Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/135/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: R. X., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX, XXX XX Q., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.012 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 12.07.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 26.05.2006, v Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 4.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke PB započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu bezdôvodné obohatenie vo výške 697,87 Eur spolu s úrokom z omeškania a zároveň určil zmluvnú podmienku uvedenú v článku 4, bod 4.6 obchodných podmienok žalovaného za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že spolu s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou uzatvoril dňa 26. mája 2006 Zmluvu o úvere. Poštová banka postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorá následne dňa 15. decembra 2014 uzatvorila zmluvu so žalovaným a predmetnú pohľadávku postúpila na žalovaného. Pokiaľ ide o zmluvu zo dňa 26. mája 2006, právny predchodca žalovaného mu poskytol sumu vo výške 40.000 Slovenských korún (1.327,76 Eur), ktoré mal splácať v 60 mesačných splátkach po 44,18 Eur, RPMN bola v zmluve určená vo výške 11,64 %. Daná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2, a to rozlíšenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný. V Zmluve o úvere je nesprávne uvedený údaj o výške RPMN 11,64 %. Podľa prepočtov žalobcu tento údaj má predstavovať 36,46 %. Zároveň žalobca poukázal na znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch číslo , podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalovanému zaplatil sumu 2.025,63 Eur oproti poskytnutému úveru vo výške 1.327,76 Eur. Z dôvodu nedostatkov zmluvy o úvere požaduje vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 697,87 Eur. O skutkových okolnostiach získania bezdôvodného obohatenia sa dozvedel predložením

čestného prehlásenia vyhotoveného Združením HOOS dňa 28. mája 2019. Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalobca poukázal na to, že ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 23.07.2019, v ktorom žalobu považoval za v celom rozsahu nedôvodnú. Uviedol, že dňa 18. mája 2009 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupníkom. Následne bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15. decembra 2014 uzatvorená medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTON ako postupníkom, ktorou bola postúpená pohľadávka s príslušenstvom na postupníka. Po postúpení pohľadávky na žalovaného uzatvoril žalobca so žalovaným dňa 15.04.2016 Dohodu o privatívnej novácii, na základe ktorej všetky práva a nároky, ktoré vznikli na základe ustanovení zmluvy sa nahradili novými právami a povinnosťami tak, ako je to uvedené v dohode. Žalobca sa zaviazal žalovanému zaplatiť dlh vo výške 1.994,23 Eur, ktorý pozostáva z istiny 1.053,43 Eur a príslušenstva vo výške 940,80 Eur. Pokiaľ ide o nedostatok náležitostí Zmluvy o úvere, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 číslo C-42/15 týkajúci sa výkladu článku 1 článku 3 písm. m) a článku 10 ods. 1, 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES z 23. apríla 2008. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. apríla 2017 spisová značka , v ktorom odvolací súd mal za to, že predmetná zmluva o úvere mala všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých žalobkyňa mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 22. februára 2018 spisová značka , z obsahu ktorého vyplýva obdobný záver. Pokiaľ ide o nesprávny výpočet RPMN, žalovaný uviedol, že žalobca predložil výpočet RPMN podľa internetovej kalkulačky podľa o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalovaného tento výpočet RPMN, nie je možné použiť, pretože ide o vzorce, ktoré sú aktualizované a nekorešpondujú so vzorcami, ktoré boli platné v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ ide o neuvedenie úroku v zmluve, žalovaný poukázal na obchodné podmienky zmluvy o úvere, konkrétne článok 3 bod 3.1, podľa ktorého klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver úroky v zmysle aktuálneho oznámenia Poštovej banky, ktoré obsahujú úrokové sadzby. Neprijateľné zmluvné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Ustanovenie bolo upravené do súčasného znenia až novelou zo dňa 01. mája 2014, pričom toto ustanovenie bolo novelizované zákonom o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku. Žalovaný do dátumu 01. mája 2014 nemal dôvod žiadnu platbu započítať na istinu úveru, nakoľko zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle , a teda žalovaný postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia . Žaloba žalobcu je nedôvodná aj čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 26. mája 2006 bola medzi veriteľom Poštovou bankou, a.s. a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej podľa článku 3 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 40.000 Slovenských korún, ktorý sa zaviazal splácať v mesačnej splátke 1.331 Slovenských korún vždy k 28. dňu v mesiaci, v počte splátok 60, s dátumom prvej splátky 26.06.2006, RPMN predstavovala 11,64%.

5. Podľa článku 4, bod 4.6 Obchodných podmienok pre úver Platby klienta sa voči pohľadávke PB započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok PB voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného PB podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov z ZoÚ. PB je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči PB.

6. Z prehľadu platieb a úhrad, ktoré predložil žalobca mal súd za preukázané, že za obdobie od 11. marca 2019 do 30. apríla 2019 zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu na daný úver sumu 995,58

Eur. Zároveň, z aktuálneho stavu pohľadávky ku dňu 10.10.2018 mal súd za preukázané, že platby za obdobie od 20. apríla 2016 do 25. septembra 2018 vo výške 44 Eur zaplatil žalobca žalovanému, keďže ide o aktuálny stav pohľadávky vystavený spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s.

7. Žalobca predložil prehlásenie zo dňa 28. mája 2019 Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 24. septembra 2018 žalobca predložil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorú uzatvoril so žalovaným. Po preskúmaní tejto zmluvy bol žalobca informovaný, že uvedená zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a tak na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu o sumu 697,87 Eur.

8. Dňa 15.04.2016 bola podpísaná dohoda o privatívnej novácii medzi veriteľom BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a dlžníkom R. X., na základe ktorej uznal žalobca svoj záväzok voči veriteľovi v celkovej sume 1.994,23 Eur pozostávajúci z istiny vo výške 1.053,43 Eur a príslušenstva 940,80 Eur, ktorá bola splatná ku dňu 15. apríla 2016. Dlžník uznal dlh čo do výšky, ako aj právneho dôvodu v celom rozsahu. Zároveň medzi spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a žalobcom bola podpísaná Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15. apríla 2016.

9. Dňa 08.01.2019 poukázal žalobca žalovanému sumu 44 Eur, dňa 22.01.2009 sumu 44 Eur, dňa 29. októbra 2018 sumu 44 Eur, 16. novembra 2018 sumu 44 Eur, 13. decembra 2018 sumu 28 Eur, 22. februára 2019 sumu 44 Eur, 22. mája 2019 44 Eur a 23. apríla 2019 sumu 44 Eur.

10. Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania -59 zo dňa 24. septembra 2019 súd pripustil zmenu žaloby jej rozšírením na základe písomného podania žalobcu zo dňa 06.06.2019 v znení, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.033,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému.

11. Na pojednávaní konanom dňa 11. decembra 2019 bola zo strany právneho zástupcu žalovaného vznesená námietka premlčania podľa v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalobcu mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný ani v objektívnej, ani v subjektívnej premlčacej dobe. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 20.04.2020 zotrval na vznesenej námietke premlčania, mal za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. Právny zástupca žalobcu mal za to, že je daná aj aktívna, aj pasívna vecná legitimácia v tomto spore. Uviedol, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nie je. Zároveň predložil súdu výpočet RPMN podľa Zákona číslo o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto výpočtu, výpočet RPMN predstavuje 36,11 %, nie tak, ako je to uvedené v zmluve o úvere. Mal za to, že uvedená skutočnosť spôsobuje rovnako bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Právny zástupca žalovaného zotrval na vznesenej námietke premlčania, ako aj nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 25. mája 2020 uviedol, že úver splácali spolu s manželkou, následne navštívili Združenie HOOS, kde im bolo povedané, že úver preplatili a majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň boli upovedomení s manželkou o ďalšom postupe, čo v danej veci majú robiť. Či čítal obchodné podmienky, ako aj samotnú zmluvu o úvere, na to si nespomína.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa , spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa až 3 , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , , za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 26.05.2006 ( ďalej len ), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20100101? ucinnost=26.05.2006> obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=26.05.2006>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa , od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Poštová banka a.s. a žalobcom bola dňa 26. mája 2006 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 40.000,- Slovenských, ktorý sa žalobca zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 1.331 Slovenských korún, RPMN predstavovala 11,64 %. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Obchodné podmienky pre úver, podľa ktorých v zmysle článku 4, bod 4.6, ,, Platby klienta sa voči pohľadávke PB započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok PB voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného PB podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov z ZoÚ. PB je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči PB.

15. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré po rozšírení žalobného petitu predstavovalo sumu 1.033,87 Eur. Bol toho názoru, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa §

4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a to správny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a rovnako mal za to, že podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže požadovať od dlžníka úrok alebo poplatky, ktoré nie sú priamo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru žalobcu sa daný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie preplatku medzi sumou reálne poskytnutého úveru a platbami, ktoré poukázal žalovanému, respektíve jeho právnemu predchodcovi, celkovo vo výške 1.033,87 Eur.

16. Pokiaľ ide o prvú náležitosť v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť a to sumu, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, treba uviesť súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, s uvedenou právnou argumentáciou sa súd nestotožňuje. Súd má za to, s poukazom na Rozsudok Súdneho dvora z 09. novembra 2016 spisová značka C-42/15 týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102EHS podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a Klárou Bíroovou, je potrebné článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je potrebné konštatovať, že Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Obdobný záver vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2018 spisová značka , ako aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu.

17. Súd sa však stotožňuje s názorom žalobcu, že v zmluve o úvere zo dňa 26. mája 2006 v článku 3 absentuje uvedenie úroku, čím dochádza k následku podľa Zákona číslo , že veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa, úroky a poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že úrok vyplýva z obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je pre súd neakceptovateľná. Spotrebiteľ má mať jasnú vedomosť o tom, akú výšku úroku ako odplaty má veriteľovi zaplatiť. Podľa názoru súdu táto náležitosť, a to uvedenie úroku ako jednej z podstatných náležitostí Zmluvy o úvere mala byť uvedená priamo v Zmluve o úvere zo dňa 26. mája 2006. Zákonné znenie o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy jasne uvádza, že veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú priamo uvedené v zmluve. Neuvedenie úroku priamo v Zmluve o úvere zo dňa 26. mája 2006 spôsobuje dôsledok podľa Zákona číslo o spotrebiteľských úveroch, a to skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ nemôže od žalobcu ako dlžníka požadovať úrok, ktorý nie je priamo vyjadrený v zmluve. Uvedené spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.

18. Rovnako sa súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalobcu, že určenie výšky RPMN v zmluve v článku 3 tejto zmluvy vo výške 11,64 % nie je správne a nekorešponduje so vzorcom pre výpočet RPMN, ktorý je uvedený v tomto zákone. Pri čerpaní úveru dňa 26. mája 2006 vo výške 1327,76 Eur pri zápočte presných splátok a ich splatnosti od splátky číslo 1 do splátky číslo 30, t.j. od splátky číslo 1 splatnej dňa 30.06.2006 do splatnosti 30.-tej splátky splatnej dňom 30.novembra 2018, pri výške mesačnej splátky 44,18 Eur, podľa prepočtu súdu je správny výpočet RPMN 36,11 % a nie 11,64 % tak, ako je uvedený v zmluve o úvere. Podľa Zákona číslo účinného k 26. Máju 2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže táto ročná percentuálna miera nákladov je uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa, uvedené spôsobuje podľa názoru súdu dôsledok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

19. S poukazom na vyššie prijatý záver súdu, uzatvorenú zmluvu o úvere medzi žalobcom a žalovaným je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú.

20. V tomto spore sa bolo potrebné v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zaoberať vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Súd túto vznesenú námietku premlčania považuje v časti za dôvodnú. Pri svojom rozhodovaní o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby súd vychádzal z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 31. marca 2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu Žilina zo dňa 30. januára 2019 spisová značka . Najvyšší súd SR zaujal stanovisko k rozhodnutiam Najvyššieho súdu spisová značka a a dospel k záveru, že otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu posudzovaná rozdielne. Zo záverov oboch týchto rozhodnutí dovolacieho súdu, na ktoré poukázal žalobca vyplýva, že v zmysle pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. V rozhodnutí spisová značka dovolací súd uviedol, že sú irelevantné skutkové okolnosti týkajúce sa právnej kvalifikácie pre stanovenie okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. V rozhodnutí spisová značka dovolací súd dospel k otázke stanovenia okamihu začiatku plynutia premlčacej doby k obdobnému záveru, ako v rozhodnutí spisová značka ak uviedol, že je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal. Pri posúdení tejto otázky je rozhodná skutočná preukázateľná subjektívna vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Odvolací súd posúdil okamih začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá nie je posudzovaná rozdielne, a preto uplatnený dovolací dôvod nezakladá prípustnosť dovolania. V sporovom konaní však jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdenia. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávne sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Odvolací súd správne skonštatoval, že márnym uplynutím subjektívnej premlčacej doby po viac ako štyroch rokoch po zaplatení, preplatení splátky každého úveru a podanej žaloby dňa 15.novembra 2015 by bolo akékoľvek ďalšie dokazovanie týkajúce sa objektívnej premlčacej doby nadbytočné, s ktorým názorom sa dovolací súd stotožnil.

21. Súd pri začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby tak nevychádzal z predloženého prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 28. mája 2019, nakoľko sú tam uvedené aj nesprávne údaje, keďže z tohto prehlásenia vyplýva, že dňa 24. septembra 2018 žalobca predložil tomuto Združeniu zmluvu o úvere, aby ju skontrolovali a poskytli mu rady, pričom samotné prehlásenie je podpísané dňa 28. mája 2019. Tieto údaje a dátumy tak spolu nekorešpondujú, nakoľko žalobca podľa tohto prehlásenia už v septembri 2018 predložil túto zmluvu združeniu na kontrolu a samotné prehlásenie je podpísané dňom 28. máj 2019. Rovnako je súd toho názoru, že takto by si vedel akýkoľvek žalobca v pozícii spotrebiteľa neúnosnou mierou predlžovať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Súd tak vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí a subjektívnu premlčaciu dobu počítal žalobcovi odo dňa preplatenia prvej splátky úveru nad poskytnutú istinu. S poukazom na to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu súd uložil na pojednávaní dňa 26.02.2020 a súdu nepredložil presný rozpis splátok, súd vychádzal z aktuálneho stavu pohľadávky ku dňu 10. októbra 2018 ako výpisu z účtu vyhotoveného spoločnosťou Bencont Collection, a.s.

22. Súd je toho názoru, že s poukazom na všetky splátky úveru, ktoré poukázal žalobca za obdobie od 11. marca 2019 právnemu predchodcovi žalovaného do dňa 30. apríla 2009 vo výške 995,58 Eur sú premlčané. Rovnako aj splátky za obdobie od 20. apríla 2016 do 23. mája 2017 sú premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe v súlade s . Istina úveru podľa prepočtu súdu bola žalobcom žalovanému zaplatená ku dňu 15. decembra 2016. Splátky splatné od 18.01.2017 do 23.05.2017 sú podľa názoru súdu s poukazom na doručenie žaloby na súd dňa 20.06.2019 v celom rozsahu premlčané v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Súd žalobcovi priznal titulom bezdôvodného obohatenia, keďže konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru, splátky úveru, ktoré zaplatil za obdobie od 19.06.2017 do 25.09.2018 v celkovej v výške 676 Eur a ďalej platby, ktoré zaplatil žalovanému za obdobie od 29. októbra 2018 do 22. mája 2019 v celkovej výške 336 Eur, súd tak žalobcovi priznal bezdôvodné obohatenie vo výške 1.012 Eur. Z tejto sumy súd postupom podľa , v spojení s Nariadenia vlády číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , priznal aj úrok z omeškania, a to deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.033,87 Eur súd žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 23. Za nekalú obchodnú praktiku súd môže vyhodnotiť predloženú dohodu o privatívnej novácii, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.04.2016, ktorú podpísal právny predchodca žalovaného spolu so žalobcom, kde si napriek absencii zákonných náležitostí zmluvy o úvere vypočítal celkový dlh k 15.

aprílu 2016 vo výške 1.994,23 Eur pozostávajúci z istiny vo výške 1.053,43 Eur a príslušenstva v sume 940,80 Eur.

24. Ako druhý žalobný petit súd vyhodnocoval určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky špecifikovanej v článku 4, bod 4.6 zmluvy podľa ktorého,, Platby klienta sa voči pohľadávke PB započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok PB voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného PB podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inaksom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov z ZoÚ. PB je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam klienta voči PB.“ V prvom rade súd uvádza, že podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019 spisová značka žaloba, ktorou sa žalobca domáha vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, respektíve vyslovenia ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti nie je určovacou žalobou v zmysle . Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a , a zákona číslo ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.

25. Rovnako sa v tomto spore bolo potrebné zaoberať vznesenom námietkou žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto spore s poukazom na to, že predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril a koncipoval jeho právny predchodca. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. , v ktorom odvolací súd konštatoval a poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkách za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Obdobný právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 06. marca 2019. Súd preto mal za to, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto spore.

26. K samotnému určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky súd uvádza nasledujúce:

27. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove spisová značka „Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa . Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy a ich povahy, sa aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade, ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo v zmluve si poskytovateľ priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by mohla byť ponímaná ako v zmysle . Pre slabšiu zmluvnú stranu, ktorá nemala možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky nie je jedno, či sa jej plnenie započítava najprv na vysoké úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna norma“ 28. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS. 55/2001 - 19 zo dňa 24.02.2011, kde Ústavný súd uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa názoru súdu, ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenia zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle zákona je absolútne neplatná. Dodávateľ finančnej služby oproti neznalému spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné zmluvné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcich svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu (rozsudok Krajského súdu v Prešove - 86 zo dňa 20. septembra 2011). 30. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa . Žalobca mal nepatrný neúspech v časti požadovaného bezdôvodného obohatenia, z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa .

Poučenie:

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.