Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoKR/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Z.. N. T., H. X, XXX XX K., správca konkurznej podstaty úpadcu PODTATRAN, výrobné družstvo Poprad, so sídlom 1. mája 19/220, 058 13 Poprad, IČO: 00 168 521, proti žalovanému: TATRAMAT, akciová spoločnosť, so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 00 152 421, právne zastúpenej JUDr. Dagmar Schmidtovou, advokátkou, so sídlom kancelárie Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 17081289, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie kúpnej ceny, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -805 (pôvodné číslo listu rozsudku 717) zo dňa 26.10.2017, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi a u k l a d á žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že návrhom zo dňa 31.3.2008 sa žalobca, správca úpadcu PODTATRAN, výrobné družstvo Poprad domáhal, aby súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 10.11.2006 medzi dlžníkom PODTATRAN, výrobné družstvo Poprad, so sídlom 1. mája 19/220, 058 13 Poprad, na strane predávajúceho a žalovaným TATRAMAT, akciová spoločnosť, so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, na strane kupujúceho k nehnuteľnostiam v k. ú. K., zapísaných v čase rozhodujúcom na: LV č. XXXX v časti M. ako parcela č. XXX/X o výmere 3450 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o výmere 51 m2 - zastavané plochy a nádvoria a budovy, stojacej na parcele č. XXX/X, súp. č. XXX v časti G. na meno predávajúce v celosti, LV č. XXXX v časti M. ako parcela č. XXX/X o výmere 456 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj budovy - Dom služieb, stojacej na parcele č. XXX/X, súp. č. XXXX v časti G. na meno predávajúceho v celosti, LV č. XX v časti M. ako parcela č. XXX/X o výmere 119 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o výmere 51 m2 - zastavané plochy a nádvoria v časti G. na meno predávajúceho v celosti (t. č. zapísaných v LV č. XXXX), je voči konkurzným veriteľom neúčinná a aby súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť do podstaty úpadcu v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 165.969,00 eur na účet vedený v Č., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že namietaný právny úkon bol

úkonom bez primeraného protiplnenia, ktorý bol uskutočnený v čase úpadku dlžníka, v roku 2006, teda rok pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka a bolo ním ukrátených viacero veriteľov dlžníka.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15.12.2010 pod č.k. -317 rozhodol tak, že žalobe vyhovel a určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 10.11.2006 medzi dlžníkom PODTATRAN, výrobné družstvo Poprad, so sídlom 1. mája 19/220, 058 13 Poprad, na strane predávajúceho a odporcom TATRAMAT, akciová spoločnosť, so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, na strane kupujúceho k nehnuteľnostiam k. ú. K., zapísaných v čase rozhodujúcom na LV č. XXXX v časti M. ako parcela č. XXX/ X o výmere 3450 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o výmere 51 m2 - zastavané plochy a nádvoria a budovy, stojacej na parcele č. XXX/X, súp. č. XXX v časti G. na meno predávajúceho v celosti; LV č. XXXX v časti M. ako parcela č. XXX/X o výmere 456 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ako aj budovy - Dom služieb, stojacej na parcele č. XXX/X, súp. č. XXXX v časti G. na meno predávajúceho v celosti; LV č. XX v časti M. ako parcela č. XXX/X o výmere 119 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX/X o výmere 51 m2 - zastavané plochy a nádvoria v časti G. na meno predávajúceho v celosti, (t. č. zapísaných v LV č. XXXX), je voči konkurzným veriteľom neúčinná. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná strana odvolanie dňa 4.2.2011. Súd prvej inštancie zároveň určil, že žalovaný je povinný zaplatiť do podstaty úpadcu v lehote 5 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 165.969,00 eur na účet vedený v Č., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX. Súd trovy konania žalobcovi nepriznal. O trovách štátu bude rozhodnuté v samostatnom uznesení, po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom pod č.k. -362 zo dňa 11.1.2012 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Zároveň zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov medzi účastníkmi a v rozsahu zrušenia vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 31.1.2012.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná strana spoločnosť TATRAMAT, akciová spoločnosť, so sídlom Hlavná 1416/28, 059 51 Poprad, IČO: 00 152 421, sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 20.02.2012, v ktorej namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného .

6. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením -14 zo dňa 13.3.2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti TATRAMAT, a.s. v časti namietajúcej porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného , základného práva na rovnosť účastníkov konania zaručeného a jej práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -362 z 11.1.2012. Vo zvyšnej časti sťažnosť spoločnosti TATRAMAT, a.s. odmietol, zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -362 z 11.1.2012.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom pod č. k. -37 zo dňa 19.6.2012 rozhodol tak, že základné právo spoločnosti TATRAMAT, a.s. na súdnu ochranu zaručeného , jej základné právo na rovnosť účastníkov konania zaručené a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -362 z 11.1.2012, porušené bolo.

8. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -362 z 11.1.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Prešove uznesením pod č. k. -411 zo dňa 28.6.2013, zrušil rozsudok prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že má za to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právny stav posúdil. Z obsahu spisu, ako aj z Nálezu Ústavného súdu vyplýva, že prvostupňový súd, ako aj odvolací súd sa nesprávne právne vysporiadal s navrhovanými dôkazmi. Súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré boli v priebehu konania zo strany účastníkov navrhované. Nebola vypočutá štatutárna zástupkyňa pani N.. V danom prípade ide o rozhodujúcu osobu ohľadom dojednávania kúpnej ceny, ktorá je kľúčovou otázkou pri rozhodovaní vo veci. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu nedostatočnom pre rozhodnutie vo veci samej. V intenciách Nálezu Ústavného súdu SR je potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, t.j. vysporiadať sa so znaleckým posudkom, vykonať dokazovanie na obvyklú cenu, za akú cenu sa v danom čase nehnuteľnosti predávali. Povinnosťou súdu prvého stupňa je aj vysporiadať sa so znaleckým posudkom F.. V. s poukazom aj na stanovisko F.. Š.. Prvostupňový súd sa objektívne nevysporiadal s výpoveďami a dokumentmi svedkov žalovaného F.. Š., ktorý bol pri rekonštrukcii budovy a úprave pozemkov od začiatku, a taktiež nebola vypočutá Z.. S. N., predsedníčka predstavenstva PODTATRAN výrobné družstvo, ktorá by sa vyjadrila k spôsobu dohody o cene. Ďalej Krajský súd v Prešove uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude zabezpečiť dôkaz na neprimeranosť kúpnej ceny, ktorá má základ iba v znaleckom posudku, ktorý je vypracovaný ex cathedra, v skutočnosti s odstupom 4 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, teda v čase, kedy už pôvodná nehnuteľnosť neexistovala. S poukazom na uvedené preto Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom povinnosťou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie v naznačenom smere v intenciách Nálezu Ústavného súdu SR. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

10. Súd prvej inštancie v intenciách Nálezu Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, doplnil dokazovanie a vypočul svedkov K. G., dopočul svedka S. Š., mimo Z.. S. N., ktorá medzičasom zomrela, vypočul znalca F.. V. V., nariadil znalecké dokazovanie súdneho inžinierstva Ž. W. I. Ž. (ďalej len „USI“), a to uznesením zo dňa 17.4.2014 pod č.k. -541.

11. Aplikujúc ustanovenia , , , , všetko o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („ZKR“) súd prvej inštancie uviedol, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade odporovacia žaloba je podľa súdu prvej inštancie podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu. Odporovaciu žalobu podal správca konkurzu podstaty úpadcu, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa ust. je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa . Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacieho právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala oprávnená osoba - správca v zákonnej lehote proti účinným úkonom dlžníka týkajúcim sa jeho majetku podliehajúceho konkurzu, t.j. dané podmienky odporovateľnosti boli splnené.

12. Predmetom sporu je podľa súdu prvej inštancie odporovanie právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia na základe ust. , na základe ktorého mal žalovaný poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podľa tvrdení žalobcu podstatne vyššia ako cena zaplatená žalovaným za predmetnú nehnuteľnosť. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal za preukázané, že cena plnenia, za ktorú žalovaný predmetnú nehnuteľnosť kúpil vo výške 20.000.000 SKK je postačujúca a je cenou obvyklou, o čom svedčí aj znalecký posudok USI, ako aj upravený znalecký posudok F.. V. V.. Žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, aby suma 20.000.000 SKK za predaj nehnuteľnosti mala byť nepostačujúca. O opaku toho svedčí Znalecký posudok č. XXX/XXXX USI v Ž., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu oceňovanej nehnuteľnosti vo výške 21.700.000 s DPH. Súd sa v celom stotožňuje s tvrdením žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry, a to Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. treba predpokladať, že ak sa v zmluve dohodnutá cena líši od všeobecnej ceny o menej ako 20 %, súd ponechá zmluvu bez zmeny. Predmetný znalecký posudok bol v zmysle požiadavky súdu vyhotovený, resp. všeobecná hodnota oceňovanej nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 21.700.000 SKK. V čase predaja v roku 2006 bola jednotná DPH vo výške 19 %, t.j. z uvedenej hodnoty predstavuje DPH hodnotu 3.464.705 SKK. Cena bez DPH je v tomto prípade 18.235.294,12 SKK. Cena zaplatená žalovaným vo výške 20.000.000 SKK bola cenou bez DPH, nakoľko s poukázaním na ust. zákonov, bol predávajúci oslobodený od DPH, nakoľko dodanie stavby vrátane stavebného pozemku bolo uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, a na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby. V konečnom dôsledku teda žalovaný za kupované nehnuteľnosti zaplatil viac ako bola stanovená všeobecná hodnota k dátumu predaja, a to 1.764.705,19 SKK. Na základe posudku USI oproti korigovanej hodnote ocenenia F.. V. z 24.4.2017, ktorým odpovedal na otázky zmluvných strán, žalovaný zaplatil o 2.429.946,22 SKK menej oproti zmenenej hodnote ocenenia F.. V. v predchádzajúcom posudku. S poukazom na formuláciu vyššie

uvedeného rozsudku vyvodili nasledovné: Rozdiel zaplatenej kúpnej ceny v percentách oproti stanovenej všeobecnej hodnote znaleckým posudkom USI je 8,82 % a rozdiel zaplatenej kúpnej ceny v percentách oproti redukovanej hodnote (zníženej hodnote súdneho znalca F.. V.) je 12,14 %, pričom sa stále pohybuje v rozsahu 20 % v zmysle uvedeného judikátu. Podľa názoru súdu prvej inštancie kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť nie je právnym úkonom bez primeraného plnenia podľa .

13. O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ust. a tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi a uložil povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle citovaného uznesenia rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

14. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie.

15. V dôvodoch svojho odvolania žalobca uviedol nasledovné: „Žalobca považuje predmetné rozhodnutie za nesprávne. Má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v súlade s ust. , zároveň má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v súlade s ust. a zároveň má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súlade s ust. psím. h) .

Podľa názoru žalobcu sa prvoinštančný súd vrámci konania dostatočne nevysporiadal so záväzným právnym názorom uvedeným v Uznesení Krajského súdu v Prešove č.k. -411 zo dňa 28.6.2012, ktorý bol vydaný na podklade Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, a ktorý svojím záväzným stanoviskom zaviazal prvoinštančný súd okrem iného cit.: „ Zabezpečiť dôkaz na neprimeranosť kúpnej ceny, ktorá má základ iba v Znaleckom posudku, ktorý je vypracovaný ex catedra, v skutočnosti s odstupom 4 rokov od uzavretia Kúpnej zmluvy, teda v čase, kedy už pôvodná nehnuteľnosť neexistovala.“, keď nariadil ďalšie znalecké dokazovanie na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľného majetku, a to s odstupom 8 rokov, kedy už pôvodná nehnuteľnosť neexistovala, pričom samotný Znalecký posudok bol vypracovaný až ku dňu 24.10.2019, t.j. 10 rokov od uzavretia neúčinnosťou napádanej Kúpnej zmluvy. V súvislosti s vyššieuvedeným záväzným právnym názorom Krajského súdu v Prešove žalobca rovnako poukazuje na obdobný právny názor, ktorý vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v jeho Náleze č. k. -37 zo dňa 19.6.2012 a ktorý bol citovaný v odôvodnení predmetného Uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -411 cit.: „Znalecký posudok je potrebné konfrontovať s výsledkami vykonaného ďalšieho dokazovania. Ústavný súd SR je si vedomý dôkaznej núdze pri určovaní obvyklej ceny sporných nehnuteľností v novembri 2006. Zdôrazňuje však, že cieľom dokazovania nemusí byť ustálenie presnej konkrétnej kúpnej ceny, ktorú by bolo možné považovať v rozhodnom čase za obvyklú.“ V danej súvislosti žalobca ďalej upriamuje na Nález Ústavného súdu SR, str. 20 Nálezu: V bode 1.4. predmetného nálezu sa okrem iného konštatuje a vytýka prvostupňovému a druhostupňovému súdu skutočnosť, že „Okresný súd i Krajský súd sa pri posudzovaní obvyklosti ceny plnenia zjavne upäli na znalecký posudok F.. V., hoci súdna judikatúra zdôrazňuje, že rozhodujúca je cena obvyklá, nie cena stanovená podľa predpisov o oceňovaní majetku (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.6.2004 vo veci sp. zn.: ).“

Žalobca zároveň uvádza, citujúc stanovisko Ústavného súdu SR vrámci vydaného Ústavného nálezu č. -37 vo veci sťažnosti spoločnosti TATRAMAT a.s. bod 1.4. Nálezu, kde je uvedené citujem: „Ústavný súd už judikoval, že znalecký posudok je iba jedným z dôkazných prostriedkov v občianskom súdnom konaní, pričom vo všeobecnosti je jeho dôkazná hodnota rovnaká ako dôkazná hodnota iných dôkazných prostriedkov.“

Podľa žalobcu Ústavný súd SR a Krajský súd Prešov vo svojich záväzných právnych stanoviskách uložil prvoinštančnému súdu zabezpečiť inú dôkaz na neprimeranosť kúpnej ceny, a pokiaľ súd na zabezpečenie iného dôkazu pristúpil k nariadeniu ďalšieho znaleckého dokazovania, a to so stanovením úlohy opätovne určiť všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností, takýto postup súdu žalobca považuje za postup v rozpore s horecitovanými záväznými právnymi stanoviskami uvedenými v Náleze ÚS SR a v Uznesení KS Prešov, ako aj v rozpore so zásadou hospodárnosti.

Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností stanovená Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným ÚSI po viac ako 10 rokoch od prestavby predmetných nehnuteľností, naviac vykázala zásadný rozdiel pri stanovení východiskových hodnôt jednotlivých posudzovaných stavieb oproti východiskovým hodnotám stavieb stanovených v znaleckom posudku č. XX/XXXX F.. V.. Rozdiel činil 629.549,63 eur. Od východiskových hodnôt sa odvíja všeobecná hodnota posudzovaných nehnuteľností. Uvedený rozpor podľa názoru žalobcu však nebol odstránený a následne nová hodnota, ktorú F.. V. uviedol v liste adresovanom súdu iba osvedčuje argumentácii žalobcu ako aj argumentácii Ústavného súdu SR a Krajského súdu v Prešove cit. Ústavný nález: „ ... že rozhodujúca je cena obvyklá, nie cena stanovená podľa predpisov o oceňovaní majetku.“ , a t podľa názoru žalobcu o to viac, že predmetný objekt je prestavaný už viac ako 10 rokov (od roku 2007) a obidva znalecké posudky č. XXX/ XXXX ÚSI a č. XX/XXXX F.. V. boli vypracované ex catedra, v čase, keď už pôvodné objekty neexistovali. Podľa názoru žalobcu prvoinštančný súd jednostranne zohľadnil vrámci hodnotenia dôkazov iba tvrdenia žalovanej strany a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tento vyhodnotil Znalecký posudok č. XXX/XXXX ÚSI ako privilegovaný dôkazný prostriedok k ostatným predloženým dôkazným prostriedkom vrámci predmetného súdneho konania, pričom vrámci objektivizácie ceny obvyklej sa podľa názoru žalobcu nedostatočne vysporiadal vrámci hodnotenia dôkazov s ďalšími dôkazmi zabezpečenými zo strany žalobcu na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu ohľadne podhodnotenia kúpnej ceny. Strana žalobcu vrámci opätovného prvoinštančného konania predložila na preukázanie svojich tvrdení ďalšie dôkazné prostriedky, a to: · Kúpna zmluva č. XXX/XX zo dňa 10.11.2006, vrámci ktorej PODTATRAN, v. d. Poprad predával par. č. XXX/X o výmere 122 m2 za kúpnu cenu 1.000.000,- Sk, t.j. za 1 m2 utŕžil 14.637,- Sk, pričom išlo o predaj parcely, ktorá sa nachádza v rovnakej lokalite centra mesta K. J. Y. W.. Nachádza sa v spise. · Zmluva o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach a hnuteľných veciach zo dňa 27.10.2004 uzavretá medzi Z.. V. E., N. Ú. O. G. M.. N.. I. H., ako prevodcom a PODTATRAN, výrobným družstvom, ako nadobúdateľom, vrámci ktorej odkúpilo PODTATRAN, výrobné družstvo 1/28 nehnuteľného majetku, a to 1/28 totožného majetku prevádzaného vrámci spornej Kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2006 uzavretej medzi PODTATRAN, výrobné družstvo Poprad a TATRAMAT a.s. a za tento majetok v čase úpadku a vykazovanej účtovnej straty zaplatil PODTATRAN, výrobné družstvo Poprad kúpnu cenu v hodnote 1.347.366,- Sk vrámci predkupného práva podielového spoluvlastníka cit.: „vo výške podielu určeného v Pláne speňaženia majetku úpadcu pred speňažením majetku.“ Žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že predmetná Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 27.10.2004, t.j. 2 roky pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy, pričom kúpna cena celej nehnuteľnosti, t.j. cena obvyklá predstavovala hodnotu 1.252.282,- eur (na úrovni s DPH), čo po prepočte podľa (konverzný kurz 1,- euro = 30,1260 SKK) predstavuje sumu 37.726.248,00 SKK (na úrovni s DPH) a hodnotu 1.052.337,81 eur (na úrovni bez DPH), čo po prepočte podľa (konverzný kurz 1,- euro = 30,1260 SKK) predstavuje sumu 31.702.728,86 SKK (na úrovni bez DPH). Nachádza sa v spise. Žalobca má za to, že práve tento dôkaz, a to hore uvedená Kúpna zmluva je jedným z najdôležitejších dôkazov na preukázanie neprimeranosti kúpnej ceny, oproti cene obvyklej, nakoľko v danom prípade ide o predaj podielu sporného majetku prevedeného vrámci neúčinnosťou napádanej kúpnej ceny.

Žalobca má za to, že prvoinštančný súd sa zároveň vrámci predmetného odvolaním napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s výpoveďami dopočutých svedkov, pričom v odôvodnení predmetného rozsudku iba konštatuje v bode 9/, že cit.: „doplnil dokazovanie a vypočul svedkov K. G., dopočul svedka S. Š., mimo Z.. S. N., ktorá medzi časom zamrela, vypočul znalca F.. V. V....“, pričom v ďalej časti rozsudku vôbec neuvádza aký skutkový stav súd zistil z predmetných výpovedí, prípadne ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu k svedeckej výpovedi K. G. a F.. S. Š., iba opisuje stanoviská obidvoch sporových strán a celé odôvodnenie rozsudku opiera o Znalecké posudky č. XXX/XXXX ÚSI a č. XX/XXXX F.. V..

Žalobca má zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa zároveň v odôvodnení predmetného rozsudku, v bode 25/ cit.: „...v celom stotožňuje s tvrdením žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry, a to rozsudku Najvyššieho súdu SR č. treba predpokladať, že ak sa v zmluve dohodnutá cena líši od všeobecnej ceny o menej ako 20 % súd ponechá zmluvu bez zmeny.“ Žalobca takúto úvahu žalovaného namietal v priebehu konania a naďalej ju považuje za neaplikovateľnú vo veci sporu o neúčinnosť právneho úkonu, nakoľko predmetnou žalobou nie je napádaná platnosť Kúpnej zmluvy.

Žalobca už vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného namietal hodnovernosť celej následnej úvahy, resp. tvrdenia žalovanej strany a naďalej na ňom zotrváva z dôvodu, že pri tomto type sporov zostáva právny úkon naďalej platný, a to aj v prípade preukázania skutočnosti, že právny úkon bol uzavretý bez primeraného protiplnenia.

V závere svojho odvolacieho prejavu žalobca poukazuje na nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie uvedené v závere predmetného Rozsudku, ktoré podľa názoru žalobcu nesprávne odkazuje na ustanovenia , v rozpore s ustanovením .

Na základe uvedeného strana žalobcu navrhuje, aby odvolací súd vo veci podaného odvolania žalobcu rozhodol a predmetnej žalobe v plnom rozsahu vyhovel.“

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol nasledovné: „Žalovaný absolútne nesúhlasí s názorom žalobcu, že sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so záväzným právnym názorom Krajského súdu Prešov, ktorý bol vydaný na základe Nálezu Ústavného súdu SR č.k. - 37 zo dňa 19.6.2012, a to preto, že Znalecký posudok ÚSI Ž. Č.. XXX/XXXX rozhodne NIE JE ďalším posudkom „ex cathedra“, pretože na rozdiel od predchádzajúceho znaleckého konania (kedy súdny znalec F.. V. vypracoval znalecký posudok bez komunikácie so žalovaným), znalci Ústavu súdneho inžinierstva sa zúčastnili obhliadky na mieste samom, mali k dispozícii podklady od obidvoch sporových strán , ako aj kompletný súdny spis.

Tvrdenie žalobcu, že v čase vypracovaní znaleckých posudkov už oceňované objekty neexistovali nie je pravdivé, pretože pôdorys stavby, obvodové múry a pod. boli zachované. Zároveň by bolo nelogické a neúčelové, ak by žalovaný nechal budovy v dezolátnom stave, ako ich kúpil. Odvolaciemu súdu dáva žalovaný do pozornosti aj to, že F.. V.H. v novo nariadenom konaní na súde prvej inštancie svoj znalecký odhad prehodnotil a proti záverom č. XXX/XXXX /. Ž./ nemal nijaké námietky. Žalovaný absolútne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dôkaz kúpna zmluva na predaj 1/28 nehnuteľnosti zo dňa 27.10.2004, uzavretá medzi správcom úpadcu O. G., M..N.. I. H. a Podtatranom je najdôležitejším a novým dôkazom. Táto kúpna zmluva bola žalobcom súdu prvej inštancie predložená a v súdnom spise založená ešte pred nariadením nového konania. Ohľadne podmienok a okolností uzavretia tejto kúpnej zmluvy sa žalovaný vyjadroval v súdnom konaní. Žalobca v novo nariadenom konaní nepredložil nijaký nový dôkaz, naopak žalovaný predložil závažný dôkaz, ktorý kopíruje reálny stav celej veci v roku 2006. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 26.10.2017 je rozsudkom vydaným na základe dokazovania, ktoré bolo urobené po rozhodnutí Krajského súdu Prešov. Preto v novom konaní mohol žalobca predkladať dôkazy, ktoré ako nové získal po rozhodnutí Krajského súdu Prešov. To však žalobca neučinil, pretože nijaké nové dôkazy vo svoj prospech nemal. Všetky ďalšie skutočnosti, ktoré v odvolaní popisuje sú jeho subjektívnymi tvrdeniami, ktoré nemajú oporu v žiadnom právnom predpise. Pre posúdenie možnosti odporovať právnemu úkonu predsa nestačí skonštatovať, že žalobca tak činí na základe zákona o konkurze o reštrukturalizácii, ako to v priebehu celého konania robil žalobca. Zásada rovného postavenia strán a rovnakého zaobchádzania so stranami sporu sú predsa zásadami univerzálnymi pre všetky sporové konania. Žalovaný preukázal, že úpadcovi plnil primerane, dokonca nad rámec obvyklej ceny, pretože tak znalecký ústav sa vysporiadal aj s otázkou dane z pridanej hodnoty a súd prvej inštancie tieto závery prijal. Na základe všetkých vykonaných dôkazov v tomto súdnom konaní má žalovaný za to, že neprimeranosť kúpnej ceny za kupované nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2006 nebola preukázaná, čo najobjektívnejšie preukazuje znalecké ohodnotenie, vykonané súdneho inžinierstva Ž. W. I. Ž. na základe Znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Žalovaný má za to, že odvolacie dôvody, uvedené v odvolaní žalobcu voči rozsudku zo dňa 26.10.2017 nie sú naplnené a odvolaciemu súdu navrhujeme, aby Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -717 zo dňa 26.10.2017 v zmysle ust. potvrdil ako vecne správne.“

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že iná vada tvrdená žalobcom v jeho odvolacom prejave spočíva podľa názoru žalobcu v nedostatočnom vyporiadaní sa súdu so záväzným právnym názorom uvedeným v uznesení Krajského súdu v Prešove č.k.

-411 zo dňa 28.6.2012, ktorý bol vydaný na podklade nálezu Ústavného súdu SR a s tým spojeným nedostatočným odôvodnením prvoinštančného rozsudku.

18. Žalobca mal za to, že práve ním novo predložené dôkazy objektivizujú cenu určenú so znaleckými posudkami vyhotovenými ex catedra jeden 4 a druhý 10 rokov po komplexnej prestavbe sporných objektov a preukazuje skutočnosť aká bola cena obvyklá za predmetné nehnuteľnosti pokiaľ by tieto boli predávané na voľnom trhu, nie v čase preukázateľného úpadku predávajúceho a nie pod tlakom veriteľov. Súd prvej inštancie sa však cenou obvyklou v súlade so záväzným stanoviskom uznesenia Krajského súdu Prešov podľa žalobcu nezaoberal a skutkové tvrdenia žalobcu zostali bez povšimnutia.

19. Žalovaný vo svojej replike k stanovisku žalobcu uviedol nasledovné: „Súd prvej inštancie sa dôsledne a podrobne zaoberal dôkazmi žalobcu, avšak v novom konaní žalobca nepredložil nijaký nový dôkaz. Stále dookola citovaná kúpna zmluva na 1/28 pozemku s O. G. M..N.. NIE JE novým dôkazom. Na ňu žalobca poukazoval už pred nariadením nového konania. ako to vyplýva aj zo súdneho spisu.

Odvolaciemu súdu dávame do pozornosti výsledky Znaleckého posudku č. XX/XXXX, kde objednávateľom bola O. G. M..N.. a hodnota 1/28 bola stanovená sumou 824 032,42 Sk. Preto je prinajmenšom zarážajúce, že štatutárni zástupcovia úpadcu po 7 rokoch od vyhotovenia tohto znaleckého posudku a tomu zodpovedajúcemu opotrebeniu, kúpili tento podiel za cenu navýšenú takmer o tretinu.

V tomto konaní je podstatné určiť kúpnu cenu. Túto kúpnu cenu pri tak zložitom a už neexistujúcom stave zakúpených nehnuteľností môže určiť iba znalecký ústav podľa , pretože na zodpovedanie tejto otázky sú nevyhnutné vedecké poznatky a zložitosť posudzovaných otázok. Súd prvej inštancie aj tu rozhodol správne, keď uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok ÚSI Ž.. Ak žalobca opiera svoju obranu v cene obvyklej, tu žalovaný jasne preukázal, že tieto dezolátne nehnuteľnosti by nikto za 20 miliónov korún nekúpil. Toto žalovaný tiež v priebehu konania dokázal. Takže obrana žalobcu neobstojí ani v tom, ani pri cene znaleckej, pretože tú znalecký ústav stanovil ešte menšiu, ako žalovaný zaplatil žalobcovi.

Ako z uvedeného vyplýva, žalobca neuniesol dôkazné bremeno (cena stanovená znaleckým

- určená nižšia ako kúpna cena). Žalovaný má za to, že v konaní bolo preukázané, že za 20 mil. Sk by dezolátne nehnuteľnosti s narušenou statikou nikto. okrem žalovaného nekúpil.

K okolnostiam uzatvárania zmlúv s O. G., M..N.. sa sporovým stranám neprináleží vyjadrovať aj s okolnosťou medializovaných informácií o trestných konaniach, súvisiacich s konkurzným konaním O. G., M.. N..

Súd prvej inštancie sa dostatočne a dôkladne vysporiadal so skutkovým stavom veci a preto navrhujeme odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.“

20. Žalobca vo svojej duplike k replike žalovaného uviedol nasledovné: „Podľa názoru žalobcu, žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.1.2018 iba opakovane účelovo používa nepravdivú argumentáciu k novým dôkazom, ktoré na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca vrámci opätovného prvoinštančného konania.

Nepravdivé tvrdenie žalovaného spočíva v tom, keď uvádza cit.: “ ... v novom konaní žalobca nepredložil nijaký nový dôkaz...“. Toto tvrdenie žalovaného postráda akúkoľvek oporu v prebiehajúcom konaní, keď zo súdneho spisu vyplýva skutočnosť, že žalobca vrámci opätovného prvoinštančného konania navrhol a predložil okrem iných dôkazov aj dôkazy rekapitulované v jeho odvolaní (str. 4až 6 odvolania).

K ďalšiemu nepravdivému a zavádzajúcemu tvrdeniu žalovaného, keď uvádza cit.: „Sále dookola citovaná Kúpna zmluva na 1/28 pozemku s O. G., M..N.., nie je novým dôkazom.“, žalobca uvádza, že nie je mu jasné akú Kúpnu zmluvu na 1/28 pozemku s O. G. M..N.. mal žalovaný na mysli, ktorá údajne nie je novým dôkazom, keď žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 (t.j. pojednávanie dňa 13.11.2013) navrhol ďalší dôkaz, a to aby prvoinštančný súd požiadal príslušnú Správu katastra K. o predloženie Kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2004, v zmysle ktorej družstvo PODTATRAN, v.d. Poprad

nadobudlo 1/28 predmetného nehnuteľného majetku (t.j. nehnuteľného majetku, a to budov vrátane pozemku, prevod ktorých je napádaný neúčinnosťou vrámci predmetného súdneho konania) od úpadcu O. G., M..N.., G., I. H..

Na predmetnom vyjadrení k Znaleckému posudku č. XX/XXXX, podľa vyššie uvedeného, žalobca v plnom rozsahu naďalej zotrváva a upriamuje pozornosť druhoinštančného súdu na jeho obsah, kde absentuje akékoľvek zohľadnenie trhových aspektov. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vyhotovený podľa Vyhlášky č. 465/91 Zb. a k podpisu zmluvy na kúpu 1/28 sporného nehnuteľného majetku zo strany družstva PODTATRAN, v.d. od O. G. M..N.. došlo dňa 27.10.2004, kedy už bola s účinnosťou od 1.9.2004 v platnosti O stanovení všeobecnej hodnoty. Aj z toho dôvodu sa javí byť argumentácia žalovaného, že Znalecký posudok vypracovaný ešte v roku 1997 mal byť akýmsi merítkom v čase predaja 1/28 sporného nehnuteľného majetku, t.j. v októbri 2004 pri stanovení kúpnej ceny za predmetný nehnuteľný majetok, účelovo vykonštruovaná.

V danej súvislosti žalobca poukazuje aj na bezdôvodné poukazovanie žalovanej strany vrámci jej vyjadrenia, bez akéhokoľvek ďalšieho preukázanie jej tvrdenia, na akési cit.: „K okolnostiam uzatváranie zmlúv s O. G., M..N.. sa sporovým stranám neprináleží vyjadrovať aj s okolnosťou medializovaných informácii o trestných konaniach, súvisiacich s konkurzným konaním O. G., M..N..“

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach , , bez nariadenia pojednávania. Verejným vyhlásením rozsudku Krajským súdom za rešpektovania , bol rozsudok Okresného súdu potvrdený podľa , ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom podľa v spojení s , .

22. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu obsiahnutým v podanom odvolaní vo väzbe k záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku Okresného súdu, odvolací súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku Okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Nebolo preukázané, že by Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ani, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež nebolo preukázané, že by bolo pochybením, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy.

23. Podľa § 383 je odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. Pri posudzovaní napadnutého rozsudku Okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu Krajský súd vychádza zo skutkového stavu zisteného Okresným súdom, ktorým bol viazaný, keď nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci Krajský súd uvádza, že k tejto situácií predmetnej sporovej veci nedošlo, keďže na zistenie skutkového stavu súdom prvej inštancie boli aplikované správne zákonné ustanovenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku Okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.

25. V rámci podaného odvolania žalobca zotrval na tom, že odporovateľný právny úkon kúpna zmluva uzavretá dňa 10.11.2006 je v zmysle právnym úkonom bez primeraného protiplnenia ako aj ukracujúcim právnym úkonom v zmysle . Je zrejmé, že uvedená argumentácia žalobcu bola produkovaná aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorý dôvodnosť argumentácie žalobcu vyhodnocoval v rámci prvoinštančného konania. Treba zdôrazniť, že všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu uplatnená. Žalobca, t.j. správca úpadcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa , je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. V tejto

súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa a tiež, že k odpredaju nedošlo za cenu obvyklú, ktorá je cena tržná, čo znamená cena, za ktorú sa predávali obdobné nehnuteľnosti v čase realizácie kúpnej zmluvy v meste K., pretože len takýto právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Je zrejmé, že v procesné návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania neboli spôsobilé preukázať zákonnú podmienku odporovateľnosti, t.j. skutočnosť, že v dôsledku uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý nezodpovedal kúpnej cene. Podľa odvolacieho súdu správne postupoval súd prvej inštancie, keď na odstránenie žalobcom uvádzaných hypotetických a možných nedostatkov tohto znaleckého posudku nenariadil znalecké dokazovanie, keď je podľa odvolacieho súdu znalecká organizácia - Ústav súdneho inžinierstva Ž. W. I. Ž., predstavuje renomovanú inštitúciu, ktorej znalecký posudok nevyvrátilo vyjadrenie súdneho znalca F.. V. na ústnom pojednávaní. Naviac, pokiaľ žalobca nebol spokojný so závermi tohto znaleckého posudku nič mu nebránilo aby v zmysle predložil súkromný znalecký posudok, ktorý za podmienky uvedenej v citovaného ustanovenia má rovnakú dôkaznú váhu ako keby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Aj napriek tejto skutočnosti však žalobca súdu takýto znalecký posudok nepredložil a zotrval na svojich vágnych a neurčitých námietkach vo vzťahu k znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva Ž. W.. V tejto súvislosti k podanému znaleckému posudku je potrebné zdôrazniť, že tento použil všetky metódy pre výpočet všeobecnej hodnoty stavieb (metóda porovnávacia, kombinovaná metóda, metóda polohovej diferenciácie) pri zohľadnení ktorých bol reálny stav nehnuteľností nielen touto znaleckou organizáciou ale aj znalcom F.. Š. posudzovaný na rozdiel od znalca F.. V. obhliadkou na tvári miesta, pričom oba subjekty, ktoré predložili znalecké posudky museli vychádzať zo stavu v čase predaja, t.j. ešte pred prestavbou ohodnocovaného objektu, a to výlučne z podkladov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorého stanovili stavebnotechnický stav ohodnotených nehnuteľností pred ich prestavbou s tým, že ako to vyplýva zo statického posudku F.. G. H. bola táto nehnuteľnosť pred ich prestavbou v havarijnom technickom stave. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že za účelom prevodu týchto nehnuteľností sa nachádza v spisovom materiály znalecký posudok č. XX/XXXX zo 16.5.2005 s expertíznym posudkom č. XX/XX a znaleckým posudkom č. XX/ XXXX, ktoré tiež znalecká organizácia zohľadnila pri podanom znaleckom posudku, pričom pôvodná budova bola postavená v roku 1965. Žiada sa dodať, že expertízny posudok č. XX/XX bol vypracovaný tretím subjektom - I. Ú. G., M..N.. prostredníctvom vlastných zamestnancov za účelom stanovenia hodnoty o.i. aj predmetných nehnuteľností za účelom zriadenia záložného práva tejto banky na o.i. aj tieto nehnuteľnosti, preto možno vylúčiť úmysel tohto tretieho subjektu na znížení hodnoty predmetu založených nehnuteľných vecí.

26. Zároveň je podstatné k stavu predávanej nehnuteľnosti uviesť, že táto tak ako to vyplýva z rozhodnutia mesta K. č.j. Q. zo dňa 9.5.2007 musela byť predaná nehnuteľnosť bezprostredne po jej predaji kupujúcim čiastočne asanovaná, keď podľa tohto rozhodnutia boli odstránenie všetky nenosné konštrukcie v rámci hlavného objektu, ďalej medzioperačný sklad, oceľový prístrešok, sociálny prístavok, nákladný výťah a dva prístavky skladu, t.j. prakticky všetko okrem hlavnej budovy a čiastočne pokiaľ sa týka nenosných konštrukcií aj hlavná budova, čo samo o sebe preukazuje zlý stav nadobudnutých nehnuteľností s čím boli bezprostredne spojené náklady na jej čiastočnú asanáciu, ktorú by v budúcnosti, v prípade, ak by nedošlo k jej predaju, bol povinný vynaložiť aj žalobca bez ohľadu na spôsob využitia týchto nehnuteľností.

27. V tejto súvislosti je potrebné zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazniť, že návrhy žalobcu, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno nesmerovali k preukázaniu kvalifikovaného ekonomického dopadu právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, teda k porovnaniu stavu majetku pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy a po jej uzavretí na preukázanie zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu

- kúpnej zmluvy porovnaním s majetkovými pomermi dlžníka v období bezprostredne predchádzajúcom okamihu uzavretia kúpnej zmluvy. Preto nebolo možné ani podľa odvolacieho súdu konštatovať naplnenie základnej podmienky cez úpravu . Ust. predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, pričom výška kúpnej ceny je relevantná pre posúdenie naplnenia základných podmienok odporovateľnosti podľa . Ak v rámci podaného odvolania žalobca poukazoval a zvýraznil predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu v tejto veci, podľa ktorého mal prvoinštančný súd okrem iného zabezpečiť dôkaz na primeranosť kúpnej ceny, ktorá má základ iba v znaleckom posudku, ktorý je vypracovaný ex catedra v skutočnosti s odstupom 4 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy, teda v

čase, keď už pôvodná nehnuteľnosť neexistovala, tak opätovne je podľa odvolacieho súdu potrebné zvýrazniť ust. s tým, že hmotnoprávnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľa, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená konkrétna pohľadávka veriteľa, ako aj to, že k samotnému ukráteniu došlo, t.j., že kúpna cena bola podhodnotená. Predpokladom úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka je to, že žalobca musí nielen tvrdiť, tak ako tomu bolo aj v podanom odvolaní, ale aj dokázať všetky hmotnoprávne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila. Medzi týmito dvoma povinnosťami je vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenie dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a to, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany, ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo, pretože táto skutočnosť nemala byť preukázaná vôbec (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.9.2010). Okruh rozhodných skutočností, ktoré sa týkajú povinností tvrdenia označenia dôkazu na preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá opravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Len táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazu bremena, ako aj jeho nositeľa.

28. Otázka splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosť označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd riešiť vždy so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Je zrejmé zo záverov Okresného súdu, že žalobca v danej veci nepreukázal, že kúpna cena vo výške 20.000.000,- Sk nie je cenovo postačujúcou a obvyklou a od tejto ceny, t.j. od všeobecnej ceny, sa značne líši (podľa súdom prvej inštancie cit. judikátu by tak muselo byť o viac ako 20 %). Poukaz na kúpnu cenu, v rámci ktorej predal úpadca iný pozemok nachádzajúci sa v inej lokalite mesta K. za vyššiu cenu, resp. vyjadrenie realitnej kancelárie D. M. V. N..V..Q.., ktorá bez znalosti spisu a ohliadky vypracovala odborný odhad trhovej ceny, neobstoja, keď so záverov, že dopyt v tom čase prevyšoval ponuku nemožno nijako posúdiť, či kúpna cena takto realizovanej kúpnej zmluvy bola výrazne sa líšiaca od kúpnych cien realizovaných za predaj obdobných nehnuteľností v tomto čase. Napokon aj F.. V., na ktorého závery znaleckého posudku poukazoval žalobca na verejnom pojednávaní, prehodnotil svoj znalecký posudok a výslovne uviedol, že proti záverom znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva nemá nijaké námietky.

29. Argumentácia žalobcu vyššou kúpnou cenou za podiel 1/28 z identického nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom odporovacej žaloby neobstojí, nakoľko táto kúpna zmluva za predaj 1/28 podielu na nehnuteľnostiach nemôže byť podľa odvolacieho súdu dostatočným podkladom na určenie primeranej náhrady zohľadňujúcej celkový stav ponuky, keď správca O. G. tento výrazne minoritný podiel ponúkol majoritnému spoluvlastníkovi - žalobcovi, ktorý bol jediným spoluvlastníkom, pričom bez kúpy tohto podielu by následne žalobca nemohol bez súhlasu tohto minoritného spoluvlastníka - O.J. G. s týmto nehnuteľným majetkom nakladať. Bez súhlasu minoritného spoluvlastníka by žalobca nemohol nielenže z dôvodu jeho predkupného práva tieto nehnuteľnosti predať, ale ani rekonštruovať a aj napriek tomu cena za tento podiel 1/28 na predávaných nehnuteľnostiach, ktorých súčasťou na rozdiel od napadnutej kúpnej zmluvy boli aj hnuteľné veci, bola pri prepočte navýšená cca o 50 % oproti kúpnej cene tak ako bola dohodnutá kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 10.11.2006, ktorej neúčinnosti sa žalobca v tomto konaní domáha. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že v spise sa nachádza znalecký posudok znaleckej organizácie F. K. N..V..Q.., G. Č.. XX/XXXX, ktorý tento podiel 1/28 O. G. ocenil 7 rokov pred tým, teda v lepšom stave nehnuteľností na sumu 824.032,- Sk, čo pri prepočte na celý objekt predstavuje sumu 23.072.896,- Sk, teda sumu len nepatrne vyššiu, než ktorá bola dohodnutá ako kúpna cena 7 rokov neskôr pri celkovom odpredaji dotknutých nehnuteľností. Opätovne v tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje dôkazné bremeno na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností znáša žalobca.

30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu je vecne správne a preto podľa potvrdil.

31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

32. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).