Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-20-2011.pdf
PDF · 129.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/20/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Gilányim v spore žalobcov: 1. A. S., J.. X.X.XXXX, G. V. XX, I. K. S., 2. Z. S., J.. XX.X.XXXX, G. V. XX, I. K. S., obaja zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, Bratislava proti žalovanému: F. Z., J.. XX.X.XXXX, G. Q. XX, S., zastúpený: Advokátska kancelária ŠČURY, s.r.o., Za kasárňou 1, Bratislava o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a o zaplatenie 7 300 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7 300,- € od 10.12.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7 300,- € od 09.12.2011 do 10.12.2011 sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 01.02.2011 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 22.03.2008 uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným a zaplatenia sumy 7 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 300,- € od 12.11.2010 do zaplatenia. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/20/2011-198 zo 07.03.2016 zamietol návrh žalobcov o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2008, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7 300 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 300 € od 09.12.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti úrokov z omeškania návrh žalobkyne v 1. rade zamietol, návrh o zaplatenie istiny a úrokov z omeškania žalobcu v 2. rade zamietol a o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Proti výroku rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7 300 € s príslušenstvom, podal odvolanie žalovaný. Ostatná časť výroku rozhodnutia sa tak podľa § 226 a § 227 zákona č. 160/2015 Z. z. stala právoplatnou. Odvolací súd uznesením č. k. 14Co/431/2016-243 z 28.11.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie nemal dostatočne zistené, či išlo o zmluvné plnenie alebo o záver súdu o bezdôvodnom obohatení, ktorý však nebol dostatočne preukázaný. Po ustálení právneho názoru súdu prvej inštancie v tom, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná, resp. neplatná, bude potrebné v prípade platnosti zmluvy zaoberať sa aj jej obsahom a dohodou strán o forme prípadného vzájomného vyporiadania, ak súd nedospeje k tomu, že išlo o bezodplatnú zmluvu. Významné je v tej súvislosti poukázať aj na písomné vyjadrenie žalobkyne k podanému odvolaniu žalovaného. Súd prvej inštancie sa bude musieť zaoberať a vyhodnotiť aj vyjadrenia obidvoch strán k obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude
opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok podľa príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania bude nevyhnutné potom vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. a v ustanovení § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalovaného, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie bude potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. odôvodniť. Súd prvej inštancie tak opäť konal o zostávajúcej nerozhodnutej časti, t. j. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 7 300 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 300,- € od 09.12.2011 do zaplatenia, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a pokynmi odvolacieho súdu, ako vo veci ďalej postupovať (§ 391 zákona č. 160/2015 Z. z.). Súd zároveň viazaný zákonným pokynom podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. konal aj o nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobcovia v konaní tvrdili, že 22.03.2008 žalobkyňa v 1. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky v sume 229 941,50 Sk, ktorú žalobcovia v 1. a v 2. rade evidovali voči E. S. S.. Žalovaný prisľúbil žalobcom, že im uvedenú sumu vráti po vymáhaní od dlžníka, teda od E. S. S.. a za túto službu mala byť žalovanému poskytnutá zo strany žalobcov odmena. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný sumu, ktorú vymohol od E. S. S.. ako dlžníčky im nevrátil. Uvedený dlh vznikol tým, že žalobcovia sa snažili pomôcť rodinnej známej E. S. N.. tým, že žalobkyňa v 1. rade so súhlasom žalobcu v 2. rade, sa zaviazala ako spoludlžníčka E. S. S.. (dcéry E. S. N..) zo zmluvy o splátkovom úvere, na základe toho mala byť uvedená suma poskytnutá E. S. S.., ktorá sa aj zaviazala splácať mesačné splátky. Pretože si túto povinnosť neplnila, banka vyzvala žalobkyňu v 1.rade, ako spoludlžníka, aby splatila dlžnú sumu, čo aj urobila z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ale dlžníčka im túto sumu nevrátila. Žalobcovia našli v regionálnych novinách inzerát, kde bolo uvedené, že istý subjekt ponúka služby v súvislosti s vymáhaním pohľadávok. Žalobcovia sa skontaktovali za tým účelom so žalovaným, s ktorým sa stretli, dohodli sa, že žalovaný vymôže dlžnú sumu od dlžníčky E. S. S.. za primeranú odmenu a žalobkyňa v 1. rade s ním následne za týmto účelom uzavrela zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky. Žalobca v 2. rade nesúhlasil s uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky na žalovaného a tak došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy, nakoľko nebol daný súhlas oboch manželov, pretože boli prostriedky vyplatené z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o postúpení pohľadávky nespĺňa podstatné náležitosti právneho úkonu, je neurčitá, z jej obsahu nie je zrejmé, akú konkrétnu pohľadávku postupuje postupca na postupníka, zo zmluvy nevyplýva ani právny nárok žalobkyne v 1. rade voči E. S. S.., a zmluva je uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný uviedol žalobkyňu v 1. rade do omylu, využil jej slabé právne vedomie, keď jej predložil zmluvu o bezodplatnom postúpení pohľadávky a tým je zmluva absolútne neplatná. Okrem toho, ak žalovaný v inzeráte verejne uviedol, že poskytuje pomoc s vymáhaním pohľadávok za odmenu, to osvedčuje, že jeho poskytnuté služby mali byť službami odplatnými a je nelogické, aby žalobkyňa v 1. rade postúpila pohľadávku vo vysokej sume na tretiu osobu bez akejkoľvek odplaty. Žalobcovia podali aj trestné oznámenie, ktoré bolo v trestnom konaní odmietnuté. Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia ako dôkazy označili zmluvu o postúpení pohľadávky z 22.03.2008 (č. l. 15-16), výsluch účastníkov, výsluch svedkyne E. S.Á. S.., inzerát z miestnych novín (č. l. 17), zmluva o splátkovom úvere s potvrdením o splatení (č. l. 7-14), list žalobcov z 09.11.2010 (č. l. 18-19), uznesenie Okresnej prokuratúry Malacky zo 07.12.2010 (č. l. 20-23), vyšetrovací spis Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), dokumenty týkajúce sa realizácie zosplatnenia úveru a úhrady dlhu (ku ktorému na pojednávaní 25.05.2020 uviedli, že netrvajú na jeho vykonaní, preto ho súd nevykonal), exekučný spis Z.. I. H. EX 163/2009 (pripojený ako príloha č. l. 142), súdny spis Okresného súdu Malacky 18Rob/1313/2008 (pripojený ako príloha č. l. 161) a výsluch svedkyne E. S. N..
3. Žalovaný sa vo veci vyjadril tak, že žaloba je účelová, pretože pohľadávku žalobkyňa v 1. rade postúpila bezodplatne a dostala od žalovaného 10 000,- Sk, čo bolo nad rámec dohody a bolo to len prejavom dobrej vôle žalovaného, keď údajne potrebovali riešiť zdravotné problémy a tiež trestné oznámenie bolo v trestnom konaní odmietnuté. Tvrdil, že žalobcovia si boli plne vedomí právnych úkonov, ktoré realizovali dobrovoľne a bolo to na ich podnet. Ďalej uviedol, že z poverenia firmy, s ktorou spolupracoval aj žalovaný, bol poverený urovnať finančné záležitosti so žalobcom v 2. rade a žalobkyňou v 1. rade pán F.. Y. K., čím mala byť vec k obojstrannej spokojnosti zúčastnených uzavretá. Žalovaný ďalej namietal dôvodnosť uplatneného nároku s tým, že podľa ustálenej judikatúry je možné
považovať zmluvu o postúpení pohľadávky za bežnú vec. Namietal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a v tomto prípade sa žalobcovia mali domáhať len zaplatenia pohľadávky a v konaní by si súd vyriešil otázku platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bola uzavretá bezodplatne, keď Občiansky zákonník pripúšťa aj takú možnosť a zmluva má po obsahovej stránke všetky podstatné náležitosti, je určitá a zrozumiteľná a žalobcom poskytol sumu 10 000,- Sk. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný ako dôkazy označili výsluch svedka F.. Y. K. (ku ktorému na pojednávaní 25.05.2020 uviedol, že netrvá na jeho vykonaní, preto ho súd nevykonal), prehlásenie o prevzatí peňazí (č. l. 124) a oznámenie (č. l. 126).
4. Súd v rámci objasnenia skutkového stavu vychádzal zo súdu prednesených skutkových tvrdení strán, z dôkazov listinou: zmluva o postúpení pohľadávky z 22.03.2008 (č. l. 15-16), zmluva o splátkovom úvere s potvrdením o splatení (č. l. 7-14), list žalobcov z 09.11.2010 (č. l. 18-19), uznesenie Okresnej prokuratúry Malacky zo 07.12.2010 (č. l. 20-23), prehlásenie o prevzatí peňazí (č. l. 124), oznámenie (č. l. 126), z dôkazu výsluchom žalobkyne v 1. rade (č. l. 113-114), z dôkazu výsluchom žalobcu v 2. rade (č. l. 114-115), z dôkazu výsluchom žalovaného (č. l. 121-122), z dôkazu výsluchom svedkyne E. S. S.. (č. l. 146-147), z dôkazu výsluchom svedkyne E. S. N.. (170-171) a z dôkazov pripojením vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), exekučného spisu Z.. I. H. EX 163/2009 (pripojený ako príloha č. l. 142) a súdneho spisu Okresného súdu Malacky 18Rob/1313/2008 (pripojený ako príloha č. l. 161), vykonaním ktorých súd zistil nasledovné podstatné skutkové okolnosti.
5. Dňa 20.10.2006 žalobkyňa v 1. rade so súhlasom žalobcu v 2. rade prejavila vôľu uzatvoriť spolu s E. S. S.. ako ďalšou dlžníčkou a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom zmluvu, na základe ktorej mala banka poskytnúť E. S. S.. úver za dohodnutých podmienok a ktorý sa žalobkyňa v 1. rade a E. S. S.. zaviazali banke vrátiť za dohodnutých podmienok. Následne banka poskytla E. S. S.. peňažné prostriedky vo výške dohodnutého úveru. E. S. S.. úver v lehote splatnosti nesplatila, preto sa s požiadavkou na úhradu dlžnej sumy banka obrátila na žalobkyňu v 1. rade, ktorá dňa 06.08.2007 banke celý dlh vo výške 229 941,50 Sk splatila zo spoločných prostriedkov žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. rade. Následne žalobcovia vyzývali E. S. S.., aby im nahradila, čo splnili za ňu. E. S. S.. dlh žalobcom napriek ich výzvam nesplnila. Uvedené skutočnosti vyplynuli z nesporných tvrdení strán a z dôkazov listinou - zmluva o splátkovom úvere s potvrdením o splatení (č. l. 7-14), a podporne z dôkazu pripojením vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), z dôkazu výsluchom žalobkyne v 1. rade (č. l. 113-114), z dôkazu výsluchom žalobcu v 2. rade (č. l. 114-115), z dôkazu výsluchom svedkyne E. S. S.. (146-147) a z dôkazu výsluchom svedkyne E. S. N.. (č. l. 170-171).
6. Vo februári 2008 sa žalobcovia oboznámili s inzerátom v novinách (založený vo vyšetrovacom spise Q.-XXX/OJP-S.-XXXX na č. l. 30 vyšetrovacieho spisu, ktorý je pripojený ako príloha č. l. 129), v ktorom inzerent inzeroval, že vymáha dlhy a bol v inzeráte uvedený telefonický kontakt. Následne žalobcovia kontaktovali užívateľa telefónneho čísla uvedeného v inzeráte, pričom sa skontaktovali so žalovaným a dohodli si s ním osobné stretnutie za účelom prerokovania vymáhania ich pohľadávky, ktorú mali voči E. S. S.. Uvedené skutočnosti vyplynuli z nesporných tvrdení strán a z dôkazu pripojením vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), podporne aj z dôkazu výsluchom žalobkyne v 1. rade (č. l. 113-114), z dôkazu výsluchom žalobcu v 2. rade (č. l. 114-115) a z dôkazu výsluchom žalovaného (č. l. 121-122). V tejto súvislosti súd uvádza, že dôkaz listinou inzerát z miestnych novín (č. l. 17), ktorý súdu pripojili žalobcovia k žalobe, súd vyhodnotil ako irelevantný. Z výsluchu žalovaného (č. l. 121-122) vyplynulo, že nejde o inzerát s jeho číslom, keďže žalovaný obsluhoval iba tie telefónne čísla, ktoré mali záverečné trojčíslie. Z výpovede žalovaného ďalej vyplynulo, že práve inzerát založený vo vyšetrovacom spise Q.-XXX/OJP-S.-XXXX na č. l. 30 vyšetrovacieho spisu, ktorý je pripojený ako príloha č. l. 129, je relevantným inzerátom, keďže v ňom uvedené telefónne číslo koreluje s výpoveďou žalovaného, preto súd prihliadal na tento dôkaz a o. i. z neho pri ustálení skutkového stavu vychádzal.
7. Od februára do marca 2008 prebehlo medzi žalobcami a žalovaným viacero osobných stretnutí. Na osobných stretnutiach žalobcov a žalovaného žalobca v 2. rade vysvetlil žalovanému situáciu ohľadom dlhu E. S. S.. a záujem žalobcov vymôcť pre nich dlžnú sumu od tejto dlžníčky. Žalovaný im povedal, že vymoženie pohľadávky dokáže vybaviť. Následne navrhol žalobcom, aby mu uvedenú pohľadávku odpredali s tým, že by 70 % pohľadávky bolo jeho a 30 % pohľadávky by bolo žalobcov, s čím žalobcovia nesúhlasili. Následne žalovaný navrhol žalobcom, že pre nich vymôže celú sumu, po skončení vymáhania dôjde k ich finančnému vyrovnaniu, a to čo vymôže naviac bude jeho, s čím
žalobcovia súhlasili. Uvedené skutočnosti vyplynuli predovšetkým z dôkazu pripojením vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), ďalej z dôkazu výsluchom žalobcu v 2. rade (č. l. 114-115), napokon podporne aj z dôkazu výsluchom žalobkyne v 1. rade (č. l. 113-114) a dôkazu výsluchom žalovaného (č. l. 121-122). V rámci hodnotenia dôkazov súd zdôrazňuje výpoveď žalobcu v 2. rade z 01.06.2009 obsiahnutú na č. l. 3-4 vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129) a výpoveď žalobcu v 2. rade na č. l. 114-115, v ktorých žalobca v 2. rade konštantne svedčil o tom, že žalobcovia a žalovaný sa dohodli na tom, že žalovaný bude vymáhať ich pohľadávku a po jej vymožení pohľadávku v rozsahu istiny odovzdá žalobcom a všetko, čo vymôže naviac si môže nechať. Žalobca v 2. rade presne vypovedal: "Povedal nám, že pre nás vymôže celú sumu a on sa potom s nami dohodne, a to čo vymôže naviac bude jeho. S týmto sme potom súhlasili.", ďalej tiež vypovedal: "Pán Z. sa pýtal, či ak vymôže peniaze navyše, si môže tieto nechať. Ja som mu povedal, že môže, mňa zaujímali iba moje peniaze, pričom ja osobne som sa s ním dohodol, že ak peniaze vymôže tak za robotu mu dám 10 000 Sk." Súd ďalej poukazuje na výpoveď žalovaného zo 16.06.2009 obsiahnutú na č. l. 7-8 vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), v ktorej uviedol: "Pôvodná dohoda bola s p. S. aj s jeho manželkou, že po skončení vymáhania dôjde k určitému finančnému vyrovnaniu, a to vzhľadom k dĺžke trvania a nákladov spojených s týmto vymáhaním." Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil výpoveď žalobcu v 2. rade tak pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj pred tunajším súdom ako vierohodnú, korelujúcu s ostatnými dôkazmi, z ktorej jednoznačne vyplynul skutkový záver o ústnej dohode medzi žalobcami a žalovaným o tom, že žalovaný uhradí po vymožení predmetnej pohľadávky žalobcom sumu v rozsahu vymáhanej pohľadávky (jej istiny). Takéto skutkové tvrdenia uvádzali aj žalobcovia, žalovaný takéto skutkové tvrdenie žalobcov nerozporoval. Dôkaz, ktorý by takýto skutkový záver spochybňoval v konaní zistení nebol. A napokon uvedeným skutkovým záverom podporne svedčí aj vyjadrenie žalovaného z 18.05.2013 (na č. l. 93), v ktorom sa žalovaný vo veci vyjadril tak, že urovnať finančné záležitosti so žalobcami bol poverený F.. Y. K., čím mala byť vec k obojstrannej spokojnosti zúčastnených uzavretá. Ak mala byť vec so žalobcami finančne vysporiadaná, a to k obojstrannej spokojnosti zúčastnených, potom je logický záver, že existovala medzi stranami dohoda, na základe ktorej malo byť žalobcom po vymožení pohľadávky poskytnuté finančné plnenie.
8. Dňa 22.03.2008 za účelom vymoženia pohľadávky uzavreli žalobkyňa v 1. rade a žalovaný v písomnej forme zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou žalobkyňa v 1. rade postúpila žalovanému pohľadávku voči E. S. S.. V zmluve o postúpení pohľadávky bolo uvedené, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný uzatvárajú zmluvu o postúpení pohľadávky. V bode I zmluvy bolo uvedené, že žalobkyňa v 1. rade podľa zmluvy z 08.08.2007 má voči dlžníčke E. S. pohľadávku v sume 229 941,50 Sk splatnú v septembri 2007. V bode II zmluvy bolo uvedené, že žalobkyňa svoju pohľadávku uvedenú v bode I zmluvy postupuje postupníkovi, a to dňom podpísania tejto zmluvy a vyhlásila, že postúpenie pohľadávky neodporuje dohode postupcu s dlžníkom, ani iným zákonným ustanovením a zaviazala sa odovzdať žalovanému všetky doklady a poskytnúť mu všetky informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. V bode III zmluvy bola dohodnutá povinnosť žalobkyne podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla, a to v prípade, že by pohľadávka bola zabezpečená. V bode IV zmluvy žalobkyňa vyhlásila, že dlžníčka nemá voči nej žiadne pohľadávky spôsobilé na započítanie. V bode V zmluvy bolo dohodnuté, že žalobkyňa je povinná oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníčke. Ďalej žalobkyňa v 1. rade a žalovaný uviedli, že si zmluvu prečítali, vzájomne vysvetlili a na znak súhlasu ju podpísali a berú na vedomie, že zmluva je pre nich podpisom záväzná. Uvedené skutočnosti vyplynuli z dôkazu listinou - zmluva o postúpení pohľadávky z 22.03.2008 (č. l. 15-16) a z dôkazu pripojením vyšetrovacieho spisu Q.-XXX/ OJP-S.-XXXX (pripojený ako príloha č. l. 129), z dôkazu výsluchom žalobcu v 2. rade (č. l. 114-115), z dôkazu výsluchom žalobkyne v 1. rade (č. l. 113-114) a dôkazu výsluchom žalovaného (č. l. 121-122).
9. Dňa 08.04.2008 podal žalovaný návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Malacky, vedený pod č. k. 18Rob/1313/08-1, ktorým sa voči E. S. S.. domáhal zaplatenia sumy 229 941,50 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 06.08.2007, a to titulom postúpenej pohľadávky žalobkyne v 1. rade proti E. S. S.., ktorá vznikla z dôvodu splatenia dlžnej sumy vo výške 229 941,50 Sk v prospech banky z úverovej zmluvy uzavretej medzi E. S. a žalobkyňou v 1. rade na strane dlžníkov a bankou na strane veriteľa. Uvedená skutočnosť vyplynula z nesporných tvrdení strán a z dôkazu pripojením súdneho spisu Okresného súdu Malacky 18Rob/1313/2008 (pripojený ako príloha č. l. 161).
10. Dňa 30.05.2008 Okresný súd v Malackách vydal Platobný rozkaz č. k. 18Rob/1313/2008-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2008 a ktorým súd zaviazal E. S. S.. zaplatiť žalovanému sumu 229 941,50 Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 229 941,50 Sk od 06.08.2007 do
zaplatenia. Uvedená skutočnosť vyplynula z nesporných tvrdení strán a z dôkazu pripojením súdneho spisu Okresného súdu Malacky 18Rob/1313/2008 (pripojený ako príloha č. l. 161).
11. Dňa 11.06.2008 poskytol žalovaný žalobcovi v 2. rade plnenie vo výške 10 000,- Sk v súvislosti s vecou vedenou na Okresnom súde Malacky pod č. 18 Rob 1313/08. Uvedená skutočnosť vyplynula z nesporných tvrdení strán a z dôkazu listinou prehlásenie o prevzatí peňazí (č. l. 124). Tvrdenie žalovaného, že išlo o plnenie z jeho dobrej vôle žalovaný nepreukázal, naopak, bolo v rozpore s obsahom dôkazu listinou prehlásenie o prevzatí peňazí (č. l. 124).
12. Dňa 18.03.2009 podal žalovaný návrh na vykonanie exekúcie titulom platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Malacky pod č. k. 18Rob/1313/2008-18 z 30.05.2008, čo vyplynulo z dôkazu pripojením exekučného spisu Z.. I. H. EX 163/2009 (pripojený ako príloha č. l. 142)
13. Dňa 09.12.2011 bola pohľadávka z titulu platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Malacky pod č. k. 18Rob/1313/2008-18 z 30.05.2008 vymožená, a to vrátane jej príslušenstva, čo vyplynulo z dôkazu pripojením exekučného spisu Z.. I. H. EX 163/2009 (pripojený ako príloha č. l. 142).
14. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 1, § 2, § 34, § 35, § 40, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 51, § 121 ods. 3, § 145, § 488, § 489, § 490 ods. 1, § 491 ods. 1, § 494, § 495, § 516 ods. 1 a 2, § 517, ods. 1 a 2, § 524, § 525, § 527, § 559, § 563, § 566 ods. 1 a § 570 zákona č. 40/1964 Zb. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., pričom vec posúdil nasledovne.
15. V rámci občianskoprávnych vzťahov vznikajú najrôznejšie právne vzťahy a kombinácie právnych vzťahov, a to v najrozmanitejších formách a spôsoboch, čo napokon vyplýva zo samotnej povahy občianskoprávnych vzťahov a základnej zásady týchto vzťahov v podobe autonómie zmluvných strán. Preto je nutné právne vzťahy medzi zmluvnými stranami posudzovať v celom ich kontexte a hĺbke, neizolujúc práve jediný zmluvný vzťah.
16. V posudzovanej veci, napriek tomu, že žalobkyňa v 1. rade sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, súd vychádzajúc zo skutočností stranou žalobkyne predostretých posúdil vec podľa iných ustanovení, než ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keďže právna kvalifikácia prednesená žalobkyňou bola nesprávna a súd jej právnou kvalifikáciou nebol viazaný. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009.
17. Ak zo strany žalobcov boli prednesené tvrdenia, že žalobcovia sa dohodli so žalovaným, že vymôže ich pohľadávku proti ich dlžníčke, a po jej vymožení im celú sumu odovzdá a čo vymôže navyše bude jeho a popri tom uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom celá obrana žalovaného bola postavená na tom, že v zmluve o postúpení pohľadávky nebola dojednaná odmena, ale dohodu o vymáhaní pohľadávky vôbec nerozporoval, potom súd vzhliadol nárok žalobkyne v 1. rade ako dôvodný, nie však z titulu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pre neplatnosť kontrahovania zmluvných strán, ale práve naopak z dôvodu riadneho záväzkového vzťahu medzi žalobcami a žalovaným.
18. Občianskoprávne vzťahy vznikajú o. i. z právnych úkonov ich účastníkov. Účastníci disponujú zmluvnou autonómiou, t. z. že účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti dohodnúť odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (§ 2 zákona č. 40/1964 Zb.). Pritom účelom zákonnej úpravy občianskoprávnych vzťahov je prispieť k napĺňaniu občianskych práv a slobôd (§ 1 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.), nie byť tomuto napĺňaniu práv a slobôd prekážkou a neprimerane
formalizovať ich realizáciu. Z ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 51, § 488, § 489, § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.) vyplýva, že účastníci sa môžu vzájomne zaväzovať najrôznejšími spôsobmi, a to buď v rámci zmlúv upravených týmto zákonom alebo aj z iných zmlúv v zákone neupravených, ak taká zmluva neodporuje obsahu a účelu zákona. Rovnako forma uzavretia zmluvy je ponechaná na autonómnom rozhodnutí účastníkov s výnimkou zmlúv, ktoré sú upravené Občianskym zákonníkom a u ktorých je predpísaná forma. To znamená, že zmluva medzi stranami môže byť uzavretá tak písomne, ako aj ústne, prípadne konkludentne (určitým konaním alebo opomenutím konania), ak prejav vôle smerujúci k vzniku zmluvy nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci vzťahu prejaviť.
19. V posudzovanom prípade žalobkyňa v 1. rade a jej manžel - žalobca v 2. rade boli oprávnení z pohľadávky voči svojej dlžníčke E. S.Á. S.. vo výške 229 941,50 Sk, čo napokon medzi stranami sporu nebolo ani sporné a o čom bolo prejudiciálne rozhodnuté už v rozhodnutí Okresného súdu Malacky č. k. 18Rob/1313/2008-18 z 30.05.2008. Žalobcovia oslovili žalovaného za účelom rokovania o uzavretí záväzkového vzťahu medzi nimi, na základe ktorého by žalovaný pre nich pohľadávku vymohol za dohodnutú odmenu. V rámci rokovaní žalovaný postupom podľa § 43a zákona č. 40/1964 Zb. najskôr žalobcom navrhol, aby mu predmetnú pohľadávku za 30 % z jej hodnoty odpredali, pričom tento návrh na uzavretie zmluvy žalobcovia odmietli. Následne žalovaný navrhol žalobcom, že pre nich vymôže celú sumu, po skončení vymáhania dôjde k ich finančnému vyrovnaniu, a to čo vymôže naviac bude jeho, teda dal žalobcom podľa § 43a zákona č. 40/1964 Zb. návrh na uzavretie zmluvy neupravenej zákonom č. 40/1964 Zb. (tzv. inominátna zmluva podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb.). Žalobcovia s týmto návrhom bez výhrad súhlasili, teda podľa § 43c zákona č. 40/1964 Zb. prijali návrh žalovaného na uzavretie tejto zmluvy, a tak bola medzi žalovaným a žalobcami uzatvorená zmluva podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb., z ktorej žalovanému vznikol podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. záväzok vymôcť pohľadávku žalobcov voči dlžníčke E. S. S.. vo výške 229 941,50 Sk s príslušenstvom a po jej vymožení odovzdať žalobcom vymoženú istinu a záväzok žalobcov prenechať žalovanému všetko, čo vymôže nad rozsah sumy 229 941,50 Sk, teda všetko príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb.). Súd skúmal, či takáto dohoda neodporuje obsahu alebo účelu zákona, ale k takému záveru nedospel. Dohoda bola uzavretá ústne, avšak zákon nepredpisuje pre uzavretie takejto dohody písomnú formu, teda súd nedospel k záveru, že by dohoda bol neplatná pre nedostatok zachovania písomnej formy (§ 40 zákona č. 40/1964 Zb.). Z obsahu dohody boli dostatočne určité záväzky strán, vrátane splatnosti plnenia žalovaného, t. j. ku dňu vymoženia vymáhanej pohľadávky.
20. Keďže predmetná pohľadávka bola žalovaným dňa 09.12.2011 vymožená, vznikol žalobcom nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy v rozsahu istiny pohľadávky, t. j. v sume 229 941,50 Sk v zmysle uvedenej dohody o vymáhaní pohľadávky. Keďže žalovaný časť tohto nároku splnil v zmysle § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. už dňa 11.06.2008, keď plnil žalobcovi v 2. rade sumu 10 000,- Sk v súvislosti so súdnym vymáhaním predmetnej pohľadávky, tak súd posúdil povinnosť žalovaného plniť sumu 229 941,50 Sk za čiastočne splnenú v uvedenom rozsahu 10 000,- Sk. Teda žalovanému zostala povinnosť plniť žalobcom sumu 219 941,50 Sk, teda 7 300,72 €. Keďže si žalovaný túto zostávajúcu povinnosť nesplnil, dostal sa počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti plnenia, t. j. od 10.12.2011 do omeškania, teda žalovanému vznikla podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. povinnosť plniť spolu so svojim dlhom aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej vykonávacím predpisom, a to § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Keďže žalovaný si doposiaľ svoj dlh voči žalobkyni v 1. rade a jej manželovi, žalobcovi v 2. rade nesplnil a žalobkyňa v 1. rade (oprávnená si toto právo u žalovaného uplatniť v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.) si toto právo voči žalovanému v rozsahu 7 300,- € uplatnila, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v uplatnenom rozsahu spolu s úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 09.12.2011 do 10.12.2011 uplatnený žalobkyňou v 1. rade, tento nebol dôvodný, keďže žalovaný, ako je vyššie uvedené, sa dostal so svojim plnením do omeškania až dňa 10.12.2011, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
21. Pokiaľ ide o zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným, ktorej predmetom bolo postúpenie vyššie uvádzanej pohľadávky žalobcov voči E. S. S.., táto nemala žiadny právny dopad na existenciu dohody medzi žalobcami a žalovaným o vymáhaní pohľadávky, na základe ktorej súd žalobe vyhovel. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená až po uzatvorení dohody o vymáhaní pohľadávky medzi žalobcami a žalovaným a dôvodom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky bola práve dohoda o vymáhaní pohľadávky uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným, čo v konaní bolo zo strany žalobcov
aj preukázané. Naopak zo strany žalovaného žiadna iná kauza uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky preukázaná nebola.
22. V tejto súvislosti je potrebné uviesť nasledovné. Súkromnoprávne záväzky nevznikajú samoúčelne. V absolútnej väčšine prípadov majú reálny hospodársky (ekonomický) dôvod, ktorý predstavuje cieľ sledovaný účastníkmi záväzkového vzťahu. Zákon nevyžaduje, aby bola kauza bezprostredne vyjadrená v právnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorej obligácia vznikla. Výslovne pritom je ustanovené (§ 495 zákona č. 40/1964 Zb.), že zamlčaná kauza nebráni platnosti záväzku. Ak sa teda dlžník zaviaže poskytnúť veriteľovi určité plnenie bez toho, aby bol súčasne vyjadrený hospodársky dôvod tohto záväzku (napr. postúpiť pohľadávku), nemá to za následok jeho neplatnosť. Od zamlčanej kauzy je nevyhnutné odlíšiť situáciu, keď súkromnoprávny záväzok žiadnu kauzu nemá. Úplná absencia hospodárskeho dôvodu znamená, že dlžník sa zaviazal na plnenie bez toho, aby tým sledoval akýkoľvek relevantný ekonomický účel. Takýto úkon nie je objektívnym právom aprobovaný, pričom výnimku z daného pravidla môže ustanoviť iba zákon. Právny úkon, ktorý - bez toho, aby to zákon umožňoval
- nemá reálnu kauzu, neobstojí z hľadiska kritérií jeho platnosti. To znamená, že ak by v konaní nebola preukázaná reálna kauza zmluvy o postúpení pohľadávky (pričom žalovaný žiadnu takúto kauzu nepreukázal), bolo by možné uvažovať o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným. Keďže ale v konaní bol preukázaný dôvod uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, a síce skoršia dohoda žalobcov a žalovaného o vymáhaní pohľadávky, o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 495 zákona č. 40/1964 Zb. nebolo nutné uvažovať.
23. Súd ďalej skúmal dopad uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky na predchádzajúce vzťahy zmluvných strán, a síce či a akým spôsobom zmluva o postúpení pohľadávky zmenila už existujúce zmluvné vzťahy založené vyššie uvádzanou dohodou o vymáhaní pohľadávky.
24. V tejto súvislosti zákon rozlišuje tzv. zmenu v obsahu záväzku dohodou strán (§ 516 zákona č. 40/1964 Zb.) - tzv. kumulatívnu nováciu a zánik záväzku a jeho nahradenie dohodou strán (§ 570 a § 571 zákona č. 40/1964 Zb.) - tzv. privatívnu nováciu. Objektívne právo ponecháva účastníkom záväzkových vzťahov pomerne širokú voľnosť pri úprave vzájomných práv a povinností. Účastníci sa môžu v súlade s princípom autonómie slobodnej vôle dohodnúť aj tak, že doterajší záväzok zrušia a nahradia ho novým (privatívna novácia, dohoda o obnove). Privatívna novácia patrí medzi právne skutočnosti spôsobujúce zánik záväzku na zmluvnom základe a bez uspokojenia veriteľa. Na rozdiel od iných právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik záväzkov, privatívna novácia súčasne nahrádza doterajší záväzok novým. Vôľa účastníkov zrušiť doterajší záväzok a namiesto neho zriadiť záväzok nový (tzv. animus novandi) musí jednoznačne vyplývať z obsahu ich dohody. Dohody kontrahentov, spôsobujúce zmenu alebo zánik (a súčasný vznik) záväzku, preto nemožno vykladať formalisticky, iba na základe samotného textu alebo slovného vyjadrenia. Korektná interpretácia takýchto úkonov si vyžaduje nielen zohľadnenie vôle účastníkov, ale aj okolností, za ktorých boli uzavreté, následného správania zúčastnených osôb a komplexných právnych následkov vo vzťahu k vedľajším dojednaniam, zabezpečeniu a pod.
25. Naproti tomu pri zmene obsahu záväzku dohodou strán (kumulatívna novácia) (§ 516 zákona č. 40/1964 Zb.) sa síce obsah pôvodného záväzku mení, k pôvodným právnym skutočnostiam môže byť pridaná ďalšia právna skutočnosť, ktorou účastníci záväzkového vzťahu dohodou zmenia svoje práva a povinnosti, ale pôvodný záväzok nezaniká. Rozsah tejto zmeny, ktorá sa môže týkať napr. miesta plnenia, spôsobu plnenia, splatnosti záväzku, nie je pre účastníkov pôvodného záväzkového vzťahu limitovaný. Preto je potrebné odlišovať kumulatívnu nováciu (§ 516 zákona č. 40/1964 Zb.) od privátnej novácie (§ 570 zákona č. 40/1964 Zb.), pri ktorej zaniká pôvodný záväzok a je nahradený novým záväzkom. Pri kumulatívnej novácii obsah dohody strán jednoznačne smeruje k tomu, že dochádza k zmene doterajšieho existujúce záväzku, avšak len z hľadiska jeho doplnenia, nie nahradenia novým záväzkom. Podstatný je preto pri dohode strán prejav vôle zachovať pôvodný záväzok a dojednať nový záväzok, ktorý doplní pôvodný. Úmysel účastníkov dohodnúť nový záväzok nahrádzajúci pôvodný nemožno prezumovať, musí byť nepochybný. Pre rozlíšenie, či ide o kumulatívnu nováciu alebo privátnu nováciu je rozhodujúca vôľa účastníkov právneho úkonu, pri zisťovaní jej obsahu sa uplatňuje i výkladové pravidlo (§ 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia , ale najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, a či táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V tomto smere treba vykladať i vyvrátiteľnú domnienku
v prospech dohody strán o doplnení jestvujúceho záväzku, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku, zaniká starý záväzok, má sa za to, že vzniká nový záväzok popri pôvodnom záväzku.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že ani z textu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ani z okolností súvisiacich s jej uzatvorením nevyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky mala nahradiť pôvodnú dohodu žalobcov a žalovaného o vymáhaní pohľadávky, nemožno konštatovať, že by zmluva o postúpení pohľadávky bola tzv. privatívnou nováciou, teda že by išlo o dohodu strán o nahradení pôvodnej dohody novou dohodou. Naopak z jednoznačne identifikovanej vôle strán smerujúcej k vymoženiu pohľadávky žalobcov od ich dlžníčky žalovaným možno konštatovať, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky jej strany sledovali doplnenie ich vzťahov tak, aby žalovaný mal lepšiu pozíciu vo vzťahu k dlžníčke v rámci vymáhania pohľadávky. Teda išlo o dohodu strán, na základe ktorej popri doterajšom záväzku žalovaného z dohody o vymáhaní uzavretej medzi žalobcami a žalovaným vznikol nový záväzkový vzťah. Napokon logickým dôsledkom uvedeného je aj to, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky nebola dojednaná odplata za jej postúpenie, ale ani výslovná bezodplatnosť postúpenia pohľadávky, keďže tieto vzťahy strán, a to najmä protiplnenie žalobcov za vymáhanie pohľadávky žalovaným pre žalobcov riešila ich skoršia dohoda. Preto samotná existencia zmluvy o postúpení pohľadávky nemá žiadne právne dôsledky na nárok uplatnený žalobkyňou v 1. rade v tomto konaní proti žalovanému, iba dotvára mozaiku právnych vzťahov žalobcov a žalovaného. A vzhľadom na uvedené súd nezistil v konaní neplatnosť žiadneho z právnych vzťahov medzi stranami, ale naopak nárok žalobkyne v 1. rade vyplýva práve z platne uzavretých a realizovaných vzťahov medzi stranami, kedy ostalo žalovanému splniť jeho časť záväzku, ktorého splnenie bolo predmetom tohto konania v zostávajúcej nerozhodnutej časti.
27. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto keď zmluva o postúpení pohľadávky mala pre rozhodnutie vo veci iba okrajový význam, lebo normovala iba vzťahy, ktoré boli v podstate vedľajším dojednaním k vzťahom, na základe ktorých vzniklo právo žalobkyne na plnenie, ktoré je predmetom tohto konania, súd sa úvahami súvisiacimi s touto zmluvou o postúpení pohľadávky zaoberal iba v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu v prejednávanej veci.
28. Keďže žalobkyňa v 1. rade mala voči žalovanému vo veci podstatný úspech, podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. by jej patril voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovaný mal voči žalobcovi v 2. rade vo veci podstatný úspech, podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. by mu patril voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže nárok žalobkyne v 1. rade voči žalovanému na náhradu trov konania by žalobkyňa v 1. rade nadobudla za trvania manželstva žalobcov, išlo by podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. o spoločný nárok žalobcov voči žalovanému. Zároveň keďže nárok žalovaného voči žalobcovi v 2. rade na náhradu trov konania by vznikol za trvania manželstva žalobcov, mohol by byť podľa § 147 zákona č. 40/1964 Zb. uspokojený i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov, teda aj z majetku úspešnej žalobkyne v 1. rade. Uvedené okolnosti súd vyhodnotil ako hodné osobitného zreteľa na to, aby v zmysle § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. usporiadal vzťahy strán v relácii k nároku na náhradu trov konania tak, že neprizná žiadnej zo strán náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať, len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.