Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/279/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, K. B., právne zastúpený: Mgr. Petra Marikovič Klimeková, advokátka, so sídlom Slovanská 1111/35, Vrbové, proti žalovanému: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpený splnomocnencom: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. apríla 2019, č.k. -454, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 100.000,- eur od 06.03.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Ďalej súd napadnutým rozsudkom priznal znalcovi Ing. Jurajovi Kozakovičovi, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, J., ev. č. 911782, náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní dňa 10.04.2019 voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. , až 3, , a , (ďalej aj ako „OZ“), keď uviedol, že v predmetnej veci sa žalobca domáhal náhrady škody následkom havárie vodovodného potrubia. Je nepochybné, že ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, jednou zo základných podmienok činnosti prevádzkovej povahy je jej vplyv na okolie. Za škodu uvedeného druhu zodpovedá prevádzkovateľ tejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou. Žalovaný ako prevádzkovateľ a správca dodávky vody zodpovedá za potrubie, ktoré slúži na dodávku vody. Z dokazovania vyplynulo, že na predmetnom potrubí nebol vykonaný zásah zvonka a havária nenastala ani neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá by nemala povahu v prevádzke (liberačné dôvody), naopak išlo o potrubie vodovodu skolaudované 20.12.1974, na vodovode sa nevykonávali žiadne výmeny, opravy či rekonštrukcie, okrem bežnej údržby. Je preto nepochybné, že za škodu zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ vodovodného potrubia. Čo sa týka otázky spoluzavinenia zo strany poškodeného, uvedené sa v konaní nepreukázalo. Pokiaľ by malo dôjsť k naplneniu predpokladov

podľa (spoluzavinenie poškodeného), muselo by dôjsť k takému konaniu či opomenutiu zo strany poškodeného, ktoré by predchádzalo škodovej udalosti a malo za následok pričinenie sa o vznik škodovej udalosti. Akákoľvek (ne)činnosť poškodeného po škodovej udalosti (napr. nevykonaním stabilizačných prác, ako uvádza intervenient) nemá vo vzťahu k spoluzodpovednosti žiadny význam, nakoľko škoda a jej rozsah nastali priamo škodovou udalosťou bez ohľadu na to, či sa jej následky zväčšili alebo nie. Ostatne, nie je vecou poškodeného, aktívne sa usilovať o zmierňovanie následkov škodovej udalosti. Uvedené je v záujme subjektu, ktorý za škodu zodpovedá. Ako však vyplynulo z listín predložených stranami konania, žalovaný svoju zodpovednosť za škodu nepopieral, spornou teda ostala výška škody. Na to, aby súd mohol posúdiť rozsah škody, bolo potrebné ustáliť okruh vecí, ktoré boli poškodené, mieru ich poškodenia, možnosť uvedenia do pôvodného stavu, následne ich hodnotu a rozsah peňažného vyjadrenia škody. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že majetková sféra poškodeného bola dotknutá v nasledovných oblastiach: rodinný dom, príslušenstvo rodinného domu (altánok, garáž, plynová skrinka, oplotenie, spevnené plochy, brána atď.), pozemok, hnuteľné veci, finančná sféra (náklady súvisiace so zistením rozsahu škody, náklady súvisiace s odstraňovaním následkov škody). Skutočnú škodu nemožno obmedzovať len na škodu na veciach, tak isto je potrebné rozlíšiť medzi tým, že škoda na majetku nie je totožná škode na veciach. V danom prípade bolo potrebné pristúpiť individuálne k tomu, ako škodová udalosť zasiahla majetok poškodeného a jednotlivé veci, akékoľvek jednotné a súhrnné vymedzenie škody nemá v danom prípade opodstatnenie. V prvom rade súd skúmal následky škody na rodinnom dome žalobcu. Tu posúdenie záviselo aj od otázky, do akej miery vytečená voda poškodila predmetný dom a či je možné uvažovať v kontexte opravy rodinného domu (sanácie) alebo jeho zbúrania a nákladov potrebných na zaobstaranie domu obdobnej hodnoty (asanácia + kúpa nového objektu). Na úvod treba poznamenať, že keďže sa rodinný dom nezrútil a nedošlo k úplnému zničeniu (zániku) veci, je potrebné pripustiť, že oprava domu je možná, aj keby to znamenalo zachovanie minimálnej časti domu a rozsiahle vystuženie základov. Tu však súd musí zohľadniť vykonaný prieskum podložia a závery Ing. Kozakoviča, ktoré konštatujú poškodenie do hĺbky do 5 až 6 metrov. Akákoľvek sanácia domu by bola nemožná bez toho, aby bolo zreparované aj podložie. To v praxi podľa znalcov znamená vybagrovanie zeminy, výplň kavern (možno navyše chemické vystužovanie), následne zavedenie mikropilótov na výstuž rodinného domu. Podľa vyjadrení Ing. Kozakoviča pozemok v stave, v akom sa nachádza, pravdepodobne neznesie váhu strojov a hrozil by prepad zeminy. Od potencionálne možnej opravy domu je teda potrebné odlíšiť „opraviteľnosť“ domu v kontexte prostriedkov predstavujúcich náhradu škody, ktoré by musel žalobca vynaložiť na uvedené úkony. Je nepochybné, že náklady uvedeného rozsahu by presiahli hodnotu majetku žalobcu, ktorý vlastnil pred škodou udalosťou, z uvedeného súdu uzatvára, že dom považoval za neopraviteľný. Tu súd vyhodnotil aj znalecký posudok prof. C., ktorý ocenil opravu rodinného domu v 4 položkách: základné náklady na opravu 30.351,95 eur, náklady na odstránenie poškodených častí 3.642,23 eur, náklady na projekt a inžiniersku činnosť 1.821,12 eur a náklady špeciálneho podchytenia základov 11.498,84 eur - celkom 56.776,97 eur. Výška škody (z požiadavky uvedenie do pôvodného stavu) 42.954,88 eur. Napriek tomu, že ceny položiek potrebných opravu prof. C. sa rozchádzali v porovnaní s posudkami predloženými žalobcom, veľmi podstatným sa ukázalo práve to, že prof. C. sa zaoberal výhradne opravou rodinného domu a nezohľadnil akýkoľvek náklad, ktorý by bol potrebný na „opravu“ pozemku. V kontexte záverov statikov: Ing. O. (ZP cm project), ktorý konštatoval preskúmaním predzáhradky RD, že vznikli v podzemí, kadiaľ prúdila tlaková voda výrazné vymyté priestory - kaverny. Niekoľké z nich sa prepadli a prejavili sa na teréne prepadovými jamami. Je nanajvýš pravdepodobné, že podobné prázdne priestory voda vymyla aj pod samotným objektom domu. Neskôr sa uvedené potvrdilo prieskumom Ing. Kozakoviča, ktorý zmapoval rozsah kavern radarom a výsledky sú zaznamenané v : nemá zmysel pokúšať sa o záchranu akejkoľvek staticky narušenej časti stavby domu. S prihliadnutím na zdevastované podložie do hĺbky 5 - 6 m, výpočet potrebných mikropilótov je 47 ks a aj v takom prípade nie je možné vylúčiť prepadnutie strojného zriadenia do narušeného podložia. Zo záverov vyplynulo, že stav objektu neumožňuje technicky sa reálne zapodievať návrhom prípadnej rekonštrukcie. Účelnosťou opravy sa rozumie hospodárska účelnosť a praktická vhodnosť opravy, čo v danom prípade nie je možné. Pri určení výšky škody teda súd pracoval s alternatívou asanácie rodinného domu a nákladov potrebných na zaobstaranie nového objektu. Čo sa týka rodinného domu, súd porovnal hodnotu rodinného domu pred škodovou udalosťou a po nej. Ohľadom hodnoty rodinného domu pred škodovou udalosťou súd vychádzal zo CENEKON, z ktorého vyplynulo zohľadnenie nasledovného: rodinný dom, samostatne stojaca garáž, uličný plot, drevené oplotenie, oplotenie z pletiva, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, plynová prípojka, spevnené plochy - betónová plocha a dlažba, vonkajšie schody, murovaný prístrešok plynomeru, altánok. Z rekapitulácie východiskovej a technickej hodnoty rodinného domu s príslušenstvom vyplynula východisková hodnota vo výške 130.804,32 eur

a technická hodnota 84.513,89 eur (po pripočítaní DPH v sume 101.416,67 eur). Z vyjadrení odborne znalých osôb (prof. C. aj cenára Ing. G.) možnosti využitia použiteľných zvyškov rodinného domu, teda takých, ktoré by bolo možné po zbúraní opätovne speňažiť, sú zanedbateľné. V praxi ide najmä o niektoré drevené prvky, využiteľné napr. ako palivo. Statikom bolo konštatované, že trhliny na dome sú naďalej aktívne a ponechanie stavby v stave, v akom sa nachádza, je život a zdravie ohrozujúce. Je však nepochybné, že za cenu 84.513,89 eur (t.j. technická hodnota RD bez DPH) žalobca nemá možnosť zakúpiť rodinný dom, ktorý by rozlohou, vybavením, umiestnením (súhrnne plniac totožnú účelnú využiteľnosť ako pred škodovou udalosťou) spĺňal funkcie rodinného domu, ktorý vlastnil pred haváriou. Keďže v danom prípade ide o náklady predstavujúce zakúpenie novej veci - podobnej veci (stavba RD z použitých materiálov tak, aby nový RD zodpovedal amortizácii poškodeného RD je vylúčená, ba až absurdná) bolo potrebné zohľadniť aj DPH - súd teda vychádzal z toho, že čo sa týka škody na rodinnom dome s príslušenstvom, výška škody musí zodpovedať minimálne jeho hodnote po zohľadnení amortizácie (resp. 101.416,67 eur), nakoľko došlo k jeho úplnému zničeniu a bude potrebné ho zbúrať - ide teda o cenu v čase poškodenia v súlade s . Obnovenie hospodárskeho stavu pred škodovou udalosťou je však niekedy iluzórnym. Nie je možné opomínať, že hodnota veci spočíva nielen v ich peňažnom ocenení, ale aj v možnostiach ich užívania (úžitková hodnota). Zaplatením peňažnej čiastky sa síce vyrovná majetkový stav poškodeného, ale hospodárska využiteľnosť (štruktúra) tohto majetku už zhodná nie je. Poškodeného takýto stav fakticky núti, aby obnovil štruktúru svojho majetku zakúpením novej veci a rozdiel medzi cenou tejto novej veci a čiastkou, ktorú dostal v rámci náhrady škody znášal sám. K obnoveniu pôvodnej hodnoty majetku poškodeného dochádza až vtedy, keď tento majetok je schopný ako celok plniť funkcie, ktoré plnil pred poškodením. Účelom náhrady škody nie je len náhrada skutočnej škody, ale aj odškodnenie ujmy, spočívajúcej v obmedzení práva užívať svoj majetok podľa svojej vôle a rozhodnutia. Len takýto výklad je konformný s ústavným poriadkom aj s účelom právnej úpravy zodpovednosti za škodu. Ďalšou „kategóriou“ vzniknutej škody je škoda na pozemku. Tu súd vychádzal predovšetkým z prieskumu podložia, ktoré preukázalo jeho premočenie a následné preliačenie od hĺbky 5 - 6 metrov. Akákoľvek reparácia pozemku by bola s prihliadnutím na jeho hodnotu neúčelná a podľa vyjadrenia znalca nie je ani isté, či by bola možná. Na vybagrovanie existujúcej zeminy, odstránenie kavern a opätovné vystuženie a výplň pozemku by bolo potrebné zabezpečiť stroje, ktoré podložie nemusí uniesť a mohlo by sa prepadnúť. Pokiaľ ide o prístup strojov zo susedných pozemkov, nebolo preskúmané, do akého rozsahu boli haváriou poškodené a navyše ide o zastavanú oblasť, kde by prístup strojových súprav bol značne obmedzený. Je teda možné ustáliť, že pozemok stratil na hodnote tým, že prestal plniť svoju funkciu ako pozemok stavebný. Na to, aby mohol byť využívaný na iný účel, by muselo najskôr dôjsť k zbúraniu existujúcich staticky narušených stavieb. Tieto náklady boli vyčíslené v CENEKON, pričom nie je dôvod odchýliť sa od znalcom vyčíslených nákladov na zbúranie domu vrátane nákladov na likvidáciu odpadu vo výške 36.848,- eur. Tento náklad, ktorý s prihliadnutím na život a zdravie ohrozujúci stav stavieb bude potrebné vynaložiť, súd subsumuje pod škodu za pozemku, a to z dôvodu že bez vynaloženia nákladov na zbúranie stavieb nebude možné zabezpečiť prístup k pozemku akýmkoľvek spôsobom a bude zmarený spôsob jeho využitia na budúcna. Osobitne však treba pristúpiť k zníženiu hodnoty pozemku z hľadiska účelu využitia. Strata funkcie stavebného pozemku (podľa názoru súdu nereparovateľná) však neznamená, že pozemok nebude možné využívať vôbec. Po zbúraní stavby je predpoklad, že pozemok bude môcť žalobca využiť na pestovanie plodín a je možné že v obmedzenej miere aj na rekreáciu (pojem „v obmedzenej miere“ je použitý s prihliadnutím na to, že podľa záverov znalcov uvedený pozemok neodporúčajú do budúcna využiť na účely stavby, čo pre súd predstavuje aj nemožnosť zaobstarania rekreačnej chatky, posedenia atď.). Pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z všeobecnej hodnoty pozemku pred škodovou udalosťou a po nej, zohľadnenie opotrebenia je tu logicky bez významu. Keďže pozemok je následkom havárie prakticky nepredajný súd akceptoval trhovú hodnota pozemku po škodovej udalosti vyčíslenú realitnou kanceláriou na sumu 79,59 eur. Je potrebné poukázať na to, že realitná kancelária nie je znaleckou organizáciou, avšak vychádzajúc z odborných znalostí pri výkone jej činnosti nie je dôvod sa odchýliť sa od uvedeného ohodnotenia, navyše žiadna zo strán výšku predajnej hodnoty pozemku po škodovej udalosti nespochybnila relevantným spôsobom, ani nepreukazovala, že by uvedená cena mala byť iná. Všeobecná hodnota pozemku pred udalosťou bola stanovená v CENEKON na 29.930,04 eur, škoda na pozemku predstavujúca zníženie jeho hodnoty následkom poškodenia teda činí (29.930,04 eur mínus 79,59 eur) 29.850,45 eur a súhrnne s nákladmi na zbúranie stavby, t.j. plus 36.848,- eur (nevyhnutné, aby pozemok mal akékoľvek využitie) 66.698,45 eur. Čo sa týka hnuteľných vecí, ktoré mali byť poškodené škodovou udalosťou, tu súd škodu zohľadniť nemohol, nakoľko nebola náležite preukázaná. Žalobca súdu nešpecifikoval, ktoré hnuteľné veci mali byť poškodené, v akej miere, aká bola ich hodnota a teda aj výška škody na nich. Poslednou položkou výškou škody je úbytok vo finančnej

sfére žalobcu, ktorý predstavuje vynaloženie nákladov na zistenie rozsahu škody, a to vo výške 1.950,- eur na cm project. Tu súd zohľadnil, že strany sa na vyhotovení posudku vopred dohodli a žalovaný a intervenient nenamietali tieto náklady, ani ich účelnosť, namietali len závery v posudku uvedené (aj to s časovým odstupom - po podaní žaloby). Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobcovi bolo poskytnuté plnenie vo výške 60.595,17 eur + doplatok 2.262,41 eur, teda spolu 62.857,58 eur, ktoré je potrebné z výšky škody odpočítať. Pri stanovení výšky škody súd teda vychádzal pri rodinnom dome z nákladov, ktoré sú nutné na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci zohľadňujúc zásadu, že táto hodnota nesmie presiahnuť hodnotu RD a príslušenstva žalobcu pred škodovou udalosťou pri zohľadnení jeho opotrebenia t.j. 101.416,67 eur. Pri pozemku súd vychádzal z kombinácie zohľadnenia poklesu hodnoty pozemky následkom havárie, t.j. cena v čase poškodenia mínus cena po poškodení a nákladov potrebných na to, aby pozemok bolo využiť akýmkoľvek spôsobom - t.j. zbúranie stavieb, súhrnne 66.698,45 eur. Ďalej je potrebné započítať úbytok vo finančnej sfére žalobcu predstavujúci náklady na vo výške 1.950,- eur (viď bod 56). Súhrnne výška škody činí 101.416,67 eur + 66.698,45 eur + 1.950,- eur = 170.065,12 eur po odpočítaní 62.857,58 eur = 107.207,54 eur. Keďže žalobca si uplatnil sumu nižšiu, vo výške 100.000,- eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej čiastky v plnej výške (výrok I). Ohľadom námietok intervenienta a žalobcu voči tomu, ktoré znalecké posudky či odborné vyjadrenie má zohľadniť a ktoré nie, súd uviedol, že v zmysle ust. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. V danom prípade súd nemal za to, že by závery znalcov či odborne znalých osôb boli spochybnené relevantným spôsobom zo strany žalovaného či intervenienta natoľko, aby súd tieto závery nebral na zreteľ. Vysvetlenie, ktoré závery a hodnoty predložené znalcami či inými odborne znalými osobami, prípadne skutočnosti vyplývajúc z listinných dôkazov, vzal súd na zreteľ, ako ich vyhodnotil a ako po vykonaní dokazovania ovplyvnili rozhodnutie súdu je podrobne vysvetlené v odôvodnení rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle a nariadenia vlády č. , keď pri omeškaní vychádzal z výzvy, ktorou bol žalovaný vyzvaný na plnenie, počiatok omeškania, ako aj sadzba úroku z omeškania bola dôvodne uplatnená, a preto súd uložil žalovanému zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 100.000,- eur od 06.03.2014 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , , a , keď podľa výsledku konania bol v spore v celom rozsahu úspešný žalobca, a nebol dôvod na to, aby mu súd nepriznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na pojednávaní dňa 10.04.2019 bol vypočutý znalec Ing. Juraj Kozakovič, čím vzniklo znalcovi právo na náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní v rozsahu 100%, a to voči neúspešnému žalovanému.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť s tým, že mu bude priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi škoda na majetku vznikla, pričom rovnako bolo preukázané, že toho času bola žalobcovi uhradená náhrada vo výške 62.857,58 eur, a to zo strany Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s., u ktorej mal žalobca svoj majetok poistený. Nad rámec sumy, ktorá bola žalobcovi plnená zo strany poisťovne, si voči žalovanému žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 100.000,- eur. Už z výšky uplatnenej sumy je zrejmé, že žalobca ju uplatnil odhadom pri podaní žaloby a bez toho, aby ju riadne preukázal. Až súkromným znaleckým posudkom č. 29/2018 vypracovaným znaleckou organizáciou CENEKON, a. s. dňa 16.08.2018 (teda takmer po štyroch rokoch od podania žaloby) sa žalobca priblížil k stanoveniu výšky škody, ktorá mu vznikla. Podľa predmetného posudku bola všeobecná hodnota (trhová cena v čase pred vznikom škody) rodinného domu, pozemku a súčastí a príslušenstva určená sumou 111.000,- eur. Odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21.02.2009, ktoré riešilo obdobnú právnu vec, pričom v tomto rozhodnutí najvyšší súd špecifikoval, čo možno rozumieť pod pojmom škoda, čo je pre pochopenie nesprávnosti záverov prvoinštančného súdu kľúčové. Podľa mala byť práve suma vo výške 111.000,- eur východiskovou cenou nehnuteľností, na ktorých vznikla škoda, nakoľko pri určení výšky škody sa podľa predmetného zákonného ustanovenia vychádza z ceny v čase poškodenia. Predmetné zákonné ustanovenie je pri nehnuteľnostiach aplikovateľné za situácie, že škodu nie je

možné nahradiť ich opravou, resp. uvedením do pôvodného stavu. Výška škody v danom prípade teda musí byť stanovená ako rozdiel medzi cenou, za ktorú sa v čase a v mieste škodovej udalosti zvyčajne predávala vec v stave pred poškodením a cenou, za ktorú sa v čase a v mieste škodovej udalosti obvykle predávala zodpovedajúca vec s takým druhom, rozsahom a stupňom poškodenia, ktoré vzniklo v dôsledku škodovej udalosti. Poukázal na to, že žalobcovi sa nepodarilo ustáliť výšku škody, keď tento síce ustálil hodnotu nehnuteľností v čase pred vznikom škody na sumu 111.000,- eur, avšak výšku škody nepreukázal. I keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodinný dom by mal byť asanovaný, tieto závery sa netýkajú garáže, ktorej hodnota bola v žalobcom predloženom znaleckom posudku určená na sumu vo výške 9.096,67 eur. Vo vzťahu k hodnote stavby garáže a altánku a ich poškodeniu dal odvolateľ do pozornosti výsluch svedka Ing. I. G. na pojednávaní dňa 10.04.2019, z ktorého výpovede je zrejmé, že ich poškodenie vôbec nebolo preukázané, a že súd ich hodnotu započítal do vzniknutej škody napriek tomu, že škoda na nich zrejme vôbec nevznikla. Je teda zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdenej výšky škody, čo prvoinštančný súd úplne odignoroval. Ďalším (ešte vážnejším) pochybením prvoinštančného súdu je, že tento postupoval úplne nepochopiteľne, keď na účely určenia hodnoty poškodených nehnuteľností vychádzal nie z ich trhovej ceny pred vznikom škody (všeobecná hodnota), ale z technickej hodnoty rodinného domu (ku ktorej z nepochopiteľných dôvodov pripočítal hodnotu dane z pridanej hodnoty) a z trhovej ceny (všeobecnej) hodnoty pozemku, od ktorej odrátal sumu 79,59 eur, ktorá má predstavovať jeho aktuálnu hodnotu, ktorú pripočítal k technickej hodnote (spolu s DPH) rodinného domu. Takýmto absurdným a nepochopiteľným spôsobom prvoinštančný súd ustálil časť výšky škody, ktorá by mala byť vo výške 131.267,12 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovi už bolo zo strany Allianz - Slovenskej poisťovne, a. s. poskytnuté plnenie vo výške 62.857,58 eur, bolo súdu zrejmé, že po jeho odrátaní nemôže dospieť k sume vo výške 100.000,- eur, ktorú žalobcovi voči žalovanému priznal. Ak totiž od sumy 131.267,12 eur sa odráta výška poskytnutého poistného plnenia, je možné uvažovať o zvyšku neuhradenej škody (i keď nesprávne určenej) vo výške 68.409,54 eur, čo je zjavne menej ako súdom priznaných 100.000,- eur. Namietol tiež, že súd do výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, započítal ešte sumu vo výške 36.848 eur, ktorá má predstavovať budúce náklady (avšak aj podľa znaleckého posudku ide len o odhad), ktoré žalobcovi môžu vzniknúť v spojení s asanáciou stavby rodinného domu, a aby sa tak podľa súdu zabezpečilo „akékoľvek využitie pozemku“. Súd tak priznal žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu ešte nevznikla, nakoľko žalobca potvrdil, že rodinný dom nebol k dátumu vyhlásenia rozsudku asanovaný, a že je dokonca obývaný. Namietol aj spôsob, akým súd zaviazal žalovaného k náhrade trov konania znalcovi Ing. Jurajovi Kozakovičovi, nakoľko súd nepostupoval podľa správne.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaného, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie v odôvodnení nevysporiadal so zásadnou otázkou, a to vzťahom inštitútu poistného plnenia a náhrady škody, a následne sa tak nezaoberal základnými predpokladmi pre uplatnenie sporného nároku. Uplatnený nárok žalobcu neuznával v celom rozsahu, považoval ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Konajúci súd sa nedostatočne vyporiadal s námietkami žalovaného a intervenienta, a na základe nedostatočného skúmania dôkazných prostriedkov nesprávne zistil právny stav a prijal zákonne neudržateľný rozsudok. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v otázkach následkov škody na rodinnom dome a s ustálením, že dotknutý dom škodovou udalosťou je neopraviteľný, resp. že dospel k uvedenému bez akéhokoľvek skúmania rozsahu poškodenia v čase poistnej udalosti. Súd sa nijako nezapodieval s jeho námietkami, že v konaní o náhradu škody má byť smerodajná hodnota domu pred jeho poškodením, keď teória práva rozlišuje dva spôsoby určenia výšky škody, resp. jej náhrady. Jedným je porovnanie, o čo sa poškodením veci znížil majetkový stav poškodeného pred škodovou udalosťou, a druhým je náhrada nákladov potrebných na to, aby poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením, pričom v prípade, ak dôjde k zhodnoteniu veci, náhrada škody sa primerane znižuje. Poukázal na to, že žalobca pri škodovej udalosti nevykonal nič a nezachraňoval svoj majetok, a teda prinajmenšom porušil základnú zákonnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v . Podľa názoru odvolateľa sa konajúci súd nesprávne vyporiadal i s „kategóriou“ vzniknutej škody - škodou na pozemku. Mal za to, že odôvodnenie v tomto smere pôsobí zmätočne.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Za chaotický a nepochopiteľný považoval postup žalovaného, keďže jeho

tvrdenie vôbec nekorešpondujú s jediným predloženým dôkazom zo strany intervenienta, na ktorý sa žalovaný odvoláva - so znaleckým posudkom vypracovaným prof. C.. Poukázal na to, že existujú viaceré spôsoby ako vypočítať vzniknutú výšku škody, vždy s ohľadom na konkrétny prípad a sú prípady, kde možno použiť aj viaceré spôsoby zisťovania výšky škody vzniknutej na veci, no nech je použitý akýkoľvek spôsob, malo by to viesť v danom prípade v zásade k rovnakému výsledku, k čomu existuje dosť rozsiahla judikatúra i rozsiahle komentáre k príslušným zákonným ustanoveniam. Uviedol, že v spore predložil súdu také dôkazy a v takom rozsahu, aby sa z nich dalo vychádzať pri použití akéhokoľvek spôsobu výpočtu výšky škody, keďže každý z účastníkov sporu, ale i súd, môže mať na vec odlišný právny názor, pričom rozhodujúce je právne posúdenie veci súdom. Poukázal na to, že od počiatku tvrdil, že výška škody je vyššia, ako si pred súdom uplatňuje, avšak vzhľadom na výšku súdneho poplatku a ďalšie náklady spojené s predmetným súdnym konaním sa rozhodol pre nedostatok finančných prostriedkov tak, že bude požadovať iba zaokrúhlenú sumu vo výške 100.000,- eur. Súd pri určení výšky škody pracoval s alternatívou asanácie domu a nákladov potrebných na zaobstaranie nového objektu, čo považoval za správne a spravodlivé, preto vychádzal z technickej hodnoty domu v čase poškodenia a zo všeobecnej hodnoty pozemku v čase poškodenia, čo náležite odôvodnil. Je praxou osvedčené, že určenie výšky škody porovnaním hodnoty veci po poškodení s jej hodnotou pred poškodením je vhodné v situácii, keď obnovenie jej pôvodného stavu nie je ani opravou možné, avšak to neznamená, že sa to vždy musí urobiť určením a porovnaním všeobecnej hodnoty, ako sa to žalovaný snaží podsúvať. Znalci sa v danej veci zhodli, že najbližšie skutočnosti by zodpovedalo, keď by bola hodnota domu v čase poškodenia určená tým spôsobom, že by bol urobený položkovitý rozpočet, no ten by musel byť vykonaný na základe konkrétnej projektovej dokumentácie, čo by nebolo vzhľadom na výšku nákladov hospodárne vyhotovovať, avšak najbližšie k tejto hodnote sa dá dostať práve výpočtom technickej hodnoty domu, keď všeobecná hodnota je nižšia, keďže nezohľadňuje mnohé faktory. Čo sa týka tvrdenia žalovaného ohľadom garáže, v konaní bolo preukázané, predovšetkým znaleckým posudkom č. 1/2018 vypracovaným Ing. Kozakovičom, že garáž bola s pravdepodobnosťou 60% poškodená haváriou vodovodu žalovaného, avšak táto skutočnosť je bezpredmetná, keďže garáž je potrebné zbúrať pri búraní rodinného domu kvôli pohybu ťažkých mechanizmov. Ohľadom altánku žalobca uviedol, že i tento bude musieť byť odstránený pri samotnom búraní domu. Poukázal na to, že akákoľvek nečinnosť poškodeného po škodovej udalosti nemá pre rozhodnutie v danej veci význam, keďže škoda a jej rozsah nastali priamo škodovou udalosťou bez ohľadu na to, či sa časom následky zväčšili alebo nie a rovnako nie je povinnosťou poškodeného sa aktívne usilovať o zmierňovanie následkov škodovej udalosti, toto je v záujme subjektu, ktorý za škodu zodpovedá.

6. Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného, pričom obsah vyjadrenia bol obdobný vyjadreniu k odvolaniu žalovaného.

7. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný a intervenient na strane žalovaného, v ktorých vyjadreniach sa pridržali dôvodov obsiahnutých v ich odvolaniach.

8. K vyjadreniam odvolateľov sa písomne vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je náhrada škody.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a súčasne bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, ako i o povinnosti žalovaného uhradiť znalcovi Ing. Jurajovi Kozakovičovi náhradu nákladov spojených s účasťou na pojednávaní.

12. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod podľa ods.

1 písm. f/ je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktorého odporujú ust. až 210 . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

13. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

16. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

18. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

19. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

20. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

21. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

22. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, kto nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu a rovnako sa zapodieval i otázkou rozsahu vzniknutej škody, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere i dostatočným spôsobom odôvodnil. Správne súd vychádzal pri určení rozsahu škody z odborných vyjadrení odborne zdatných osôb, pričom jednotlivé vyjadrenia posúdil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie za presvedčivé a správne, pričom nenachádza dôvod na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie ani na základe argumentov obsiahnutých v podaných odvolaniach, keď uvedenými argumentami sa súd prvej inštancie zapodieval už v odôvodnení napadnutého rozsudku.

23. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozsudku reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci bezvýznamné. Naopak špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdnej praxe vyžaduje práve vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.

24. Prvoinštančný súd v zmysle uvedeného pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia dôsledne postupoval, a odôvodneniu napadnutého rozsudku nemožno nič vytknúť.

25. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľom. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľov neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti ( ), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne v spore úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ako i vo výroku, ktorým bola priznaná znalcovi náhrada nákladov spojených s účasťou na pojednávaní, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil ( ).

26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa a priznal náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešnému žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).