Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27CoCsp-15-2020.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoCsp/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Q., proti žalovanej: L., o zaplatenie 558,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. novembra 2019, č.k. 14Csp/39/2019-40, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II.) a v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .
Žalovanej voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Obč. zákonníka. Konštatoval, že žalobca sa od žalovanej domáhal náhrady škody. Na to, aby mohol súd zaviazať žalovanú na náhradu škody, musel žalobca preukázať, že žalovaná škodu spôsobila a že za ňu zodpovedá, teda, že boli splnené predpoklady vzniku jej zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu (v tomto prípade žalovanej). Poukázal na to, že v § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. Majetok poškodeného totiž zahŕňa hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia, zničenia ši odcudzenia dochádza k úbytku majetku poškodeného o hodnotu veci, na ktorej bola spôsobená škoda, poškodený teda utrpí majetkovú ujmu. Žalobca tvrdil, že škoda (ujma) mu vznikla preto, že mu žalovaná nevrátila mobilný telefón, t.j., že ho neoprávnene užívala a že žalobcovi vznikla škoda (ujma) jednak tým, že musel za žalovanú hradiť cenu za telekomunikačné služby (paušál), ktoré žalovaná využívala a tiež tým, že žalobca s týmto telefónom nemôže disponovať, a to aj napriek tomu, že je jeho vlastníkom. Uviedol, že z výpovedí konateľa žalobcu, aj žalovanej zhodne vyplynulo, že konateľ žalobcu odovzdal mobilný telefón žalovanej dobrovoľne. Bol uzrozumený s tým, že ho žalovaná bude užívať. V tom čase boli partnermi a chystali sa uzatvoriť manželstvo. Z výpovedí ďalej vyplynulo, že žalovaná užívala tento mobilný telefón až do času, keď sa skočil partnerský vzťah konateľa žalobcu a žalovanej. Vtedy začal konateľ žalobcu požadovať od žalovanej vrátenie telefónu a zároveň dal zablokovať SIM kartu, ktorú mala žalovaná v tomto telefóne. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu bol sporný právny titul, na základe ktorého žalovaná mobilný telefón užívala. Obe strany sporu boli uzrozumené s tým, že konateľ žalobcu zobral telefón „na firmu“. T.j. zmluvu o poskytovaní verejných služieb s operátorom Q.. v tomto prípade uzatvoril žalobca, t.j. obchodná spoločnosť Q.. Žalovaná bola presvedčená, že konateľ žalobcu jej tento
mobilný telefón daroval, hoci aj ona mala vedomosť, že je stále evidovaný v majetku žalobcu. Konateľ žalobcu naopak tvrdil, že mobilný telefón prenechal žalovanej v súvislosti s uzatvorením Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.08.2017, ktorú uzatvorila žalovaná v postavení zamestnanca so žalobcom v postavení zamestnávateľa. Z obsahu uvedenej dohody však nevyplýva, že by bol žalovanej na výkon jej pracovnej činnosti prenechaný do užívania služobný mobilný telefón. Zároveň to ani nevyplýva z povahy práce, ktorú mala podľa dohody vykonávať ako pomocná sila v kuchyni. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobca mobilný telefón žalovanej nedaroval, keďže tento aj naďalej zostal vo vlastníctve žalobcu. Podľa názoru súdu, žalobca prenechal mobilný telefón žalovanej na užívanie z titulu výpožičky. Žalovaná bola oprávnená využívať ho aj na súkromné účely, s čím bol žalobca uzrozumený, avšak bola povinná ho žalobcovi vrátiť. Keďže čas vrátenia nebol medzi nimi dohodnutý, žalovaná bola v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka povinná vrátiť žalobcovi mobilný telefón prvý deň po tom, čo ju o to žalobca požiadal. Konštatoval, že na základe uvedeného možno uzavrieť, že v období od 13.08.2017 až kým sa neskončil vzťah konateľa žalobcu a žalovanej užívala žalovaná mobilný telefón s vedomím a so súhlasom žalobcu, t.j. oprávnene. Nemožno preto hovoriť, že by konala protiprávne a zároveň nemožno tvrdiť, že by žalobcovi v tom období vznikla užívaním mobilného telefónu žalovanou ujma, keďže úhradu za služby, ktoré žalovaná využívala t.j. „paušál“, platil žalobca dobrovoľne. Preplatenie týchto prostriedkov začal konateľ žalobcu od žalovanej požadovať spätne, avšak až v čase, keď sa v dôsledku rozpadu ich partnerského vzťahu medzi nimi začali konflikty. Podľa názoru súdu prvej inštancie neexistuje právny titul, na základe ktorého by si žalobca mohol spätne uplatniť náhradu škody za ním uhradenú cenu za telekomunikačné služby využívané žalovanou, t.j. paušál. Súd prvej inštancie preto v tejto časti (suma 349,88 eur) žalobu zamietol. Pokiaľ sa žalobca ďalej domáhal náhrady škody spočívajúcej v cene mobilného telefónu, ktorý mu žalovaná nevrátila, vyslovil názor, že v tomto prípade boli naplnené predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu. Žalovaná po tom, čo ju žalobca o to požiadal mu mobilný telefón nevrátila. T.j. odvtedy ho má u seba protiprávne. Tým vzniká žalobcovi ujma, keďže nemôže užívať svoj majetok. Táto ujma je v príčinnej súvislosti s konaním (správaním) žalovanej. Zároveň konštatoval aj zavinenie žalovanej, ktoré má podľa názoru súdu prvej inštancie formu vedomej nedbanlivosti. Mal za to, že žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi mobilný telefón prvý deň po tom, čo ju o to žalobca požiadal. Pokiaľ tak neurobila, žalobcovi tým vznikla škoda, ktorá spočíva v tom, že majetok žalobcu sa znížil o hodnotu mobilného telefónu, t.j. o sumu peňažných prostriedkov, ktorú žalobca vynaložil na obstaranie tohto mobilného telefónu. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.08.2017 a jej dodatku, ktorý bol uzatvorený v rovnaký deň vyplýva, že žalobca zaplatil za mobilný telefón kúpnu cenu vo výške 1,- eur. Žalobca sa v konaní síce domáhal náhrady škody vo výške ním tvrdenej ceny mobilného telefónu 209,- eur, avšak napriek tomu, že uvedený mobilný telefón mohol mať v čase predaja takúto trhovú hodnotu, skutočné prostriedky, ktoré na jeho kúpu žalobca vynaložil boli len 1,- eur, t.j. len o sumu 1,- eur sa v skutočnosti znížil kúpou mobilného telefónu majetok žalobcu a teda len takáto je výška škody, ktorá žalobcovi vznikla tým, že mu žalovaná predmetný mobilný telefón nevrátila. Z uvedených dôvodov zaviazal súd prvej inštancie žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 1,- eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že aj napriek tomu, že v konaní bola úspešná žalovaná, keď jej čistý úspech v konaní je 99,64%, v tomto rozsahu by mala nárok na náhradu trov konania, túto jej však súd prvej inštancie nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila a žiadne vynaložené trovy jej nevyplývajú ani z obsahu súdneho spisu.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní uviedol, že mobilný telefón mal na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.08.2017 hodnotu 209,- eur a za túto hodnotu bolo možné v tom čase predmetný mobilný telefón obstarať. Mal za to, že žalovaná bola povinná vrátiť mobilný telefón prvý deň po tom, čo ju o to požiadal. Urobil tak už 02.08.2018, kedy tento odmietla vydať. Mobilný paušál bol viazaný na dobu dva roky, počas obdobia dvoch rokov bolo potrebné služby platiť, v službách bola zahrnutá aj splátka za predmetný mobilný telefón. V prípade neplatenia by bola spoločnosti uložená zmluvná pokuta, vyplývajúca zo všeobecných obchodných podmienok. Žalobkyňa niekoľkokrát prisľúbila, že spoločnosti náklady za mobilné služby, ako aj telefón zaplatí, resp. že si to má odrátať zo sumy, ktorú investovala do rodinného domu. Peňažné prostriedky, ktoré investovala do rodinného domu, jej vrátené boli v plnej výške 2.601,- eur. Naďalej zastával názor, že konaním žalovanej vznikla spoločnosti žalobcu škoda, a to za telekomunikačné služby využívané žalovanou 349,88 eur a škody na majetku, t.j. hodnota mobilného telefónu v čase obstarania 209,- eur.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Odvolanie žalobcu považuje za účelové a neopodstatnené. Poukazovala na to, že konateľ žalobcu jej robí neustále schválnosti, intrigy a prieky. Prebieha súdny spor o výživné na maloleté deti (sp. zn. 4P/9/2019), ako aj niekoľko ďalších konaní o náhradu škody. Predmetný mobilný telefón nechcela, nanútil jej ho. Viazanosť na paušál skončila už dávno, i napriek tomu túto predĺžil, aby mala dcéra konateľa žalobcu z prvého manželstva dôvod k nemu chodiť. Konateľ spoločnosti podniká vo viacerých službách a mala za to, že je naozaj len jeho ješitnosť pýtať peniaze od bývalej manželky, ktorá je na rodičovskej dovolenke s jeho 2- a 1-ročnými deťmi, na ktoré prispieva sumou len 30,- eur a aj to nepravidelne. Predmetný telefón mu chcela niekoľkokrát vrátiť, no vždy ju odbil s tým, že už nechce, že mal len tie jeho „povestné stavy“. Navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovanej nerobí žiadne schválnosti ani prieky. Trval na tom, že žalovaná mu mobilný telefón nikdy nechcela vrátiť, odmietla tak spraviť aj na výzvu policajnej hliadky. Zastával názor, že žalovaná musí niesť plnú zodpovednosť za svoje konanie, bez ohľadu na jej aktuálnu účelovo vytvorenú životnú situáciu a sociálne postavenie.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v medziach podaného odvolania (výrok II. a závislý výrok III.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.
7. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť odvolaním len z taxatívne stanovených dôvodov. Náležitosti odvolania vymedzuje ust. § 363 CSP. Medzi tieto náležitosti odvolania patrí povinnosť uviesť, z akých dôvodov považuje odvolateľ napádané rozhodnutie za nesprávne s tým, že taxatívne dôvody odvolania vymedzuje ust. § 365 ods. 1 CSP. V závislosti od toho, aké nedostatky odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, možno odvolaním napadnúť vady konania a vady rozhodnutia (skutkové alebo právne). V danej veci odvolateľ odvolacie dôvody nekonkretizoval v podanom odvolaní. Z obsahu podaného odvolania je možné vyvodiť, že súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové a právne závery (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
8. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
9. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
10. Odvolací súd považuje vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu za neopodstatnené. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo
vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
11. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolateľ - žalobca prezentoval už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v odpovedi na vznesené námietky odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na základný princíp, ktorým je ovládané dokazovanie v sporovom konaní, o ktoré ide aj v posudzovanej veci, a to princíp prejednací, ktorý spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, teda iniciatíva v tomto smere jednoznačne zaťažuje ich. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva, teda z príslušnej hmotnoprávnej normy. V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti. Ak tak strany nevykonajú, potom postihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech. Keďže súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli, bolo na žalobcovi, akým spôsobom svoj nárok formuloval a na akých skutočnostiach jeho dôvodnosť zakladal a tiež bolo vecou jeho racionálneho posúdenia, či ním tvrdené skutočnosti je spôsobilý aj preukázať vo vedomí, že pasivita, či nesprávne zvolená argumentácia, mu môže priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa nutne musí prejaviť v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre neho ako stranu, ktorá dôkazné bremeno neuniesla, k naplneniu čoho aj došlo v posudzovanej veci, keď žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé k záveru o preukázaní ním tvrdených skutočností, od ktorých odvodzoval uplatnený nárok, čo nemohlo mať za následok iné, ako v jeho neprospech vydané rozhodnutie.
13. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a v závislom výroku o trovách konania, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vyhodnotiac odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by indikovali k odlišnému, v prospech žalobcu vyznievajúcemu rozhodnutiu.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal, keďže jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).