Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-16-2020.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: E. T. P., so sídlom P., M. č. 1, W.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Štefánikova 5, IČO: 42 362 318, proti žalovanému: EUROTEX SR Bratislava s.r.o., so sídlom Pod Kalváriou 2103, Topoľčany, IČO: 36 537 918, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o ochranu práva podľa § 126 OZ, na odvolanie žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09.10.2019 č. k. 6C/120/2013-414, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti hádzanárskeho ihriska na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., evidovanej na Okresnom úrade P. - kat. odbor, zapísané na LV č. XXXX v registri „C“ ako parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2 a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom pre športové účely. Vo zvyšku žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti na nehnuteľnostiach v kat. úz. P., zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. V priebehu konania navrhol zmenu - rozšírenie žaloby aj na stavbu so súp. č. XXXX postavenú na parc. č. XXX/X - telocvičňu D. a pozemok parc. č. XXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Prvýkrát bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20.09.2017 č. k. 6C/120/2013-284, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., evidované na Okresnom úrade P.
- kat. odbor, zapísané na LV č. XXXX v registri „C“ ako parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2. Vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.01.2019 č. k. 6Co/16/2018-343 bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Keďže v časti zamietnutia žaloby odvolanie nebolo podané, rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a predmetom konania zostalo rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. úz. P., zapísané na LV č. XXXX v registri „C“ ako parc. Č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods. 1, 2 OZ, § 129 ods. 1, 2 OZ, § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Z. z. ako aj § 18 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 25.01.1990 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ktorým bola P. I. hospodársku zmluvu o bezplatnom trvalom užívaní národného majetku. Národný majetok uvedený v čl. I. zmluvy, hádzanárske ihrisko P. parc. č. XXX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/ X bol odovzdaný podľa § 70 Hospodárskeho zákonníka a § 10 vyhl. č. 119/1988 Zb. do bezplatného trvalého užívania právnemu predchodcovi žalobcu na športové účely. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.02.1995 č. k. 4C/228/93-90 bolo rozhodnuté o povinnosti vydať I. D. P. telocvičňu - sokolovňu, v miestnosti, v ktorých je zriadená reštaurácia, zasadačku, kanceláriu, sklad a rozmnožovňu, dve kancelárske miestnosti, nachádzajúce sa na 1. poschodí budovy, postavenej na nehnuteľnosti v kat. úz. P., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XX m2 a nehnuteľnosť v kat. úz. P. zapísanú na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/ X vrátane rodinného domu o výmere XX m2. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2012 žalovaný od D. na D. ako kupujúci odkúpil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. P. parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XX m2 - zast. plochy a nádvoria, telocvičňa - D. súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X pod B1 v celosti. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom kúpnej zmluvy nemohlo byť hádzanárske ihrisko na parc. č. XXX/X. Z LV č. XXXX vyplýva, že u parc. č. XXX/X je uvedený pri spôsobe využívania kód č. XX, to znamená, že ide o pozemok, na ktorom je ihrisko. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predmetné hádzanárske ihrisko slúžilo svojmu účelu od roku 1952 a takto bolo nerušene užívané až do marca 2013, kedy žalovaný začal žalobcovi brániť vykonávaniu športovej činnosti na predmetnej nehnuteľnosti. S účinnosťou od 01.01.1994 na základe ust. § 18 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z. zaniklo telovýchovným jednotám právo trvalého užívania majetku štátu a zároveň bol novelizovaný zák. č. 138/1991 Zb., ktorý v ust. § 2a ods. 1 ustanovil, že nehnuteľné veci, ku ktorým zaniká právo trvalého užívania telovýchovným jednotám prechádzajú tým istým dňom do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú a takéto nehnuteľnosti sa nemohli scudzovať. V zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že má iné právo, na základe ktorého môže nehnuteľnosť mať u seba a užívať ju a preukázať, že je oprávneným držiteľom. V danej veci je nesporné, že v zmysle cit. zák. ustanovenia § 2a ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. prešlo vlastnícke právo k predmetnému hádzanárskemu ihrisku na obec - t. j. C. P., ktoré je povinné zachovať účelové určenie tejto nehnuteľnosti a to na športové účely tak, ako je to od roku 1952. Z vyjadrenia žalobcu, predložených dôkazov a fotografií mal súd za preukázané, že hádzanárske ihrisko je využívané na športové účely aj v súčasnosti. Z dokazovania vyplýva, že žalobca odvodzujúc svoje právo od hospodárskej zmluvy uzatvorenej dňa 25.01.1990 nakladal s hádzanárskym ihriskom v súlade s obsahom tejto hospodárskej zmluvy a toto využíval na športové účely a to nerušene až pokiaľ do jeho práva nezasiahol žalovaný v roku 2013. Žalobca v dobrej viere, že mu patrí právo užívania hádzanárskeho ihriska, teda i po účinnosti ust. § 18 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z., teda od 01.01.1994 užíval toto hádzanárske ihrisko naďalej ako oprávnený držiteľ. Je nesporné, že oprávnený držiteľ má tie isté práva, ktoré prislúchajú vlastníkovi veci. Týmto žalobcovi vzniklo iné právo, obsahom ktorého je oprávnenie užívať hádzanárske ihrisko, ktoré bolo odovzdané jeho právnemu predchodcovi na základe hospodárskej zmluvy uzatvorenej dňa 25.01.1990 a zostalo tak zachované aj po 01.01.1994. Tým je daná aktívna legitimácia žalobcu uplatniť podľa § 126 ods. 2 žalobou uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzovalo prevádzkovanie športovej činnosti hádzanárskeho ihriska. Túto povinnosť súd uložil žalovanému vo vzťahu k hádzanárskemu ihrisku nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2 a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom pre športové činnosti. Túto povinnosť súd uložil žalovanému vo vzťahu k hádzanárskemu ihrisku nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalovaného. Uvedenú povinnosť nebolo možné uložiť vo vzťahu k predmetnej parc. č. XXX/X s poukazom na ust. § 70 zák. č. 162/1995 Zb. a preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a keďže strany sporu mali v konaní čiastočný úspech, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním obidve strany sporu. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhal sa jeho zmeny tak, že súd uloží povinnosť žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., zapísanej na LV č. XXXX v registri „C“ ako parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2, pozemok, na ktorom je postavené hádzanárske ihrisko a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom na športové účely. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že predmetné hádzanárske ihrisko na parc. č. XXX/X slúži svojmu účelu od roku 1952 a tento stav bol nerušený až do roku 2013. Podľa jeho názoru mal súd žalovanému uložiť aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti na uvedenej nehnuteľnosti a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcu na športové účely. Mal za to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/228/1993 a z jeho rozsudku vyplýva, že vydanie parc. č. XXX/X neprichádza do úvahy, lebo pozemok bol zastavaný a to nie žiadateľom o vydanie, ktorým bola P. jednota D. P.. Reálnym vlastníkom ex lege je C. P., na ktoré prešlo vlastnícke právo a ktoré je opäť zo zákona zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti, teda jej využívanie na športové účely. Žalovaný ako kupujúci nadobudol vec od nevlastníka a preto sa nikdy nestal vlastníkom veci, nakoľko platí, že z nepráva nemôže vzniknúť právo a tiež platí, že vlastníctvo veci svedčí v prospech pôvodného vlastníka.
3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním i žalovaný a to v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a domáhal sa jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol v rozpore so záväzným právnym názorom, ktorý vyslovil krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, čím založil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Súd bez vykonania náležitého dokazovania dospel k záveru, že žalobca je oprávneným držiteľom dotknutej nehnuteľnosti a používa tak ochranu podľa ust. § 126 ods. 2 OZ. Žalovanému však nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru. Má za to, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by mu vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti svedčilo akékoľvek zmluvné alebo užívacie, či iné obdobné právo a teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca užíval dotknutú nehnuteľnosť aj po nadobudnutí účinnosti ust. § 18 ods. 3 zák. č. 278/1993 Z. z., teda od 01.01.1994 v dobrej viere, že mu právo užívania patrí a teda sa stal jej oprávneným držiteľom. Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo telovýchovným jednotám podľa predchádzajúcich právnych predpisov zaniklo priamo zo zákona ku dňu 01.01.1994 a teda sa na túto skutočnosť vzťahovala nevyvrátiteľná právna domnienka znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov a preto dobromyseľnosť žalobcu je vylúčená. Súd prvej inštancie tiež postupoval v rozpore s ust. § 216 ods. 1 CSP, keď nerešpektoval zásadu viazanosti súdu žalobným návrhom. Žaloba smerovala voči pozemku parc. č. XXX/X, ktorý bol podľa žalobcu využívaný ako hádzanárske ihrisko. Keďže nebolo možné spochybniť vlastnícke právo žalovaného k uvedenému pozemku, prišiel súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku s prekvapivým právnym názorom, že sa v danom prípade jedná o dve nehnuteľnosti a to o hádzanárske ihrisko na jednej strane a pozemok parc. č. XXX/X na strane druhej, pričom vlastníka ihriska je C. P. a vlastníkom pozemku parc. č. XXX/X žalovaný. Žaloba žalobcu však k tomuto vôbec nesmerovala, keďže žalobca vo svojich vyjadreniach hovoril o pozemku parc. č. XXX/X a hádzanárskom ihrisku ako o jednej a tej istej nehnuteľnosti. Odhliadnuc od uvedeného, i naďalej trval na tom, že zo strany žalobcu nebola preukázaná existencia akéhokoľvek právneho titulu, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený obmedzovať žalovaného vo výkone jeho vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie je nedôvodné a nie sú naplnené odvolacie dôvody k výroku I. rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku dostatočne vyargumentoval dokazovaním zistenú situáciu a rozhodnutie súdu je teda riadne odôvodnené a spĺňa všetky zákonom stanovené kritériá. Žalobca riadne preukázal svoju aktívnu legitimáciu, predložil množstvo dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a s ktorými sa žalovaný aj v priebehu konania riadne oboznámil a ktoré nijak nenamietal. Stotožňuje sa preto so závermi Okresného súdu Topoľčany, pretože súd v rozsudku riadne vysvetlil, akými úvahami bol vedený.
5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Opakovane zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu práva dotknutú nehnuteľnosť mať u seba a užívať ju, keďže odvodzoval svoje právo výlučne z hospodárskej zmluvy zo dňa 25.01.1990 ignorujúc fakt, že právo bezplatného trvalého užívania dotknutej nehnuteľnosti podľa tejto zmluvy zo zákona zaniklo. Zásadne poprel, že by sa dopúšťal akejkoľvek protiprávnej činnosti a tvrdenia žalobcu o protiprávnom konaní žalovaného sa nezakladajú na pravde.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý opätovne zotrval na svojich dôvodoch odvolania a uviedol, že trvá na tom, že žalovaný nikdy nenadobudol platne vlastnícke právo k parc. č. XXX/X. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 50/2010. Pokiaľ ide o opakované konanie žalovaného, ktorý aktívne bránil realizovaniu športovej činnosti na predmetnom ihrisku, predložil aj fotodokumentáciu preukazujúcu jeho tvrdenia a ak aj orgány činné v trestnom konaní nevyhodnotili, že ide o trestný čin, neznamená to, že nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Aktuálne je ihrisko v riadnom stave, je využívané na športovú činnosť a to celoročne, pričom C. P. na jeseň 2018 opravilo prezliekarne, vymenilo okná, prerobilo sociálne zariadenia.
7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý trvá na tom, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bol oprávnený domáhať sa ochrany podľa § 126 ods. 2 OZ. V ostatnom sa pridŕžal svojho odvolania a vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, v ktorých podrobne prezentoval svoj názor na vec.
8. K vyjadreniu žalovaného opätovne zaslal svoje stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že trvá na všetkých doposiaľ predložených písomných podaniach a produkovaných ústnych vyjadreniach. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, túto riadne osvedčil. Podotkol, že predmetné ihrisko slúži svojmu účelu - prevádzkovaniu športovej činnosti nepretržite od roku 1952 doposiaľ. Je preto toho názoru, že súd mal žalovanému uložiť aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2 a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom.
9. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca neuvádza vo svojom vyjadrení žiadne nové skutočnosti a len opakuje svoje už skôr uvádzané tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný podrobne vyjadril vo svojich predchádzajúcich podaniach, preto už nepovažuje za potrebné sa k predmetnému vyjadreniu žalobcu osobitne vyjadrovať.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 19 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa stranami sporu v odvolaní namietajúcich skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
12. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnení sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, krajský súd podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súd prvej inštancie. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005. Pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/05, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
13. I napriek tomu odvolací súd dodáva, že je rozsahom odvolania viazaný (§ 379 CSP) ako aj odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
odvolacích dôvodov udávaných žalobcom v odvolaní. Žalobca namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že táto jeho námietka neobstojí. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by obmedzilo prevádzkovanie športovej činnosti hádzanárskeho ihriska na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P. ako bolo vyššie popísané a to na parc. č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXXX m2 a strpieť užívanie tejto nehnuteľnosti žalobcom pre športové účely. Uvedeným výrokom súdu prvej inštancie bola splnená požiadavka žalobcov v podstate vyplývajúca z toho, aby bolo na uvedenej nehnuteľnosti umožnené i naďalej prevádzkovanie športovej činnosti, preto ako vo zvyšku súdu prvej inštancie žalobu zamietol, jeho rozhodnutie v tejto časti je správne, lebo je nepochybné na predmetnej parc. č. XXX/X sa nachádza hádzanárske ihrisko a preto nebolo potrebné špeciálne k samotnej parc. č. XXX/X uložiť povinnosť žalovanému.
14. Žalovaný vo svojom odvolaní napadol rozsudok I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, avšak v dôvodoch svojho odvolania neuviedol konkrétne, v čom by malo spočívať naplnenie ustanovenia odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a ani po preskúmaní odvolacím súdom takáto procesná vada pred súdom prvej inštancie v konaní zistená nebola. V ďalšom namietal taktiež ako žalobca, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho skutkového zistenia. Ani s touto jeho odvolacom námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie v odvolaní napadnutom rozsudku dostatočne vyargumentoval dokazovaním zistenú situáciu a odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, že žalobca je v danom prípade aktívne legitimovaný na podanie uvedenej žaloby. I podľa názoru odvolacieho súdu má žalobca postavenie oprávneného držiteľa v zmysle ust. § 126 ods. 2 OZ a plne sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie uvedeným v bode 17. a 17.1. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a to i v časti náhrady trov konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, a keďže každá strana v konaní mala úspech len čiastočný, rozhodol tak, že stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).