Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-156-2019.pdf
PDF · 108.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/156/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému: P. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J..K..I. XX/X, B. S., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.627,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.5.2019 č.k. 18Er/305/2016-65 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je uznesenie.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.5.2019, ktoré bolo napadnuté odvolaním oprávneného, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že dňa 23.5.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn.: RK-PC-283/15 zo dňa 19.11.2015. Dňa 28.6.2018 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, nakoľko právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke).
3. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenia § 243h ods. 1 prvá veta, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (Exekučný poriadok), §45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,2,4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, a teda zmluvné podmienky nesmú byť dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovská zmluva je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade, povinná
nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v konaní, znemožňuje spotrebiteľovi voľbou dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Podľa formulárovej rozhodcovskej zmluvy sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo pre povinného v tomto prípade znamená, podrobiť sa konaniu vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, a ktorá má z takejto aktivity oprávneného majetkový prospech. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu bez vedomia a dôsledkov tohto konania, preto sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinnosti odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. V predmetnej uzavretej rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý bude v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť. Teda už len znenie rozhodcovskej doložky umožňovalo veriteľovi jednostranne si určiť rozhodcu na konanie vo veci, čo možno považovať za rozporné s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z., s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, aj za neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Súd prvého stupňa konštatoval, že neboli splnené podmienky pre ďalšie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ktorý vlastne nie je ani exekučným titulom. Keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie proti uzneseniu oprávnený podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v rozsahu 100 %. Oprávnený napadol jednotlivé dôvody, ktoré exekučný súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, pretože sú podľa oprávneného nezákonné, v rozpore s relevantnou právnou úpravou a tiež vecne nedôvodné. Oprávnený má za to, že záver súdu o tom, že znenie rozhodcovskej doložky umožňovalo veriteľovi jednostranne si určiť rozhodcu na konanie vo veci, čo možno považovať za rozporne s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, aj za neprijateľnú podmienku, je po stránke právneho posúdenia nepreskúmateľný, pretože súd neuvádza ani ním označenú normu, neuvádza žiadny výklad a vôbec nie právne závery a posúdenie nadväzujúce na konkrétnu právnu normu. Odôvodnenie rozhodnutia exekučného súdu je nepreskúmateľné, nemá oporu v žiadnej skutkovej a ani právnej okolnosti. Oprávnený ďalej napadol záver a odôvodnenie exekučného súdu o tom, že rozhodcovská doložka znemožnila voľbu spotrebiteľa, aby o spore rozhodoval štátny súd. Exekučný súd odkazuje na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka s tvrdením, že dané ustanovenie nie je o možnosti výberu, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Podľa oprávneného to, akým výkladom, a ktorého ustanovenia exekučný súd dospel k citovanému záveru, je nepreskúmateľné. Rovnako oprávnený má za to, že nepreskúmateľným je aj to, z akého dôvodu exekučný súd vo veci nepoužil špeciálne ustanovenie týkajúce sa rozhodcovského konania v spotrebiteľských vzťahoch a namiesto toho odkazuje na všeobecné ustanovenie. Samotná skutočnosť je porušením práva na spravodlivý súdny proces, ak exekučný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia namiesto právnej normy lex specialis odkazuje na lex generalis a svoj postup nevysvetlí. Oprávnený namietal aj to, že z uznesenia exekučného súdu nevyplýva, že by sa zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy, najmä ustanovením čl. 2 alebo čl. 7, ktoré výslovne hovoria o tom, že k uzavretiu zmluvy nemusí ani prísť (a toto rozhodnutie závisí od vôle spotrebiteľa) alebo môže od nej spotrebiteľ odstúpiť v lehote 14 dní od uzavretia (čo opätovne závisí od spotrebiteľa, pričom odstúpenie tak môže realizovať v dobe, kedy už úverovú zmluvu uzavrel a kedy zánik rozhodcovskej zmluvy z dôvodu odstúpenia od nej nemôže spôsobiť zánik úverovej zmluvy). Oprávnený napadol aj záver a odôvodnenie súdu, že podľa zmluvy bola povinnému poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.700,- eur, za ktorú mal zaplatiť zmluvnú odmenu 2.632,98 eur. Súd odmenu,
ktorej výška je viac ako 100 % považuje za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi, rovnako aj zmluvnú pokutu. Tieto závery exekučného súdu považuje oprávnený za nezákonné, pretože exekučný súd nemá oprávnenie riešiť otázky základného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/1016/2014 zo dňa 30.3.2016 a na Nález Ústavného súdu sp. zn.: I.ÚS 736/16. Podľa oprávneného tým, že konajúci súd sa tvrdeniami a námietkami oprávneného vôbec nezaoberal, zaťažil vydané rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti a súčasne vadou porušenia práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko námietka a vyjadrenie žalovaného malo podstatný význam v otázkach platnosti rozhodcovskej zmluvy, jej obsahu, aplikácie relevantných ustanovení, posúdenia primeranosti odplaty.
5. Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 4.5.2016. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumu 1.627,07 eur eur s príslušenstvom, a to na základe Rozhodcovského rozsudku sp.zn: RK-PC-283/15-MK, vydaného dňa 19.11.2015 rozhodcovským súdom (Stály rozhodcovský súd Viktória Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina) ustanovený zmluvnými stranami na základe Rozhodcovskej zmluvy k Zmluve o úvere č. 8300063581 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.11.2013. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2016 a vykonateľným sa stal dňa 15.3.2016. Súd prvej inštancie dňa 23.5.2016 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
11. Povinný podaním zo dňa 19.6.2018, doručeným súdu dňa 28.6.2018, žiadal exekúciu zastaviť, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný žiadosť odôvodnil tým, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore zo zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovská doložka), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Povinný namietal to, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s unijným právom a právom Slovenskej republiky. Podľa povinného zmluva so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. kumulácia viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absencia obligatórnych náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj
mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, napriek tomu súd exekučný titul vydal, čím mu odoprel spotrebiteľskú ochranu.
12. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že tvrdenia povinného sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Poukázal na to, že ani v súčasne platnom zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je právnou normou na ochranu spotrebiteľa sa podmienky prijateľnosti, či neprijateľnosti vyžadované povinným neuvádzajú. Podľa oprávneného v prípade rozhodcovskej zmluvy je vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovská zmluva ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takouto podmienkou nie je. Z formulácie v rozhodcovskej zmluve vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nárokov medzi zmluvnými stranami. Rozhodcovská zmluva je podľa oprávneného samostatným právnym úkonom a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 4,5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, od 1.4.2004, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretia zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, ) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a) spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
18. Predmetná Zmluva o revolvingovom úvere č. 830063581 uzavretá medzi zmluvnými stranami, spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené posúdenie nebolo zo strany účastníkov konania namietané. Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie, preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
19. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina zriadeného záujmovým združením právnických osôb, sp.zn: RK-PC-283/15-MK zo dňa 19.11.2015, právoplatného dňa 11.3.2016 a vykonateľného dňa 15.3.2016. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami je upravená Rozhodcovskou zmluvou č. 8300063581, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ (zmluva o Revolvingovom úvere č. 8300063581), porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo Stálych rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve. Výber medzi podaním žaloby na príslušný všeobecný súd alebo rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
20. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal, že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.
21. Touto úpravou je fakticky odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k porušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne dojednaná, a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je nedôvodná.
22. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.
23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadiska oprávneným uplatnených odvolacích dôvodov sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade s § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolanie oprávneného nemožno považovať za opodstatnené, nakoľko súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a vec správne právne posúdil.
24. Skutočnosti a námietky, ktoré oprávnený uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom. K námietke oprávneného, že rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia odvolací súd uvádza, že za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
25. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcom. Obsah rozhodcovskej zmluvy obsahujúcej rozhodcovskú doložku, bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
26. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.
27. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
28. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že v predmetnej uzavretej rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý bude v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť, čo s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere) neplatná. Pričom neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný
rozhodcovský rozsudok, nemôže byť platným exekučným titulom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu na plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“
29. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ustanovenie § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia (ustanovenie § 387 ods. 2 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému preukázateľne trovy tohto konania nevznikli.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.