Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-110-2019.pdf
PDF · 105.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanej: Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom v E., B. R. X, o zaplatenie 520,15 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 11. decembra 2018 sp.zn. 12Csp/163/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 11.12.2018 č.k. 12Csp/163/2018-74 vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku III. o trovách konania.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 11.12.2018 č.k. 12Csp/163/2018-74 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 126,15 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 30.10.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 520,15 € s príslušenstvom titulom neuhradených služieb v sume 126,15 € a zmluvnej pokuty v sume 394 €.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 12.5.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zák. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej SIM kartu a telefón Samsung Galaxy J3 2016 white. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Partner 35 €. Dodatkom k vyššie uvedenej zmluve zo dňa 12.5.2016 strany sporu upravili podmienky kúpy vyššie uvedeného mobilného telefónu tak, že žalobca poskytol žalovanej vyššie uvedený mobilný telefón, ktorého kúpna cena prestavovala 200 €, so zľavou tak, že žalovaná zaplatí kúpnu cenu vo výške 25 €. Poskytnutie tejto zľavy bolo viazané na užívanie služieb žalovanou prostredníctvom SIM karty po dobu 24 mesiacov, po ktorú sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Zároveň sa zaviazala pravidelne mesačne platiť stanovený poplatok najmenej v sume 35 €. V článku 2 bod 2.5 sa žalovaná zaviazala za porušenie zmluvných povinností podľa bodu 2.3 tohto článku zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 175 €.
4. Žalobca listom zo dňa 19.9.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické služby vo výške 126,15 € a zmluvnej pokuty vo výške 394 € do 29.10.2016 na určený účet. Opakovane vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby dňa 13.3.2018 v celkovej výške 520,15 € a úrokov z omeškania najneskôr do 27.3.2018 na určený účet. Žalovaná dlh neuhradila ani čiastočne.
5. Právne súd posúdil vec podľa ust. § 43, § 44 zák. 351/2011 Z.z. a podľa § 52, § 53 a § 544 Obč. zák. Predmetný vzťah posúdil ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a túto podrobil kontrole z hľadiska prijateľných zmluvných podmienok. Považoval za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o pripojení dodal žalovanej služby, ktorá ich prijala, avšak odplatu za ne nezaplatila, preto ju súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 126,15 € spolu s úrokom z omeškania od 30.10.2016, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedené v pokuse o pokonávku zo dňa 19.9.2016 (29.10.2016).
6. Dohodu o zmluvnej pokute vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Konštatoval, že výška zmluvnej pokuty bola stanovená na 175 € s tým, že táto sa mala postupne znižovať v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Zároveň bol určený aj spôsob jej výpočtu. Zmluvná pokuta predstavovala rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a kúpnou cenou, za ktorú žalobca žalovanej predal mobilný telefón. V zmysle článku 2 bod 2.5 dodatku sa zmluvná pokuta vzťahovala na porušenie a/ povinnosti včas a riadne uhradiť cenu za služby a za b/ zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 394 €, pričom nešpecifikoval, ako dospel k uvedenej sume. Z ním predloženej zmluvy a jeho dodatku pritom vyplývala maximálna výška zmluvnej pokuty 175 €. Konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta síce zohľadňuje časový aspekt porušenia tejto povinnosti, avšak pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nie je zohľadnená výška pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku. Takáto zmluvná podmienka je preto neprijateľná, a teda aj neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. Konštatoval, že môže nastať aj situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 €, avšak zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby výšku takto vzniknutej pohľadávky vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta, ako bola dojednaná, teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku, vzniknutú porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb a takéto dojednanie je v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 394 € s prísl. výrokom II. ako nedôvodnú zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP. Aj keď žalovaná bola v konaní úspešná, trovy konania jej nevznikli, neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu, preto súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti súvisiacemu výroku III. o náhrade trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť tak, že súd zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy 349 € s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 30.10.2016 do zaplatenia a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu, že vec nesprávne právne posúdil, ak dohodu o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Argumentoval tým, že dojednanie zmluvnej pokuty je plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Aj keď v minulosti súdy vyhodnotili dohodu o zmluvnej pokute v dodatku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že výšku zmluvnej pokuty považovali za neprimerane vysokú a že dohoda o zmluvnej pokute nezohľadňovala čas, kedy užívateľ služieb prestal plniť svoje povinnosti, žalobca nedostatky tejto dohody odstránil. Maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute zohľadňuje aj časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Uviedol ďalej, že žalovaná mala možnosť voľby, či si kúpi mobilný telefón za maloobchodnú cenu bez akýchkoľvek ďalších záväzkov, alebo si kúpi mobilný telefón so zníženou cenou a po dohodnutú dobu zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude riadne a včas platiť ceny za poskytnuté telekomunikačné služby. Dohoda o zmluvnej pokute rozlišuje, kedy došlo k porušeniu zmluvných povinností a výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalobca poukázal na účel uzatvorenej dohody, ktorým je zabezpečenie záväzkového vzťahu a motivácia k plneniu zmluvných povinností, pričom zdôraznil, že žalovaná nebola povinná a nebola nútená uzatvoriť dodatok k zmluve. Podľa žalobcu dojednanie zmluvnej pokuty a jej výška nemohli spôsobiť nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, pretože na základe tejto dohody žalovaná získala výhodnú cenu mobilného telefónu. Podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/172/2007, podľa ktorého primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne vzhľadom na všetky okolnosti.
9. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
11. Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba napadnuté výroky rozsudku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a III. o náhrade trov konania.
12. Proti vyhovujúcemu výroku I. žalovaná ako oprávnená osoba odvolanie nepodala a tento výrok rozsudku preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
13. Rozsudok súdu je v napadnutých výrokoch II. a III. vecne správny, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. mája 2020 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 220, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 19. mája 2020 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.
15. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
17. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv, ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že jej výška nezohľadňuje výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku zo zmluvy a z tohto dôvodu je preto neplatná.
23. Zhodne so záverom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanej veci síce zohľadňuje časový aspekt porušenie zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti, avšak nezohľadňuje požiadavku primeranosti zmluvnej pokuty k hodnote a významu zabezpečenej povinnosti. Pri takomto dojednaní má spotrebiteľ povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty, síce umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od uplynutia času od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, avšak nezohľadňujúce intenzitu a význam toho - ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinností uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške, resp. umožňuje dodávateľovi uplatniť si zmluvnú pokutu v rovnakej výške proti spotrebiteľom, ktorých dlh voči dodávateľovi je rôzneho rozsahu.
24. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posudzoval vzťah medzi stranami sporu ako občianskoprávny a zároveň vzťah spotrebiteľský a zohľadnil tú skutočnosť, že zmluva o poskytnutí verejných služieb, uzavretá podľa § 44 zák. 351/2011 Z.z. medzi stranami sporu, je typickou štandardnou formulárovou zmluvou, na ktorú v zásade dopadá súdna kontrola v zmysle § 52 a nasledujúcich Obč. zák. Zmluvné podmienky boli totiž vopred dané dodávateľom a žalovaná ako spotrebiteľ mala síce možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemala možnosť ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Obč. zák.).
25. Zmluvná pokuta, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, nemôže byť preto považovaná za individuálne dojednanú. Vzhľadom na charakter dojednania a jej začlenenie v texte právneho úkonu - dodatku k zmluve, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne dojednanie by sa jednalo vtedy, keby táto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní, ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť.
26. Odvolateľ nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Obč. zák., preto platí prezumpcia predpokladaná zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.
27. Zároveň však táto zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodov, že táto zmluvná pokuta nezohľadňuje výšku pohľadávky, vzniknutej porušením záväzku. Keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák., z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť.
28. V prejednávanom spore maximálna výška zmluvnej pokuty bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanej (175 €). Zároveň dohoda o zmluvnej pokute určuje pravidlá pre modifikáciu, resp. znižovanie jej výšky zohľadňujúc iba časový aspekt porušenia zmluvných povinností.
29. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 394 €, pričom nešpecifikoval, ako dospel k uvedenej sume a takto uplatnená pokuta presahuje dokonca maximálnu možnú výšku zmluvnej pokuty.
30. Podmienky nároku na zmluvnú pokutu v prejednávanej veci boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti zmeny zo strany spotrebiteľa, a žalobca v konaní nepreukázal, aby táto podmienka bola individuálne vyjednaná. Dôkazné bremeno pritom podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. je na žalobcovi.
31. Tým, že si spotrebiteľ vybral určitý typ telefónu, ktorý sa stal predmetom kúpy za zľavnenú cenu, nie je podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka individuálneho dojednania zmluvnej pokuty a jej výšky, ktoré boli vopred dané zo strany dodávateľa.
32. Motív zmluvných strán, a to z akých dôvodov pristúpila žalovaná, ale aj žalobca k uzavretiu predmetnej zmluvy, nie je pre záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky významný. Nemožno totiž prehliadať, že výšku zľavnenej kúpnej ceny (resp. akciovej ceny) postavil žalobca dobrovoľne v rámci svojej obchodnej politiky. Rozhodujúce je dojednanie o zmluvnej pokute v predmetnej spotrebiteľskej zmluve (resp. dodatku k zmluve) o poskytovaní verejných služieb, ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa, subjektívny postoj zmluvných strán, ktorý ich viedol k uzavretiu zmluvy, nie je v tomto prípade významný.
33. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že viazanosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomické a sociálne situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom záväzku, v danom prípade 175 €, teda nesmie odopierať zákazníkovi - sporiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej-ktorej služby, o to viac, ak o jej aktiváciu nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti, a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu zľavy a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje voľbu, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.
34. V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a nič na tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v týchto zmluvných vzťahoch po dobu 24 mesiacov. Ust. § 44 ods. 11 zák. č. 351/2011 Z.z. ustanovuje možnosť účastníkovi zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Využitie zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu tak nemôže predstavovať porušenie povinností, za ktoré možno požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako aj dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby bez toho, aby táto reflektovala aj výšku nezaplatenej ceny, je podľa názoru odvolacieho súdu neakceptovateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Nemení na tom nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri dojednaní zmluvnej pokuty zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrený v dennom klesaní základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa porušenia poskytovania služieb. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty totiž nereflektuje výšku nesplneného záväzku spotrebiteľa voči dodávateľovi v tom ktorom okamihu zmluvného vzťahu, teda výšku vzniknutej pohľadávky. Zmluvná pokuta, odvíjajúca sa od dĺžky zmluvného vzťahu, tak umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej samotnú pohľadávku, vzniknutú porušením záväzku zaplatiť cenu poskytnutých služieb.
35. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak dojednanie o zmluvnej pokute, obsiahnuté v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ako zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák.
36. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
37. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej však preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám sporu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).