Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/61/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobkyne: Ing. V. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX V., Česká republika, zastúpená JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou so sídlom Námestie osloboditeľov 65/6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50 178 105, proti žalovanému: JUDr. F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. U. XXXX/XX, XXX XX U. - P., o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -66 zo dňa 7. novembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -66 zo dňa 7. novembra 2019 v jeho výroku I. mení tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -66 zo dňa 7. novembra 2019 v jeho výroku II. odmieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu v znení uvedenom v časti výroku I. rozsudku, súčasne žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.), pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2019 domáhala proti žalovanému nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam - parcele KN-E č. 2666 - orná pôda o výmere 6567 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. a parcele KN-E č. 2655

- trvalý trávny porast o výmere 899 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D., a to za podmienok podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. L. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam povolený pod č. V 249/2019. Podaním zo dňa 27.09.2019 žalobkyňa navrhla pripustiť zmenu žaloby s tým, že v petite formulovala kompletný obsah kúpnej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného. Žalobkyňa argumentovala tým, že z katastra nehnuteľností vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam vyplýva, že M. L. predala svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému bez toho, aby jej ako spoluvlastníčke ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj. Predmetné nehnuteľnosti boli na žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy, pričom vklad bol povolený pod spis. zn. V 249/2019 dňa 14.02.2019. Uvádzala, že ohľadom povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj sa primerane aplikuje ust. (ďalej len „“) a analogicky podľa ust. , podľa ktorého musí ponuka v rámci predkupného práva obsahovať všetky podmienky, za ktorých spoluvlastník ponúka svoj podiel na

predaj, čo znamená odoslanie nielen podstatných náležitostí kúpnej zmluvy (t. j. predmet kúpy a kúpna cena), ale aj všetkých ostatných podmienok, za ktorých má dôjsť k prechodu (napr. splatnosť kúpnej ceny). Ak ide o nehnuteľnosť, ponuka musí byť písomná. M. L. žiaden z týchto úkonov neurobila, a preto predkupné právo žalobkyne bolo porušené. V prípade porušenia povinnosti ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj má spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, okrem iného nárok domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa ust. za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa rozhodla, že sa bude domáhať od nadobúdateľa, t. j. od žalovaného, aby jej ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj. Vzhľadom na to, že doposiaľ nedošlo v tejto otázke ku konsenzu, obrátila sa na súd, aby nahradil prejav vôle žalovaného v kúpnej zmluve, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti uvádzané v žalobe. 3. Na pojednávaní dňa 08.10.2019 žalobkyňa zotrvala na tvrdeniach o porušení predkupného práva, pričom nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o tom, že by ona sama nemala záujem o sporné pozemky. Žalovaný na pojednávaní poukazoval na to, že jeho právna predchodkyňa M. L. si splnila ponukovú povinnosť v zmysle ust. , keď e-mailom zaslala žalobkyni ponuku na predaj jej spoluvlastníckeho podielu, avšak táto bola zo strany žalobkyne odmietnutá. Z uvedeného dôvodu mal za to, že sa stal riadnym vlastníkom, a preto sú tu splnené podmienky na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Súdu predložil viacero dôkazov, ktoré mali potvrdzovať jeho tvrdenia jednak o realizácii ponukovej povinnosti, ktorá bola odmietnutá, a jednak o tom, že kúpna cena nebola stanovená na sumu 33.595,- eur, ale na sumu 67.190,- eur, ako to vyplýva z Dodatku č. 1 zo dňa 09.01.2019 ku kúpnej zmluve. Žalovaný zároveň navrhoval, aby vo veci boli vypočutí svedkovia, a to M. L. a R. L. a tiež, aby súd pripustil vstup ostatných spoluvlastníkov do konania ako intervenientov. 4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nasledovne zisteného skutkového stavu veci. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 09.01.2018 predávajúca M. L. previedla na žalovaného nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX (pozemok parcela KN-E č. 2666 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2) a na LV č. XXXX (pozemok parcela KN-E č. 2655 v spoluvlastníckom podiele 618520/7267610). V zmysle zmluvy sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcej kúpnu cenu v sume 33.595,- eur. Vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného, a to v konaní vedenom pod spis. zn. V 249/2019 dňa 14. 02. 2019. Pozemok parcela KN-E č. 2666 - orná pôda o výmere 6567 m2, k. ú. D. je aktuálne evidovaný na LV č. XXXX s tým, že spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú žalovaný v podiele o veľkosti 1/2 a žalobkyňa v podiele o veľkosti 1/2. Podľa LV č. XXXX, k. ú. D. žalovaný disponuje spoluvlastníckym podielom k pozemku parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, a to o veľkosti 618520/7267610. Žalobkyňa má spoluvlastnícky podiel k tomuto pozemku o veľkosti 618520/7267610. Okrem žalobkyne a žalovaného majú spoluvlastnícke práva k tomuto pozemku aj ďalší spoluvlastníci. 5. Súd prvej inštancie v ďalšom s poukazom na skutočnosť, že žalovanému (ako osobe s právnickým vzdelaním) boli žaloba, vrátane jej zmeny, ako aj predvolanie na pojednávanie, riadne doručené so všeobecným poučením, pričom až do otvorenia pojednávania ostal žalovaný úplne pasívny (k žalobe sa nevyjadril, neprezentoval žiadne skutkové tvrdenia, ani návrhy na dokazovanie, nepožiadal ani o predĺženie, resp. odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe a ani nevysvetlil, aké objektívne dôvody ho viedli k prezentovaniu skutkových tvrdení a dôkazov až na pojednávaní), a preto dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre aplikáciu princípu sudcovskej koncentrácie konania podľa ust. (ďalej len „“). V tomto kontexte súd prvej inštancie uviedol, že nie každé oneskorené predloženie skutkových tvrdení, resp. dôkazov, môže podliehať koncentrácii, avšak iba také, ktoré by bezdôvodne predĺžilo konanie a viedlo by k nutnosti odročenia pojednávania. Žalovaný na pojednávaní prezentoval množstvo tvrdení a dôkazov, vo vzťahu ku ktorým sa protistrana nemohla náležite pripraviť na pojednávanie. Rovnako to platí aj pre konajúci súd, ktorý týmto spôsobom nemohol náležite reagovať na úplne nové skutočnosti a dôkazy. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak sa týmito tvrdeniami a dôkazmi nezaoberal. Preto tiež zamietol návrhy na dokazovanie výsluchom svedkov a návrh na vstup intervenientov. V prípade druhého procesného návrhu navyše nevidel dôvod akokoľvek zisťovať stanovisko ostatných spoluvlastníkov, keďže konanie o nahradenie prejavu vôle sa týka porušenia práva konkrétneho spoluvlastníka (v danom prípade žalobkyne). Pokiaľ sa ostatní spoluvlastníci necítia dotknutí na svojich právach, nie je dôvodné skúmať ich vzťah k sporným otázkam. Aj napriek tomu, že sa z uvedeného dôvodu nezaoberal jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalovaný na pojednávaní, len v rámci svojich nezáväzných úvah považoval súd prvej inštancie za opodstatnené poukázať na spôsob formulácie dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 09.01.2019 (v kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom vkladového konania sa uvádza

dátum 09.01.2018, pravdepodobne išlo o chybu v písaní). Tento bol vpísaný do pôvodnej kúpnej zmluvy ručne na jej stranu 3 s tým, že pokračoval na ďalšej strane, ktorá už nebola číslovaná. Dodatok bol datovaný dňom 09.01.2019, teda totožným dátumom uvádzaným v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalovaný na pojednávaní. Bolo preto pre súd prvej inštancie nepochopiteľné, prečo pri uzavretí uvádzaného dodatku nebol dodržaný formálny postup jeho spísania prostriedkami výpočtovej techniky a následného doručenia katastrálnemu orgánu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní tvrdil, že kúpna cena za sporné pozemky bola podstatne vyššia a poukazoval práve na tento dodatok, išlo o dôkaz, ktorý vyvolal opodstatnené pochybnosti o jeho vierohodnosti, a to najmä z dôvodu následného postupu žalovaného a jeho právnej predchodkyne, ktorí katastrálnemu orgánu predložili len zmluvu znejúcu na nižšiu kúpnu cenu, ktorú vzal za základ svojho rozhodnutia aj súd prvej inštancie. 6. S poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - rozsudok spis. zn. zo dňa 30.06.2010, v zmysle ktorého sa môže oprávnený spoluvlastník z predkupného práva pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa ( ), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni ako spoluvlastníčke patrilo podľa ust. predkupné právo v prípade, ak sa právna predchodkyňa žalovaného rozhodla predať svoje spoluvlastnícke podiely. Vychádzajúc z tvrdení formulovaných v žalobe, konštatoval, že právna predchodkyňa žalovaného si nesplnila svoju ponukovú povinnosť, a preto považoval základ nároku za opodstatnený. Tento však mohla žalobkyňa uplatniť len do výšky jej spoluvlastníckeho podielu. Ak teda v spore požadovala, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného vo vzťahu k podielu o veľkosti 618520/7267610 na pozemku parcela KN-E č. 2655, evidovanom na LV č. XXXX, tento jej žalobný návrh nebol opodstatnený v celom rozsahu. Žalobkyňa si mohla uplatniť právo len do výšky svojho podielu, a to 618520/7267610 z podielu, ktorý prislúcha žalovanému. Jej podiel o veľkosti 618520/7267610 z podielu žalovaného o veľkosti 618520/7267610 po matematickom výpočte predstavoval podiel o veľkosti 16/2209. Pokiaľ ide o podiel žalovaného na pozemku parcele KN-E č. 2666, evidovanom na LV č. XXXX, žalovaný nárok žalobkyne bol plne opodstatnený. Ak si teda žalobkyňa uplatnila svoje práva nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k pozemku parcele KN-E č. 2655, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D., súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného, len pokiaľ ide o časť podielu žalovaného, a to v rozsahu podielu o veľkosti 16/2209. S uvedeným súvisela aj modifikácia kúpnej ceny vo výroku rozsudku (oproti petitu žaloby), ktorú súd prvej inštancie zistil z kúpnej zmluvy, obsiahnutej v spise Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, spis. zn. V 249/2019 a túto ustálil, aj napriek tvrdeniam žalovaného o výške 20,- eur / m2, na výšku 10,- eur / m2 (33.595,- eur delené celkovou výmerou predaných pozemkov 3283,5 m2 a 76 m2). Kúpnu cenu tak súd prvej inštancie vyčíslil za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na pozemku parcela KN-E č. 2666 na sumu 32.835,- eur a za spoluvlastnícky podiel o veľkosti 16/2209 na pozemku parcela KN-E č. 2655 na sumu 65,12 eur, spolu tak na sumu 32.900,12 eur. 7. Zároveň sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s formuláciou petitu žalobného návrhu, kde žalobkyňa žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Túto formuláciu považoval súd prvej inštancie zrejme za vychádzajúcu zo staršej judikatúry, pričom podľa jeho názoru aktuálne ustálená rozhodovacia činnosť súdov stabilne, v prípade konania v zmysle ust. , výslovne používa pojem „nahradenie prejavu vôle žalovaného“ a tomuto tak aj prispôsobil formuláciu výroku rozsudku. Túto modifikáciu nepovažoval za neoprávnený zásah, resp. za neoprávnenú opravu žalobného petitu, keďže samotná žalobkyňa žalobu označila ako žalobu o nahradenie prejavu vôle. Rovnako upravil aj nesprávne označenie „správa katastra“ v petite žaloby, keďže aktuálne rozhodujú o vklade do katastra nehnuteľností okresné úrady, pričom použil všeobecný pojem „katastrálny orgán“. 8. Napokon súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol s odkazom na ust. a , pričom priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to aj napriek tomu, že nevyhovel žalobe v celom rozsahu. Podiel, vo vzťahu ku ktorému si žalobkyňa nemohla uplatňovať svoje práva, predstavoval v celkovom vyčíslení len nepatrnú časť, a preto na ňu súd prvej inštancie neprihliadal. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že vzniknutý stav nezavinil, pretože ponukovú povinnosť podľa jeho názoru nesplnila jeho právna predchodkyňa M. L.. V prípade žalovaného ide o osobu s právnickým vzdelaním, ktorá pri vykonávaní právnych úkonov musí vedieť, že pri nedodržaní kogentných právnych ustanovení, sa vystavuje riziku uplatnenia žalobného nároku na súde. Navyše žalovanému bola riadne doručená žaloba, ako aj predvolanie na pojednávanie, čo znamená, že ešte pred otvorením pojednávania mohol vykonať všetky úkony smerujúce k náprave vzniknutého protiprávneho stavu, čo sa však nestalo.

9. Proti rozsudku v celom jeho rozsahu podal na súde prvej inštancie dňa 20.11.2019 žalovaný odvolanie, a to s poukazom na ust. , a , pričom žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný konkrétne namietal, že súd prvej inštancie mu mal v zmysle ust. doručiť žalobu, a to aj jej zmeny a umožniť sa mu vyjadriť v určenej lehote. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie mu doručil žalobu zo dňa 27.09.2019, ale neposkytol mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ďalej žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k označeným nehnuteľnostiam, že M. L. mu predala svoj spoluvlastnícky podiel bez toho, aby ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyni ako spoluvlastníčke. Toto tvrdenie žalobkyne neobstojí vzhľadom na ním predložený listinný dôkaz ešte pred zákonnou koncentráciou konania ( ), ktorý preukazuje písomnú ponuku podľa ust. jeho právnej predchodkyne zo dňa 05.09.2018, adresovanú žalobkyni a následne písomné odmietnutie ponuky žalobkyňou dňa 06.09.2018 ( ). Súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neobstojí to, že sa k žalobe písomne nevyjadril, a to vzhľadom na skutočnosť, že súdu prvej inštancie náležite objasnil dôvody tejto skutočnosti, teda, že nevlastní internetové pripojenie, že predmetné prílohy doručenia nebolo možné zobraziť a z uvedeného dôvodu sa nevyjadril na výzvu súdu prvej inštancie v stanovenej sudcovskej lehote. Ďalej žalovaný namietal, že zmenou žaloby zo dňa 27.09.2019, jemu doručenej dňa 02.10.2019, mu súd neposkytol lehotu na vyjadrenie v zmysle ust. . Na podklade uvedených skutočností sa dôvodne domnieval, že sa má vyjadriť na pojednávaní dňa 08.10.2019 pred súdom prvej inštancie, ako aj predložiť listiny preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný namietal tiež záver súdu prvej inštancie o výške kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2019, a to vzhľadom k tomu, že na pojednávaní dňa 08.10.2019 súdu predložil originál kúpnej zmluvy a dodatok č.1 k nej zo dňa 09.01.2019, ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktorým sa menila a dopĺňala predmetná zmluva. Na podporu svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov M. L., k veci písomnej ponuky zo dňa 05.09.2018, spísaniu dodatku č. 1 predmetnej kúpnej zmluvy a úhrade kúpnej ceny a R. L. k veci poskytnutia pôžičky na úhradu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie nepripustil dôkaz výsluchom týchto svedkov a súvisiacich listín, čím mu podľa ust. ods. 1 písm. b) nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K vykonanej sudcovskej koncentrácii konania žalovaný namietal, že vôľou zákonodarcu premietnutou do ust. asi nebolo uprieť procesným stranám právo na spravodlivý proces, a to hlavne v prípadoch keď sa jedná vzhľadom na listinné dôkazy (písomná ponuka na uplatnenie predkupného práva zo dňa 05.09.2018 a jej odmietnutie žalobkyňou zo dňa 06.09.2018 pre nedostatok finančných prostriedkov) o zjavne nedôvodnú žalobu. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez návrhu sporových strán modifikoval žalobu do takej miery, že zmenil podstatné náležitosti obsahu nahradenia prejavu, ktorý sa týka kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1 zo dňa 09.01.2019, a to konkrétne: a) predmet zmluvy na LV č. XXXX pozemok parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 618520/7267610, k. ú. D., pričom bez návrhu strán súd prvej inštancie upravil podiel k predmetu prevodu na zlomok 16/2209 k celku, b) kúpnu cenu v sume 67.190,- eur v zmysle spornej kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 na sumu 32.900,12 eur. Na záver žalovaný ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania namietal, že hoc súd prvej inštancie konštatoval, že nevyhovel žalobe v celom rozsahu ( ) priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. On však konanie nespôsobil a nevyvolal ( ). Žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nepokúsila o urovnanie sporu pred podaním žaloby, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k argumentácii, že súd prvej inštancie neposkytol žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie k žalobe v zmysle ust. , uviedla, že žalovaný mal zrejme na mysli zmenu žaloby zo dňa 27.09.2019. V tejto súvislosti mala žalovaná za to, že nestanovuje súdu žiadnu povinnosť poskytnúť žalovanému primeranú lehotu mimo pojednávania na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žaloby. Na zmenu žaloby sa už vôbec nevzťahuje ust. , ktoré sa týka doručovania vyjadrenia žalovaného a výzvy na repliku žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že v tomto spore sa žalovaný vôbec nevyjadril, hoci mu bola žaloba doručená, súd prvej inštancie ani nemohol aplikovať. Ďalej žalobkyňa s poukazom na znenie ust. a uviedla, že rozhodovanie o zmene žaloby je plne v diškrécii súdu, ktorý zásadne zohľadňuje dve kritériá uvedené v ust. , a to výsledky doterajšieho priebehu konania a príslušnosť pre zmenenú žalobu. Zmena žaloby sleduje hospodárnosť konania a je teda nezávislá od vyjadrenia žalovaného. Žalovaný mal však každopádne na pojednávaní príležitosť vyjadriť sa k zmene žaloby zo dňa 27.09.2019, avšak vôbec sa proti jej pripusteniu nevyjadril, z čoho možno usudzovať, že nemal námietky. Koniec koncov, zmena žaloby sa týkala zmeny ohľadom tvrdenia o

výške spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k parcele KN-E č. 2655, kde v pôvodnej žalobe bol uvádzaný podiel 1, pričom správne mal byť 618520/7267610. Žalovaný k tomuto tvrdeniu v zásade ani nemôže nič uviesť, keďže to vyplýva aj z LV č. XXXX pre k. ú. D.. Preto by trvanie žalovaného na poskytnutí priestoru na vyjadrenie bolo samoúčelné a len formalistické. Ďalšia zmena sa týkala žalobného petitu, ktorá reflektovala uvedenú zmenu, ako aj úpravu petitu v dôsledku zistenia všetkých náležitostí kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobkyni zaslaná súdom na základe vyžiadania z príslušného okresného úradu. K tomuto tiež žalovaný nemal čo uviesť, keďže ide o dispozíciu žalobkyne so žalobou a nemá to vplyv na predmet sporu. Žalobkyňa sa tiež vyjadrila k tvrdeniu žalovaného, že jej M. L. písomne ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na predaj a že žalobca to preukázal v rámci zákonnej koncentrácie. Toto tvrdenie žalovaného označila za nepravdivé, ale hlavne nejasné a neurčité. Keď žalovaný tvrdí, že došlo k písomnej ponuke, nech ju konkrétne uvedie, nech odkáže na konkrétny text, ktorý jej bol zaslaný, nech preukáže, že ponuka sa týkala výslovne a nepochybne pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, nech preukáže aké podmienky jej ponúkala M. L., ďalej že táto ponuka jej bola riadne doručená a že jej bola poskytnutá primeraná lehota na odpoveď, ako aj to, že bola dodržaná ponúkaná výška kúpnej ceny pri prevode na žalovaného. K preukázaniu písomnej ponuky v rámci koncentrácie žalobkyňa uviedla, že pre sporové strany platí predovšetkým sudcovská koncentrácia, o ktorej bol žalovaný riadne poučený. V zmysle sudcovskej koncentrácie sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je nepochybné, že v tomto prípade množstvo rôznych dôkazov, ktoré žalovaný predložil až na pojednávaní neboli predložené včas. Žalovaný je navyše právne vzdelaný a aj z tohto dôvodu si musel byť vedomý svojich procesných povinností. Žalovaný dôkazy predložil až na pojednávaní len z dôvodu predlžovania súdneho konania. Sudcovská koncentrácia slúži práve na eliminovanie takýchto situácií. Súd prvej inštancie mohol v tomto prípade dokonca rozhodnúť aj kontumačným rozsudkom podľa ust. , dal však žalovanému príležitosť, aby bola jeho vec v jeho prítomnosti prejednaná. K obrane žalovaného, že sa k žalobe nemohol vyjadriť, pretože nemal internetové pripojenie a že sa mu nedali otvoriť prílohy, žalobkyňa uviedla, že táto neobstojí, pretože ak nemohol urobiť svoje podanie včas, mohol požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Žalovaný tiež nepreukázal, že mal naozaj problémy s internetom. Napokon problémy s internetom ako dôvod aj tak nemôže obstáť, keďže každá osoba musí zabezpečiť reálnu ochranu svojich práv. K predloženej kúpnej zmluve s dodatkom č. 1 žalobkyňa uviedla, že z kópie tejto listiny vyplýva, že dodatok bol vpísaný rukou do strany 3 kúpnej zmluvy zo dňa 09.01.2019, pričom pokračoval na ďalšej, nečíslovanej strane. Dodatok č. 1 menil kúpnu cenu na 67.190,- eur (t. j. 20 eur/m2), pričom dodatok č. 1 nebol podpísaný pred notárom, nespĺňal teda náležitosť formy. Zároveň malo ísť o dodatok podpísaný v ten istý deň, tak to uvádzal aj žalovaný na pojednávaní (zrejme pre chybu v písaní je dátum uvedený ako 09.01.2018, resp. je to čiastočne nečitateľné). To, že bol dodatok č. 1 uzatvorený v tento deň je viac než pochybné, keďže na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, bola zaslaná kúpna zmluva bez dodatku č. 1. Išlo teda len o následné a podvodné konanie žalovaného, ktoré môže mať aj trestnoprávne dôsledky, s úmyslom presvedčiť súd, že kúpna cena bola 20 eur / m2. K námietke žalovaného, že súd bez návrhu sporových strán modifikoval žalobu (zmena veľkosti podielu k pozemku parcela KN-E č. 2655 z 618520/7267610 na 16/2209), žalobkyňa uviedla len toľko, že sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o kúpnu cenu určenú súdom prvej inštancie vo výške 32.900,12 eur, ide o kúpnu cenu, za ktorú boli predmetné nehnuteľnosti žalovaným nadobudnuté, pričom táto kúpna cena bola súdu riadne preukázaná. Na záver sa žalobkyňa stotožnila s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu trov konania. 11. Žalovaný v odvolacej replike namietal, že v danom prípade nešlo o formalistickú zmenu žaloby, naopak, pri pôvodnom žalobnom návrhu by išlo o dôvod na zamietnutie žaloby ako takej. Súčasne žalovaný zopakoval svoje tvrdenia o riadnej písomnej ponuke jeho právnej predchodkyne M. L. žalobkyni. Písomný dôkaz o tom predložil na pojednávaní a súčasne navrhol výsluch M. L. ako svedka, ale aj napriek tomu, súd prvej inštancie aj napriek tomuto podstatnému dôkazu rozhodol, že na dôkaz nebude prihliadať, a to pred vyhlásením zákonnej koncentrácie konania. Tento postup považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej žalovaný uviedol, že o predĺženie sudcovskej lehoty je možné požiadať, len za predpokladu, že adresátovi je doručený samotný obsah listiny. Žalovaný taktiež poukazoval na skutočnosť, že je fyzickou osobou, nie advokátom. Teda mu nevyplývala povinnosť komunikovať zo súdom elektronicky, preto je dôvodné predpokladať, že ak ani opakovane nie je možné obsah žaloby doručiť elektronicky, doručí sa písomne. Žalovaný mal v ďalšom za to, že dôvody

vyhotovenia dodatku č.1 zo dňa 09.01.2019 riadne objasnil vo svojej výpovedi zo dňa 08.10.2019. Na podporu svojich tvrdení navrhoval vypočuť svedkov M. L. a R. L. a predložil listinné dôkazy - zmluvu o pôžičke zo dňa 05.03.2019, zmluvu o pôžičke zo dňa 21.03.2019, výpis z bežného účtu v Z. V. R. a úradne overené čestné prehlásenie M. L. zo dňa 08.07.2019. Na žiaden z navrhnutých dôkazov súd prvej inštancie neprihliadol, odmietol ich vykonanie, a to pred vyhlásením zákonnej koncentrácie dokazovania, napriek skutočnosti, že mal pochybnosť o predloženej kúpnej zmluve zo dňa 09.01.2019 v úplnom znení. Súd prvej inštancie tak nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neskúmal ani dôvody naliehavého právneho záujmu žalobkyne. 12. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že ak aj žalovaný namietal, že sa mal možnosť vyjadriť k zmene žaloby, toto jeho vyjadrenie sa môže dotýkať len samotnej zmeny žaloby, a nie ostatných skutkových a právnych dôvodov uvedených v pôvodnej žalobe. Žalovaný súčasne mal možnosť sa vyjadriť k zmene žaloby aj písomne pred pojednávaním, nakoľko mu toto podanie bolo doručené dňa 02.10.2019 a pojednávanie sa konalo dňa 08.10.2019. Žalovaný k zmene žaloby na pojednávaní nič nenamietal a ani neuviedol. Podstatu jeho vyjadrenia na pojednávaní tvorili nové skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkali pôvodnej žaloby a ktoré mal možnosť produkovať pred pojednávaním. Ak by ich chcel súd prvej inštancie vykonať, musel by pojednávanie odročiť. Ohľadom písomnej ponuky právnej predchodkyne žalovaného, žalobkyňa zotrvala na svojich námietkach uvedených už vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. V tomto kontexte žalobkyňa považovala výsluch svedka M. L. za právne irelevantný, keďže spôsobilosť preukázať skutkové tvrdenia žalovaného má len listinný dôkaz, keďže v danom prípade muselo ísť o písomnú ponuku. V ďalšom žalobkyňa uviedla, že žalovaný je subjektom, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku podľa osobitného predpisu. Súd je teda povinný doručovať mu písomnosti len do tejto elektronickej schránky. Táto povinnosť súdu vyplýva z ust. . Doručovanie prostredníctvom doručujúceho orgánu, najčastejšie Slovenskej pošty, a.s. (zrejme to má na mysli žalovaný, keď hovorí o doručení písomne) môže súd využiť len za predpokladu, že nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu ( ), t. j. ak adresát túto schránku nemá aktivovanú. To, že súd jednoducho nemôže doručovať prostredníctvom doručujúceho orgánu je logické, keďže od osoby s aktivovanou elektronickou schránkou podľa osobitného predpisu nemožno očakávať, že si bude pravidelne fyzicky kontrolovať poštovú schránku, keďže písomnosti od orgánov sa jej tam nedoručujú. Vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve s dodatkom č. 1 žalobkyňa zotrvala na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Bola naďalej presvedčená, že išlo o vpísanie dodatku až následne, po začatí súdneho sporu. K námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyňa uviedla, že v predmetnom konaní nešlo o určovaciu žalobu, a teda nepreukazovala súdu naliehavý právny záujem na určení. V tomto prípade išlo o konanie, kde súd nahrádza vôľu žalovaného, a preto je námietka nedostatku naliehavého právneho záujmu nepatričná. 13. Ďalšie podania strany sporu neprodukovali. 14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), konštatujúc, že odvolanie proti rozsudku, čo do jeho výrokov I. a III. bolo podané oprávneným subjektom ( ) a včas ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ust. zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolanie žalovaného v ostatnej časti, t. j. proti rozsudku v jeho výroku, ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá (výrok II.), z dôvodu podľa ust. , t. j. z dôvodu odvolania podaného neoprávnenou osobou, odmietol. 15. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok žalovaného proti výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom vyhovení žalobe je dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti je totiž založené na nesprávnom právnom posúdení veci [ ]. Aj keď súd prvej inštancie zvolil správnu právnu normu, nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci. 16. Z obsahu spisu v prejednávanej sporovej veci odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 19.06.2019 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala uloženia povinnosti žalovanému ako predávajúcemu uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam: parcele KN-E č. 2666 - orná pôda o výmere 6567 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. a parcele KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. D. (ďalej aj ako „sporné nehnuteľnosti“), a to za podmienok podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi M. L. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam povolený pod č. V 249/2019. Túto

kúpnu zmluvu označila žalobkyňa ako listinný dôkaz a súčasne žiadala, aby ju súd v konaní zabezpečil vyžiadaním od Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 27.09.2019 označeným ako zmena žaloby, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.09.2019, navrhla súdu prvej inštancie pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu: i) v zmene skutkových okolností, a to v skutkovom tvrdení, že došlo k porušeniu predkupného práva vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 618520/7267610 k pozemku parcele KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, k. ú. D. (a to s poukazom na to, že pôvodne v žalobe došlo k chybe, pričom vo vzťahu k tomuto pozemku uviedla, že predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel M. L. o veľkosti 1/2, pričom však išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu len o veľkosti 618520/7267610), ii) v zmene žalobného petitu, a to v znení, že žalovaný je povinný ako predávajúci uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu s ďalej presne uvedeným znením jej obsahu (medzi iným s uvedením predmetu zmluvy v ust. čl. I. bod 1.1. a čl. II. bod 2.1. zmluvy: „Článok I Úvodné ustanovenie, bod 1.1. Predávajúci je spoluvlastníkom nasledovných nehnuteľností: - spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 k pozemku parc. č. 2666 (3283,5 m2), parc. reg „E“, výmera 6567 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. D., vedený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, - spoluvlastníckeho podielu vo výške 618520/7267610 k pozemku parc. č. 2655 (76 m2), parc. reg. „E“, výmera 899 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, zapísaný na LV XXXX pre k. ú. D., vedený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (ďalej aj „pozemky“). Článok II. Predmet zmluvy, bod 2.1. Na základe tejto zmluvy predávajúci prevádza kupujúcej spoluvlastnícke právo k pozemkom špecifikovaným v čl. I. bod 1 tejto zmluvy a kupujúca tieto pozemky kupuje do svojho vlastníctva. Zároveň sa kupujúca zaväzuje predávajúcemu zaplatiť kúpnu cenu dohodnutú v čl. III tejto zmluvy.“ a uvedením výšky kúpnej ceny v ust. čl. III bod 3.1. zmluvy: „Článok Kúpna cena, spôsob jej úhrady, bod 3.1. Zmluvné strany sa dohodli na celkovej kúpnej cene prevádzaných pozemkov vo výške 33.595,- eur.“). 17. Súd prvej inštancie rozsudkom (vo výroku I.) nahradil prejav vôle žalovaného z dôvodu, že žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke sporných nehnuteľností porušením jej predkupného práva podľa ust. vzniklo v zmysle ust. v spojení s ust. právo, aby jej žalovaný ako nadobúdateľ sporných nehnuteľností ponúkol tieto na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol, pričom žalovaný si tomuto právu žalobkyne korešpondujúcu povinnosť nesplnil. 18. Pokiaľ ide o rozsah uplatneného práva žalobkyne týkajúceho sa pozemku parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, k. ú. D., t. j. pokiaľ ide o veľkosť spoluvlastníckeho podielu k tomuto pozemku, ktorý bola (v prípade porušenia jej predkupného práva) žalobkyňa oprávnená požadovať od žalovaného na predaj, odvolací súd sa stotožnil s týmto čiastkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa by bola oprávnená požadovať nie celý podiel žalovaného, ktorý nadobudol kúpou od M. L., ale len jeho pomernú časť zodpovedajúcu veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu ( veta druhá ). Žalobkyňou súčasne nebolo ani len tvrdené, že by sa v danom prípade niektorý z ďalších podielových spoluvlastníkov vzdal svojho predkupného práva, resp. uplatnenia práva z porušenia jeho predkupného práva. 19. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ust. , je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu (s výnimkami uvedenými v ust. ). Z tohto tak vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval žalobou, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. V kontexte žalôb o uloženie povinnosti prejavu vôle uzavrieť právny úkon ( ) je súd pri svojom rozhodovaní viazaný žalobou tak, že tejto žalobe, čo do podstatných náležitostí daného právneho úkonu, môže buď vyhovieť, alebo ju zamietnuť, inak povedané nemôže takejto žalobe vyhovieť len čiastočne. (k tomu, s poukazom na zásadnú totožnosť právnej úpravy v SR a ČR, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. zo dňa 29.02.2012) 20. Predmet kúpnej zmluvy, ako aj dojednanie o cene, sú nepochybne podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy ( ), kedy by súd zásahom do týchto náležitostí kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého účinky by žalobca nezamýšľal vyvolať. Z tohto dôvodu tak súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil [ ], keď žalobe žalobkyne vyhovel čiastočne, pričom v danom právnom úkone, na ktorého uzavretie žalobkyňa navrhovala uložiť povinnosť žalovanému, modifikoval predmet kúpnej zmluvy a kúpnu cenu. Súd prvej inštancie tak v danom prípade nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť zmluvu s inými podstatnými náležitosťami, ako požadovala žalobkyňa, teda nahradil prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu právneho úkonom s iným obsahom, k uzavretiu akého smerovala vôľa žalobkyne. V tomto prípade by právoplatnosťou napadnutého rozsudku nedošlo k uzavretiu právneho úkonu medzi stranami sporu, ako to vyplýva z ust. , keďže by nahradením prejavu vôle žalovaného nedošlo zo strany žalovaného k akceptácii (prijatiu) návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy (§

44 ; v danom prípade za tento návrh bolo potrebné považovať žalobu). S ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na už konštatovanú správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že v prípade porušenia svojho predkupného práva sa žalobkyňa vo vzťahu k pozemku parcela KN-E č. 2655 - trvalý trávny porast o výmere 899 m2, k. ú. D., nemohla voči žalovanému domáhať, aby jej ponúkol celý, na podklade kúpnej zmluvy uzavretej s M. L., nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na predaj, tak nebolo možné žalobe žalobkyne ako celku vyhovieť, a preto odvolací súd v zmysle ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 21. Vzhľadom k doteraz uvedeným dôvodom tohto rozhodnutia sa už pre nadbytočnosť odvolací súd nezaoberal ďalšími žalovaným uvedenými odvolacími dôvodmi. 22. Pokiaľ žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj čo do jeho výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti (vo zvyšnom rozsahu uplatneného spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcela KN-E č. 2655) zamietnutá, odvolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ust. a nasl. určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 12.11.2012). Odvolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať odvolanie prináleží len tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade žalovanému zamietnutím žaloby v jej zvyšnej časti žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola, a preto žalovaný nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania. Podstatným je totiž porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným v žalobe. 23. O nároku na náhradu trov konania (teda tak konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania) odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a ust. a tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane (žaloba žalobkyne bola voči nemu zamietnutá v celom rozsahu) priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ). 25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).