Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-295-2015.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/295/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcov : 1) W. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I. H. XXX/XX, XXX XX A. I., X) S. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I. H. XXX/XX, XXX XX A. I., proti žalovaným: X) I. C. D. I. H. XXX XXX XX A. I. I. X., X.V.: XXX XXX XX, I. I. I. H. XXX, XXX XX A. I., X) N.Q. A. I., I..W..V.., X.: XXX XXX XX, I. I. K. XX, XXX XX J., zast. Advokátskou kanceláriou Nagy&Zachveja, s.r.o., so sídlom Štúrova č. 11, 811 02 Bratislava, 3) P. O. P. I..W..V.., X.: XXX XXX XX, I. I. B. Z. I. XXXX/XXA, XXX XX A. I., žalovaní v 1. a v 3. rade zastúpení advokátkou: JUDr. Evou Mészárosovou, AK Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. až v 3. rade trovy konania v plnej výške.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2015 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dražobníkom N. A. I. ,I. W..V.., I. I. C. J., keď v čase vyhlásenia dražby pohľadávka žalobcov splnením zanikla dňom, 07.08.2013, považoval za neúmerné vydraženie nehnuteľnosti v hodnote 33.380,-€ oproti pohľadávke 2.435,21€ a priznať náhradu trov konania, pre porušenie ustanovení § 2 písm. a/ a § 20 ods. 1 Zákona o verejných dražbách, dodržaním prístupnosti priestorov pre verejnosť, keď bez uvedenia dôvodov bolo odopreté synovi žalobcov U. H., žalovaným v 2. rade vstup do priestorov konania dražby. Rovnako namietli bezodkladné a bez zodpovedného prístupu znížiť najnižšie podanie v samotnom konaní dobrovoľnej dražby o sumu 3.000,-€, keď po takom znížení mal byť ihneď udelený príklep. Ako dôkaz na svoje tvrdenia doložil znalecký posudok číslo XX/XXXX U. XX.XX.XXXX, Q. Č.. XXXX, kat. územia A. I., pokladničné doklady o úhrade nájomného za rok 2013, oznámenie dražobníka zo dňa 02.03.2015 o výške pohľadávky, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 24.03.2015, Potvrdenia o splatní ceny dosiahnutej vydražením, Zápisu vydražiteľa ako vlastníka predmetu dražby na Q. Č..XXXX, Písomnej správy dražobníka adresované Spoločenstvu vlastníkov bytov o výkone záložného práva, Výzvy na odovzdanie predmetu dražby zo dňa 19.05.2015, R. U.Á. S.. A. R., R. Ú. C. Š. Č.. R., R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX.
2. Žalovaná v 1.rade žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnenú, považujúc postup veriteľa v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Pohľadávka do fondu opráv voči žalobcom v roku 2009 bola 5000,- €. Napriek dohode o splátkach na úhradu nedoplatkov, žalobcovia nedoplatok neuhrádzali. Vzhľadom na výšku nedoplatku prevyšujúca 2000,-€ si uplatnili vymoženie pohľadávky vydražením nehnuteľnosti žalobcov
3. Žalovaný v 2/ žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, keď predmetná dražba prebehla zákonným spôsobom, bez porušenia ustanovení o dobrovoľných dražbách. Tvrdenia žalobcov považoval za nepodložené a účelové. Poukázal na obsah notárskej zápisnice, ktorým bola osvedčený priebeh dražby. Zo zápisnice vyplýva, že okrem štyroch účastníkov dražby žiadny iní účastníci ako ani verejnosť neboli prítomní. Priestory konania dražby, boli riadne sprístupnené. V súvislosti s námietkou promtného vydraženia nehnuteľnosti po znížení podania o 3.000,-€, konštatovali riadnu pripravenosť dražiteľa s realizáciou dražby. S poukazom na § 20 ods.10 Zákona č. 527/2005Z.z. ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Konštatoval tým dodržanie zákonného postupu, keď postupne znížil najnižšie podanie o sumu v celkovej výške 3380 euro, tak, ako bolo stanovené zmluvou o výkone dražby uzatvorenou medzi žalovaným 2/ako dražobníkovi a žalovaným 1. rade, ako navrhovateľom dražby. Najnižšie podanie licitátor znížil postupne a po 200 euro a raz po 180 euro, pričom najnižšie podanie bolo vo výške 33.800 euro, čo predstavovalo 100% ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, keď v čase začatia dražobného konania výška pohľadávky voči žalobcom predstavovala sumu 3987,70 eura ku dňu 21.12.2014, podľa vyhlásenia navrhovateľa dražby ktorá prevyšovala sumu 2.000 euro a umožnila realizovať záložné právo formou dobrovoľnej dražby.
4. Právny zástupca žalovaného v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť, keď vydražiteľ splnil všetky povinnosti požadované zákonom. V snahe dosiahnuť mimosúdne riešenie sporu, vyzval žalobcov na vypratanie nehnuteľnosti, prípadne k úhrade aspoň nákladov na bývanie, neúspešne.
5. Rozsudkom tunajšieho súdu z 25.11.2016 bola žaloba zamietnutá a 1/ a 2/ žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keď s odkazom na ust. § 3 ods. 6, § 20 ods. 1, 10, 12, 13, § 21 ods. 2 až 4, § 27 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dospel najskôr k záveru, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Zistil, že žalobcovia sa zmluvou Č.. XX so žalovaným v 1. rade zaviazali k úhradám do fondu opráv, ako aj príspevku na správu a preddavkové platby za služby. Tieto povinnosti neplnili, takže ich dlh voči žalovanému v 1. rade k 31.10.2014 predstavoval 3.987,70 € a do 2.3.2015 narástol na 6.821,76 €. Úhrady, na ktoré poukazovali žalobcovia, sa týkali skorších období (roku 2013) a na výšku dlhu ku dňu konania dražby nemali vplyv. Pohľadávka žalovaného presahovala 2.000 €, takže bola splnená podmienka § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Rovnako súd nezistil ani druhé namietané porušenie zákona - nepripustenie syna žalobcov do dražobnej siene. Z obsahu notárskej zápisnice o dražbe takéto porušenie nevyplynulo, takže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na jeho preukázanie. Za nedôvodnú považoval súd prvej inštancie aj námietku, že k zníženiu najnižšieho podania došlo v rozpore so zákonom. Najnižšie podanie bolo určené podľa znaleckého posudku, bolo znižované postupne po 200,- €, pretože nikto neponúkol minimálne prihodenie. Takýto postup bol v súlade s § 20 ods. 10 zákona č. 527/2002 Z. z., takže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tohto porušenia.
6.Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29.05.2018 č.k. XXCob/XXX/XXXX-XXX, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevykonal jeden z navrhovaných dôkazov, posúdenia neplatnosti konkrétnej dobrovoľnej dražby z dôvodu, že na dražbu nebol umožnený prístup verejnosti - synovi žalobkyne U. H., v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý mal už z povahy veci podstatný význam pre zistenie skutočnosti, či naozaj synovi žalobcov niekto bránil vstúpiť do dražobnej miestnosti alebo nie, a jeho nevykonanie nijako neodôvodnil a tento dôkaz nezamietol. Žalobcovia preto opodstatnene v odvolaní vytkli nevykonanie tohto dôkazu.
7. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím žalobkyne v 1.rade a žalovaných v 1. až 3. rade, svedkov U. H., S.. A. R., V. I. I. Q. A. U. N. Č. XX/XXXX U. X.. K. T., R. U. Č. Č.. R. XX/XXXX, R. XXXX/ XXXX, R. XXXXX/XXXX R. Ú. S.. A. R.W. so sídlom v Šamoríne, listu vlastníctva číslo 3871, kat územia Dunajská Streda, V. V. A. A. Č.. N. Č..XXX/X-XXXX.
8. Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 až 4 Zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, pričom má právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty, zaniká, ak sa neuplatní . V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.Prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí byť účastníkom dražby umožnený najmenej 30 minút pred začatím dražby (§ 20 ods.1). Ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby( § 20 ods.10/. Ak nebolo pri dražbe urobené ani najnižšie podanie alebo ak nebolo urobené najnižšie podanie ani po jeho znížení, licitátor dražbu ukončí (§20 ods.12). Podľa § 20 ods.13 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách, ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33.193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety. Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby ( § 27 ods.1 zákona o dobrovoľných dražbách). Z ustanovenia § 3 ods.6 citovaného zákona, v prípade, že predmetom dražby je nehnuteľnosť, nemožno nehnuteľné veci dražiť, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur.
9. Primárnym predpokladom včasného podania žaloby na určenie neplatnosti dražby je dodržanie trojmesačnej prekluzívnej, prepadnej lehoty ktorá plynie odo dňa udelenia príklepu, ktorou je dražbe ukončená (§ 20 ods.11 zákona o dobrovoľných dražbách). K vydraženiu nehnuteľnosti došlo dňa 24.03.2015 v prospech žalovaného v 3.rade a lehota troch mesiacov by uplynula ku dňu 24.06.2015. Žalobcovia si nárok uplatnil na súde podaním 02.06.2015. Tým bola zachovaná lehota troch mesiacov.
10. Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení, ktorých by sa mohlo jednať o neplatnú dražbu. Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax. Podľa dôvodovej správy k zákonu o dobrovoľných dražbách „... nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorými je zároveň osoba aj dotknutá na svojich práva. Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade.. Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad, berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa dražba týka. Nepochybne bude mať význam otázka, či existovalo záložné právo musí brať zreteľ na zmysel a účel zákona, ktorými je - racio legis - privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom zabezpečovacieho prostriedku. Na základe zmluvy o dobrovoľnej dražbe uzavretej podľa zákona č.527/2002Z.z.o dobrovoľných dražbách medzi žalovaným v 1. ako veriteľom a vydražiteľom, žalovaným v 2.rade, pri uplatnení nároku na úhradu nedoplatkov do fondu údržby a opráv nehnuteľnosti, k úhrade ktorým sa zaviazali zmluvou č.25 o poskytovaní služieb uzavretej Spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov Smetanovo háj číslo 288/18 Dunajská Streda, predmetom, ktorej bolo poskytovanie služieb spoločenstva vlastníkov bytu a nebytových priestorov, kde podľa bod IV sa zaviazali uhrádzať na účet spoločenstva do fondu opráv 500,-Sk na byt mesačne, príspevok na spravovanie spoločenstvom 150,-Sk najneskôr 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, súčasne podľa článku III. za služby boli považované osvetlenie spoločných priestorov, používanie výťahu dodávka tepla a teplej vody, vodné a stočné, poistenie domu a splátka kotolne. Z vyhlásenia navrhovateľa dražby zo dňa 21.12.2014, výška pohľadávky ku dňa 31.10.2014 činila 3987,70 eura .Žalobcovia doložili doklad, ktorý obdržali od žalovaného 2/ o oznámení výšky pohľadávky dňa 2.3.2015, ktorá vrátane nákladov predstavovala sumu 6821,76 euro. Uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nerozporovali. Žalobkyňa na pojednávaní vo svojej výpovedi potvrdila, že aj v roku 2013 mali nedoplatky do fondu keď podľa dohody tieto mal platiť žalobca 2/ a namiesto toho, aby ich zaplatil vyhlásil, že pôjdu všetci bývať pod most. Proti ocenením nehnuteľnosti žiadne námietky. Žalovaný v 1. rade vydokladoval nedoplatok žalobcov za služby spojené s užívaním bytu, keď z predpísaných záloh za rok 2014 bol nedoplatok vo výške 1.980 eura, keď ani jedna záloha vo výške 165 eura v uvedenom roku nebola zaplatená. Rovnako neboli platené zálohy ani do marca 2015, kde vznikol nedoplatok vo výške 495,-€. Úhrada dokladovaná žalobcami vo výške 1323,09 eura a 676,91 euro bola úhrada za nedoplatky za rok 2013. Žalobkyňa v 1. rade tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nenamietla .Tým bola splnená podmienka prípustnosti dražby v zmysle § 3 ods.6 zákona o dobrovoľných dražbách, bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti.
11. K námietke žalobcov o nepripustení verejnosti do priestorov konania dražby, žalovaný poprel svoju prítomnosť v čase konania dražby, preto nemohol nikoho obmedziť k prístupu do priestorov. Podľa čl. X.. R. U.N. Č. Č.. R. XX/XXXX, R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX R. Ú. S.. A. R. I. I. C. Š., dobrovoľnú dražbu otvoril licitátor o 14,00hod, vyhlásil štyroch prítomných účastníkov dražby, uviedol poradové čísla, s tým že verejnosť ani iný účastníci na dražbe neboli prítomní. Uvedené skutočnosti potvrdila svedkyňa vo svojej výpovedi, odvolávajúc sa na obsah zápisnice o osvedčení priebehu dražby. Vzhľadom na odstup času si na konkrétne okolnosti prípadu, samotného priebehu dražby nepamätala. So žalovaným v 2.rade absolvovala niekoľko dražieb a spoločnosť považovala za veľmi serióznu a dôslednú, tak pri presnosti začatia samotnej dražby, účastníci dražby riadne pripustený, zložená zábezpeka, pričom na žiadny konflikt v súvislosti s týmito dražbami neevidovala. Obvykle sa dostavila na miesto konania dražby 20 až 30 minút pred začatím, na prípravu.
12. Z výpovede svedka U. H., syna žalobcov, vyplynulo, že v deň konania dražby mal byť splnomocnený žalobcami vyplatiť nedoplatok dražobníkovi, za tým účelom mal hotovosť 6 600,00€ od brata, aby sa tým upustilo od dražby nehnuteľnosti rodičov. Za tým účelom išiel do budovy oproti hotelu D. C. A. I. v doobedňajších hodinách o pol desiatej alebo okolo obeda, kde sa mala uskutočniť dražba, vyšiel na prvé poschodie, hneď vľavo po schodoch, kde boli kancelárie notára a advokátov a na konci chodby stretol pána, ktorého sa pýtal, či sa koná dražba. Ten mu mal odvetiť, že sa dražba nekoná. Nebolo mu bránené týmto mužom v jeho pohybe. Túto osobu nevedel bližšie identifikovať. Rovnako ani ženu, blondínku, ktorá mala výjsť z dverí a konštatovať, že dražba sa nekoná. Ani ona mu nebránila vojsť do miestnosti Mal sa orientovať podľa oznámenia o dražbe, ktorú obdržali žalobcovia. Žalovaný v 3. rade, účastný na dražbe, tohto svedka si nepamätal, keď tvrdil, že samotná dražba sa konala v poobedňajších hodinách o jednej alebo o druhej hodine.
13.V zmysle § 11 ods.1, 6 a 7 zákona č.,527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch - stav k 31.10.2015, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
14. Účastníci dražby a ostatní prítomní na dražbe sú v priebehu jej konania povinní nerušiť priebeh dražby správaním odporujúcim dobrým mravom.
15. Dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby.
16. Súd po doplnení dokazovania, vychádzajúc z obsahu Notárskej zápisnice o priebehu dražby č. R. XX/XXXX,R. XXXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, zistil, že dražba sa mala konať dňa 24.03.2015 v Zrkadlovej miestnosti nachádzajúcej sa na prvom poschodí v časti D. D. V.-X. P. R. O. A. I., O. R..Č..XXXX, so začiatkom o 14,00hod. Svedok tvrdil, že miesto konania dražby mu bolo známe z oznámenia , ktoré obdržali od dražobníka žalobcovia, teda musel vedieť miesto i čas konania dražby. Budova Obchodno- informačného centra sa nachádza v Dunajskej Strede oproti hotelu D., ako uviedol svedok H., keď on tým, že vyšiel na prvé poschodie, hneď vľavo po vstupe do budovy, nachádzal sa v časti „. O. R. C. Č. „.. V tejto časti na poschodí, sa nachádzajú len kancelárie notára a advokátov, prípadne iných firiem. V časti B, ktorá sa nachádza na poschodí, kde je prístup po schodoch na konci vstupnej haly v budove, je zrejmé, že svedok sa vôbec nepohyboval v priestoroch, kde mala prebehnúť dražba. Hoc aj by sa bol pohyboval, bol tam v čase, keď ešte dražba ani nezačala, nemohol mu nikto zabrániť vstupu do miestnosti. Dražba začala o 14,00hod, svedok mal byť v budove v čase 10,30hod až 12,00hod. Svedok tvrdil, že bol informovaný o mieste konania dražby, z toho si pamätal prvé poschodie v bude V.-X. P.. Súdu je známe, že v uvedenej budove prebiehajú dražby, pokiaľ sa informoval na chodbe na 1.poschodí, mohol sa spýtať či nevedia, kde dražby prebiehajú. Čo on neurobil. Svedok vedel, kde sa koná dražba a kedy, napriek tomu išiel na nesprávne miesto a v nesprávnom čase, preto mu nemohol nikto zo žalovaných zabrániť vo vstupe do miestnosti konania dražby. Každá osoba má právo ako verejnosť vstúpiť do miestnosti, kde sa koná dražba 10minúpt pred začiatkom dražby, teda neskôr ako účastníci dražby, ktorým je umožnený vstup už 30 minút pred začiatkom dražby. Jedinou podmienkou je , aby táto osoba vstupujúca ako verejnosť zaplatila dražobníkom požadované vstupné. To platí, ak by účastníka dražby sprevádzali aj iné osoby, napríklad rodinný príslušníci. Osoba, ktorá chce byť prítomný na dražbe, nemá oprávnenie požadovať skorší vstup do dražobnej miestnosti, na druhej strane , ak to priebeh dražby umožňuje, tak dražobník môže umožniť vstup do priestorov, aj pred týmto časovým limitom. Domáhanie sa vstupu spôsobujúce narušovanie v priebehu dražby a úkonov jej predchádzajúcich, umožňuje dražobníkovi urobiť účinné opatrenia, na základe ktorých neumožní skorší vstup do dražobnej miestnosti iným osobám.
17. Súd po doplnení dokazovania v uvedenom smere, naďalej mal za to, že žalobcovia svoje tvrdenia o nezabezpečení prístupu verejnosti na konanie dražby neosvedčili. Súd hodnotiac vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. (§191 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku). Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd ( § 187 ods1 a 2 C.s.p. ). Žalobcovia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o vylúčení verejnosti.
18. Námietka žalobcov o vydraženie nehnuteľnosti po znížení najvyššieho podania o 3.000,-€ sa nehnuteľnosť predala v cene 30.420,-€. V súlade s ustanovením § 16 ods.1 a 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Najnižším podaním bola znaleckým posudkom stanovená cena nehnuteľnosti 33.800,-€. Minimálne prihodenie bolo stanovené dohodou medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby 200,-€. Podľa bodu. II. notárskej zápisnice, ktorou bola osvedčený priebeh dražby, keď najnižšie podanie s prihodením 200,-€ nebolo urobené, ani po zopakovaní po druhý ani po tretíkrát. Takto došlo k opakovanému zníženiu najnižšieho podania o sumy 200,-€, keď pri hodnote 30.420,-€ bola nehnuteľnosť priklepnutá účastníkovi dražby č. 1 v hodnote 30.420,-€. Žalobcovia žiadnym spôsobom nevysvetlili svoju argumentáciu tvrdeného prístupu žalovaného v 2.rade o bezodkladnom znížení najnižšieho podania o sumu 3.000,-€, hoci zo zápisnice, ktorú obdržali je zrejmé, že išlo o postupné zníženie najnižšieho podania. Žalovaný postupujúc v súlade s dojednaním v zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby, ktorú uzavrel so žalovaným v 1.rade, znižoval najnižšie podanie o sumu 200,-€ až do vydraženia nehnuteľnosti. V žiadnom prípade sa nepreukázalo tvrdenie žalobcov, že išlo o jednorázové zníženie najnižšieho podania o 3000,- €. Žalovaný v 2. rade tým dodržal postup podľa § 20 ods.10 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia ani v tomto smere dôkazné bremeno neuniesli. Súd v danom prípade poukazuje aj na rozsudok J. I. C. N. Č.. XCo/XXX/XXXX zo dňa 15.10.2004 z ktorého vyplýva, že nestačí, aby pred uplynutím lehoty bola daná na súd žaloba obsahujúca síce petit na určenie neplatnosti dražby v ktorej je však uvedená časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia žalobcov boli dôvodom tvrdené neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné uvádzanie skutkový dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu, za včasné uplatnenie práva. Takéto dodatočne uvádzané dôvody v prípade ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na podanie žaloby na náhradu škody podľa § 33 ZDD, prípadne novej určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorej by však nebolo by možné vyhovieť pre obchádzanie zákona. Súd preskúmal všetky dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v návrhu a dospel k názoru, že v danom prípade neboli porušené zákonné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Súd priznal žalovaným v 1./ až 3./ rade náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)