Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/201/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: T - SKI TRAVEL spol. s r.o., so sídlom Tatranská Lomnica 134, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 31 667 562, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, so sídlom X. XXX/XX, XXX XX K. R., proti žalovanému: Hotely mládeže Slovakia, a.s., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 347 771, zastúpenému zástupcom De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o zaplatenie 16.813 Eur s príslušenstvom a vydanie vecí, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -651 zo dňa 21.6.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -683 zo dňa 09. júla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -651 zo dňa 21.6.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -683 zo dňa 09. júla 2019 v napadnutých výrokoch

- výrok I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.813,50 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.5.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- výrok III., ktorým v časti o zaplatenie 5.000 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 3.11.2010 do zaplatenia bola žaloba zamietnutá,

- výrok IV., ktorým v časti o vydanie vecí eventuálne zaplatenie 22.142,19 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 3.11.2010 bola žaloba zamietnutá a

- výrok V., podľa ktorého žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 40 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesení (ďalej len ,,rozsudok") okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11.813,50 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.5.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 11.813,50 Eur od 3.11.2010 do 24.5.2013 žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že v časti o zaplatenie 5.000 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 3.11.2010 do zaplatenia žalobu zamieta. Výrokom IV. v časti o vydanie vecí eventuálne zaplatenie 22.142,19 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 3.11.2010 žalobu zamietol. Výrokom V. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 40 %, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu elektronicky podanú na okresnom súde dňa 30.10.2012, písomne doplnenú 2.11.2012, ktorou sa domáhal uloženia žalovanému v 1/

rade povinnosti zaplatiť žalobcovi 5.000 Eur z titulu zhodnotenia nebytových priestorov obchodu, kancelárií, skladu, požičovní, servisu a lyžiarskej školy v Hoteli Junior v Demänovskej Doline, spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 3.11.2010 do zaplatenia; 2/ škodu vo výške 11.813,50 Eur z titulu ušlého zisku z prevádzky žalobcu v Hoteli Junior v Demänovskej Doline za obdobie od 2.11.2009 do 2.11.2010 s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.813,50 Eur od 3.11.2010 do zaplatenia a 3/ vydať veci, eventuálne zaplatiť ich sumu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.11.2010 do zaplatenia, podrobne špecifikované označením, výrobným číslom, inventárnym číslom a sumou v bode 1. žaloby. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že nepretržite od 1.12.1991 do 1.11.2010 bol nájomcom nebytových priestorov v Hoteli Junior v Demänovskej Doline. Išlo o nebytové priestory pôvodnej úschovne lyží a bývalého kasína, ktoré so súhlasom žalovaného dispozične stavebne upravil žalobca v súlade s dohodnutým účelom nájmu. Počas dočasnej zmeny vlastníka uzavrel žalobca s obchodnou spoločnosťou Euroakademia, a.s. dňa 1.11.2008 Zmluvu o nájme nebytových priestorov o celkovej výmere 75,9 m2 na dobu určitú jedného roka. Žalovaný v priebehu nájmu od kúpnej zmluvy odstúpil a stal sa opätovne vlastníkom Hotela Junior. V súlade s vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa. Podľa čl. IV Nájomnej zmluvy zo dňa 1.11.2008 žalobca uplatnil u žalovaného prednostné právo na predĺženie nájomného vzťahu, pričom žalovaný listom zo dňa 19.10.2009 oznámil, že nepredĺži zmluvu o nájme nebytového priestoru a vyzval žalobcu, aby vypratal nebytové priestory k 1.11.2009. Neskôr vyzval žalobcu, aby priestory vypratal do 12.11.2009, respektíve do 20.11.2009. Napriek tomu, že žalobca uplatnil prednostné právo na predĺženie nájomného vzťahu, žalovaný znemožnil žalobcovi užívať nebytový priestor tým, že dňa 2.12.2009 použil nedovolenú svojpomoc a v neprítomnosti žalobcu vypratal nebytové priestory požičovne a servisu športových potrieb a obchodu. Vypratané veci (interiérové vybavenie, tovar a hnuteľné veci z požičovne, servisu a obchodu) uložil na neznámom mieste. Na návrh žalobcu Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 16.2.2010 sp. zn. nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil umožniť žalobcovi nerušené užívanie nebytových priestorov v súlade v rozsahu dohodnutom v Zmluve o nájme zo dňa 1.11.2008. Žalobca výzvou zo dňa 24.2.2010 vyzval žalovaného, aby mu umožnil nerušené užívanie nebytových priestorov, ku ktorej výzve sa žalovaný vyjadril dňa 3.3.2010 tak, že nebytové priestory dňa 22.2.2010 žalovaný vypratal, čím žalobcovi umožnil nebytové priestory užívať. Žalobca dňa 16.3.2010 na mieste samom zistil, že nebytové priestory sú uzamknuté a personál o ničom nevedel. Po odomknutí priestorov bolo zistené, že priestor je zabezpečený elektronickou signalizáciou, čo znemožnilo žalobcovi do priestorov vstúpiť. V priestore sa nachádzali veci, ktoré nepatrili žalobcovi a nenachádzali sa tam veci, ktoré patrili žalobcovi, vypratané žalovaným. Dňa 19.3.2010 podal žalobca žalobu o splnenie povinností z nájomného vzťahu, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. a bolo prerušené do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. , v ktorom sa žalovaný domáhal proti žalobcovi vypratania nebytových priestorov. Žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. zo dňa 16.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 9.2.2011 zamietnutá z dôvodov, že žalobca bol oprávnený užívať nebytový priestor až do 2.11.2010, lebo v súlade s ustanovením Občianskeho zákona došlo k prolongácii - obnoveniu nájmu o jeden rok za rovnakých podmienok, aké boli dojednané pôvodne, lebo žalovaný nepodal žalobu o vypratanie nehnuteľnosti v lehote do 30 dní. Z dôvodu, že konanie o vypratanie nehnuteľnosti bolo právoplatne skončené až po uplynutí doby nájmu - po 2.11.2010, žalobca zobral späť návrh na začatie konania o splnenie povinnosti z nájomného vzťahu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol pred, ako aj v priebehu súdnych konaní uzrozumený s tým, že porušovaním povinností zo strany vzniká žalobcovi škoda - ušlý zisk. Protiprávnym konaním žalovaného

- nedovoleným vyprataním nebytových priestorov žalovaný prevzal na seba zodpovednosť za stratu, poškodenie a zničenie vecí patriacich žalobcovi. 3. Žalobca uviedol, že po skončení nájmu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota vecí, s poukazom na zhodnotenie nebytového priestoru ešte v roku 1993. V roku 1994 so súhlasom žalovaného tak, že z pôvodnej úschovne lyží a bývalého kasína vybudoval nebytové priestory požičovne a lyžiarskej školy, predajne, kancelárie a skladu. Za dispozičné úpravy požičovne a lyžiarskej školy žalobca zaplatil 150.000,- Sk, za dispozičné úpravy kancelárie a skladu zaplatil 220.000,- Sk. Žalobca vynaložil na zhodnotenie nebytových priestorov prenajímateľa spolu 370.000,- Sk (12.281,75 Eur). S odkazom na ust. žalobca mal za to, že s prihliadnutím na rozsah investície aj opotrebovanie, ku dňu skončenia nájmu, t.j. ku dňu 2.11.2010 bola protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov žalovaného, vo výške 5.000,- Eur, ktorú požaduje zaplatiť.

4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný protiprávne znemožnil žalobcovi užívať nebytové priestory a tieto využívať na podnikateľskú činnosť v období od 1.11.2009 do 2.12.2010 tak, že v októbri a novembri 2009 bránil žalobcovi priestor užívať a neskôr protiprávne vypratal nebytový priestor tak, že dňa 2.12.2009 veci žalobcu uložil na neznámom mieste a nebytové priestory mu neumožnil užívať ani po tom, čo okresný súd nariadil uznesením č.k. zo dňa 16.2.2010, ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline č.k. zo dňa 29.4.2010, nariadil predbežné opatrenie. Žalovaný porušil svoju povinnosť umožniť žalobcovi nerušene užívať nebytové priestory v súlade s nájomnou zmluvou, porušením ktorej vznikla žalobcovi škoda - ušlý zisk za obdobie od 1.11.2009 do 31.10.2010 vo výške 11.813,50 Eur, za ktorú zodpovedá žalovaný. Výška škody bola zistená znaleckým dokazovaním znalcom Ing. Darinou Luščíkovou (Znalecký posudok č. 22/2010 zo dňa 29.10.2010). 5. Dňa 2.12.2009 žalovaný vypratal nebytové priestory a všetky veci žalobcu premiestnil na neznáme miesto, o čom vyhotovil súpis vecí, ktoré vypratal z lyžiarskej školy, požičovne, servisu a predajne, podpísanej riaditeľkou Ing. L. a novými nájomcami. Žalobca v snahe eliminovať škodu na veciach, požiadal dňa 22.12.2009 žalovaného, aby mu vydal veci s výhradou, že žalovaný naďalej porušuje jeho právo nebytový priestor užívať. Žalovaný vydal žalobcovi iba časť vecí, ktoré vypratal z nebytových priestorov dňa 30.12.2009, 2.1.2010 a 7.1.2010. Dňa 2.11.2010 skončil nájomný vzťah a žalobca požiadal žalovaného o vydanie zvyšku vecí, ktoré žalovaný vypratal z nebytových priestorov. Dňa 4.11.2010 žalovaný vydal žalobcovi ďalšie veci, no nevydal mu všetky veci, ktoré sú špecifikované aj v súpise vecí zo dňa 2.12.2009. Zoznam vecí je špecifikovaný v prílohe. Žalovaný doposiaľ žalobcovi nevydal veci v nadobúdacej hodnote 22.134,24 Eur. Žalobca požadoval vydanie chýbajúcich hnuteľných vecí. Žalovaný dňa 4.11.2010 vyhlásil, že nevie, kde sa nachádzajú chýbajúce veci, a preto, ak vydanie vecí nebude objektívne možné, eventuálne požadoval peňažnú náhradu za chýbajúce veci.

6. Okresný súd ďalej v odsekoch 6., 7. odôvodnenia rozhodnutia konkrétne vymenoval vykonané dôkazné prostriedky a v odseku 8. uviedol, že nevykonal znalecké dokazovanie na návrh žalovaného na určenie výšky ušlého zisku žalobcu), keďže žalovaný nezložil preddavok na ním navrhnuté dokazovanie ( ).

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, okresný súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v období od 1.11.2008 do 1.11.2010 nájomcom nebytových priestorov v Hoteli Junior v Demänovskej Doline a v hoteli Bjornson (75,9 m2 úschovňa lyží, sektor pri reštaurácii, byt v hoteli Bjornson, s dohodnutým účelom nájmu - užívania na kanceláriu lyžiarskej školy a obchodné priestory 34,83 m2, požičovňa a servis športových potrieb 41,07 m2, ubytovanie zamestnancov v štvorposteľovej izbe v hoteli Bjornson, skladovanie D-HIM a HIM). Žalobca ako nájomca uzavrel Zmluvu o nájme nebytových priestorov s prenajímateľom EUROAKADEMIA, a.s., Hotel JUNIOR JASNÁ, Demänovská Dolina, IČO: 36 782 475 dňa 1.11.2008 na dobu určitú (1 rok s prednostným právom predĺženia nájomného vzťahu). Keďže sa žalovaný v priebehu trvania nájmu stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nachádzali prenajaté nebytové priestory, vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa (§ 680 ods. 2). Žalobca uplatnil u žalovaného zmluvne dohodnuté právo na predĺženie nájomného vzťahu (článok IV. nájomnej zmluvy). Žalovaný žalobcovi listom zo dňa 19.10.2009 oznámil, že zmluvu nepredĺži a vyzval žalobcu na vypratanie nebytových priestorov do 1.11.2009, následne do 12.11.2009 a do 20.11.2009. Žalovaný dňa 2.12.2009 bez súhlasu žalobcu vypratal prenajaté nebytové priestory. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 16.2.2010 č.k. -56, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.4.2010 sp. zn. nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil umožniť žalobcovi nerušené užívanie nebytových priestorov v súlade v rozsahu dohodnutom v Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.11.2008. Žalobca dňa 16.3.2010 po vstupe do prenajatých priestorov zistil, že priestor je zabezpečený elektronickou signalizáciou žalovaného a nenachádzajú sa tam veci žalobcu. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 16.6.2010 č.k. -69, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.2.2011 sp. zn. zamietol žalobu prenajímateľa o vypratanie nehnuteľností, lebo nájomca bol oprávnený užívať nebytové priestory do 2.11.2010, keďže došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy o jeden rok. Konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. , ktoré začalo na návrh nájomcu o splnenie povinnosti z nájomného vzťahu, bolo zastavené uznesením zo dňa 29.3.2011, č.k. -52, lebo nájomca vzal žalobu celkom späť.

8. Okresný súd ďalej poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný - prenajímateľ znemožnil žalobcovi - nájomcovi výkon práva nájmu (užívať nebytové priestory na podnikateľskú činnosť nájomcu) od 1.11.2009 do 2.11.2010.

9. Okresný súd uviedol, že žalobca tvrdil ušlý zisk za obdobie od 1.11.2009 do 31.10.2010 vo výške 11.813,50 Eur, ktorý preukazoval listinou označenou „Znalecký posudok č. 22/2010 zo dňa 29.10.2010, znalkyne Ing. Dariny Luščíkovej - zapísanej v zozname znalcov pre odbor ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo, personalistika a kontroling. Žalovaný nárok žalobcu na ušlý zisk popieral. Okresný súd uviedol, že ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo náležitým spôsobom. Takým dôkazom je aj ,,znalecký posudok" na objednávku strany sporu. Znalecký posudok bol predložený žalobcom za účinnosti . Za účinnosti súd vykonával takýto dôkaz ako dôkaz listinou (vo vzťahu k znaleckému posudku predloženému pred účinnosťou 1.7.2016) a znalca, ktorý nebol ustanovený súdom, vypočúval ako svedka. Žalovaný bol povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenie o výške ušlého zisku, prípadne navrhnúť dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia popierajúceho tvrdenie žalobcu ( ). Sporová strana, ktorá tvrdí nejakú skutočnosť, je nositeľom dôkaznej povinnosti svojho tvrdenia. Okresný súd konštatoval, že žalovaný len spochybnil posudok, ale dôkaz na preukázanie svojej obrany nenavrhol, resp. okresný súd zrušil žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie pre nezloženie preddavku na navrhnutý dôkaz.

10. Okresný súd uzavrel, že predpoklady zodpovednosti za škodu boli naplnené: 1./ existencia protiprávneho úkonu (vypratanie nájomcu z prenajatých nebytových priestorov počas doby trvania nájmu); 2./ vznik škody - majetkovej ujmy, keď žalovaný nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku); 3./ existencia príčinnej súvislosti medzi 1/ a 2/ (žalovanému bolo zabránené podnikať v prenajatých priestoroch), 4./ zavinenie škodcu - žalovaného (žalovaný mohol a vedel predísť vyprataniu). Okresný súd ďalej poukázal na to, že ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech poškodeného, keďže nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, aké by sa pri pravidelnom chode vecí dalo očakávať, nebyť škodovej udalosti. Poukázal na to, že v predloženom znaleckom posudku bola použitá metodika výpočtu ušlého zisku ako rozdiel dosiahnutej tržby a nákladov vynaložených pri dosiahnutí zisku za rovnaké obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch rokov. Znalkyňa, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa, vysvetlila dôvody použitej metodiky pre výpočet ušlého zisku na pojednávaní 22.5.2019, a to k svetovej hospodárskej kríze a podkladom „znaleckého posudku". Okresný súd žalobe v časti ušlého zisku od 1.11.2009 do 31.10.2010 vo výške 11.813,50 Eur požadovaného žalobcom vyhovel, lebo žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

11. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia považoval za potrebné uviesť, že podľa nájomnej zmluvy prenajaté priestory slúžili aj ako obchodné priestory, preto v nich mohol žalobca prevádzkovať obchod so športovými potrebami, hoci to výslovne nemal uvedené v predmete podnikania (práva a povinnosti mu z takejto činnosti vznikali a žalovaný o tom musel mať vedomosť, keďže prenajaté priestory boli v objekte hotela prevádzkovaného žalobcom). Ďalej uviedol, že platnosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov sa okresný súd už zaoberal ako prejudiciálnou otázkou v právoplatne skončenej veci sp. zn. a meritórne vo veci rozhodol. Okresný súd poukázal na to, že stavebný účel budovy hotela primárne slúži na ubytovanie, ale tým nie je vylúčené poskytovanie aj iných služieb (stravovanie, požičovne športových potrieb, obchodu a podobne). Okrem istiny mal žalobca nárok na zákonný úrok z omeškania podľa ust. , uplatnený žalobcom z dlžnej istiny vo výške 9 % ročne, počnúc od prvého dňa omeškania, avšak nie odo dňa 3.11.2010 ako žalobca žiadal, lebo po tom čase ešte nebola známa výška ušlého zisku (znalecký posudok bol vypracovaný až 29.10.2012). Žalovaný sa preukázateľne o výške žalobcom požadovaného ušlého zisku dozvedel až 23.5.2013, ktorý deň mu bola doručená žaloba s prílohami na pojednávanie. Najskôr mohol plniť deň nasledujúci, a to 24.5.2013 a do omeškania sa mohol dostať až nasledujúci deň, t.j. 25.5.2013, preto okresný súd žalobu v časti úroku z omeškania od 3.11.2010 do 24.5.2013 žalobu zamietol.

12. Okresný súd v odseku 15. odôvodnenia poukázal na to, že Juniorhotel Jasná CKM, Demänovská Dolina (prenajímateľ) uzavrel dňa 1.12.1991 s Jaroslavom Pavelkom T-SKI, Starý Smokovec „Hospodársku zmluvu na prenájom nebytových priestorov" 78 m2 (ski servis, požičovňa lyží, úschovňa lyží) za účelom vybudovania a zabezpečenia úschovne lyží, zriadenia predajne športového tovaru, zriadenie požičovne lyží a športových potrieb, kancelárie lyžiarskej školy a servisu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.4.1995. Nájomca sa zaviazal výstavbu a opravu prenajatých priestorov hradiť z vlastných prostriedkov a po skončení nájmu uviesť priestor do pôvodného stavu. K zmluve boli uzavreté

3 dodatky dňa 10.9.1992, 14.2.1993 a 22.4.1994, ktorými došlo k rozšíreniu predmetu nájmu. Nájomca mal právo upraviť nebytové priestory na svoje náklady, aby vyhovovali jeho predmetu podnikania. Hospodárska zmluva v znení dodatkov bola uzavretá skôr ako nájomná zmluva 1.11.2008. Okresný súd uzavrel, že žalobcovi nevzniklo právo na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci. Zmeny na predmete nájmu realizoval nájomca Jaroslav Pavelka T-SKI podľa hospodárskej zmluvy uzavretej za účinnosti Hospodárskeho zákonníka, ktorý bol zrušený dňa 31.12.1991, kedy nadobudol účinnosť . Žalobca nepreukázal, že zmeny na predmete nájmu urobil po uzavretí Nájomnej zmluvy dňa 1.11.2008. V Nájomnej zmluve zo dňa 1.11.2008 prenajímateľ nedal súhlas nájomcovi na vykonávanie zmien na predmete nájmu. Žalobca svoj nárok tak nebol oprávnený odvodzovať zo zmien na predmete nájmu vykonaných pred 1.11.2008. Z uvedeného okresný súd žalobu v časti o zaplatenie „zhodnotenia nebytových priestorov vo výške 5.000 Eur s príslušenstvom zamietol.

13. Okresný súd ďalej poukázal na medzi stranami nespornú skutočnosť, že žalovaný dňa 2.12.2009 vypratal žalobcom prenajaté nebytové priestory, z ktorých odstránil veci žalovaného. Žalobca požiadal žalovaného dňa 22.12.2009, aby mu vydal jeho veci, hoci porušuje právo nájomcu prenajatý nebytový priestor užívať. Žalobca tvrdil, že žalovaný mu vydal iba časť vecí dňa 30.12.2009, 2.1.2010, 7.1.2010 a 4.11.2010 a že mu nevydal všetky veci (špecifikované aj v súpise vecí zo dňa 2.12.2009). Zoznam vecí, ktoré žalovaný vypratal z nebytových priestorov, vydal žalobcovi a chýbajúcich vecí predložil žalovaný pod názvom „Zoznam vyprataných, vydaných a chýbajúcich vecí" na (č.l. 30-47 spisu). Okresný súd uviedol, že v spise sa nachádzajú rukou písané súpisy vyprataných vecí zo dňa 30.12.2009 z lyžiarne pri recepcii (č.l. 48-54) podpísané A. F., Z. H., A. F., Q. D., M. F. a každá strana T. L. (za žalovaného), z obchodu na č.l. 53-54, podpísané Z. H., A. F., Q. D., M. F. a každá strana T. L. (za žalovaného). Podľa rukou podpísaného Preberacieho protokolu zo dňa 30.12.2009 (č.l. 55) prebral štatutár žalobcu protokol vyhotovený žalovaným v rozsahu 6 tlačených strán (č.l. 55/rub-58) a fotokópiu zo dňa 2.12.2009. Preberací protokol podpísali štatutár žalobcu a za žalovaného Mgr. T. L.. Podľa preberacieho protokolu na č.l. 55 rub - 58 spisu potvrdil štatutár žalobcu prevzatie vecí uvedených v protokole. Rovnako aj Preberacím protokolom zo dňa 2.1.2010 (čl. 59) potvrdil žalobca prebratie ďalších vecí uvedených v priloženom zozname (č.l. 59 rub - 62 rub spisu). Takýto postup osvedčili ďalšie podpísané Protokoly o prebratí vecí zo dňa 7.1.2010 na č.l. 63 - 67 spisu s pripojeným zoznamom vecí podpísaným žalobcom (č.l. 67 rub - 71 spisu). Posledný Preberací protokol bol zo dňa 4.11.2019 (č.l. 72 - 72 rub spisu, ktorý je podpísaný osobami poverenými konať za žalobcu (Z. E.) a žalovaného riaditeľom hotela. Okresný súd uzavrel, že výsluchy svedkov a ďalšie listiny predložené žalobcom nepreukázali, ktoré veci podľa preberacích protokolov s pripojenými zoznamami neboli skutočne mu odovzdané. Svedkovia vypovedali najmä k priebehu odovzdávania a preberania vecí, nedokázali sa však vyjadriť k identifikácii vecí tak, aby ich bolo možné stotožniť s vecami, o ktorých žalobca tvrdí, že mu neboli odovzdané, čo by bolo možné, ak by sa veci odovzdávali podľa úplnej evidencie vecí vedenej žalobcom a na takomto zozname by sa vyznačili iba skutočne odovzdané a prevzaté veci. Okresný súd vychádzal z toho, že údaje na listinách o prebratí a odovzdaní vyprataných vecí podpísané štatutárom žalobcu preukázali ich vydanie žalobcovi tak, že sa dostali do jeho dispozičnej sféry. V tomto prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi. Odovzdávanie a preberanie vecí malo písomnú formu vrátane podpisu osôb konajúcich za strany sporu. Okresný súd by preto považoval za primerané okolnostiam uvedenie záznamu, či poznámku na listine zo strany žalobcu vyjadrujúcu výhradu žalobcu k počtu a druhu skutočne odovzdaných vecí v rozpore so zoznamom. Okresný súd žalobu v časti o vydanie vecí, eventuálne zaplatenie náhrady ceny vecí zamietol. Uviedol, že primárnym petitom bolo vydanie vecí. O primárnom petite musí súd vždy rozhodnúť. Iba ak mu vyhovie, nerozhoduje o eventuálnom petite. Ak primárnemu petitu nemôže vyhovieť, súd žalobu zamietne a rozhodne o eventuálnom petite na peňažné plnenie (vyhovie mu alebo ho zamietne).

14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. a tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa pomeru úspechu v spore. Celkom bola pohľadávka žalobcu 38.955,69 Eur (súčet peňažných pohľadávok 5.000 Eur, 11.813,50 Eur, 22.142,19 Eur - hodnota vecí, ktoré žalobca žiadal vydať, eventuálne zaplatiť ich cenu). Žalobcovi bola prisúdená pohľadávka vo výške 11.813,50 Eur a bol úspešný 30 %. Úspechom žalovaného bola zamietnutá pohľadávka žalobcu 27.142,19 Eur a bol úspešný 70 %. Pomer úspechu žalovaného bol 40 % (70 % - 30 %).

15. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom I. a V. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, z dôvodov podľa ust. , , . Žalovaný namietal nevykonanie dôkazov. Mal za to, že okresný súd sa s otázkou ušlého zisku žalobcu vysporiadal veľmi jednoducho, ak prevzal závery z listinného dôkazu predloženého žalobcom. Okresný súd však nevykonal a ani nijako

nevyhodnotil listinný dôkaz predložený žalovaným, pochádzajúci priamo od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Sekcia cestovný ruch z marca 2013 s názvom Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, ktorý jasne kvantifikuje dopady globálnej finančnej krízy na cestovný ruch a pokles počtu turistov v Slovenskej republike. Ako uviedla znalkyňa vypočutá ako svedkyňa, tak na globálnu finančnú krízu nebrala vo svojom posudku žiadny ohľad a svoje závery o ušlom zisku formulovala bez toho, aby túto udalosť akokoľvek zohľadnila. Okrem toho okresný súd svojim konaním v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním znemožnil jeho riadne vykonanie. Žalovaný poukázal na to, že na základe uznesenia okresného súdu zo dňa 20. februára 2017, č.k. -589, riadne zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie, na ktoré ho okresný súd vyzval. Napriek tomu okresný súd znalecké dokazovanie nevykonal, dokonca toto uznesenie nikdy ani nezrušil a ani predmetný preddavok žalovanému nevrátil. Okresný súd po uložení povinnosti a následnom uhradení stanoveného preddavku mal zabezpečiť vykonanie takéhoto dôkazu, a to bez ohľadu na osobu znalca, čo sa nestalo. Zákon neumožňuje okresnému súdu opätovne ukladať preddavky na zabezpečenie toho istého dôkazu. Považoval za nemysliteľné, aby sa preddavok na vykonanie toho istého dôkazu líšil, len kvôli osobe znalca o viac ako 533 %. Okresný súd ďalej nevykonal žalovaným navrhované vyžiadanie si kolaudačného rozhodnutia od stavebného úradu v súvislosti s nebytovými priestormi za účelom preukázania toho, že tieto priestory nemohli slúžiť účelu podnikateľskej činnosti žalobcu, keďže žalovaný ním nedisponoval, pretože predmetnú nájomnú zmluvu neuzatváral a len do nej vstúpil a súčasne aj všetky dokumenty týkajúce sa predmetného hotela v ňom medzičasom zhoreli. Argumentáciu okresného súdu ohľadne nevykonania navrhovaného dokazovania tým, že platnosťou zmluvy o nájme nebytových priestorov sa už zaoberal ako prejudiciálnou otázkou v právoplatne skončenej veci sp. zn. , považoval za nedostatočnú a prieči sa základnému zmyslu dokazovania.

16. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Uviedol, že okresný súd nijako nevyhodnotil dôkaz v podobe výsluchu pani Ing. Luščíkovej a nevysporiadal sa so skutočnosťami, že pani Ing. Luščíková vo svojom znaleckom posudku pri kvantifikácii údajného ušlého zisku žalobcu nijako nezohľadnila všetky jeho výdavky, konkrétnu zimnú sezónnu, svetovú hospodársku krízu. Ak okresný súd uviedol, že žalovaný bol povinný uviesť vlastné skutkové tvrdenie o výške ušlého zisku, prípadne navrhnúť dôkaz na preukázanie tvrdení, tak žalovaný to jednoznačne splnil, keďže poprel žalobcom uplatnený nárok z dôvodov, ktoré jasne formuloval a dôkazne podložil, pretože výpisom z obchodného registra preukázal, že žalobca nebol oprávnený podnikať v oblasti predaja športových potrieb, ak sa nejedná o textil, odev a obuv, hoci aj za túto činnosť si uplatňuje svoj údajný ušlý zisk, že v oblasti voľnočasových aktivít a turizmu bol v rozhodnom období na Slovensku pokles až o 17 % oproti predchádzajúcim rokom, čo okresný súd nezohľadnil a prevzal závery Ing. Luščíkovej. Práve vďaka takémuto nesprávnemu selektívnemu prístupu mohla Ing. Luščíková dôjsť k záveru, že (ušlý) zisk žalobcu pri jeho podnikateľskej činnosti zameranej práve na oblasť voľnočasových aktivít, ktorá bola najviac postihnutá svetovou hospodárskou krízou, by bola vyššia ako rok pred vypuknutím následkov tejto krízy. Žalovaný mal za to, že riadne preukázal všetky tvrdenia uvedené v rámci procesnej obrany, že žalobca nemal živnostenské oprávnenie na predaj športových potrieb, že svetová hospodárska kríza spôsobila poklesy návštevnosti, a tým aj príjmu z turizmu na Slovensku v rozhodnom období kvantifikácie ušlého zisku až o 17 %, žalobcom uplatnený ušlý zisk je nadhodnotený, pretože nezohľadňuje všetky žalobcove výdavky, čo okresný súd nezohľadnil. Zároveň z napadnutého rozsudku nevyplývalo, ako sa okresný súd vysporiadal s listinným dôkazom označeným ako znalecký posudok v komparácii a súvislosťami s výsluchom jej autorky ako aj dôkazmi predloženými žalovaným.

17. Podľa žalovaného nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že okresný súd neposudzoval ex offo platnosť nájomnej zmluvy napriek tomu, že žalovaný aj v tomto smere navrhoval vykonať dokazovanie. Okresný súd sa nezaoberal účelom nájmu uvedeným v nájomnej zmluve a v kolaudačnom rozhodnutí, vystačil si len s údajným prejudiciálnym vyriešením tejto otázky v konaní vedenom pod sp. zn. , o čom nemá žalovaný jednak žiadnu vedomosť a prejudiciálne riešenie akejkoľvek otázky nemá žiadnu právnu a ani inú záväznosť. Žalovaný mal za to, že žalobca nemal živnostenské oprávnenie na činnosť, za ktorú sa domáha v súdnom konaní priznania ušlého zisku, tak okresný súd mu za takúto činnosť ušlý zisk priznať nemal, bez ohľadu na to, či táto činnosť je alebo nie je uvedená v nájomnej zmluve. Okresný súd nereagoval na procesnú obranu žalovaného, spočívajúcu v absencii akejkoľvek prevenčnej povinnosti žalobcu predchádzať škode. Žalovaný ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedel, prečo okresný súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, neprihliadol a nevyhodnotil ním predložené dôkazy a neprihliadol na jeho skutkovú a právnu argumentáciu. Vzhľadom k tomu, že sa

za nezákonný považuje prvý výrok napadnutého rozsudku, nesprávny musí byť aj nadväzujúci výrok V. napadnutého rozsudku. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. zmeniť tak, že žalobu i v tejto časti zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok v tejto časti zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 09.07.2019 bolo odvolanie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 704 rub spisu), ktorú možnosť žalobca k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

19. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokom III. a IV. v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. , a . Podľa žalobcu súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nerešpektoval dôsledne ust. a v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil dostatočne výstižne a jasne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako právne vec posúdil. Žalobca rozporoval vyhodnotenie dôkazov v odseku 16. odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že v konaní sa opakovane sám vyjadril a opísal priebeh preberania hnuteľných vecí u žalovaného po tom, čo žalovaný nezákonne vypratal priestory užívané žalobcom na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca v konaní navrhol vypočuť svedkov - svojich zamestnancov, ktorí sa zúčastnili fyzického preberania hnuteľných vecí, vysvetlil aj to, ako jednotlivé hnuteľné veci preberal a ako to bolo so spísaním a s podpísaním Preberacieho protokolu zo dňa 02.12.2009, ako aj následnými protokolmi, ktoré si vypracoval sám žalobca. Protokoly zo dňa 2.12.2009 vytvoril žalovaný s osobami, ktoré nezákonne vypratávali prenajaté priestory žalobcom. Tieto osoby to svojimi podpismi potvrdili aj na ručne písanom preberacom protokole, ktorý dodatočne spracovala svedkyňa p. Môciková a tento protokol priniesla k preberaniu dňa 30.12.2009. Každú preberanú vec žalobca, resp. jeho zamestnanci označili a protokol podpísali. Dňa 30.12.2009 sa nepreberali žiadne lyže ani ďalší materiál, ktorý sa následne nachádza v protokoloch zo dňa 2.1.2010, 7.1.2010, 16.03.2010 a 4.11.2010. Bol to obyčajný, jednoduchý spôsob preberania tovaru, všetko, čo sa prebralo, bolo podchytené v predložených preberacích protokoloch podpísaných žalovaným aj žalobcom po fyzickom prevzatí vecí uvedených v protokole. Tieto preberania potvrdili aj svedkovia navrhnutí žalobcom a vypočutí v priebehu konania na súde prvej inštancie. Chýbajúci tovar predstavuje len rozdiel medzi tým, čo žalovaný za pomoci tretej osoby nezákonne vypratal a čo žalobca prevzal. Žalobca mal za to, že dostatočnými a plne presvedčivými dôkazmi preukázal rozdiel v hodnote vecí, na ktorý si súdnou cestou v zákonnej lehote uplatnil plný nárok. Jeho nárok potvrdili aj svedkovia a zároveň priložená video dokumentácia, s ktorej prehraním pred súdom nesúhlasil len svedok zo strany žalovaného. Tento dôkaz by mohol byť v odvolacom konaní použitý s retušovaním tváre a identity svedka žalovaného p. Môcikovej. Tento dôkaz by bol po listinných dôkazoch, a to Protokoloch zo dňa 30.12.2009, 02.01.2010, 07.01.2010, 16.03.2010 a 04.11.2010, svedeckých výpovediach žalobcom uvedených osôb ako aj p. Môcikovej, tretím potvrdzujúcim dôkazom o tom, že nárok žalobcu na vydanie vecí je dôvodný v celom rozsahu. Zároveň poukázal na to, že žalovaný nezabezpečil úradné vniknutie do priestorov žalobcu žalovaným, ktorý bol povinný takýto nezákonný a svojvoľný postup zákonne odôvodniť. Okresný súd svojim postupom podporil žalovaného. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy v otázke nároku žalobcu ohľadne vydania vecí, resp. priznania ich finančnej náhrady. Nesprávnosť vyhodnotenia videl v tom, že okresný súd podpisom Protokolu zo dňa 02.12.2009 mal za to, že žalovaný si splnil svoju povinnosť vydať hnuteľné veci žalobcovi a že údaje na tejto listine preukázali skutočnosť, že sa veci do dispozičnej sféry žalobcu dostali. Ak okresný súd konštatoval, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a zároveň, že za primerané okolnostiam by považoval uvedenie poznámky na protokole vykonanej žalobcom, ktorá by vyjadrovala výhradu žalobcu k počtu a druhu skutočne odovzdaných vecí, tak v tomto tvrdení vidí nesprávnosť vyhodnotenia dôkazov, pretože žalobca a jeho svedkovia vypovedali, že bez podpisu zoznamu vyhotoveného žalovaným nebolo vôbec žalobcovi umožnené preberať si veci nezákonne vypratané. Práve preto žalobca záznam podpísal, avšak vždy si robil preberacie protokoly z každého dňa, kde porovnaním záznamov a preberacích protokolov mohol ustáliť zoznam všetkých vecí, ktoré mu žalovaný nevydal. Žalobca bol názoru, že je dôvodná jeho žaloba aj v časti o vydanie vecí, resp. o priznanie finančnej protihodnoty vo výške 22.142,19 Eur a čo do výroku o trovách konania, pretože ak súd uzná dôvodnosť ním podaného odvolania, dôjde k zmene výšky priznanej pohľadávky, a tým aj k zmene pomeru úspechu strán sporu. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť, návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovieť s priznaním náhrady trov konania.

20. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 23. augusta 2019 (č.l. 712 - 716 spisu). Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol žalobu vo výrokoch III. a IV., za správny, a to nielen v predmetných výrokoch, ako aj v celom odôvodnení. Mal za to, že okresný súd uviedol správne zistený skutkový stav, ktorý správne právne posúdil, pričom závery okresného súdu sú dostatočné, správne a logické. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom odvolaní k výroku III. neuvádza jediný dôvod, prečo by tento výrok mal byť nesprávny a ani odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa výroku III. nesprávne. Jediné, čo v tejto súvislosti uviedol, je odôvodnenie okresného súdu a ustanovenia o odvolacích dôvodoch. V tejto súvislosti s odkazom na ust. žalovaný poukázal na to, že žalobca nielenže nepreukázal, že zmeny na predmete nájmu urobil po uzavretí nájomnej zmluvy 1.11.2008, ale sám vo svojej žalobe potvrdil, že tomu tak nebolo, keď uvádzal, že ...„zhodnotil nebytový priestor nachádzajúci sa v Hoteli Junior ešte v roku 1993 a v roku 1994 so súhlasom žalovaného." Žalovaný uviedol, že žalobca nielenže vykonal stavebné úpravy bez súhlasu vlastníka, ale nepredložil jediný dôkaz preukazujúci akýkoľvek súhlas, a tak sa v zmluve aj zaviazal, že akékoľvek stavebné úpravy bude robiť výhradne len na svoje náklady a nebude nimi nijako zaťažovať vlastníka, čím došlo k vylúčeniu ust. posledná veta . Žalovaný zároveň okrem týchto dôvodov zopakoval aj námietku premlčania, pretože z dôkazov založených do spisu je zrejmé, že žalobca vzniesol svoj nárok z titulu zhodnotenia prenajatých priestorov na súde dňa 2. novembra 2012, a to napriek tomu, že nájom podľa hospodárskej zmluvy trval len do 30. apríla 1998. Žalobcom uplatnený nárok je bez ďalšieho premlčaný.

21. Vo vzťahu k výroku IV., pokiaľ žalobca videl pochybenie okresného súdu v tom, že okresný súd neuveril jeho tvrdeniam, tak žalovaný poukázal na to, že žiaden z dôkazov označených žalobcom v ničom nepotvrdil jeho fabulácie o nevydaní nejakých jeho vecí zo strany žalovaného. Bol to žalovaný, ktorý preukázal, že k riadnemu odovzdaniu všetkých žalobcových vecí došlo, a to jednak výsluchom svedkyne pani Mgr. F. Z., podpísaným preberacím protokolom, na ktorom žalobca svojim podpisom na každej jednej strane potvrdil prevzatie vecí v ňom uvedených, vrátane vecí, ktorých vydania sa duplicitne domáha v tomto konaní. Pravosť podpisov na tomto protokole pritom potvrdil aj samotný konateľ žalobcu. Žiadne donútenie či podmienenie podpisu na tomto preberacom protokole nebolo zo strany žalobcu nikdy preukázané a v konaní pred okresným súdom dokonca ani tvrdené, preto takéto tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní je nielenže nepravdivé, ale predstavujú aj neprípustnú novotu. Za tohto stavu ani okresný súd nemohol v tejto časti rozhodnúť inak ako rozhodol. Zástupné argumenty uvádzané žalobcom, týkajúce sa vypratávania jeho predajne, nemajú s týmto konaním žiadny súvis. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdil ako vecne správny.

22. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 05.09.2019 (č.l. 733 spisu). Uviedol, že zotrváva na svojom podanom odvolaní, poukázal na skutočnosti uvádzané v priebehu celého súdneho konania a ponecháva na úvahu odvolacieho súdu, ako sa s obsahom oboch odvolaní vysporiada.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.09.2019 bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 740 rub spisu), ktorú možnosť žalovaný k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ustanovenia , na základe podaného odvolania žalobcu a žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , , bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len ,,rozsudok") v napadnutých výrokoch I., III., IV., a V. potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -746 zo dňa 06.05.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.05.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

26. Krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia (ďalej len „"), ktorý nadobudol účinnosť podľa ust. dňom 01. júla 2016, keď aj z prechodného ust. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Odvolací súd ďalej uvádza, že podľa ust. v spojení s ust. bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného v podaní zo dňa 8. júla 2019 (č.l. 670 - 677 spisu) a rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu v podaní zo dňa 23.07.2019 (č.l. 693-694 spisu), a to len tými, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. , keďže z obsahu spisu vyplývalo splnenie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. v znení účinnom do 31.06.2016, obsiahnuté v predvolaní na nariadené pojednávania doručenom žalobcovi, a to na deň 3.6.2013 (č.l. 107 spisu, doručenky na č.l. 106 rub spisu), na deň 1.7.2013 doručenom žalovanému podľa doručenky na č.l. 108 rub spisu), na deň 16.6.2014 doručenom stranám sporu (č.l. 192, doručenky na č.l. 188 rub spisu) ako aj vyhlásenie sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. v znení účinnom od 01.07.2016, obsiahnutej v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 22.5.2019 (konkrétne na č.l. 648 rub spisu). 28. Zároveň v súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu a žalovaného odvolací súd zvýrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania, je daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvalitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmavané. 29. Z odvolania podaného žalovaným v podaní zo dňa 8. júla 2019 (č.l. 670 - 677 spisu) nepochybne vyplývalo, že rozsudok okresného súdu napadol vo výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.813,50 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.5.2013 až do zaplatenia a v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď mal za to, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci na základe vykonaných dôkazov, čo spôsobilo prijatie nesprávnych právnych záverov. Zároveň namietal nedostatočné vysporiadanie sa okresného súdu v napadnutom rozhodnutí s návrhom žalovaného na vykonanie dokazovania a jeho argumentáciou v skutkovej a právnej rovine v napadnutom rozhodnutí.

30. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 23.07.2019 (č.l. 693 - 694 spisu) napadol výroky III., IV. a V. rozsudku okresného súdu, a tento považoval za nedostatočne odôvodnený a vydaný na základe nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením dôkazov vykonaným okresným súdom, týkajúcich sa ním uplatneného nároku na vydanie veci, eventuálne zaplatenia 22.142,19 Eur s príslušenstvom.

31. V podstate odvolacie dôvody žalobcu ako i odvolacie dôvody žalovaného sa týkali tak procesnej ako i vecnoprávnej roviny.

32. V procesnej rovine, v prvom rade k spoločnému odvolaciemu dôvodu žalobcu a žalovaného o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobcu a žalovaného, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa .

33. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia krajský súd konštatuje, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením , keď okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci, predmetom ktorej bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 16.813 Eur s príslušenstvom, a to 1/ titulom zhodnotenia nebytového priestoru v sume 5.000 Eur, 2/ titulom ušlého zisku v sume 11.813,50 Eur a 3/ vydania vecí eventuálne zaplatenia sumy 22.142,19 Eur. Okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril skutkové a právne zhodnotenie o dôvodnosti podanej žaloby v časti o nároku na zaplatenie sumy 11.813,50 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.5.2013 do zaplatenia titulom ušlého zisku ako i jej nedôvodnosti k uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 5.000 Eur s príslušenstvom, titulom zhodnotenia nebytového priestoru a nároku na vydanie veci, eventuálne zaplatenia peňažnej náhrady, a tým čiastočnej dôvodnosti obrany žalovaného. Už aj

z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. , ). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého, súčasťou základného práva na súdnu ochranu v sporovom konaní podľa Čl. 46 ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je upravená v procesnoprávnom predpise. Táto norma procesnoprávneho predpisu sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Vzhľadom k tejto ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd konal aj pri vydávaní svojho rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s ustanovením posledná veta , keď vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu a žalovaného. Krajský súd vo vzťahu k tejto časti odvolania žalobcu a žalovaného konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované procesnoprávnym predpisom, ktorým je s poukazom k ustanoveniu .

34. Ak aj žalobca a žalovaný v odvolaní namietali, že v určitých nastolených otázkach zo strany žalobcu a žalovaného tieto zostali súdom prvej inštancie nezodpovedané a nevyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu vzniesli v podstate námietku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, krajský súd uvádza, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpovede na všetky podstatné a zásadné okolnosti danej sporovej veci. Jeho odôvodnenie má atribúty vyžadované ust. . Okresný súd vyjadril žalobcove nároky, obranu žalovaného a k týmto nárokom, na základe výsledkov dokazovania vyvodil skutkové závery, ktoré aj vyhodnotil. Účelom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je zahltiť súdne rozhodnutie odpoveďami na jednotlivé otázky sporových strán, ale vyjadriť podstatu sporovej veci a jej skutkové posúdenie a zhodnotenie, k čomu zo strany súdu prvej inštancie aj došlo.

35. Krajský súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného a ani žalobcu. Priebeh konania pred súdom prvej inštancie umožňoval tak žalovanému, ako aj žalobcovi uplatňovať prostriedky procesnej obrany, procesného útoku. Ani jednej zo sporových strán nebolo upreté žiadne právo vyplývajúce z procesnoprávneho predpisu v súvislosti s konaním pred okresným súdom. K rozsahu a spôsobu dokazovania pred okresným súdom krajský súd zvýrazňuje to, že sporová strana má právo označovať a predkladať dôkazy. V konečnom dôsledku je to súd, ktorý rozhoduje, ktoré z označených a predložených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Právo žalobcu a žalovaného ako sporových strán predkladať, označovať dôkazy, nebolo upreté. Toto právo sporových strán nie je možné zamieňať s oprávnením súdu, ktorý rozhoduje o tom, ktoré z dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Rozsah a spôsob dokazovania je výlučne na súde. Konaním pred súdom prvej inštancie a jeho postupom krajský súd zistil, že tak strana žalovaného, ako aj strana žalobcu uplatňovala svoje práva za rovnakých procesných podmienok, t.j. bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani jedna zo sporových strán voči sebe nemala výhodu, resp. nevýhodu. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že obidvom stranám sporu boli vytvorené rovnaké podmienky na uplatňovanie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany. Okresný súd pri vyvodzovaní záverov zohľadnil skutkové okolnosti, dôkazy, ako aj právnu argumentáciu, ktorá v konaní vyvstala a ktorá vyplývala tak z vyjadrení predložených žalovaným ako aj žalobcom. Nie je možné dospieť k záveru, že by dôkazy pred okresným súdom boli vyhodnocované jednostranne. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu nebolo opory v priebehu a postupe konania súdom prvej inštancie. Krajský súd dodáva, že obidve strany sporu mali rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane.

36. Na základe vyššie uvedených odvolacích dôvodov v procesnej rovine nezistil krajský súd, že by boli porušované okresným súdom základné procesnoprávne princípy. V súlade s Čl. 6 ods. 1 , ako aj pôvodným procesnoprávnym predpisom, ktorým bol , strany sporu, t.j. tak žalovaný, ako aj žalobca, mali zabezpečené v sporovom konaní rovné postavenie, ktoré spočívalo v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

37. Krajský súd má za to, že v podstate súhrn odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného, ktoré sa vzťahovali na tvrdený nesprávny postup okresného súdu vo vedení konania a vo vykonávaní dokazovania, je namieste zhrnúť pod záver prijatý krajským súdom v tom, že postup okresného súdu zaručoval obidvom sporovým stranám rovnaké podmienky pri uplatňovaní nárokov, resp. použitej obrane.

38. Dodáva sa, že spôsob dokazovania pred okresným súdom nebol jednostranný a jeho vyhodnotenie nebolo jednostranné. Spôsob a priebeh konania, ako aj dokazovania pred okresným súdom rešpektoval princíp dôkaznej povinnosti sporových strán, ako aj hospodárnosť konania, s vyvodením posúdenia odbornej otázky, ktorá tu bola nastolená a vyhodnotenia tak dôvodnosti, resp. nedôvodnosti nároku žalobcu, ako aj uplatnenej obrany žalovaným. Krajský súd uvádza, že záverom okresného súdu, a to tak skutkovým, ako aj právnym, predchádzala racionálna úvaha konajúceho okresného súdu, majúca základ vo výsledkoch dokazovania (Nález ÚS SR sp. zn. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na procesné úkony strany sporu primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (). Uvedené vyplýva priamo z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„Ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Zároveň sa poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov". Krajský súd má za to, že v rozsahu návrhu strán bolo v dostatočnom rozsahu okresným súdom vykonané dokazovanie, preto krajský súd bol viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil okresný súd za aplikácie ust. .

39. Krajský súd nezistil dôvodnosť procesnoprávnych odvolacích dôvodov a rovnako ani hmotnoprávnych odvolacích dôvodov žalobcu a ani žalovaného. Považuje za potrebné uviesť, že súhlasí so skutkovými zisteniami a závermi prijatými okresným súdom a jeho následnými zhodnoteniami v napadnutom rozsudku, preto v podrobnostiach na tieto závery odkazuje.

40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k relevantným odvolacím dôvodom žalovaného a žalobcu uvádza krajský súd nasledovné.

41. K odvolaniu žalovaného, ktorý napadol výrok I. okresného súdu, podľa ktorého je povinný zaplatiť žalobcovi 11.813,50 Eur s príslušenstvom, pre vyhodnotenie dôvodnosti tohto žalobou uplatneného nároku i podľa názoru odvolacieho súdu boli určujúce a podstatné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom v žalobe v spojení s ďalšími vyjadreniami, doloženými listinnými dôkazmi, označenými a vykonanými pred okresným súdom, ako aj výpoveďami strán, a to vo väzbe na tvrdenia uvádzané v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaným. Žalobca konštruoval svoj nárok ako nárok na náhradu škody v podobe ušlého zisku v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, ktorý mu znemožnil užívať nebytové priestory, ktorých bol nájomcom v Hoteli Junior v Demänovskej doline, čím žalobcovi znemožnil vykonávať jeho podnikateľskú činnosť a dosiahnuť zisk za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2010, výšku

ktorého preukazoval Znaleckým posudkom č. 22/2010 zo dňa 29.10.2010, vypracovaného znalkyňou Ing. Darinou Luščíkovou. Okresný súd v rámci posudzovania tohto uplatneného nároku žalobcu správne postupoval, ak posudzoval kumulatívne splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k prvému predpokladu, a to porušeniu povinností okresný súd vychádzal z medzi stranami nesporných skutočností, a to že žalobca bol v období od 01.11.2008 do 01.11.2010 nájomcom nebytových priestorov v Hoteli Junior v Demänovskej doline a v hoteli Bjornson, s dohodnutým účelom nájmu - užívania na kanceláriu lyžiarskej školy a obchodné priestory 34,83 m2, požičovňa a servis športových potrieb 41,07 m2, ubytovanie zamestnancov v štvorposteľovej izbe v hoteli Bjornson, skladovanie D-HIM a HIM. Nesporné bolo, že žalobca ako nájomca uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov so spoločnosťou Euroakademia, a.s. (Hotel Junior Jasná, Demänovská dolina, prenajímateľ) dňa 01.11.2008 na dobu určitú jeden rok s prednostným právom predloženia nájomného vzťahu. Keďže žalovaný sa stal vlastníkom nehnuteľností, v ktorých sa nachádzali prenajaté nebytové priestory, vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa. Nesporné bolo, že žalovaný oznámil žalobcovi predĺženie zmluvy s výzvou na vypratanie nebytových priestorov žalovaným do 01.11.2009, následne do 12.11.2009 a do 12.11.2009, ako aj, že dňa 02.12.2009 bez súhlasu žalobcu prenajaté nebytové priestory vypratal. Nesporné bolo, že žalovaný ako prenajímateľ znemožnil žalobcovi - nájomcovi výkon práva nájmu, t.j. užívať nebytové priestory na podnikateľskú činnosť od 01.11.2009 do 02.12.2010. Žalobcovi za toto obdobie znemožnenia výkonu práva nájmu vznikla škoda v podobe ušlého zisku, t.j. za obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2010, výšku ktorej preukazoval Znaleckým posudkom č. 22/10 zo dňa 29.10.2010 znalkyne Ing. Dariny Luščíkovej v sume 11.813,50 Eur.

42. Pokiaľ žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní považoval za nevyhnutné pre posúdenie otázky platnosti nájomnej zmluvy v zmysle , vo vzťahu k účelu nájmu, s tvrdením, že predmetné priestory nemohli slúžiť podnikateľskej činnosti žalobcu, vyžiadať kolaudačné rozhodnutie, čo okresný súd nevykonal a len odkázal na konanie sp. zn. , v ktorom bola otázka platnosti Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2008 prejudiciálne vyriešená so záverom jej platnosti, tak v tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné poukázať na právnu úpravu v ust. veta prvá podľa ktorého zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2008 (č.l. 7 pripojeného spisu sp. zn. , ďalej len ,,nájomná zmluva") považuje za potrebné konštatovať, jej predmetom bol záväzok prenajímateľa prenechať nájomcovi do užívania nebytové priestory, nachádzajúce sa v budove Hotela Junior v Demänovskej doline, v Hoteli Bjornson, v kat. území M. M., s dohodnutým účelom nájmu na kanceláriu lyžiarskej školy a obchodné priestory, požičovňu a servis športových potrieb, štvorposteľovú izbu v priestore chaty Bjornson, v letných mesiacoch skladovanie D-HIM, HIM spoločnosti podľa vlastného uváženia. Z uvedeného nepochybne bolo zrejmé, že účelom prenájmu bolo užívanie nebytových priestorov v hoteli na poskytovanie rekreačno - športových a doplnkových služieb. Ak žalovaný namietal, že pre posúdenie otázky účelu nájmu bolo potrebné vyžiadať kolaudačné rozhodnutie na dané zariadenie, tak zvýrazňuje odvolací súd, že sám žalovaný nespochybnil, že prenajímané priestory sa nachádzali v hoteli. Z charakteristiky hotela vyplýva, že hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktorým poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj doplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, obchodné služby cestujúcim a rekreačno-športové služby na aktívne trávenie voľného času. Ubytovacím zariadením sa rozumie budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Za stavu medzi stranami nespochybneného charakteru budovy (hotel), v ktorom sa prenajímané nebytové priestory nachádzali a zmluvne vymedzeného účelu prenájmu, bolo zrejmé, že priestory slúžili účelu tohto typu zariadenia, t.j. aj podnikateľskej činnosti žalobcu, a preto nebolo zo strany okresného súdu nevyhnutné pre záver o platnosti zmluvy o nájme žiadať kolaudačné rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného, že o konaní vedenom pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , na ktoré konanie, v ktorom bola prejudiciálne riešená otázka platnosti predmetnej nájomnej zmluvy, odkázal okresný súd v napadnutom rozsudku, nemá žiadnu vedomosť, krajský súd hodnotí ako nie pravdivé, keďže v predmetnom konaní sp. zn. tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v rámci odvolacieho konania vystupoval žalovaný v pozícii žalobcu. V tomto konaní k argumentácii žalovaného tam vystupujúceho ako žalobca o neplatnosti právneho úkonu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2008 z titulu nedostatku náležitostí bol prijatý záver, že nebola zistená absencia náležitostí vyžadovaná ust. . Argumentácia žalovaného týkajúca sa nevykonania

navrhnutého dôkazu, a tým nedostatočného posúdenia, otázka platnosti právneho úkonu zmluvy o nájme bola preto zhodnotená ako nedôvodná.

43. K námietke žalovaného, že okresný súd bez akéhokoľvek vysvetlenia nevykonal znalecké dokazovanie, na základe uznesenia okresného súdu zo dňa 20. februára 2017 č.k. -589 napriek tomu, že žalovaný riadne zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené podmienky k tomu, aby žalovaný mohol uplatňovať prostriedky obrany, resp. napĺňať svoje práva a oprávnené záujmy. Pokiaľ žalovaný spochybňoval žalobcom predložený listinný dôkaz, a to znalecký posudok, tak bol nositeľom dôkazného bremena vo vzťahu k ním tvrdenej obrane o nesprávnosti tohto znaleckého posudku. K tomuto mu boli okresným súdom vytvorené podmienky pre preukázanie jeho námietok. Z obsahu spisu vyplývalo, že okresný súd v súvislosti s postupom pri nariaďovaní znaleckého dokazovania uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok v sume 600 Eur, ktorý žalovaný aj zložil podľa Záznamu o zložení na č.l. 594 spisu. Pôvodne ustanovený znalec, a to Aprecia s.r.o., so sídlom Bratislava, IČO: 46 079 891 (č.l. 599 spisu) však oznámil, že sa dlhodobo zdržiava mimo územia SR, a preto bol uznesením sp. zn. zo dňa 23. novembra 2018 tento znalec odvolaný a ustanovená znalecká organizácia ZNALCI s.r.o., so sídlom Likavka, IČO: 44 378 955, ktorý pre vypracovanie znaleckého posudku požadovala priznanie a vyplatenie zálohy 3.200 Eur. Práve v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním tak bola žalovanému uložená povinnosť doplatiť preddavok (č.l. 612 spisu) do výšky požadovanej znaleckým , k čomu zo strany žalovaného v tejto výške nedošlo. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý za tejto situácie nevykonal navrhnutý dôkaz podľa ust. , potom nedošlo k zásahu do výkonu práv žalovaného, a to ani takého charakteru, ktorý by mu zabránil uplatňovať prostriedky procesného útoku, keďže i v zmysle ust. žalovaný mal možnosť predložiť v konaní i súkromný znalecký posudok a v prípade, ak nedisponoval dokumentáciou potrebnou pre účely takéhoto posudku, tak je potrebné poukázať na ust. v spojení s ust. , ktoré umožňuje súdu uložiť povinnosť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie rozhodujúcich skutočností, aby ju predložiť, resp. aby ju predložil znalcovi, ktorého postupu za účelom predloženia súkromného znaleckého posudku sa žalovaný nedomáhal. V tejto súvislosti je zároveň potrebné upriamiť pozornosť na to, že žalovaný v podaní na č.l. 616 spisu v súvislosti s uznesením okresného súdu, ohľadne úhrady preddavku na znalecké dokazovanie vo výške ďalších 2.600 Eur uviedol, že ...,,takto drahý znalecký posudok si za svojej súčasnej ekonomickej situácie žalovaný jednoducho nemôže dovoliť, a preto tento ďalší preddavok na vykonanie rovnakého dôkazu nemohol zrealizovať. Okrem toho je takáto odmena, ako aj preddavok podľa žalovaného príliš drahá na to, aby bolo v súlade s princípom hospodárnosti dať takýto znalecký posudok pre daný predmet sporu vôbec vyhotoviť. Z uvedeného dôvodu žalovaný žiada vykonať výsluch p. Ing. Dariny Luščíkovej ako znalca, za účelom jej vysvetlenia a aj prípadne revízie záverov uvedených v listinnom dôkaze, znaleckom posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu". Teda, bol to sám žalovaný, ktorý následne netrval na vykonaní tohto ním navrhnutého dôkazu, a to nariadením znaleckého dokazovania a dožadoval sa len výsluchu znalkyne. Ak žalovaný ďalej namietal, že okresný súd nevyhodnotil listinný dôkaz s názvom Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020, vypracovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcia cestovný ruch z marca 2013, tak krajský súd konštatuje, tento listinný dôkaz sám o sebe vo svojich záveroch len uvádza všeobecné možné dopady globálnej finančnej krízy na cestovný ruch. V danom prípade však pre posúdenie výšky uplatneného nároku žalobcu na ušlý zisk bola tu listina, ktorá dala odpoveď na odbornú otázku, ktorej záver v spojení s vysvetlením vypočutej znalkyne ako svedka v rámci konania pred súdom prvej inštancie dal dostatočné východisko pre zhodnotenie okresného súdu o dôvodnosti tejto časti žalobou uplatneného nároku. Vypočutá svedkyňa (znalkyňa) jasným spôsobom vysvetlila použitú metodiku pre základ a výpočet výšky ušlého zisku žalobcu v znaleckom posudku, a to za rozhodné obdobie od 01.11.2009 do 31.10.2010, vychádzajúc z údajov v rovnakom období bezprostredne predchádzajúcich troch rokov, na základe predloženej účtovnej evidencie spoločnosti žalobcu. Závery tohto dôkazu boli náležite zdôvodnené a podložené obsahom zistení znalkyne v súlade s následným vysvetlením v rámci svedeckej výpovede, a žalovaným neboli relevantne vyvrátené. K nesúhlasu žalovaného so záverom okresného súdu, že ak podľa nájomnej zmluvy mal žalobca prenajaté nebytové priestory, ktoré slúžili aj ako obchodné priestory, a preto v nich mohol prevádzkovať obchod so športovými potrebami, s tvrdením, že takýto predmet činnosti nemal uvedený v predmete podnikania, tak krajský súd poukazuje na údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra žalovaného, a je názoru, že rámci zapísaných predmetov činnosti bolo možné prevádzkovať i predmetnú činnosť. Okresný súd tak správne uzavrel, že žalobca preukázal splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov zodpovednosti za škodu v podobe ušlého zisku, a preto pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie 11.813,50

Eur s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania 9% ročne od 25.05.2013 do zaplatenia výrokom I. vyhovel, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a krajským súdom potvrdené. Obrana žalovaného zostala len v štádiu tvrdení, nepreukázaná, nedokázaná žalovaným, a preto krajský súd v rámci svojho konania mohol vychádzať len z toho, čo bolo preukázané. 44. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd konštatuje, že tieto boli zhodnotené ako nedôvodné. Žalobca podaným odvolaním napadol výrok III., ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie 5.000 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 03.11.2010 do zaplatenia zamietnutá. K tomuto nároku žalobca relevantné dôvody neuviedol. Len pre úplnosť považuje krajský súd za potrebné dodať, že žalobca sa domáhal v tejto časti zaplatenia sumy 5.000 Eur z titulu zhodnotenia predmetu nájmu. V súvislosti so zhodnotením predmetu nájmu krajský súd odkazuje na skutkové zistenia okresného súdu a ich právne posúdenie, pričom len na zdôraznenie považuje za potrebné uviesť, že ust. rieši otázku vzájomného vyporiadania nájomcu a prenajímateľa v prípade, ak v priebehu trvania nájomného vzťahu došlo zo strany nájomcu k vykonaniu zmien na prenajatej veci. V zmysle tohto ustanovenia na každú zmenu prenajatej veci zo strany nájomcu je nevyhnutný súhlas prenajímateľa, ktorý by mal predchádzať realizácii zmien. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na základe hospodárskej zmluvy na prenájom nebytových priestorov, uzavretej medzi žalobcom a medzi Jaroslavom Pavelkom - T.ski Starý Smokovec a prenajímateľom Juniorhotel Jasná CKM, Demänovská dolina, mal nájomca právo upraviť nebytové priestory na svoje náklady, avšak podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2008, uzavretej medzi žalovaným ako nájomcom a prenajímateľom sa vyžadoval súhlas na vykonávanie zmien na predmete nájmu. Pokiaľ žalobca tvrdil zhodnotenie predmetu nájmu, tak nepreukázal, že zmeny na predmete nájmu urobil po uzavretí Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.11.2008, keďže nebolo preukázané, že zo strany žalovaného by súhlas žalobcovi na zmeny prenajatej veci daný bol, a ani, že žalovaný ako prenajímateľ by sa zaviazal na úhradu nákladov, ktoré žalobca na zmenu veci vynaložil. Zároveň žalobca ani reálne zhodnotenie predmetu nájmu nepreukázal, a preto pokiaľ okresný súd napadnutým výrokom III. žalobu žalobcu zamietol, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

45. Pokiaľ žalobca v rámci podaného odvolania namietal postup okresného súdu, pri vyhodnotení dôkazov uvedených v odseku 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to vo vzťahu k nároku na vydanie veci, eventuálne zaplatenie peňažného plnenia, tak krajský súd uvádza, že súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý dôsledne a v súlade s ust. vyhodnocoval vykonané dôkazné prostriedky, a to jednotlivé preberacie protokoly vo väzbe na výpovede vypočutých svedkov, ktorí sa vyjadrovali v priebehu odovzdávania a preberania vecí. Predsa samotné protokoly, podpísané oprávnenými osobami za žalobcu, ako i za žalovaného, obsahovali označenie vecí podľa pripojených zoznamov. Vo veci vypočutí svedkovia sa k identifikácii vecí nedokázali vyjadriť takým konkrétnym spôsobom, aby bolo možné okresným súdom vykonať stotožnenie s vecami, o ktorých žalobca tvrdil, že mu neboli odovzdané. Zo svedeckých výpovedí ako dôkazných prostriedkov nebolo možné takéto skutočnosti vyvodiť, a preto okresný súd mohol vychádzať len z tých dôkazov, ktoré poskytovali relevantné údaje, a týmito boli len listiny osvedčujúce prevzatie a odovzdanie vyprataných vecí. Tieto listiny, a to protokoly preukázali vydanie vecí žalobcovi tak, že sa dostali do jeho dispozičnej sféry. Pokiaľ z obsahu protokolov špecifikovaných v odseku 16. napadnutého rozhodnutia nevyplývali skutočnosti tvrdené žalobcom o chýbajúcom tovare, potom bolo potrebné v tejto časti konštatovať neunesenie jeho dôkazného bremena. Naviac, dodáva krajský súd, že ak v žalobe žalobcom bola uvedená hodnota vecí ,,nák. cena 1 ks bez DPH v Eur", tak ani v prípade unesenia dôkazného bremena pre eventuálny petit by nebolo možné priznať žalobcovi požadovanú sumu, keďže predsa je rozdiel medzi nákupnou cenou veci a cenou (hodnotou) veci v čase jej vydania. Podľa odvolacieho súdu, okresný súd správne vyhodnotil dôkazy v otázke nároku žalobcu, týkajúceho sa vydania vecí, eventuálne priznania ich finančnej náhrady. Nespochybňuje odvolací súd tú skutočnosť, že pri vypratávaní nehnuteľnosti mohlo dôjsť k napätej situácii, avšak boli to listinné dôkazy, ktoré nepreukázali tvrdenie žalobcu, že veci, ktorých vydania sa domáhal, sa nedostali do jeho dispozičnej sféry. Z týchto záverov bolo preto i v tejto časti odvolanie žalobcu zhodnotené ako nedôvodné.

46. K úplnosti krajský súd zdôrazňuje, že v tejto sporovej veci boli zhodnotené skutkové a právne závery k stavu zistení do momentu rozhodnutia okresným súdom. To znamená, že krajský súd ako súd odvolací sa mohol vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného vyjadrovať len k tomu, čo bolo v danej sporovej veci rozporované, zistené, preukázané. 47. Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca

z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia. Preto, ak neboli zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu, ani pre zmenu rozsudku, došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu ako vo výroku vecne správneho podľa ust. , za konštatovania úplného zistenia skutkového stavu, ktorý tvoril spoľahlivý základ pre posúdenie veci a následne pre jeho zhodnotenie. Žalobca a žalovaný osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadli výrok V. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní so svojím podaným odvolaním neboli úspešní žalobca a ani žalovaný, a preto bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.