Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/154/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Eva Behranová ako členky senátu v sporovej veci žalobcov: 1. W. H., nar. X. I. XXXX, 2. S. H., nar. XX. O. XXXX, obaja I. H. XXX/XX, A. I., oboch zastúpených: JUDr. F. T., J. XX, D. - J. C., proti žalovaným: 1. Spoločenstvo vlastníkov bytov Smetanov háj 288 929 01 Dunajská Streda SEVER II, IČO: 37 847 755, Smetanov háj 288, Dunajská Streda, zastúpenému: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Dunajská Streda, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936, Masarykova 21, Košice, zastúpenej: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja, s. r. o., Bratislava, 3. CON AMICO COMPRARE s.r.o., IČO: 47 753 901, Ul. Gyulu Szabóa 6293/64A, Dunajská Streda, zastúpenému: JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Dunajská Streda, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -226 zo 17. mája 2019 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje. II. Žalovaným sa priznáva voči žalobcom ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej 24. marca 2015 žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom bol byt č. XX vo vchode XX na X. poschodí domu súp. č. XXX s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako na pozemkoch parc. reg. C č. 1880/181, 1880/182 a 1880/183, všetko v k. ú. A. I., a II. a III. žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalobcovia boli vlastníkmi bytu označeného hore v bytovom dome, ktorého správcom bol žalovaný v 1. rade. Zmluvou č. 25 o poskytovaní služieb sa žalobcovia zaviazali k úhradám do fondu opráv 500 býv. Sk mesačne, ako aj príspevku na správu 150 Sk mesačne a preddavkové platby za služby. Tieto povinnosti neplnili, takže ich dlh voči žalovanému v 1. rade k 31. októbru 2014 predstavoval 3.987,70 € a do 2. marca 2015 narástol na 6.821,76 €. Úhrady, na ktoré poukazovali žalobcovia, sa týkali skorších období (roku 2013) a na výšku dlhu ku dňu konania dražby nemali vplyv. Na základe toho žalovaný v 1. rade začal vykonávať záložné právo k bytu žalobcov dobrovoľnou dražbou, ktorú na základe zmluvy vykonával žalovaný v 2. rade.

4. Žalovaný v 2. rade určil miesto a čas konania dobrovoľnej dražby na 24. marca 2015 o 14:00 hod. v Zrkadlovej miestnosti na prvom poschodí v časti B budovy Obchodno-informačného centra, Alžbetínske

nám. 1203, Dunajská Streda. Súd prvej inštancie nezistil, že by ktokoľvek bránil synovi žalobcov U. H. vo vstupe do dražobnej miestnosti, keď z jeho výsluchu bolo zistené, že sa pohyboval v inej časti budovy Obchodno-informačného centra než kde sa mala konať dražba, a to navyše okolo 13:00 hod, kedy sa ešte dražba ani nemohla konať. Dražba sa začala v určenom čase a zúčastnil sa na nej žalovaný v 3. rade. Po vyvolaní najnižšieho podania 33.800 € ho nikto neponúkol, preto žalovaný v 2. rade v súlade so zmluvou so žalovaným v 1. rade znížil postupne najnižšie podanie na 30.420 €, ktoré ponúkol žalovaný v 3. rade, ktorému bol aj udelený príklep. O dražbe bola spísaná notárska zápisnica JUDr. Dalmou Nürnbergerovou, notárkou v Šamoríne.

5. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel predovšetkým to, že žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby bola podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa Pohľadávka žalovaného v 1. rade v čase začatia výkonu záložného práva presahovala 2.000 €, takže bola splnená podmienka Nezistil ani porušenie , a cit. zákona, keď zo zisteného skutkového stavu nevyplynulo, že by synovi žalobcov nebola umožnená účasť na dražbe. Syn žalobcov sa totiž vstupu do dražobnej miestnosti v určenom čase ani nedomáhal. Najnižšie podanie bolo určené podľa znaleckého posudku, bolo znižované postupne po 200 €, pretože nikto neponúkol minimálne prihodenie, preto nebol porušený ani

6. Včas podaným odvolaním sa žalobcovia domáhajú zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietli, že medzi pohľadávkou a hodnotou ich bytu je nepomer, pričom im nebol vrátený rozdiel medzi pohľadávkou, nákladmi a cenou dosiahnutou vydražením. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka H., hoci mal podstatný význam. Svedok pritom vypovedal, že mal záujem uhradiť dlžnú sumu, išiel do budovy, kde komunikoval s určitou osobou, ktorá sa správala ako osoba úradná, ktorej nemal dôvod neveriť a ktorá oznámila preloženie dražby na iný termín. Rozsudok považujú žalobcovi za nepreskúmateľný a arbitrárny, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

7. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žalobcovia za konania rozšírili dôvody neplatnosti dražby po uplynutí trojmesačnej lehoty, čo je neprípustné, okrem toho ich ani riadne nešpecifikovali. Predmet dražby bol vydražený za 30.420 €, nie za výšku dlhu. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle predošlého zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, nevyplynulo z neho, že by sa svedkovi bránilo vstupu do budovy. Nesúhlasil ani s polemikou o existencii pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcom, pričom práve svedok ju podľa ich tvrdenia mal chcieť uhradiť.

8. Žalovaní v 1. a 3. rade vo vyjadrení tiež navrhli rozsudok potvrdiť. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu, svedok však dražobnú miestnosť nenašiel, hoci bola v oznámení jasne označená. Vo vstupe do dražobnej miestnosti mu nikto nebránil.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem ( a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti ( ), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak v otázke skutkovej, ako aj v otázkach právnych. Súd prvej inštancie v súlade s pokynom odvolacieho súdu v predošlom zrušujúcom uznesení č. k. -172 doplnil dokazovanie výsluchom svedka U. H., obsah jeho výpovede v rozsudku správne zhodnotil v súlade s a správne zistil skutkový stav a zrozumiteľne odôvodnil svoje právne závery, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Rozsudok ako celok vyhovuje náležitostiam a tým aj požiadavkám práva na súdnu ochranu podľa .

11. Odvolacia námietka žalobcov o nevypočutí svedka U. H. je jasne vyvrátená obsahom zápisnice o pojednávaní zo 17. mája 2019 (č. l. 222), na ktorom bol tento svedok vypočúvaný aj za účasti zástupcu žalobcov, ktorý mu aj kládol otázky. Obsah tejto výpovede súd prvej inštancie v rozsudku zhodnotil. Aj podľa odvolacieho súdu je z výpovede tohto svedka zrejmé, že svedok sa na miesto dostavil skoro, informoval sa o konaní dražby u dvoch neznámych osôb, nijako si nepreveril ich vzťah či už k žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi alebo k žalovanému v 1. rade ako navrhovateľovi dražby. Podľa § 6 ods. 1

je organizácia dražby úlohou dražobníka. V prerokúvanej veci je žalovaný v 2. rade obchodnou spoločnosťou - spoločnosťou s ručením obmedzeným, za ktorú môžu konať konatelia alebo zástupcovia ( ), osobitne osoby poverené určitou činnosťou ( Obch. zák.) a medzi nimi osobitne licitátor ( ). Len konanie týchto osôb môže zaväzovať dražobníka, teda ich úkony alebo nečinnosť možno pričítať dražobníkovi a považovať za jeho konanie. Svedok H. nebol schopný objasniť, koho sa po vstupe do budovy na dražbu pýtal, kto mu dal informácie, že sa dražba nekoná, teda na základe čoho mohol vôbec nadobudnúť dojem tvrdený žalobcami v odvolaní, že išlo o „úradné osoby“. Okrem toho žalobcovia v odvolaní nijako nespochybnili záver súdu prvej inštancie vychádzajúci zo skutočností tomuto súdu zjavne známych ( ), že svedok sa zjavne pohyboval v inej časti (krídle) budovy než v ktorej sa dražba mala konať.

12. Nedôvodná je námietka nesprávneho rozdelenia výťažku dražby. Odhliadnuc od toho, že túto námietku žalobcovia prvýkrát uplatnili v podanom odvolaní, tak predmetom konania je neplatnosť dražby. Podľa je dobrovoľná dražba verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Samotný pojem „dobrovoľná dražba“ teda označuje proces, ktorý sa začína vyvolaním licitátora ( cit. zák.) a končí udelením príklepu ( cit. zák.). Hoci to zo znenia výslovne nevyplýva, z logiky veci môže neplatnosť dobrovoľnej dražby spôsobiť len okolnosť, ktorá sa týka prípravy a priebehu dražby, teda okolnosť, ktorá nastala najneskôr do udelenia príklepu. Rozdelenie výťažku (ceny dosiahnutej vydražením) nie je pojmovým znakom dražby [porov. cit. a contrario] a predstavuje len jednu z povinností dražobníka a navrhovateľa dražby po ukončení dobrovoľnej dražby ( cit. zák.). Ak dražobník túto povinnosť nesplní alebo ak vydá výťažok v nižšej výške než mal, môžu sa žalobcovia domáhať vydania zvyšnej hyperochy od dražobníka, prípadne v prerokúvanej veci priamo od záložného veriteľa ( ).

13. Námietka žalobcov o nepomere medzi tvrdenou výškou pohľadávky žalovaného v 1. rade a hodnotou ich bytu takisto nie je opodstatnená. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že hodnota zabezpečenej pohľadávky je nižšia než hodnota bytu žalobcov. V prerokúvanej veci však žalovaný v 1. rade nezriadil svoje záložné právo zmluvou, ale vykonáva o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tento zákon v spojení s však výslovne dovoľujú dražiť nehnuteľnosť, za akú sa považuje aj byt, už pri pohľadávke vo výške 2.000 €. Ustanovenie v znení účinnom k 24. marcu 2015 pritom výslovne zveruje predsedovi spoločenstva právo podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby po schválení zhromaždením vlastníkov bytov. Citované ustanovenia teda dostatočne zabezpečujú vyrovnanie záujmov medzi ochranou vlastníkov bytov na jednej strane a záujmom spoločenstva, resp. správcu bytového domu na uspokojení pohľadávok súvisiacich práve so správou bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza. Žalobcovia si musia byť vedomí, že ich byt je súčasťou bytového domu a sú spoločne s ostatnými vlastníkmi spojení spoločnými právnymi vzťahmi, ktoré sú pre bytové vlastníctvo charakteristické. Jednostranné preferovanie ich záujmu na ochrane ich vlastníckeho práva k bytu by v podstate uprednostňovalo vlastnícka jedného z bytov na úkor celého spoločenstva vlastníctvom a v extrémnom prípade by mu umožňovalo dokonca svojím vlastníctvom parazitovať na vlastníctve ostatných. V prerokúvanej veci súd zistil, že žalobcovia mali v čase začatia dobrovoľnej dražby dlh voči žalovanému v 1. rade v sume takmer 4.000 € a nakoniec viac než 6.000 €, ktorý tak museli na svojich pleciach znášať ostatní vlastníci bytov, ktorí si svoje záväzky riadne plnili. Je preto v súlade s účelom zákonného vlastníckeho práva podľa , ak sa spoločenstvo za daných okolností rozhodlo túto pohľadávku uspokojiť dražbou bytu žalobcov.

14. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, ak žalobu žalobcov o neplatnosť spornej dobrovoľnej dražby zamietol. Odvolací súd potom jeho vecne správny rozsudok podľa potvrdil (výrok I).

15. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným odvolací súd podľa v spojení s priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom. Pretože žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi sporného bytu a ako takí sú teda oprávnení zo

vzťahoch k nemu spoločne a nerozdielne (§ 145 ods. 2 Obč. zák.), zaviazal ich odvolací súd v tomto pomere aj k náhrade trov (výrok II).

16. Rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.