v prípade omeškania žalobkyne s plnením z tejto úverovej zmluvy plnilo v súlade s čl. 4 bod 4.8. OP. Z tejto formulácie nie je zrejmé, o akú pohľadávku ide a čoho presne by sa mala týkať. Uvedený postup žalovanej súd vyhodnotil ako nekalú praktiku. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí uviedol, že z dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, a preto takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné.
13. Súd má za to, že v danom prípade porušením práva a povinnosti žalovanej je to, že žalovaná ako dodávateľ do zmluvy o úvere zakomponovala dohodu o zrážkach zo mzdy, následne si u zamestnávateľa žalobkyne uplatnila zrážky zo mzdy (č.l. 41 spisu), pričom súdy dospeli k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach. Keďže žalovaná preukázateľne porušila právo žalobkyne tým, že do zmluvy o úvere zakomponovala dohodu o zrážkach zo mzdy a žalobkyňa sa úspešne domohla určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.
14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobkyňu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovanej, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovanej trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovanú, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konala. Súd však nesúhlasil s výškou, akú si žalobkyňa uplatnila. Vzhľadom na okolnosti veci, ujmu, ktorá žalovanej hrozila zrážkami zo mzdy, súd ustálil ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,- eur, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom pri vyčíslení sa bude vychádzať z priznanej sumy.
16. Na pojednávaní dňa 22.05.2020 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaná sa na nariadené pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Súd uvedenému návrhu nevyhovel. Z gramatického výkladu § 274 CSP síce vyplýva, že sudca nemá možnosť sa rozhodnúť, či rozsudok pre zmeškanie vydá alebo nie a v prípade pokiaľ budú splnené všetky zákonné náležitosti, musí rozsudok pre zmeškanie vydať, avšak takýto výklad by bol prísne formálny. Žalovaná bola v konaní aktívna, k podanej žalobe sa riadne a včas vyjadrila a na prvé nariadené pojednávanie sa aj riadne dostavila. Ak by súd následné rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, takéto rozhodnutie by bolo voči žalovanej nespravodlivé a porušením práva na spravodlivý proces. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, keď uviedol: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).