Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: ENTREPOT s.r.o., so sídlom Obchodná 2501, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 36 314 871, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Róbert Grell, s. r. o., so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 47 244 569 proti žalovanému 1/ C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX J. J., zastúpený advokátkou JUDr. Ninou Hríbikovou, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v konaní o náhradu škody vo výške 1 443,50 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 175 zo dňa 14. decembra 2018, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým bola žalovanému 2/ (spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia m e n í tak, že žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur uloženej žalovanému 1/ prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia tejto povinnosti žalovaného 2/ a v prevyšujúcej časti, t. j. v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

II. Zvyšná časť prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zostáva n e d o t k n u t á.

III. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 38,74 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 1/ nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania uloženej žalovanému 1/ tretím výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 2/.

IV. Zvyšná časť tretieho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 80 % zostáva n e d o t k n u t á.

V. Žalovaný 2/ j e p o v in n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 38,74 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 03. 07. 2017 domáhal od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia sumy 1 443,50 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 05. 05. 2017 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 % (tretí výrok). Znalcovi K.. W.. W. Y. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov znalečného v rozsahu 100 % (štvrtý výrok). 1.1 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ spôsobil dňa 28. 01. 2017 dopravnú nehodu, keď pri cúvaní narazil do zadného nárazníka osobného motorového vozidla žalobcu, ktoré stálo na parkovisku. Táto skutočnosť bola podľa súdu prvej inštancie preukázaná výpoveďou žalovaného 1/ a znaleckým posudkom znalca W.. Y., ktorý potvrdil priebeh nehodovej udalosti tak, ako ju spísali jej účastníci na mieste samom. Žalovaný 2/, ktorý namietal, že k takémuto priebehu dopravnej nehody nedošlo, svoje tvrdenie nepreukázal. Medzi stranami nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporné, že stopa po zatlačení na pravej strane zadného nárazníka vozidla poškodeného - žalobcu zodpovedá zatlačeniu čapom ťažného zariadenia motorového vozidla žalovaného 1/. Rovnako nebolo sporné, že poškodenie vedľa tejto deformácie sa nachádzalo na motorovom vozidle žalobcu už pred dopravnou nehodou a sporná nebola ani požadovaná výška škody. K žalovaným 2/ doloženému odbornému stanovisku vypracovanému firmou D., s.r.o. súd prvej inštancie skonštatoval, že je všeobecne známe, že firma D., s.r.o. nie je nezávislá znalecká organizácia, ale organizácia, ktorá dlhodobo vypracováva pre žalovaného v 2/ svoje stanoviská v prípade poistných nárokov. Súd prvej inštancie prihliadol k záverom znaleckého posudku W.. Y., ktorý považoval priebeh dopravného deja tak, ako ho popísali účastníci dopravnej nehody za technicky prijateľný za pomoci použitia matematicko simulačného programového vybavenia. Súd prvej inštancie mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady škody v zmysle ustanovenia - (ďalej aj „O. z.“), keďže zadný nárazník, ktorý bolo nutné vymeniť v dôsledku poškodenia pri dopravnej nehode, bol poškodený už pred dopravnou nehodou, a preto stanovil rozsah zníženia požadovanej náhrady na 20 % a v prevyšujúcej časti žalobe vyhovel. Nakoľko bolo v konaní potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na návrh žalobcu a záloha, ktorú žalobca zaplatil nepokryla v plnom rozsahu trovy znalečného, súd prvej inštancie rozhodol o nároku znalca na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 1.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v spore v zmysle (ďalej aj „“) a žalobcovi, ktorý bol úspešný v rozsahu 80 % (žalovaní 1/ a 2/ v rozsahu 20 %) priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %

2. Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaný 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v , a , t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Podľa žalovaného 2/ v spore o náhradu škody bremeno tvrdenia a s ním spojené dôkazné bremeno zaťažuje v prvom rade žalobcu. Žalobca je povinný preukázať, že ku škode, z ktorej odvodzuje svoj nárok na náhradu došlo skutočne tak ako tvrdí. Žalobca musí preukázať porušenie povinnosti, resp. protiprávny úkon žalovaného 1/ ako škodcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Žalovaný 2/ už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17. 10. 2017 poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaného 1/, ani príčinnú súvislosť medzi porušením takej povinnosti a škodou, ktorá mu mala v dôsledku toho vzniknúť. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru žalovaného 2/ vyplýva, že okrem poškodenia svojho vozidla žalobca nepreukázal ostatné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody voči žalovaným 1/ a 2/ a preto žalovaný 2/ považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný 2/ preukázal, že ku škodovej udalosti medzi vozidlami žalobcu a žalovaného 1/ nemohlo dôjsť tak, ako žalobca a žalovaný 1/ tvrdili.

2.2 Odborné stanoviská od spoločnosti D., s.r.o. zo dňa 11. 10. 2017 a 26. 01. 2018 podľa žalovaného 2/ potvrdili správnosť vyhodnotenia škodovej udalosti žalovaným 2/. Súd prvej inštancie sa obsahom odborných stanovísk predložených žalovaným 2/ v odôvodnení rozsudku, ani v samotnom konaní vôbec nezaoberal a skonštatoval len, že je všeobecne známe, že firma D., s. r. o. nie je nezávislá znalecká organizácia. Podľa názoru žalovaného 2/ ide o dôkazy relevantné pre posúdenie priebehu škodovej udalosti a vzniku škody na vozidle žalobcu. Zamestnanec spoločnosti D., s.r.o., ktorý ich vypracoval je osobou odborne spôsobilou na spracovanie takýchto odborných stanovísk k technickej prijateľnosti vzniku škodových udalostí motorových vozidiel a len vzhľadom k tomu, že pracuje v spoločnosti D., s.r.o., nie je zapísaný v zozname znalcov. Pokiaľ sa súd prvej inštancie priklonil k záverom znaleckého posudku, ktorý považoval priebeh deja škodovej udalosti popísaný žalobcom a žalovaným 1/ za prijateľný za pomoci použitia matematicko simulačného programového vybavenia, na rozdiel od stanoviska spoločnosti D., s.r.o., tak žalovaný 2/ poukazuje na to, že nie je možné previesť presný výpočet zrážky, nakoľko nie sú známe zdokumentované ponehodové polohy vozidiel. Z odpovedí znalca na znaleckú úlohu č. 3 a č. 5 vyplýva, že nie je možné zistiť, ktoré vozidlo bolo v čase nárazu v pohybe, a ktoré stálo. Ani znalcom nebolo jednoznačne preukázané, ktoré vozidlo sa pri náraze pohybovalo a znalec potvrdil aj poškodenie na vozidle žalobcu, ktoré nesúviselo s opisom priebehu škodovej udalosti. Žalovaný 2/ poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , podľa ktorého: „Ak totiž iba časť rozsahu poškodenia zodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že sa poistná udalosť naozaj stala.“ 2.3 Žalovaný 2/ namietol aj správnosť postupu súdu prvej inštancie pri určení náhrady trov konania, keď tento neurčil rozsah čistého úspechu žalobcu, ktorý by mal v danom prípade predstavovať 60 %. 2.4 Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úroku z omeškania, podľa názoru žalovaného 2/ mu v zmysle ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania, nakoľko žalovaný 2/ do troch mesiacov od oznámenia žalobcu ako poškodeného o škodovej udalosti skončil šetrenie poistnej udalosti a listom zo dňa 20. 02. 2017 oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia Do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu by sa mohol dostať až v prípade nevyplatenia náhrady škody v súdom určenej lehote v meritórnom rozhodnutí. Na podporu svojej argumentácie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12. 06. 2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 14. 06. 2016 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 06. 2017. 2.5 Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy odvolacieho a prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodne súd prvej inštancie o ich výške.

3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho správne ustálil všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu, vrátane príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného 1/ a škodou vzniknutou žalobcovi. Nesúhlasil s názorom žalovaného 2/, že hodnoverne preukázal iný priebeh dopravnej nehody ako uvádza žalobca a žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že spoločnosť D., s.r.o. nie je nezávislá znalecká organizácia, ale organizácia, ktorá vypracováva pre žalovaného 2/ stanoviská v prípade poistných nárokov. Znalec W.. Y. v záveroch znaleckého posudku považoval za technicky prijateľné popísanie priebehu dopravného deja tak, ako uviedli účastníci dopravnej nehody. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalovaného 2/ na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Žalovaný 2/ v replike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní a poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že parametre, ktoré mal znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku k dispozícii nie sú postačujúce na detailné posúdenie samotnej kolíznej situácie, nakoľko nie sú známe zdokumentované ponehodové polohy vozidiel a teda nie je možné previesť presný výpočet zrážky. Znalec pri posúdení energetickej korešpondencie poškodenia konštatoval, že dopravnú nehodu nie je možné charakterizovať takými parametrami, ktoré by zabezpečovali objektívnu simuláciu nehodového deja a to hlavne vo vzťahu k fáze pohybu vozidiel pred samotnou zrážkou. Z odpovedí znalca na znaleckú úlohu č. 3 a č. 5 v znaleckom posudku plynie, že nie je možné zistiť, ktoré vozidlo bolo v čase nárazu v pohybe, a ktoré stálo. Zo znaleckého posudku nevyplýva jednoznačný záver, ktorým

by bolo možné podporiť tvrdenie žalobcu o priebehu škodovej udalosti. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnený úrok z omeškania, žalovaný 2/ poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 22. 11. 2018, na základe ktorého je možné konštatovať, že žalobcovi v predmetnom spore nevznikol nárok na úroky z omeškania. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom uvedeným v jeho odvolaní.

5. Žalobca dupliku nepodal.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 2/ podľa preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovaného 2/ je čiastočne dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvého výroku o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi istinu 1 154,80 Eur bol zmenený iba z formálnych dôvodov s poukazom na bod 8.5 tohto rozsudku, pričom obsahovo ide v tejto časti o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu v zmysle Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti prvého výroku týkajúci sa príslušenstva istiny, t.j. o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia bol zmenený v zmysle pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie mal z výpovede žalovaného 1/ a znaleckého posudku znalca W.. Y. za preukázané, že žalovaný 1/ (povinne zmluvne poistený v zmysle u žalovaného 2/) spôsobil dňa 28. 01. 2017 dopravnú nehodu, keď pri cúvaní narazil do pravej časti zadného nárazníka osobného motorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia O. z. ako zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku upravená v ustanovení je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spočívajúcim na princípe objektívnej zodpovednosti, na ktorej vznik sa nevyžaduje zavinené konanie. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona () poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 8.1 Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie a rovnako aj s právnym posúdením veci pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur a s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s námietkami žalovaného 2/ ohľadom vzniku škody a dospel k správnemu záveru, že boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného 1/, keď škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho motorovom vozidle bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného 1/. K odvolacej námietke žalovaného 2/, že žalobca nepreukázal ani porušenie povinnosti žalovaného 1/, ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou, ktorá mu mala vzniknúť, odvolací súd uvádza, že predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli preukázané tak písomným vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 20. 09. 2017, v ktorom uviedol, že nie je sporné kto zavinil nehodu, nakoľko to bol práve on ktorý pri cúvaní narazil do stojaceho vozidla žalobcu ako aj následnou výpoveďou žalovaného 1/ na pojednávaní konanom sa dňa 31. 01. 2018, kedy žalovaný 1/ opätovne potvrdil priebeh škodovej udalosti tak ako ju opísal žalobca. Ďalej bolo porušenie povinnosti žalovaného 1/ a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a týmto porušením preukázané záznamom o dopravnej

nehode vyplneným oboma vodičmi v deň nehody a znaleckým posudkom vyhotoveným W.. Y., ktorý dostatočne odôvodnil možnosť priebehu škodovej udalosti tak ako ju opísali žalobca a žalovaný 1/ a jej prijateľnosť z technického hľadiska. Výšku škody mal súd prvej inštancie preukázanú na základe faktúry č. XXXXXXXXXX. Z dokazovania vyplynulo, že v dôsledku uvedenej škodovej udalosti došlo k poškodeniu pravej časti zadného nárazníka motorového vozidla žalobcu zn. M. X. zo strany škodcu (žalovaného 1/), t.j. vodiča motorového vozidla zn. V. G.. V konaní pred súdom prvej inštancie tak bolo jednoznačne preukázané, akým spôsobom došlo k vzniku škody, a teda aj k určeniu zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 O. z. S poukazom na uvedené neobstojí tvrdenie žalovaného 2/ v odvolaní, že priebeh škodovej udalosti nebol dostatočne preukázaný, a že ku škodovej udalosti medzi vozidlami žalobcu a žalovaného 1/ nemohlo dôjsť tak, ako žalobca a žalovaný 1/ tvrdili. Súd totiž v zmysle hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz nielen jednotlivo, ale aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Je síce pravdou, že znalecký posudok sám o sebe pri jeho hodnotení jednotlivo, izolovane od ostatných v konaní pred súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov hovorí len o možnosti priebehu škodovej udalosti (nehodového deja) tak, ako ju uviedli žalobca a žalovaný 1/, pripúšťa aj inú alternatívu, avšak v spojení so záznamom o nehode a výsluchom najmä žalovaného 1/, t.j. v súhrnne s ďalšími dôkazmi preukazuje priebeh nehodového deja tvrdený poškodeným - žalobcom v žalobe. V konaní nevyšiel najavo žiadny vzťah žalovaného 1/ k žalobcovi, pre ktorý by mohla byť pravdivosť jeho výpovede o priebehu nehody spochybnená. Žalovaný 1/ šiel touto výpoveďou proti svojím záujmom, nakoľko poisťovateľ v prípade záznamu o škodovej udalosti spôsobenej žalovaným 1/ ako klientom môže uvedenú okolnosť zohľadniť vo výške poistného do budúcna. 8.2 Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, ktorý predmetné stanovisko spoločnosti D., s.r.o. (zo dňa 11. 10. 2017) nepovažoval za dostatočne hodnoverný dôkaz, z ktorého by bolo možné s určitosťou vyvodiť ako k poškodeniu vozidla došlo, resp., že k nemu nedošlo spôsobom ako opísal žalobca v zhode so žalovaným 1/. Žalobca navrhol znalecké dokazovanie, na základe ktorého súd prvej inštancie dospel k záveru, že škodová udalosť mohla nastať tak ako ju opísali žalobca so žalovaným 1/. Stanovisko spoločnosti D., s.r.o. vypracované dňa 11. 10. 2017 bolo založené len na podklade fotodokumentácie motorových vozidiel, naproti tomu v znaleckom posudku znalec vychádzal z fotodokumentácie, technických matematicko-simulačných analýz a posúdenia nehodového deja z technického hľadiska. Pokiaľ sa žalovaný 2/ nestotožnil so závermi znaleckého dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie na návrh žalobcu, odvolací súd uvádza, že nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok, čo však žalovaný 2/ neurobil. Odborné stanovisko žalovaného 2/ zo dňa 26. 01. 2018 k vyjadreniu žalobcu predložené súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom sa dňa 31. 01. 2018, malo podľa názoru odvolacieho súdu slúžiť len na vyvrátenie argumentácie uvedenej v predmetnom vyjadrení žalobcu, pričom žalovaný 2/ v ňom uviedol, že trvá na svojom pôvodnom odbornom stanovisku zo dňa 11. 10. 2017. Znalecké dokazovanie bolo nariadené 17. 04. 2018 a znalecký posudok K.. W.. Y. bol vypracovaný 28.08.2018, teda až následne a znalec mal k dispozícii za účelom jeho vypracovania súdny spis (viď č. l. 127 spisu), ktorého súčasťou boli aj obe odborné stanoviská spoločnosti D., s.r.o. 8.3 v ustanovení od 01. 01. 2002 zaviedol všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi zodpovednej osoby, preto v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu, v rozsahu v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. V danej veci bol nárok poškodeného (žalobcu) ako aj zodpovednosť poisteného (žalovaného 1/) za škodu nepochybne preukázaný listinnými dôkazmi (vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe zo dňa 20. 09. 2017, záznamom o dopravnej nehode), výpoveďou žalovaného 1/ na pojednávaní konanom sa dňa 31. 01. 2018 v spojení so znaleckým posudkom. Žalobca ako poškodený a žalovaný 1/ ako škodca zhodne tvrdili a vypovedali, že k dopravnej nehode došlo tak, ako to uviedol žalobca v žalobe a navyše ich tvrdenia podporil aj znalecký posudok, v zmysle ktorého nie je vylúčené, aby vozidlo žalovaného 1/ spôsobilo poškodenia na vozidle žalobcu, a preto je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur. 8.4 Odvolací súd sa úplne nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , podľa ktorého: „Ak totiž iba časť rozsahu poškodenia zodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že sa

poistná udalosť naozaj stala.“ Ak totiž možno vznik škody izolovať od predchádzajúceho poškodenia nemajúceho na jej vznik vplyv, ako je tomu v tomto posudzovanom prípade a je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou ju spôsobujúcou nemajúcou žiaden podiel na zmene stopy predchádzajúceho poškodenia (k nárazu gule ťažného zariadenia motorového vozidla žalovaného 1/ totiž došlo na inom mieste na zadnom nárazníku motorového vozidla žalobcu) niet dôvodu nepriznať náhradu škody, či poistné plnenie zo zodpovednosti za škodu. 8.5 Odvolací súd dáva do pozornosti, že od spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti (pasívnej solidarity) je potrebné odlišovať stav, ak majú viaceré subjekty rovnaký dlh na základe rôznych právnych titulov (tzv. nepravá, falošná solidarita). Ide o situáciu, keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Zatiaľ čo je nárok žalobcu voči škodcovi nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia uplatnený voči žalovanému ako poisťovateľovi originárnym nárokom na plnenie založeným osobitným právnym predpisom ( ). Aj v tomto prípade platí, že dlh zaniká v rozsahu v akom splnil veriteľovi jeden z nich, avšak predpoklady pre povinnosť plnenia sú rozdielne. Postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, t. j. ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát. Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je zodpovednosť za škodu (, resp. ) a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného poistenia je poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločné a nerozdielne) splnenie záväzku. V procesnej rovine vo výroku rozhodnutia tak súd nevysloví spoločnú a nerozdielnu povinnosť, ale určí, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M zo dňa 27. 08. 2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 17. 12. 2009). S poukazom na uvedené pristúpil odvolací súd k zmene prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur v zmysle len z formálnych dôvodov, a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 1 154,80 Eur uloženej žalovanému 1/ prvým výrokom rozsudkom súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia tejto povinnosti žalovaného 2/, pričom obsahovo ide o potvrdzujúci rozsudok podľa

9. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu voči obom žalovaným aj čo do uplatneného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O. z. a priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 05. 05. 2017 do zaplatenia z priznanej sumy 1 154,80 Eur. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného 2/, ktorý poukázal na to, že do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu by sa mohol dostať až v prípade nevyplatenia poistného plnenia v súdom určenej lehote v meritórnom rozhodnutí. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 02. 2019 je „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v <aspi://module='ASPI'&link='%252311'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Z. z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin-k- dni='30.12.9999'> Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Sankcia v podobe úroku z omeškania má však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako je to obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto sankciu - ako povinnosť, teda bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov - a jeho vykonávacieho nariadenia“. V predmetnom prípade si žalovaný 2/ splnil povinnosti v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tým, že listom zo dňa 20. 02. 2017 (č. l. 17 spisu) informoval žalobcu o výsledku šetrenia a poskytol mu písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie žalobcovi. Nakoľko si žalovaný 2/ splnil svoju povinnosť

ako poisťovateľ podľa <aspi://module='ASPI'&link='%252311'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nebol povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný 2/ by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú sumu 1 154,80 Eur titulom náhrady škody voči žalovanému 1/ a titulom poistného plnenia zo zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu voči žalovanému 2/ (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 11. 2018). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v prvom výroku v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia podľa zmenil a žalobu aj v tejto časti zamietol.

10. Odvolací súd rozhodol v zmysle a v spojení s a a o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie. Z dôvodu odlišného pomeru úspechu strán sporu v prvoinštančnom konaní a odvolania len žalovaného 2/ nebolo možné rozhodnúť o nároku strán sporu na náhradu trov konania ako celku spoločne jedným výrokom, preto odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania dvoma samostatnými výrokmi. 10.1 Podľa a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Odvolací súd konštatuje, že v prvoinštančnom konaní bol žalobca úspešný v sume 1 154,80 Eur a žalovaný 2/ v sume 509,97 Eur (istina 288,70 Eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 443,50 Eur od 05.05. 2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu 27.05.2020, t.j. 221,27 Eur). V percentuálnom vyjadrení podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu činí úspech žalobcu 69,37% a úspech žalovaného 2/ 30,63%. Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 38,74 % (69,37% - 30,63%), preto odvolací súd uložil žalovanému 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 38,74 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania s tým, že táto povinnosť žalovaného 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 1/ nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania uloženej žalovanému 1/ tretím výrokom rozsudku súdu prvej inštancie a povinnosť žalovaného 1/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosti žalovaného 2/. 10.2 Odvolací súd dodáva, že nakoľko žalovaný 1/ sa voči rozsudku súdu prvej inštancie (a teda ani voči jeho tretiemu výroku o nároku na náhradu trov konania) neodvolal a netvorí so žalovaným 2/ nerozlučné spoločenstvo, ale spoločenstvo samostatné, pretože len voči nemu samotnému si mohol žalobca uplatniť nárok na náhradu škody (nemusel teda nevyhnutne žalovať aj žalovaného 2/ na zaplatenie poistného plnenia zo zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu), odvolanie žalovaného 2/ sa na neho nevzťahuje, neplatí aj pre žalovaného 1/, voči žalovanému 1/ teda nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, preto časť tretieho výroku vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ zostala odvolaním nedotknutá. Nakoľko žalovaný 1/ je povinný nahradiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného plnenia až v rozsahu 80%, nad rámec povinnosti žalovaného 2/ nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 38,74%, t.j. v rozsahu 41,26% je žalovaný 1/ povinný nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania sám, na tomto rozsahu sa žalovaný 2/ nepodieľa. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že úspech žalovaného 1/ by aj v prípade podania odvolania žalovaným 1/ nebol totožný s úspechom žalovaného 2/ v konaní. V prvoinštančnom konaní bol totiž žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ úspešný v sume 1 331,81 Eur (istina 1 154,80 Eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 154,80 Eur od 05.05. 2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu 27.05.2020, t.j. 177,01 Eur) a žalovaný 1/ v sume 332,95 Eur (istina 288,70 Eur + úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 288,70 Eur od 05.05. 2017 do dňa vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, t.j. 44,25 Eur). V percentuálnom vyjadrení aj podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu by bol činil úspech žalobcu 80% a úspech žalovaného 1/ 20%. Žalobcovi by teda voči žalovanému 1/ prináležala po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 60 % uplatnených trov (80 % - 20 % = 60 %). 10.3 Odvolací súd uložil žalovanému 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 38,74 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov

konania, vzhľadom na jeho úspech v konaní ako celku v príslušenstve pohľadávky - úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 443,50 Eur od 05. 05. 2017 do zaplatenia vzťahujúci sa aj na odvolacie konanie. Trovy odvolacieho konania je žalobcovi povinný nahradiť len žalovaný 2/, nakoľko (ako už bolo uvedené vyššie) žalovaný 1/ odvolanie nepodal a netvorí so žalovaným 2/ nerozlučné procesné spoločenstvo, nie je teda stranou sporu v odvolacom konaní. 10.4 O výške a prijímateľovi náhrady trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( );

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).