Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-80-2018.pdf
PDF · 111.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: MODEST, spol. s r. o., so sídlom Partizánska cesta, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 30 998 131, právne zastúpeného Y.. L. T., advokátom so sídlom Sv. S. a T. XXXX/X, XXX XX O., proti žalovanému: Pharm. Dr. Zdeňka Šandriková, s miestom podnikania M. R. Štefánika 55/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 002 871, právne zastúpenému T.. G. P., advokátom so sídlom G. XXX/X, XXX XX X. nad X., v spore o zaplatenie 15.006,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6Cb/132/2013-555 zo dňa 2. júla 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.935,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.935,98 Eur od 30.05.2009 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 60,86 %. Výrokom IV. zaviazal žalobcu zaplatiť trovy znaleckého dokazovania súdneho znalca Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského v rozsahu 80,43 % a výrokom V. zaviazal žalovaného zaplatiť trovy znaleckého dokazovania súdneho znalca Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského v rozsahu 19,57 % s poukazom na § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 571 ods. 1, 2, § 547 ods. 3, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 prvá veta, § 300, § 301, § 365, § 369 ods. 1, § 302 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2, § 580, § 540 až 545 Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 260, § 258 ods. 2, 3, § 262 ods. 1, 2 CSP.
1.2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 22.05.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15.006,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.05.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. 01/05/08 zo dňa 06.05.2008, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby: "Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy polyfunkčného objektu" na ulici M. R. P. č. XX v X. nad X. v cene 217.485,43 Eur. V mesiaci apríl 2009 v zmysle dodatku
č. 9 k zmluve o dielo č. 01/05/08 zo dňa 06.05.2008 vykonal žalobca naviac práce v prospech žalovaného na stavbe "Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy polyfunkčného objektu" na ulici M. R. P. č. XX v X. nad X. v rozsahu priloženého súpisu vykonaných prác, ktoré žalovaný prevzal v súlade so zisťovacím protokolom o vykonaných stavebných prácach dňa 19.05.2009 a následne žalobca faktúrou č. 126/2009 zo dňa 19.05.2009 so splatnosťou dňa 29.05.2009 vyfakturoval žalovanému sumu 15.734,87 Eur za vykonanie naviac stavebných prác podľa priloženého súpisu vykonaných prác. Žalovaný dňa 25.06.2009 uhradil z faktúry č. 126/2009 sumu 728,75 Eur, avšak zostatok fakturovanej sumy vo výške 15.006,12 Eur žalovaný ani doposiaľ neuhradil, a to aj napriek tomu, že v písomnom pokuse o mimosúdny zmier zo dňa 10.05.2013 bol vyzvaný na zaplatenie svojho dlhu ako zostatku faktúry č. 126/2009 vo výške 15.006,12 Eur v lehote najneskôr do 20.05.2013, k čomu však nedošlo.
1.3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu po jeho právnom posúdení dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a nebolo ani sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola v písomnej forme uzavretá predmetná zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby "Nadstavba, prístavba a stavebné úpravy polyfunkčného objektu". Medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah, zmluva o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka). Na základe predmetnej zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre žalovaného v zmluve vymedzené dielo a toto dielo odovzdať žalovanému v lehote do 31.10.2008 a žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu, na základe vzájomne odsúhlaseného orientačného rozpočtu zo dňa 25.04.2008, v sume 217.485,43 Eur s príslušnou sadzbou DPH.
1.4. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný odovzdal žalovanému dokončené dielo dňa 22.05.2009, pričom podľa predmetnej zmluvy o dielo mal žalobca dielo vykonať a odovzdať do 31.10.2008. Medzi stranami sporu však bolo sporné a bolo predmetom rozsiahleho dokazovania pred súdom prvej inštancie, či k omeškaniu žalobcu došlo v dôsledku prác naviac vykonaných na diele a v dôsledku neposkytnutia včasnej súčinnosti žalovaného, a teda či žalovanému vznikol v zmysle predmetnej zmluvy o dielo nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške a či došlo k platnému započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného Oznámením žalovaného o jednostrannom započítaní pohľadávky zo dňa 24.06.2009.
1.5. Zmluvná pokuta v súdenej veci bola dojednaná medzi stranami zmluvy v predpísanej písomnej forme, bola dojednaná pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností (nedodržanie termínu odovzdania diela) a zmluvné strany si dojednali spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty (0,05 % denne z dohodnutej ceny diela), preto súd prvej inštancie považoval dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Z obsahu predmetnej zmluvy o dielo nepochybne vyplýva, že za nedodržanie termínu odovzdania diela má objednávateľ právo uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania. Dodržanie času plnenia zo strany zhotoviteľa bolo podmienené riadnym a včasným spolupôsobením objednávateľa a finančnými úhradami podľa ďalších ustanovení tejto zmluvy. Po dobu omeškania objednávateľa s poskytnutím spolupôsobenia a finančných úhrad nie je zhotoviteľ v omeškaní so splnením záväzku.
1.6. V predmetnej zmluve o dielo bolo zmluvnými stranami dojednané, že prípadné naviac práce, ktoré vykoná zhotoviteľ nad rámec predmetu plnenia podľa článku II tejto zmluvy, ktoré boli v predmetnej zmluve o dielo vymedzené ako práce, ktoré vyplynú z prípadnej zmeny projektu stavby, alebo práce, ktorých potreba vykonať sa objaví v priebehu realizácie a neboli predvídané v čase uzatvorenia tejto zmluvy, budú vzájomne odsúhlasené zástupcami objednávateľa a zhotoviteľa v stavebnom denníku, ocenené smernými cenami stavebných prác - cenníkov a databáz ODIS spol. s r. o. v príslušnej cenovej úrovni v čase realizácie týchto naviac prác a uhradené objednávateľom tak, ako je uvedené v bode 3 a 4 článku IV. tejto zmluvy. Zároveň bude dohodnutý nový termín ukončenia diela. V prípade, že následkom vykonávania týchto naviac prác príde k predĺženiu termínu ukončenia diela, bude sa na toto omeškanie nazerať akoby nebolo nastalo.
1.7. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúcu otázku, ktorú bolo potrebné na základe vykonaného dokazovania v danom spore riešiť a posúdiť, či došlo k nedodržaniu a predĺženiu termínu ukončenia a odovzdania diela v dôsledku prác naviac vykonaných zhotoviteľom, teda žalobcom, prípadne či došlo k omeškaniu žalobcu v dôsledku neposkytnutia riadneho
a včasného spolupôsobenia objednávateľa, teda žalovaného.
1.8. Súd prvej inštancie konštatoval, že závery znalca vyplývajúce zo znaleckého dokazovania sú logicky zdôvodnené a vychádzajú z obsahu predmetnej zmluvy o dielo, obsahu spisu a konkrétnych okolností daného prípadu. Vychádzajúc z obsahu definície prác naviac, ktorú si vymedzili zmluvné strany priamo v predmetnej zmluve o dielo a zo záverov súdneho znalca, prvoinštančný súd konštatoval, že v danom prípade žalobca vykonal v prospech žalovaného práce naviac, ktoré súdny znalec jednoznačne vymedzil vo svojom znaleckom posudku. Najpodstatnejšie práce naviac v zmysle predmetnej zmluvy o dielo boli odsúhlasené obidvomi stranami a išlo o zmenu strechy zo sedlovej na pultovú pri dodržaní výšky hrebeňa, zmenu murovacieho materiálu a zatepľovacieho materiálu, zmenu počtu okien v schodisku, zmenu zdravotechnických inštalácii a zmenu osadenia garáže. Znalec konštatoval, že niektoré práce sú prácami naviac v pravom slova zmysle, sem zaradil zmenu typu a tvaru strechy, a zmenu murovacieho materiálu. Ďalšie boli náhradou, resp. rozšírením navrhnutých prác (zmena tvaru okien v schodisku, zdravotechnické inštalácie, osadenie garáže). Závery znalca o tom, z akých dôvodov uvedené práce posúdil ako práce naviac považoval prvoinštančný súd za zdôvodnené a vnútorne nerozporné. Za najpodstatnejšie práce naviac znalec vyhodnotil práce spojené so zmenu strechy, a to zo sedlovej na pultovú. Znalec podrobne opísal v čom vidí väčšiu časovú a technickú náročnosť realizovanej strechy oproti tej, ktorá bola v projektovej dokumentácii. V znaleckom posudku sa znalec vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré mali vplyv na časové hľadisko výstavby. V tomto smere neboli dôvodné námietky žalovaného vznesené v jeho vyjadrení k znaleckému posudku.
1.9. Súd prvej inštancie zároveň na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že nebol žalobcom preukázaný rozsah jeho omeškania s plnením zmluvy v dôsledku neposkytnutia včasnej súčinnosti zo strany žalovaného pri dodávkach materiálu na dielo. Za odôvodnené, vzhľadom na závery znalca, považoval predĺženie lehoty na odovzdanie diela do 31.01.2009. Uvedený termín znalec uviedol vo svojom znaleckom posudku, a na tomto zotrval aj pri jeho vypočutí na pojednávaní. Určil ho ako hraničný termín, kedy možno omeškanie žalovaného považovať sa opodstatnené. Dielo bolo žalobcom odovzdané žalovanému až dňa 22.05.2009. V období od 01.02.2009 do 22.05.2009 bolo omeškanie žalobcu nedôvodné a v rozpore s predmetnou zmluvou o dielo.
1.10. Podľa článku III bod 2 vzniklo žalovanému právo uplatniť si voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15.006,12 Eur pri dohodnutej cene diela v sume 217.485,43 Eur, zmluvnej pokute za 1 deň omeškania 108,74 Eur a 138 dní omeškania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil omeškanie žalovaného v trvaní 111 dní, a žalovaný má preto právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.070,14 Eur (0,05 % zo sumy 217.485,43 Eur za každý deň omeškania).
1.11. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na platný započítací prejav žalovaného zo dňa 24.06.2009 doručený žalobcovi, došlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného vo výške 12.070,14 Eur, a to pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 126/2009 zo dňa 19.05.2009 s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. V časti o zaplatenie sumy 12.070,14 Eur preto prvoinštančný súd vyhodnotil podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
1.12. Vo zvyšnej časti pohľadávka žalobcu vyplývajúca z faktúry č. 126/2009 zo dňa 19.05.2009 zostala nedotknutá.
1.13. Žalovaný žalobcovi zaplatil dňa 25.06.2009 sumu 728,75 Eur. 1.14. Zhrnúc vyššie uvedené považoval nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.935,98 Eur (15.734,87 Eur mínus 728,75 Eur mínus 12.070,14 Eur) titulom vykonaných stavebných prác za mesiac apríl 2009 za dôvodné.
1.15. Nakoľko žalovaný predmetnú sumu 2.935,98 Eur neuhradil v lehote splatnosti podľa faktúry, dostal sa do omeškania. Žalobcovi vznikol preto proti žalovanému aj nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý prvoinštančný súd žalobcovi priznal v uplatnenej výške
neodporujúcej zákonu 9 % ročne zo sumy 2.935,98 Eur od 30.05.2009 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.
1.16. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 15.006,12 Eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 2.935,98 Eur. Úspech žalobcu a neúspech žalovaného v spore predstavuje 19,57 %, neúspech žalobcu a úspech žalovaného predstavuje 80,43 % a čistý úspech žalovaného v spore potom predstavuje 60,86 %. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 60,86 %. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a podľa percentuálneho vyjadrenia neúspechu strán sporu v konaní, strany zaviazal aj k náhrade trov znaleckého dokazovania ustanoveného súdneho znalca Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uviedol, že popretie pohľadávky žalovaného čo do dôvodov a rozsahu tejto pohľadávky tvorí prekážku k vykonaniu jednostranného započítania pohľadávok, keďže započítací prejav ako právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý, pričom právnym predpokladom k jeho realizácii je existencia takejto pohľadávky, ktorá ma byť použitá na započítanie pohľadávok formou jednostranného započítania pohľadávok. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta vypočítaná v súvislosti s vykonaním naviac prác označených ako Dodatok č. 1 až 9 je nedôvodná a bola vykonaná bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom takýto postup nie je možné odvodiť od ustanovení Zmluvy o dielo č. 01/05/08, keďže práce naviac neboli vykonané podľa dotknutej Zmluvy o dielo. Poukázal na skutočnosť, že k omeškaniu odovzdania diela žalobcom došlo v dôsledku práve týchto prác naviac vykonaných na diele a v dôsledku neposkytnutia včasnej súčinnosti žalovaného pri realizácii diela, čo je bez akýchkoľvek pochybností preukázané obsahom stavebného denníka. Tvrdenie prvoinštančného súdu o tom, že na základe vykonaného dokazovania nebol žalobcom preukázaný rozsah jeho omeškania s plnením Zmluvy o dielo v dôsledku neposkytnutia včasnej súčinnosti zo strany žalovaného pri dodávkach materiálu na dielo, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a táto úvaha súdu vychádza z nesprávneho posúdenia vykonania naviac stavebných prác na diele podľa obsahu Zmluvy o dielo č. 01/05/08 zo dňa 06.05.2008, keďže obsah tejto zmluvy nie je možné aplikovať na vykonanie naviac prác na tomto diele. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd pri dokazovaní a v napadnutom rozhodnutí sa s listinným dôkazom - stavebným denníkom a jeho obsahom vôbec nevysporiadal. Uviedol, že toto tvrdenie dokladuje aj skutočnosť, že žalovaný výšku zmluvnej pokuty uplatnenej voči žalobcovi vypočítava aj v súvislosti s vykonaním elektroinštalačných prác, ktoré neboli zo strany žalovaného žalobcovi nikdy zaplatené, keďže neboli predmetom jednak pôvodnej zmluvy o dielo, ale ani Dodatkov č. 1 až 9, hoci k týmto skutočnostiam poskytol žalobca súdu aj príslušné listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, ktorými sa však prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Žalobca k uplatneniu zmluvnej pokuty a vystaveniu faktúry žalovaným a to faktúry č. 2009060123 zo dňa 12.06.2009 uviedol, že dotknutú faktúru pokladá za fiktívny doklad, ktorý sa nenachádza v účtovníctve žalovaného (tento doklad bol vystavený iba z dôvodov smerujúcich k nezaplateniu oprávnených nárokov žalobcu v súvislosti s realizáciou naviac prác na diele žalovaného).
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 30.07.2018. Napadnutý rozsudok považoval za správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal vo veci navrhnuté dôkazy. Nie je však zrejmé, aké dôkazy má na mysli, keďže žiadne dôkazy ani po výzve súdu pred ukončením dokazovania nenavrhol. Žalovaný si neuplatňoval voči žalobcovi zmluvnú pokutu za dva mesiace omeškania s odovzdaním diela a teda dvojmesačné omeškanie žalobcu toleroval. Predmetné dielo bolo v dôsledku zmien v projektovej dokumentácii jednoduchšie a aj časovo menej náročné a zmenu strechy zo sedlovej na hrebeňovú, zmenu murovacieho materiálu, zmenu počtu okien spočívajúcich v znížení a zmenu inštalácií a zmenu osadenia garáže spočívajúcu
v jej zúžení nemožno považovať v žiadnom prípade za práce naviac. Keďže však prvoinštančný súd návrh na doplnenie dokazovania o kontrolné znalecké dokazovanie nepripustil, žalovaný navrhol žalobcovi mimosúdnu dohodu, na základe ktorej by žalovaný zaplatil žalobcovi časť žalovanej sumy s príslušenstvom, v rozsahu, ako vyplývalo z vykonaného znaleckého dokazovania. Žalobca návrh odmietol. Súd prvej inštancie teda vo veci rozhodol na základe znaleckého dokazovania, ktoré mal k dispozícii a v tomto kontexte možno povedať, že posúdil nároky strán sporu a rozhodol správne. Žalovaný právne názory súdu prvej inštancie vyslovené v napadnutom rozsudku považoval za správne, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam.
4. Písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného nebolo žalobcom podané.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril súdny znalec podaním zo dňa 06.08.2018. Uviedol, že k znaleckému posudku aj k vyjadreniam strán sporu zaujal stanoviská. Na pojednávaní dňa 13.04.2018 podrobne odpovedal na všetky otázky. Po preštudovaní odvolania konštatoval, že námietky sú výslovne právneho charakteru. Technické detaily, na ktoré sa viažu právne závery a výklady právneho zástupcu žalobcu v odvolaní, sú jednoznačne zodpovedané v znaleckom posudku č. 47/2017 a aj vo výpovedi znalca na pojednávaní dňa 13.04.2018, kde boli podrobne definované a vysvetlené. Uviedol, že sa pridržiava obsahu svojich odpovedí stanovených v otázkach na znalca definovaných v uznesení.
6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a že napadnutý rozsudok je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v predmetnej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch, teda aj vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.935,98 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.935,98 Eur od 30.05.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu podaného odvolania však nevyplýva, že by žalobca tento výrok súdu prvej inštancie napádal. Z uvedenej skutočnosti odvolací súd, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, uzavrel, že žalobca voči tomuto výroku odvolanie nemienil podať, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Výrok I. napadnutého rozsudku nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom I. bol žalobcovi čiastočne priznaný uplatnený nárok, z ktorého dôvodu by odvolací súd musel odvolanie žalobcu voči výroku I. odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP.
11. Z úradnej povinnosti, vychádzajúc z ust. § 380 ods. 2 CSP, odvolací skúmal, či konanie pred súdom prvej inštancie nebolo zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Preskúmaním procesného postupu prvoinštančného súdu predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci odvolací súd nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom.
Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe čiastočne vyhovel, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na čiastočnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Za podstatné odvolacie tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, odvolací súd považoval jeho argumentáciu, že započítacia námietka žalovaného uplatnená zo zmluvnej pokuty voči žalobou uplatnenému nároku nebola dôvodná, nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovanému nevznikol. Odvolací súd túto argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného znaleckého dokazovania, a výpovede znalca ustálil opodstatnené predĺženie lehoty na odovzdanie diela do 31.01.2009, ako aj charakter vykonaných prác mimo projektovej dokumentácie ako prác naviac vyplývajúcich zo zmluvy o dielo v zmysle ust. čl. IV bod 1-10 uzatvorenej zmluvy o dielo. Dielo bolo žalobcom odovzdané žalovanému dňa 22.05.2009. V období od 01.02.2009 do 22.05.2009 bolo omeškanie žalobcu nedôvodné a v rozpore s predmetnou zmluvou o dielo. Podľa článku III bod 2 vzniklo žalovanému právo uplatniť si voči žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z ceny diela za každý deň omeškania. Žalovaný si uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15.006,12 Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne ustálil omeškanie žalobcu v trvaní 111 dní, z ktorej skutočnosti ustálil, že žalovaný má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.070,14 Eur (0,05 % zo sumy 217.485,43 Eur za každý deň omeškania). Správne súd prvej inštancie uzavrel, že uvedená pohľadávka je pohľadávkou spôsobilou na započítanie, došlo k platnému započítaciemu prejavu žalovaného zo dňa 24.06.2009, ktorý prejav bol riadne doručený žalobcovi, čím došlo k zániku vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného vo výške 12.070,14 Eur, a to pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 126/2009 zo dňa 19.05.2009 s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, v ktorom uzavrel, že z vykonaného dokazovania nebol žalobcom preukázaný rozsah omeškania žalovaného s plnením v dôsledku neposkytnutia včasnej súčinnosti zo strany žalovaného pri dodávkach materiálu na dielo. Táto skutočnosť nevyplýva ani z vykonaného dokazovania a ani zo stavebného denníka.
14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd vychádza aj zo záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozsudku sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle záverov ktorého, pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
16. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislých výrokoch III., IV. a V. o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 2 CSP a § 258 ods. 2, 3 CSP.
17. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má proti žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).