Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Cpr/3/2020

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Ing. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, W. A., zast. LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47253096, proti žalovanému: PersON CS s.r.o., so sídlom Národná 34, 010 01 Žilina, IČO: 50537024, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné, takto

rozhodol:

I. Výpoveď zo dňa 27.09.2019 daná žalovaným žalobcovi j e n e p l a t n á .

II. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku t r v á .

III. Funkcia žalobcu ako zástupcu zamestnancov u žalovaného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku t r v á .

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi doplatok mzdy vo výške 2.176,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.176,33 eur od 21.01.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

V. Súd z a m i e t a žalobu v časti o určenie neplatnosti oznámenia o zbavení žalobcu funkcie zástupcu zamestnancov u žalovaného zo dňa 27.09.2019 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy doplatku mzdy vo výške 2.176,33 eur od 03.12.2018 do 20.01.2019.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2020 domáhal, aby súd určil, že výpoveď zo dňa 27.09.2019 daná žalovaným, ako aj Oznámenie o zbavení funkcie zástupcu zamestnancov zo dňa 27.09.2019 sú neplatné právne úkony a pracovný pomer žalobcu a žalovaného, ako aj funkcia žalobcu ako zástupcu zamestnancov k dnešnému dňu trvá, uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi doplatok mzdy vo výške 2.176,33 eur, ako aj príslušné úroky z omeškania pre občianskoprávne vzťahy vo výške 5% p.a. zo sumy 2.176,33 eur odo dňa 03.12.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť žalovanému nahradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného platu odo dňa 01.12.2019 až do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru, nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu zo dňa 30.08.2017, na základe ktorej pracovný pomer vznikol dňa 01.09.2017, t.j. deň nástupu do zamestnania. V zmysle pracovnej zmluvy žalovaný vykonával pozíciu „náborár“. Dňa 27.09.2019 bola žalobcovi doručená Výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca podľa . Dôvodom bolo zrušenie pracovnej pozície „náborára“ ku dňu účinnosti písomného rozhodnutia konateľa zo dňa 27.09.2019 o organizačnej zmene, pričom žalobcu nebolo možné preradiť na inú blízku pobočku, ani inú vhodnú rovnakú či podobnú prácu, ktorú by mohol žalovaný žalobcovi ponúknuť. Žalobca vykonával u žalovaného ako zamestnávateľa zároveň funkciu zástupcu zamestnancov - zamestnaneckého dôverníka, a to v zmysle a . Žalovaný mal v zmysle vopred prerokovať so žalobcom ako zástupcom zamestnancov predmetnú

výpoveď, čo však žalovaný nespravil. V zmysle ustálenej odbornej literatúry predstavuje prerokovanie v zmysle jednu zo základných hmotnoprávnych podmienok jednostranného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Uvedené ustanovenie zakotvuje teda ingerenciu zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru, a to tak že zamestnávateľ je povinný výpoveď zo strany zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade výpoveď zo strany zamestnávateľa sankcionuje neplatnosťou. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. . K problematike splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov existuje konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR, a to aj za účelom naplnenia jedného zo základných princípov právneho štátu, ktorým je jednoznačne princíp právnej istoty. Zároveň uviedol, že žalovaný konal v rozpore aj s ustanovením . V nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný neprerokoval žiadnym spôsobom so žalobcom zamýšľanú výpoveď zamestnanca, t.j. žalobcu a ani neskončil jeho pracovný pomer s predchádzajúcim súhlasom zástupcu zamestnancov, žalovaný konal priamo v rozpore s ustanovením a , a teda je jeho výpoveď neplatný právny úkon. Žalovaný, t.j. zamestnávateľ doručil žalobcovi spolu s výpoveďou aj Oznámenie zo dňa 27.09.2019, v ktorom mu oznámil „zbavenie“ funkcie zástupcu zamestnancov, a to údajne na návrh všetkých ostatných zamestnancov. Vyššie uvedené oznámenie považuje za právne irelevantné a neplatné, nakoľko funkcia zástupcu zamestnancov zaniká v zmysle : Funkcia zamestnaneckého dôverníka zaniká a) skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom, vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie zamestnaneckého dôverníka nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov. Žalovaný však v predmetnom oznámení nijakým spôsobom nešpecifikoval ustanovenie a ani spôsob odvolania žalobcu z jeho funkcie zástupcu zamestnancov. Jeho konštatovanie je strohé a uvádza iba akýsi „návrh“ zamestnancov, čo nemožno subsumovať pod žiaden z vyššie uvedených spôsobov zániku funkcie zamestnaneckého dôverníka. Podľa názoru žalobcu taktiež nie je možné, aby žalovaný najprv zbavil žalobcu jeho funkcie dôverníka a následne na to mu dal výpoveď. Žalobca bol tak v čase doručenia výpovede stále zástupcom zamestnancov, a to konkrétne zamestnaneckým dôverníkom. Výpoveď zo strany žalovaného má však aj iné nedostatky, ktoré spočívajú predovšetkým v nasledovných dôvodoch, a to: i. žalovaný nesplnil svoju informačná povinnosť voči zástupcom zamestnancov, špecifikovanú v ustanovení , kde žalobcu ako zástupcu zamestnancov neinformoval vo vhodnom čase o hospodárskej či finančnej situácií, ktorá viedla k zrušeniu pracovného miesta „náborár“, a ii. spochybnil aj tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z ustanovenia písm. a), kde zamestnávateľ, t.j. žalovaný môže dať výpoveď zamestnancovi iba vtedy, ak nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalovaný sa však v emailovej komunikácií zo dňa 10.10.2019 vyjadril, že žalobcovi „mohl zadat nějakou jinou náhradní práci“, čo je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením. Žalobca mal snahu vyriešiť tento pracovnoprávny spor so žalovaným najskôr mimosúdne, preto mu dňa 22.11.2019 zaslal predžalobnú výzvu, v ktorej žalovaného upozornil na nedoplatky týkajúce sa jeho mzdy a odpracovaných nadčasov, nakoľko žalovaný okrem iného odmietal žalobcovi vyplatiť jeho mzdu a pristúpil k jej reklamácii. Žalobca zároveň prostredníctvom emailovej komunikácie zo dňa 28.11.2019 uviedol žalovanému svoje stanovisko k neplatnosti predmetnej výpovede, ako aj uviedol dôvody, ktoré predmetnú neplatnosť výpovede zo strany žalovaného spôsobili. Nakoľko už v zmysle vyššie preukázaných dôkazov žalobca žalovanému písomne oznámil, že naďalej trvá na tom, aby ho zamestnávateľ, t.j. žalovaný aj naďalej zamestnával, má žalobca za to, že mu patrí náhrada mzdy v zmysle ustanovenie . Žalobca si uplatňuje náhradu mzdy odo dňa 01.12.2019, teda odo dňa, od ktorého došlo k ukončeniu pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby v trvaní 2 kalendárne mesiace, do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru. Žalobca je presvedčený, že doručená Výpoveď ako aj Oznámenie zo dňa 27.09.2019 sú neplatné, a to v nadväznosti na porušenie povinností zamestnávateľa, t.j. žalovaného špecifikovaných v rámci žaloby a vyplývajúcich z príslušného právneho predpisu, kde nesplnenie týchto povinností zákon sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu - výpovede. Žalobca považuje pracovný pomer medzi ním a žalovaným za neskončený. Žalobca konanie žalovaného považuje za účelové. Podľa názoru žalobcu má žalovaný neuznaním jeho počtu odpracovaných hodín v konte pracovného času, ako i obštrukciami žalovaného spojenými s reklamáciou mzdy, úmysel krátiť nároky žalobcu na ktoré má zo zákona nárok. Žalobca požaduje od žalobcu nasledovné: i. doplatok mzdy vo výške 2.176,33 eur, vyplývajúci z hodnoty Konta pracovného času ku dňu 18.02.2019 a príplatku za nadčasovú prácu vo výške 25%; ii. zákonné úroky z omeškania v zmysle aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy vo výške 5% p.a., ktoré sa týkajú vyššie vyčíslenej sumy 2.176,33 eur, a to odo dňa splatnosti posledného týždňa

uvedeného v kumulatíve konta pracovného času, t.j. od 03.12.2018 do zaplatenia; iii. náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného platu odo dňa 01.12.2019 až do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami doručená v zmysle , , , sa na výzvu súdu v zmysle k žalobe nevyjadril.

3. Pojednávania konaného dňa 26.05.202 sa nezúčastnil žalovaný, doručenie predvolania na pojednávanie mal vykázané. Preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe. Predložil súdu upovedomenie o začatí trestného stíhania pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného, konkrétne doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci ako štatutárny orgán podnikateľského subjektu podnikajúceho pod obchodným menom PersON CS s.r.o. ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vyrovnávacie obdobie konta pracovného času od 01.09.2017 až 31.12.2018, čím týmto konaním spôsobil škodu zamestnancovi Ing. W. Q. v celkovej výške presahujúcej škodu 26 eur. Čo sa týka uplatneného nároku, a to petit, kde žiadali vysloviť neplatnosť oznámenia o zbavení funkcie zástupcu zamestnancov, tak ponecháva rozhodnutie na zvážení súdu. Čo sa týka uplatneného nároku, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému nahradiť doplatok mzdy vo výške 2.176,33 eur, ako aj príslušné úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.176,33 eur odo dňa 03.12.2018 do zaplatenia, sú splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie. Navrhol, aby súd v tejto časti vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

5. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že uplatnená suma 2.176,33 eur vyplýva z konta pracovného času, kde je uvedená suma vo výške 1.741,06 eur, čo je kladný účet konta pracovného času za vyrovnávacie obdobie tam uvedené a je navýšená o mzdové zvýhodnenie za nadčasovú prácu vo výške 25%. Táto suma mala byť vyplatená vo výplatnom termíne v januári 2019, dňa 20.01.2019, avšak doposiaľ mu zo strany žalovaného vyplatená nebola. Na otázku, z akého dôvodu je požadované príslušenstvo doplatku mzdy vo výške 2.176,33 eur, úrok z omeškania počnúc dňom 03.12.2018, uviedol, že výplatný termín, kedy to malo byť uhradené, je 20.01.2019, čiže vstup do omeškania by mal byť nasledujúcom dňom. Poukázal, že v predžalobnej výzve je to takto uvedené, žalovaný to nesporoval.

6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, predžalobná výzva na zaplatenie nadčasovej práce za vyrovnávacie obdobie 2017-2018 adresovaným žalobcom žalovanému zo dňa 22.11.2019, mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, oznámenie žalovaného o zbavení funkcie zamestnancov adresované žalobcovi zo dňa 27.09.2019, výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca zo dňa 27.09.2019, pracovná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.08.2017, príloha č.1 k pracovnej zmluve mzda zo dňa 30.08.2017, príloha č.3 k pracovnej zmluve popis práce zo dňa 30.08.2017, fond pracovného času za obdobie september 2017 až december 2018, výplatné pásky marec apríl 2018, november 2017, september 2017, október 2017, december 2017, január 2018, február 2019, október 2018, november 2018, december 2018, január 2019, máj 2018, jún 2018, júl 2018.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Podľa , funkcia zamestnaneckého dôverníka zaniká a) skončením pracovného pomeru so zamestnávateľom, b) vzdaním sa funkcie, c) odvolaním z funkcie zamestnaneckého dôverníka nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ak sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30 % všetkých zamestnancov.

Podľa , zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji jeho činnosti.

Podľa , zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa veta prvá , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

Podľa ,,, : (1) Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku. (3) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala; v tom prípade zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1 nepatrí. (4) Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas. (5) Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno podľa odseku 4, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie podľa odseku 1, a ak sa dohodol postup podľa odseku 4 poslednej vety, patrí mu aj dosiahnutá mzda za prácu nadčas.

Podľa , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Predmetom konanie bolo šesť uplatnených nárokov žalobcu - zamestnanca voči žalovanému - zamestnávateľovi, a to: nárok na určenie, že výpoveď zo dňa 27.09.2019 daná žalovaným je neplatná, nárok na určenie, že oznámenie o zbavení funkcie zástupcu zamestnancov zo dňa 27.09.2019 je neplatné, nárok na určenie, že pracovný pomer žalobcu a žalovaného k dnešnému dňu trvá, nárok na určenie že funkcia žalobcu ako zástupcu zamestnancov k dnešnému dňu trvá, nárok na zaplatenie doplatku mzdy vo výške 2.176,33 eur, ako aj príslušných úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy vo výške 5% p.a. zo sumy 2.176,33 eur odo dňa 03.12.2018 do zaplatenia a napokon nárok na zaplatenie náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného platu odo dňa 01.12.2019 až do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

9. Súd rozhodol čiastočný rozsudkom v zmysle veta druhá o prvých piatich vyššie uvedených uplatnených nárokoch žalobcu s výnimkou nároku na náhradu mzdy, nakoľko to považoval za účelné, keďže petit žaloby k nároku na náhradu mzdy je potrebné doplniť (bude potrebné ešte tento nárok vyčísliť - priemerný mesačný plat nebol vyčíslený a nebolo špecifikované presne obdobie, za ktoré táto náhrada mzdy má byť vyplatená.

10. Súd konštatuje, že vzhľadom na pasívny postoj žalovaného v tomto konaní je potrebné vyhodnotiť skutkový stav tak, že skutočnosti uvádzané v žalobe zo strany žalovaného nie sú namietané, teda nie sú sporné. Je nutné poznamenať, že síce ide v danom prípade o sporové konanie - spor s ochranou slabšej strany, a to zamestnanca (individuálny pracovnoprávny spor), keď žalovaný ako zamestnávateľ mal možnosť v rámci zákonnej koncentrácie konania prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí v zmysle ustanovenia (uvedené ustanovenie sa neaplikuje na zamestnanca - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany zamestnávateľa podliehajú zákonnej koncentrácii konania). K uplatneniu prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku zo strany žalovaného v spore nedošlo.

11. Nad rámec konštatovanej nespornosti skutočností uvádzaných žalobcom v žalobe, súd uvádza že má preukázané niektoré žalobcom tvrdené skutočnosti listinami priloženými k žalobe:

12. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.08.2017 medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom vyplynulo, že došlo pracovného pomeru na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, dojednaný druh práce náborár, ďalej uvedený bol pre bližšiu špecifikáciu popis práce, ktorý je prílohou č.3 tejto pracovnej zmluvy, dojednané bolo miesto výkonu práce Žilina, deň nástupu do zamestnania 01.09.2017. Z prílohy č.1 k pracovnej zmluve uzavretej dňa 30.08.2017 vyplynuli mzdové podmienky, čiže stanovenie výšky základnej mzdy zamestnanca a ďalších zložiek mzdy. Ďalej prílohou č.3 pracovnej zmluvy uzavretej dňa 30.08.2017 je popis práce k funkcii náborár a personálny konzultant.

13. Súd mal preukázané na základe listiny výpoveď pre nadbytočnosť zamestnanca podľa danej žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.09.2017, že bola daná písomná výpoveď žalobcovi žalovaným, je tu uvedená aj doložka o doručení výpovede, v zmysle ktorej zamestnanec výpoveď osobne prevzal dňa 27.09.2019, čo zamestnanec potvrdil svojim podpisom. Ako vyplýva zo samotného označenia listiny, ide o výpoveď v zmysle . Vo výpovedi je obsiahnutý poukaz na písomné rozhodnutie konateľa zo dňa 27.09.2019 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila ku dňu účinnosti rozhodnutia pracovná pozícia žalobcu (náborár) a tým sa stal žalobca pre zamestnávateľa nadbytočným, pričom nie je možné ho preradiť na inú blízku pobočku, ani inú vhodnú rovnakú či podobnú prácu, ktorú by mu zamestnávateľ mohol ponúknuť. V ďalšom texte sú vo výpovedi podrobnejšie zdôvodňované organizačné zmeny, ich dôvody.

14. Súd mal preukázané z listiny označenej ako Oznámenie adresované žalovaným žalobcovi listom zo dňa 27.09.2019, že žalovaný oznamuje žalobcovi, že na základe návrhu všetkých ostatných zamestnancov spoločnosti bol zbavený funkcie zástupcu zamestnancov k dnešnému dňu a počínajúc týmto dňom novým zástupcom sa stal Bc. Ladislav Vavrík, ktorý súhlasil s uvoľnením žalobcu z tejto funkcie a so svojim ustanovením.

15. Z ďalšej listiny, a to predžalobnej výzvy na zaplatenie nadčasovej práce za vyrovnávacie obdobie 2017-2018, tzv. kladný účet konta pracovného času zamestnanca vyplýva, že žalobca žiadal žalovaného zaplatiť mu nadčasovú prácu za vyrovnávacie obdobie september 2017 až december 2018, keď povinnosť zaplatiť mu bola vo výplatnom termíne už dňa 20.01.2019.

16. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne mailová komunikácia z októbra 2019, tam boli vymenené dva maily, jeden od žalovaného, jeden od žalobcu, vyplývajú skutočnosti týkajúce sa náležitostí vysporiadania sa po skončení pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným ešte v rámci plynutia výpovednej doby. V mailovej komunikácii z 28.11.2019 adresovanej žalobcom žalovanému oznámil žalobca, že považuje výpoveď žalovaného za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní podľa podmienok pracovnej zmluvy, kde v ďalšom boli uvedené dôvody, pre ktoré výpoveď považuje za neplatnú. Na to reagoval žalovaný odpoveďou v rámci tejto mailovej komunikácie, ktorá odpoveď je všeobecného charakteru a naznačuje odlišný názor žalovaného v predmetnej otázke.

17. Je preukázanou skutočnosťou na základe výpisu z konta pracovného času za obdobie september 2017 až december 2018 na zamestnanca - žalobcu, že žalobca mal kladný účet konta pracovného času za predmetné obdobie v rozsahu 281,25 hodín, čo zodpovedá mzde vo výške 1.741,06 eur. Napokon z výplatných pások vyplýva položka konto pracovného času, konkrétne z výplatnej pásky za marec 2018 konto pracovného času 83 hodín 477,24 eur, apríl 2018 72 hodín 413,99 eur, september 2017 -83 hodín -371,79 eur, december 2017 konto pracovného času -53,50 hodín -307,62 eur, január 2018 16 hodín 92 eur, február 2019 konto pracovného času 10 hodín 57,50 eur, október 2018 konto pracovného času -6,50 hodín -37,38 eur, november 2018 konto pracovného času 36,50 hodín 209,87 eur, január 2019 0 hodín pri konte pracovného času 0 eur, máj 2018 konto pracovného času 51 hodín 293,24 eur, jún 2018 konto pracovného času 58,50 hodín 336,37 eur a napokon júl 2018 konto pracovného času 37 hodín 212,75 eur.

18. K otázke právneho posúdenia uplatnených nárokov súd uvádza k prvému uplatnenému nároku na určenie neplatnosti výpovede zo dňa 27.09.2019, že žalobca uvádza niekoľko dôvodov neplatnosti výpovede, konkrétne nedostatok prerokovania výpovede so zástupcom zamestnancov v zmysle . Taktiež žalobca namietal, že nebol daný predchádzajúci súhlas k výpovedi od zástupcov zamestnancov. Žalobca poukázal, že pôsobil u žalovaného vo funkcii zástupcu zamestnancov - dôverníka. Ďalej žalobca namietal porušenie informačnej povinnosti v zmysle a napokon spochybňoval dodržanie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle .

19. Ku včasnosti uplatnenia nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v zmysle súd poznamenáva, že žaloba bola podaná včas v zákonnej 2-mesačnej lehote od dátumu, keď pracovný pomer na základe výpovede mal sa skončiť, konkrétne mal sa skončiť - 2- mesačná výpovedná lehota začala plynúť 01.10.2019 a skončila dňa 30.11.2019, žaloba bola podaná 31.01.2020, takže je to ešte v rámci plynutia 2-mesačnej zákonnej lehoty.

20. Pokiaľ sa týka prerokovania výpovede so zástupcom zamestnancov vopred, resp. dania predchádzajúceho súhlasu zástupcu zamestnancov k výpovedi, v tomto smere súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že bol zástupcom zamestnancov u tohto zamestnávateľa - dôverníkom ku dňu dania výpovede je medzi stranami nesporné (žalovaný sa k žalobe nevyjadril). Nad rámec uvedeného súd uvádza, že pokiaľ bola žalobcom predložená listina, a to oznámenie žalovaného - zamestnávateľa adresované žalobcovi - zamestnancovi vo funkcii zástupcu zamestnancov zo dňa 27.09.2019, že bol zbavený funkcie zástupcu zamestnancov (dôverník) na základe návrhu všetkých ostatných zamestnancov spoločnosti,, že podľa názoru súdu jedná sa o oznámenie bez právnej relevancie, nakoľko žalovaný - zamestnávateľ nie je tým subjektom, ktorý by mohol legitímne jednak ustanovovať určitú osobu, svojho zamestnanca svojvoľne do funkcie zástupcu zamestnancov a už vôbec nie zbavovať ho tejto funkcie, tieto procesy sú striktne upravené zákonom. Naviac k tomuto listu

adresovanému žalobcovi - oznámeniu neboli priložené žiadne podklady, ktoré by preukazovali konanie hlasovania o odvolávaní a voľbe zástupcu zamestnancov v súlade s ustanovením a , nebol tam žiaden odkaz na tieto doklady, ani neboli uvedené konkrétne skutočnosti týkajúce sa hlasovaní. Podľa zamestnanecký dôverník je volený priamou voľbou s tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou zamestnancov prítomných na hlasovaní. Právo voliť zamestnaneckého dôverníka majú všetci zamestnanci zamestnávateľa, ak u zamestnávateľa pracujú najmenej tri mesiace podľa . Volebné obdobie zamestnaneckého dôverníka je štvorročné podľa . Funkcia zamestnaneckého dôverníka zaniká okrem iného odvolaním z tejto funkcie nadpolovičnou väčšinou zamestnancov, ako sa hlasovania zúčastnilo najmenej 30% všetkých zamestnancov podľa . Samotný žalobca popiera, že by o týchto hlasovaniach (jeho odvolávanie z funkcie dôverníka, voľba nového dôverníka) ako zamestnanec žalovaného mal akúkoľvek vedomosť, t.j. že by prebehli tieto procesy v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Je nepochybné, že žalobca ako každý zamestnanec, ktorý je zamestnaný u žalovaného najmenej tri mesiace mal právo voliť dôverníka, rovnako malo mu byť umožnené zúčastniť sa hlasovania o odvolávaní.

21. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd nezistil, že žalobca bol z funkcie zástupcu zamestnancov platne odvolaný, nemohlo platne dôjsť k voľbe nového dôverníka, teda jeho funkcia dôverníka v čase dávania výpovede trvala dňa 27.09.2019 a preto vyžadoval sa postup v zmysle zákona, t.j. predchádzajúce prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov podľa , resp. predchádzajúci súhlas s výpoveďou podľa , 249 . Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe nedošlo ani len k prerokovaniu, ktoré sa vyžaduje u každého zamestnanca, a už vôbec nie k predchádzajúcemu súhlasu, nakoľko bola daná výpoveď zástupcovi zamestnancov. Opätovne súd zdôrazňuje, že ide o nesporné skutočnosti vzhľadom na pasivitu žalovaného v spore. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je oprávnená a preto výpoveď je neplatná.

22. Pokiaľ bolo namietané splnenie informačnej povinnosti , , podľa ktorej informovanie je poskytnutie údajov zamestnávateľom zástupcovi zamestnancov s cieľom oboznámenia sa s obsahom informácie, pričom zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase zástupcov zamestnancov o svojej hospodárskej a finančnej situácii a o predpokladanom vývoji jeho činnosti súd zistil z obsahu výpovede, že informácie tohto charakteru boli dané žalovaným žalobcovi až vo výpovedi zo dňa 27.09.2019. Nie je zrejmé z akého dôvodu mu neboli dané skôr ako zástupcovi zamestnancov u žalovaného (pokiaľ by aj bolo akceptované jeho odvolanie z tejto funkcie dňa 27.09.2019 v zmysle písomného oznámenia žalobcu). Žalobca ako dôverník o týchto informáciách mal byť oboznámený, keďže hospodárska a finančná situácia u zamestnávateľa má za následok prijatie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách (zrušenie pracovného miesta náborára) a práve tieto informácie sú nepochybne podkladom pre zástupcu zamestnancov pri prerokovaní výpovede, či daniu súhlasu k výpovedi zo strany zástupcu zamestnancov. Je to nevyhnutné najmä pri požiadavke predchádzajúceho dania súhlasu s výpoveďou, nakoľko je ťažké si predstaviť, že zástupca zamestnancov bez náležitého vysvetlenia zo strany zamestnávateľa by vôbec k daniu súhlasu pristúpil. Žalobca v spore tvrdí, že tieto informácie mu ako dôverníkovi dané neboli, čo je v konaní nesporné. Táto skutočnosť porušenia práva žalobcu na informácie v kontexte ostatných zistených skutočnosti, predovšetkým že nebolo konané so žalobcom ako dôverníkom pri dávaní výpovede, prispieva k záveru o neplatnosti výpovede.

23. K porušeniu ponukovej povinnosti povinnosť pri výpovedi v zmysle súd uvádza, že žalobca namietal splnenie tejto povinnosti žalovaným v žalobe, pričom aj toto tvrdenie bolo nesporné. Súd zistil, že k ponuke práce pre žalobcu nedošlo. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že dôvodom prečo žalobcovi nemôžu ponúknuť iné uplatnenie v ich spoločnosti je neochota žalobcu prijímať inú pracovnú náplň. Tento argument žalovaného je právne irelevantný, keďže ponuková povinnosť je zákonom stanovená povinnosť pre zamestnávateľa vo vymedzenom čase, t.j. pred daním výpovede zamestnancovi a v súvislosti s ňou a nezohľadňujú sa iné ponuky, či návrhy na zmenu obsahu pracovnej zmluvy nesúvisiace s výpoveďou dané v iných obdobiach. Toto vyjadrenie žalovaného vo výpovedi nevylučuje, že práca pre žalobcu v ich spoločnosti voľná bola. Žalovaný ďalej sám výslovne uviedol v rámci mailovej komunikácie - ide o jeho mail zo dňa 10.10.2019 adresovaný žalobcovi, že samozrejme mohol zadať nejakú inú náhradnú prácu, ale jednak nechcel, aby taká práce nebola pre žalobcu nejako nedôstojná, jednak žalobca v poslednej dobe odmietal a vlastne si „sťažoval“ robiť inú prácu ako prácu náborára a jednak sa domnieval, že by na výsledky takejto práce žalobcu nebolo 100%

spoľahnutie. Podľa názoru súdu ide o subjektívne a predčasné hodnotenie situácie, ktoré je v rozpore so zákonom, keďže žalobca pripúšťa, že voľná práca pre žalobcu bola, avšak nedôvodne predpokladal žalovaný, že ju žalobca neprijme, že nebude pre neho dôstojná, že ju nebude riadne vykonávať... (hoci mu ju ani neponúkol). Vzhľadom k tomuto vyjadreniu v rámci uvedeného mailu súd má za to, že žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, práca mala byť ponúknutá žalobcovi, k ponuke tejto práce zo strany žalovaného však nedošlo a pokiaľ žalovaný dal žalobcovi výpoveď, citované zákonné ustanovenie bolo porušené. Aj z tohto dôvodu výpoveď je neplatná.

24. Súd dospel k záveru vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení , že výpoveď zo dňa 27.09.2019 je neplatná a preto to určil vo výroku rozsudku č. I.

25. V nadväznosti na uvedené čo sa týka trvania pracovného pomeru, tak bolo dané oznámenie zo strany žalobcu adresované žalovanému mailom, konkrétne mail zo dňa 28.11.2019, že výpoveď považuje za neplatnú a že trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy, takže v takomto prípade súd má za to, že pracovný pomer žalobcu sa nekončí v súlade s ustanovením veta prvá , čiže uplatnený nárok žalobcu na vyslovenie, že pracovný pomer ku dnešnému dňu (vyhlásenia rozsudku) trvá, je takisto dôvodný. Žalobe v tejto časti bolo vyhovené výrokom rozsudku č. II.

26. K ďalším uplatneným nárokom - o určenie, že oznámenie o zbavení funkcie zástupcu zamestnancov je neplatné a že funkcia žalobcu ako zástupcu zamestnancov k dnešnému dňu trvá, súd uvádza, že aj v tomto smere tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe sú nesporné, najmä že žalobca ako zamestnanec pôsobí vo funkcii dôverníka u žalovaného ako zamestnávateľa. Súd má za to, že oznámenie o zbavení funkcie, ktoré priložil žalobca, nie je právnym úkonom, nemôže teda súd rozhodovať o jeho platnosti či neplatnosti, je to len akési oznámenie, poskytnutie informácie, osobitne s prihliadnutím k právnej úprave voľby dôverníka a zániku jeho funkcie na základe odvolania z tejto funkcie v zmysle citovaných ustanovení . Právnou skutočnosťou je „zbavenie funkcie“ zástupcu zamestnancov. Okrem toho v žiadnom svojom ustanovení neupravuje právo domáhať sa vyhlásenia neplatnosti oznámenia tohto charakteru. Preto súd má za to, že nie je splnená požiadavka v zmysle , v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Preto tento uplatnený nárok o určenie neplatnosti predmetného oznámenia súd vyhodnotil ako nedôvodný a žaloba v tejto časti bola zamietnutá výrokom rozsudku č. V. Naviac súd poznamenáva, že táto otázka je prejudiciálnou otázkou k uplatnenému nároku na určenie, či funkcia žalobcu ako zástupcu zamestnancov trvá alebo nie.

27. Čo sa týka určenia, že funkcia žalobcu ako zástupcu zamestnancov k dnešnému dňu trvá, k tomuto je zákonom požadovaný naliehavý právny záujem v zmysle zákonného ustanovenia , v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa určilo, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd má za to, že tento naliehavý právny záujem je daný vzhľadom k tomu, že vyriešenie tejto otázky je potrebné - predovšetkým súd poukazuje, že ide o vyriešenie zásadnej otázky, kto je zástupcom zamestnancov u zamestnávateľa - dôverníkom, teda kto sa má zúčastňovať za zamestnancov na rozhodovaní zamestnávateľa týkajúcom sa ich ekonomických a sociálnych záujmov s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky ( ). Zmyslom rozhodovania je zabezpečenie riadnej ochrany práv všetkých zamestnancov u daného zamestnávateľa v súlade so zákonom. Táto otázka bola preukázateľne spochybnená zamestnávateľom zaslaným oznámením žalobcovi a následným postupom zamestnávateľa procese dávania výpovede žalobcovi, keď žalovaný nežiadal prerokovanie danej výpovede, resp. predchádzajúci súhlas s výpoveďou od žalobcu ako zástupcu zamestnancov. Hoci bola predložená listina oznámenie o zbavení funkcie dôverníka, táto listina nič nepreukazuje o samotnej skutočnosti odvolávania žalobcu z funkcie dôverníka, teda konkrétne kedy prebehlo hlasovanie, akým spôsobom bolo to hlasovanie oznámené, či bolo oznámené aj žalobcovi, aké boli výsledky tohto hlasovania, nebola priložená zápisnica z odvolávania, ani nebol na ňu daný v predmetnej listine žiaden odkaz. Preto súd má za to, že toto oznámenie nie je dostatočným podkladom pre bezpečné ustálenie záveru, ktorý v tom oznámení je obsiahnutý. Z tohto dôvodu uplatnený nárok považuje súd za dôvodný a žalobe bolo v tejto časti vyhovené výrokom rozsudku č. III.

28. Čo sa týka posledného uplatneného nároku, o ktorom bolo rozhodnuté čiastočným rozsudkom, a to uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi doplatok mzdy vo výške 2.176,33 eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.176,33 eur odo dňa 03 12.2018

do zaplatenia, súd poukazuje, že takisto sú predložené listinné dôkazy, tvrdenia uvedené v žalobe k tejto časti, nesporné. V žalobe je uvedená suma, ktorá vyplýva z listiny konta pracovného času ku dňu 18.02.2019 a doplatok mzdy vrátane príplatku za nadčasovú prácu vo výške 25% (čl. 25). Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu na pojednávaní suma 2.176, 33 eur, ktorá vyplýva z konta pracovného času predstavuje kladný účet konta pracovného času za vyrovnávacie obdobie 09/2017- 12/2018 vo výške 1.741,06 eur a je navýšená o mzdové zvýhodnenie za nadčasovú prácu o 25%. Táto suma mala byť vyplatená vo výplatnom termíne v mesiaci január 2019 - dňa 20.01.2019, avšak doposiaľ mu žalovaným vyplatená nebola, hoci predžalobná výzva na vyplatenie bola adresovaná žalobcom žalovanému listom zo dňa 22.11.2019. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru že tento uplatnený nárok je dôvodný, čo do istiny v celom rozsahu a čo do príslušenstva čiastočne - žalovaný tým, že nevyplatil žalobcovi uvedenú sumu doplatku mzdy spolu so mzdovým zvýhodnením vo výške 2.176,33 eur do 20.01.2019, dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 21.01.2019 do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu žalobcovi a preto uplatnený nárok na úrok z omeškania je dôvodný vo výške 5% ročne zo sumy 2.176,33 eur až od 21.01. 2019 do zaplatenia, len v tejto výške bol súdom žalobcovi priznaný výrokom rozsudku č. IV. a v ostatnej časti tohto nároku, t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 2.176,33 eur od 03.12.2018 do 20.01.2019 žaloba bola zamietnutá výrokom rozsudku č. V. Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením , , Nariadenia vlády SR č.

29. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Po vyhlásení rozsudku sa žalobca a jeho právny zástupca vzdali odvolania voči všetkým výrokovým častiam vyhláseného rozsudku.