Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/151/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu M., právne zastúpeného M., proti žalovanému Z., o zaplatenie 812,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 5. marca 2019, č.k. -68, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 812,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 812,- eur od 29.08.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , Obč. zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca ošetril žalovaného na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo dňa 04.06.2014, a to v období od 10.07.2017 do 15.08.2017, hoci žalovaný nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku, t.j. v roku 2016 vykonanú preventívnu prehliadku u zubného lekára. Žalobca vykonal žalovanému ošetrenie chrupu v rozsahu ako je uvedené v bode 12. a 13. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že z karty pacienta je zrejmé, že žalobca poučil a informoval žalovaného o liečbe, pričom žalovaný súhlasil s liečbou a cenovými podmienkami žalobcu, čo potvrdil svojím podpisom do karty pacienta. Okrem toho, žalovaný pripojil svoj podpis aj na rukou písaný hárok papiera, kde žalobca zaznamenával jednotlivé ceny za úkony, prípadne použitý stomatologický materiál. Pokiaľ žalovaný popieral, že žalobca mu poskytol ošetrenie v menšom rozsahu, resp. sa jednalo o nekvalitné ošetrenie, na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil, resp. neoznačil žiadne dôkazy. Nakoľko mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný cenu za ošetrenie a stomatologické výrobky v celkovej výške 812,- eur žalobcovi neuhradil, zaviazal ho tak k povinnosti zaplatiť žalobcovi danú sumu. Konštatoval, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca oznámil žalovanému, že do 28.08.2017 počká na úhradu sumy 812,- eur. Keďže tak žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu neučinil, súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 812,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti 28.08.2017, t. j. od 29.08.2017 do zaplatenia. Ďalej nemal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode tak ako tvrdil žalovaný, z ktorej by nevyplývala povinnosť žalovaného

zaplatiť žalobcovi za ošetrenie zubov. Zároveň súd prvej inštancie zdôvodnil, že dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným - jeho rodinných príslušníkov nevykonal, nakoľko žalovaný ich účasť na pojednávaní nezabezpečil, hoci mu to vyplýva z ustanovenia a hoci ho súd k tomuto opakovane vyzýval. Záverom konštatoval, že návrhy žalovaného v súvislosti s podnetom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou považuje za obštrukciu zo strany žalovaného. Hoci uložil žalovanému povinnosť doručiť správu z uvedenej inštitúcie do 30.01.2019, žalovaný nielenže tak neučinil do stanovenej lehoty, ale správu nedoručil ani do dňa pojednávania 05.03.2019. Keďže žalovaný ani nepožiadal o predĺženie lehoty na predloženie správy, súd vo veci rozhodol. Záverom uviedol, že napriek tomu nič nebráni žalovanému domáhať sa voči žalobcovi svojho práva na súde v samostatnom konaní. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tento priznal žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a nariadil nové pojednávanie. Súdu prvej inštancie vytýkal, že rozhodol v jeho neprítomnosti. Poukazoval na to, že pred pojednávaním sa telefonicky ospravedlnil z dôvodu svojej práceneschopnosti a žiadal o odročenie pojednávania. Uviedol, že SMS správu o tom, že sa pojednávanie neuskutoční, neobdržal.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Uviedol, že na podanej žalobe trvá, s odvolaním žalovaného nesúhlasí. Poukazoval na to, že žalovaný viackrát v zápisnici z pojednávania uviedol, že si zvolí právneho zástupcu. Napriek tomu, že súd mu dal možnosť, toto svoje právo nevyužil. Svojimi PN robil v konaní obštrukcie. Kvôli správaniu sa žalovaného sa viackrát pojednávania odročovali. Svoj nárok žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný si dal vec preveriť cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom o výsledku dohľadu nepredložil žiadnu správu, nakoľko sa dá predpokladať, že dohľad nepreukázal pochybenie žalobcu pri ošetrení žalovaného. Správu z dohľadu žalovaný nedoručil súdu a na pojednávanie sa riadne nedostavil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa , ako vecne správny potvrdiť.

5. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť odvolaním len z taxatívne stanovených dôvodov. Náležitosti odvolania vymedzuje ust. . Medzi tieto náležitosti odvolania patrí povinnosť uviesť, z akých dôvodov považuje odvolateľ napádané rozhodnutie za nesprávne s tým, že taxatívne dôvody odvolania vymedzuje ust. . V závislosti od toho, aké nedostatky odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, možno odvolaním napadnúť vady konania a vady rozhodnutia (skutkové alebo právne).

6. Žalovaný v podanom odvolaní uplatňuje jedinú odvolaciu námietku, ktorou namieta, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že sa z pojednávnia riadne ospravedlnil.

7. Odvolací súd súhlasí s tým, že právo účastníka (strany sporu), aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, je zaručené ( SR).

8. Odvolací súd preskúmal procesný postup súdu prvej inštancie, a teda, či tento skutočne znemožnil realizáciu práv žalovaného v konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že prvý termín pojednávania bol vo veci súdom prvej inštancie stanovený na deň 23.08.2018. Žalovaný bol na pojednávaní riadne vypočutý. Nový termín pojednávania bol stanovený na 27.09.2018, ktorý termín bol z dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania žalobcu zrušený a vo veci bol stanovený nový termín pojednávania 06.11.2018. Z termínu pojednávania 06.11.2018 sa v deň pojednávania telefonicky ospravedlnil žalovaný, a to zo zdravotných dôvodov. Následne na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 bol vo veci vypočutý žalobca, ako aj žalovaný. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doručenia správy z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo strany žalovaného, ktorú mal doručiť súdu v lehote do 30.01.2019. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na termín 05.03.2019 (utorok), ktoré predvolanie bolo žalovanému doručené dňa 18.02.2019. Z úradného záznamu z č.l. 65 spisu vyplýva, že dňa 01.03.2019 žalovaný telefonicky ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a

žiadal o odročenie pojednávania. Po predložení spisu zákonnej sudkyni, táto dňa 04.03.2019 (pondelok) zaslala SMS správu na telefónne číslo žalobcu uvedené na č.l. 6 spisu s tým, že pojednávanie sa vykoná, nakoľko dôvod odročenia nebol preukázaný a okrem toho žalovaný mal dostatok času na zvolenie si zástupcu. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.03.2019 súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, podľa ktorého bude konať v neprítomnosti strán sporu a predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol rozsudkom, ktorý je preskúmavaný v tomto odvolacom konaní.

9. Pokiaľ žalovaný v danom odvolaní namieta výlučne, že súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti, táto námietka nie je dôvodná a postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu ust. a ani k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

10. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale v práve súdnu ochranu v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať.

11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. S poukazom na vyššie uvedené zistenia, odvolací súd nenašiel v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, ktoré by mohol posúdiť ako nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil žalovanému realizáciu jeho procesných práv. Odvolací súd zdôrazňuje, že v žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie NS SR sp. zn. ). Žalovaný dôvodnosť svojej neúčasti na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, do termínu pojednávania nepreukázal. Odvolací súd má za to, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol v neprítomnosti žalovaného, nebolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivé súdne konanie a jeho odvolacia námietka nie je dôvodná.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).