Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/136/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu X Plus s.r.o., IČO: 51020289, so sídlom v Rimavskej Sobote, Vyšná Pokoradz č. 95, zastúpeného právnym zástupcom P&P Legal s.r.o., IČO: 51037301, so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 21, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Martin Pavelek, advokát a konateľ, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42499500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, o vydanie veci eventuálne o zaplatenie 12.250,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -466 zo dňa 27.05.2019, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „").

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná; v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „rozhodnutím o zabezpečení veci č. XXXXXXXXX/XXXX-XXXX vydaným Colným úradom Banská Bystrica dňa 27.06.2018 došlo k zabezpečeniu hnuteľných vecí tvoriacich záloh podľa rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č. 1095131/1/490979/2014 zo dňa 06.11.2014 o zriadení daňového záložného práva v súvislosti so zabezpečením daňového nedoplatku evidovaného u daňového subjektu C. S., s.r.o., V.: XXXXXXXX vrátane drienkového destilátu špecifikovaného v rozhodnutí o záložnom práve liehovosťou 52 % pri 20 °C činí 53,12 %, t.j. 260,288 litrov alkoholu a v rozhodnutí o zabezpečení veci pri teplote 20 °C a množstve 490 l, liehovosťou 17 %, t.j. 83,3 litrov alkoholu; z dôvodu nezistenia vlastníka alebo držiteľa založených alkoholických nápojov, keďže obchodná spoločnosť C. S., s.r.o. zanikla dňom 31.01.2018, čím zaniklo záložné právo, ako aj vlastnícke právo k zabezpečených veciam, sa tieto stali dňom 28.08.2018, t.j. nasledujúci deň po uplynutí lehoty 60 dní od uverejnenia rozhodnutia o ich zabezpečení na úradnej tabuli správcu dane, majetkom štátu v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (viď oznámenie Colného úradu Banská Bystrica zo dňa 28.11.2018); rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2018 a vykonateľnosť dňa 28.08.2018; zabezpečenie alkoholických

nápojov sa podľa rozhodnutia uskutočnilo na adrese K. cesta 1, R. č. 2, W. - B."; ďalej súd prvej inštancie argumentoval, že „súd skúma vecnú legitimáciu, tak aktívnu, ako aj pasívnu, vždy aj bez návrhu (rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29.06.2010); aktívnou vecnou legitimáciou je hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. procesné právo uplatňovať si tento hmotnoprávny nárok; súd pri rozhodovaní vychádza zo stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ( ); síce ku dňu vydania rozhodnutia o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018 existoval drienkový destilát o inej liehovosti (a mal uvedené aj množstvo), než mal drienkový destilát uvedený v rozhodnutí o zriadení daňového záložného práva, ale keďže colným úradom zabezpečované boli alkoholické nápoje predtým zaťažené záložným právom, išlo podľa súdu v prípade drienkového destilátu o ten istý destilát; v priebehu konania sa stal, na základe rozhodnutia o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018, ktoré je právoplatné a vykonateľné, vlastníkom v ňom uvedeného drienkového destilátu, štát; preskúmavanie správnosti daného rozhodnutia orgánu verejnej správy spadá pod vecnú príslušnosť správneho súdu, na základe správnej žaloby v zmysle , nie v civilnom procese, v konaní o vydanie veci; súd na také rozhodnutie v zmysle prihliada, k tomu viď rozhodnutie R 14/2005 (rozhodnutie NS SR zo dňa 26.09.2002, sp. zn. ); podanie správnej žaloby zo strany žalobcu, ani jeho právneho predchodcu, súd nemal v konaní zistené; keďže predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie existencie vlastníckeho práva žalobcu k nej ku dňu rozhodnutia súdu, a v prípade drienkového destilátu, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie o zabezpečení veci, a predtým rozhodnutie o zriadení daňového záložného práva (s rovnakou liehovosťou ako v žalobnom petite označený destilát), je preukázané vlastnícke právo štátu, nie je daná v konaní aktívna vecná legitimácia žalobcu, a tým dôvod pre vyhovenie žalobe v jej prvom výroku; aktívne vecne legitimovanou by nebola v konaní z týchto dôvodov ani spoločnosť X., s.r.o., ktorá kvôli existencii vlastníctva štátu v čase uzavretia kúpnej zmluvy (zo dňa 21.03.2019) týkajúcej sa v žalobe označeného drienkového destilátu, nemohla tento platne previesť na žalobcu; žalobca síce označil v žalobe návrh rozhodnutia ako alternatívny, ale vychádzajúc z jeho obsahu (odôvodnenie druhého výroku zničením alebo znehodnotením destilátu), ide o eventuálny petit, v prípade ktorého, sa v prvom rade skúma, či je možné vyhovieť žalobe v prvom výroku (primárny petit); keďže žalobe v prvom výroku na vydanie označeného drienkového destilátu nie je možné vyhovieť, prichádza do úvahy skúmanie podmienok pre priznanie uplatnenej peňažnej sumy 12.250,- € (eventuálny petit), čo je v prípade neexistencie, resp. nemožnosti vydania destilátu, potrebné považovať za škodu žalobcu (došlo k zmenšeniu jeho majetku), nie za bezdôvodné obohatenie; konanie o náhradu škody, keďže ju mali spôsobiť pracovníci colného úradu porušením právnych predpisov pri preprave destilátu (, vyhlášky č. ) má smerovať voči štátu, čím nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného; z týchto dôvodov preto súd potom žalobu zamietol v celom rozsahu (v obidvoch výrokoch eventuálneho petitu); z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj nemožnosti preskúmavať rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy o zaistení, či zabezpečení veci v civilnom súdnom konaní (len v správnom súdnictve), súd zamietol aj návrhy žalobcu a žalovaného na vykonanie nimi navrhnutých dôkazov"; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie ; o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 05.06.2019 (č.l. 479-482 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V prvom rade argumentoval, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že „z dôvodu nezistenia vlastníka alebo držiteľa založených alkoholických nápojov, keďže obchodná spoločnosť C. S., s.r.o., zanikla dňom 31.01.2018, čím zaniklo záložné právo, ako aj vlastnícke právo k zabezpečeným

veciam, sa tieto stali dňom 28.08.2018 majetkom štátu v zmysle § 40 ods. 4 zákona č. 536/209 Z. z.", súhlasil s tým, že „zánikom spoločnosti C. S., s.r.o., došlo k zániku záložného práva, v tomto prípade súd správne posúdil právnu skutočnosť zániku spoločnosti v spojitosti so zánikom záložného práva, zásadne však nesúhlasí s tvrdením súdu, že zánikom spoločnosti C. S., s.r.o. došlo k zániku vlastníckeho práva, keď k tomuto záveru dospel súd z dôvodu, že zjavne nezákonne, nesprávne a vágne posúdil skutkový stav, čo malo za následok nepochopiteľné právne posúdenie a zásadný odklon od úlohy súdu dôsledne a objektívne preskúmať skutkový stav v spojitosti s vykonaným dokazovaním a v konečnom dôsledku správnym právnym posúdením"; uviedol, že „nie je jasné, z akého zákonného ustanovenia súd odôvodnil záver, že so zánikom spoločnosti C. S., s.r.o. je spojený zánik vlastníckeho práva k veci, keď súdu boli predložené nespochybniteľné a súdom ani nespochybnené dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva právna skutočnosť ako aj právny stav, že vlastnícke právo na predmetný tovar prešlo na právneho predchodcu žalobcu ešte pred zánikom spoločnosti C. S., s.r.o., preto uvedené právne názory súdu sú v zásadnom odklone od skutkového stavu"; poukázal aj na to, že „ako flagrantné porušenie zákona zo strany súdu sa javí použite neplatného zákona č. 536/209 Z. z., pretože tento právny predpis nebol uverejnený v zbierke zákonov, ale súd o tento zákon oprel svoje rozhodnutie"; vyjadril názor, že súd prvej inštancie ignoroval, že „každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho; nikoho nemožno zbaviť jeho majetku"; konštatoval, že „súd sa vôbec nezaoberal a ani neskúmal, čím sa meritórne zaoberať mal, teda kto je skutočným vlastníkom veci; súd mal dostatok predložených dôkazov zo strany žalobcu ako aj vykonaných dôkazov pred súdom, ktoré nespochybniteľne preukázali vlastníka veci, ako aj zmenu vlastníckych práv až do nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom"; ďalej vyjadril názor, že „súd si nezákonne subsumoval právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti správneho súdnictva a preskúmaval a odôvodnil vlastníctvo veci na podklade rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 27.06.2019, ktorým bola zabezpečená vec neznámemu vlastníkovi, pričom je potrebné dôrazne nesúhlasiť s faktom, že vec mohla byť zabezpečená neznámemu vlastníkovi, nakoľko vlastník bol colnému úradu v čase vydania uvedeného rozhodnutia známy, nakoľko colný úrad už od podania žaloby, teda od 23.05.2016 vedel, že žalobca, ktorý je vlastníkom veci sa primárne domáha vydania veci; v tomto prípade došlo zo strany colného úradu k účelovému rozhodnutiu a zjavnému zneužitiu práva, keď viac ako 3 roky mal vedomosť o vlastníkovi veci (na podklade žaloby), túto skutočnosť colný úrad ignoroval a vydal, aj napriek preukázateľnej vedomosti o vlastníkovi veci, rozhodnutie o zabezpečení veci z dôvodu nezistenia vlastníka, čím zjavne zneužil právo a porušil vlastnícke práva žalobcu (...); túto skutočnosť súd účelovo a nezákonne ignoroval, pričom mal práve súd chrániť vlastnícke právo žalobcu a v tomto kontexte vo veci meritórne rozhodnúť; prístup súdu sa javí ako príliš formálny, účelový, nezákonný a zjavne súd nemal vôľu objektívne rozhodnúť, keďže žalovanou stranou je štát v zastúpení Finančným riaditeľstvom SR"; podľa jeho názoru „mal súd vysloviť právny názor, že dotknutým rozhodnutím colného úradu o zabezpečení veci došlo k zjavnému zneužitiu práva a týmto rozhodnutím štátny orgán (colný úrad) nezákonne a protiústavne vyvlastnil vec; súd nemal pripustiť ako zákonný dôkaz vyššie uvedené rozhodnutie o zabezpečení veci neznámeho vlastníka, nakoľko v zmysle ide o nulitné rozhodnutie (...), také rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané; pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe, pričom v tomto prípade bolo vydané zjavne inej osobe (oznámené verejnou vyhláškou adresátom bol nedefinovaný okruh osôb), čo je procesne nesprávny a nezákonný postup, keďže sa jednalo o tzv. neznámu osobu a pritom vlastník v čase rozhodovania colného úradu mu bol z prebiehajúceho konania pred súdom známy"; ďalej argumentoval, že aj keby uvedené rozhodnutie colného úradu nebolo nulitné, bolo by síce preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, ale „nastáva kolízia, kto by mohol byť pred správnym súdom (a podľa čoho by bola určovaná vecná a miestna príslušnosť) aktívne vecne legitimovanou osobou, keďže adresátom uvedeného rozhodnutia je bližšie neidentifikovateľný okruh neznámych osôb, preto aj táto skutočnosť zakladá nulitu rozhodnutia colného úradu o zabezpečení, ako aj nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia súdom, keďže žiadna osoba by nebola schopná pred súdom osvedčiť svoju aktívnu vecnú legitimáciu"; preto zhrnul, že „podľa právneho stavu od 01.02.2019, t.j. po zániku spoločnosti C. S., s.r.o. do 27.06.2019, t.j. do vydania rozhodnutia o zabezpečení veci (1) zaniklo záložné právo colného úradu, (2) existovalo vlastnícke právo konkrétnej osoby k veci a (3) colný úrad zadržiaval nezákonným spôsobom a bez právneho titulu vec, pričom colný úrad mal vydať vec vlastníkovi, nakoľko išlo o bezdôvodné obohatenie, keďže colný úrad mal u seba vec bez právneho titulu a vlastník mu bol známy; vedomosť o vlastníkovi mal colný úrad z podanej žaloby zo dňa 23.05.2016; colný úrad mal ex offo vydať už v tomto čase vec, nakoľko nemal právny dôvod naďalej zadržiavať vec; colný úrad pripustil, že došlo k znehodnoteniu veci a to tým, že podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa (...); súd sa svojim nezákonným rozhodnutím len snažil zakryť nezákonný postup

colného úradu, čo je v právnom a demokratickom štáte neprípustné; súd nepochopiteľným spôsobom uprel vlastnícke práva žalobcovi"; na záver konštatoval „dokazovanie bolo najmä z pozície žalobcu aktívne vedené a rozsiahle, čo samotný obsah spisu aj jednoznačne potvrdzuje; zároveň je potrebné zdôrazniť, že niektoré dôkazy súd odmietol, čo vo svojom rozhodnutí nedostatočne a nesprávne odôvodnil a niektoré dôkazy vôbec nevyhodnotil, čo v konečnom dôsledku súd priviedlo k taktiež zmätočným a nesprávnym právnym úvahám; v napadnutom rozhodnutí súdu absentuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov, a to najmä dôkazov vo svojej vzájomnej súvislosti, pričom súd nebol schopný označiť dôkazy za buď nespochybniteľné, spochybniteľné, a podobne; úvahy, na podklade ktorých súd rozhodol v spojitosti s vykonanými dôkazmi, sú zjavne v rozpore so skutkovým stavom, logickým myslením a správne vyhodnoteným právnym stavom, čím napadnuté rozhodnutie sa stalo nezákonným a nepreskúmateľným"; napadnutý rozsudok považoval preto aj za nedostatočne odôvodnený v rozpore s jeho právom na spravodlivý proces; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.07.2019 (č.l. 501-502 spisu) k odvolaniu žalobcu uviedol, že „pokiaľ žalobca produkoval námietku o zániku vlastníckeho práva spoločnosti C. S., s.r.o., žalobca na jednej strane tvrdí, že zánikom spoločnosti C. S., s.r.o., došlo k zániku záložného práva, ktorého predmetom bol destilát, ktorého vydania sa domáha; na druhej strane však tvrdí, že zánikom spoločnosti C. S., s.r.o., nedošlo k zániku vlastníckeho práva k takejto veci; spoločnosť C. S., s.r.o., mala postavenie záložného dlžníka a pri zániku spoločnosti C. S., s.r.o., bez právneho nástupcu, mohlo dôjsť k zániku záložného práva, bez zániku vlastníckeho práva, len v prípade, že by záložcom bola iná osoba ako spoločnosť C. S., s.r.o.; v predmetnom konaní nebola taká skutočnosť zistená a ani tvrdená; žalobca namietal, že zánik spoločnosť C. S., s.r.o., nemohol spôsobiť zánik vlastníckeho práva k destilátu, pretože spoločnosť C. S., s.r.o., nebola jeho vlastníkom; keby sme aj pripustili, že spoločnosť C. S., s.r.o., nebola vlastníkom destilátu (čo žalovaný stále spochybňuje), zánik vlastníckeho práva akejkoľvek inej osoby a vznik vlastníckeho práva Slovenskej republiky by v takom prípade nastal v zmysle ustanovenia najneskôr v deň nasledujúci po uplynutí lehoty 60 dní od zverejnenia rozhodnutia o zabezpečení vecí (aj destilátu) na úradnej tabuli, keďže sa v uvedenej lehote vlastník alebo držiteľ veci nezistil; pre zánik a vznik vlastníctva k destilátu je rozhodné, že bolo vydané rozhodnutie o zabezpečení veci, že toto rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli a že uplynula lehota 60 dní, počas ktorej sa nezistil vlastník a ani držiteľ destilátu, pričom tento proces nebol nikým spochybnený; pre zánik vlastníckeho práva nebolo rozhodné, či bola alebo nebola spoločnosť C. S., s.r.o., vlastníkom destilátu; žalovaný má za to, že súd bol povinný brať na zreteľ tieto skutočnosti a tieto skutočnosti vzal správne na zreteľ pri rozhodovaní; súd možno zbytočne uviedol, že vlastníkom destilátu bola spoločnosť C. S., s.r.o., to však nič nemení na správnosti jeho skutkového záveru, že žalobca nebol vlastníkom destilátu"; vo vzťahu k námietkam žalobcu, že preukázal svoje vlastnícke právo k spornému destilátu žalovaný podrobne a konkrétne argumentoval, že vlastníkom sporného destilátu neboli ani právni predchodcovia žalobcu (p. X. alebo spoločnosť X. s.r.o.), od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo, keď okrem iného uviedol, že „opakovane upozorňoval, že podstatné skutočnosti vyplývajúce z jedného dôkazu sú v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi z iných dôkazov, resp. s výpoveďami relevantných osôb uskutočnených v iných konaniach; tiež upozorňoval, že je logicky vylúčené, aby objektívne mohli nastať niektoré skutočnosti vyplývajúce z dôkazov navrhnutých žalobcom a hoci podrobne vysvetlil takéto rozpory, žalobca na to nijako nereagoval; vlastnícke právo sa nadobúda na základe skutočností vyplývajúcich z právnych predpisov, a nie na základe vyhlásení určitých osôb; žalobca mal v konaní preukázať vlastníctvo, nie k „bežnej" veci, ale k destilátu (liehu), ktorého výroba, skladovanie, nakladanie s ním a jeho evidovanie podliehajú špeciálnej právnej úprave; v súvislosti s preukázaním vlastníckeho práva k liehu je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že o liehu sa musí viesť presná, právnym predpisom stanovená evidencia a osoba, ktorá je jeho vlastníkom alebo sa u nej nachádza, je povinná vedieť hodnoverným spôsobom preukázať jeho pôvod; k tomu isto nepostačujú kópie zmlúv (podotýkame, že s nepravdivými podstatnými údajmi) a svedectvo osôb o jeho pôvode; aj na tieto skutočnosti je potrebné brať zreteľ pri hodnotení toho, či žalobca preukázal vlastnícke právo k destilátu; je zrejmé, že žalobca nepreukázal jeho vlastnícke právo k destilátu a ani to, že prvým vlastníkom destilátu bola p. X., pre ktorú ho vyrobila spoločnosť C. S., s.r.o., u ktorej ho mala uskladnený, a že následnými vlastníkmi destilátu bola spoločnosť X. s.r.o. a žalobca; aj keby to žalobca preukázal, nič to nemení na skutočnosti, že vlastníkom destilátu sa stala Slovenská republika; z právnej úpravy, na ktorú žalovaný poukazoval, vyplýva, že právne predpisy dokonca neumožňovali, aby (1) spoločnosť C. S., s.r.o., vyrobila a skladovala destilát pre p. X., (2) p. X. nadobudla vlastnícke právo k destilátu, (3) p. X. previedla vlastnícke právo k destilátu na spoločnosť X. s.r.o. (uvedené platí primerane aj k

možnosti prevodu vlastníctva zo spoločnosti X. s.r.o. na žalobcu), (4) spoločnosť X. s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k destilátu (uvedené platí primerane aj k možnosti nadobudnutia vlastníctva žalobcom), keďže tieto osoby, buď nemali vôbec alebo nemali v rozhodnej dobe potrebné povolenia, ktoré by ich k tomu oprávňovali a ani na základe predložených dohôd nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva (na ich základe sa malo previesť vlastníctvo k veci určenej druhovo, nie individuálne, avšak nedošlo k jej odovzdaniu, hoci vlastníctvo možno nadobudnúť len k určitej veci)"; pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie použil neplatný právny predpis („zákon č. 536/209 Z. z.") žalovaný uviedol, že zjavne išlo len o chybu v písaní (súd aplikoval ustanovenie ), ktorá nemá vplyv na správnosť napadnutého rozsudku; pokiaľ žalobca namietal, že sa súd nezaoberal tým, kto je vlastníkom destilátu žalovaný uviedol, že „súd sa dôsledne zaoberal tým, kto je vlastníkom veci; skutkový stav zistený súdom, že vlastníkom destilátu je Slovenská republika, vyplýva z vykonaného dokazovania a závery súdu sú jasné a zrozumiteľne odôvodnené a bez logických rozporov; žalovaný má za to, že v konaní neboli vykonané a ani navrhnuté dôkazy, ktoré by mohli čo len spochybniť záver o vlastníctve Slovenskej republiky"; pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie si nezákonne prisvojil právomoc, ktorá patrí do pôsobnosti správneho súdnictva vo vzťahu k rozhodnutiu Colného úradu Banská Bystrica zo dňa 27.06.2018, žalovaný uviedol, že „súd v tomto konaní nepreskúmaval rozhodnutie o zabezpečení z pohľadu správneho súdnictva, preto si „neprisvojil" právomoc, ktorá patrí „správnemu súdu"; súd jednoznačne a zrozumiteľne uviedol, ako sa vysporiadal s existenciou rozhodnutia o zabezpečení a so skutočnosťami z neho vyplývajúcimi; aj keď v tomto konaní nie je možné ani preskúmať rozhodnutie o zabezpečení, pokiaľ žalobca namietal, že takéto rozhodnutie nemalo byť vydané, pretože colný úrad (na podklade prejednávanej žaloby) vedel, kto je vlastníkom destilátu, žalovaný uviedol, že colný úrad vedel, kto je vlastníkom destilátu; účastníkom tohto konania je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, nie colný úrad; p. C. (bývalý konateľ pôvodného žalobcu a zástupca pôvodného a aktuálneho žalobcu), podľa toho ako mu to vyhovovalo, neustále menil ním tvrdené skutočnosti súvisiace s vlastníctvom destilátu; po zohľadnení rozporov o vlastníctve destilátu, ktoré vyplývajú z výpovedí p. C. a dokumentov ním predkladaných, sa žalovaný domnieva, že nie je možné pochybovať o tom, že konanie p. C., samo o sebe, objektívne vyvoláva pochybnosti o vlastníctve destilátu a nemožno vyčítať colnému úradu, že vydal rozhodnutie o zabezpečení"; pokiaľ žalobca, že rozhodnutie o zabezpečení vydané colným úradom predstavuje nulitné rozhodnutie žalovaný uviedol, že „nulitu rozhodnutia o zabezpečení zakladá žalobca na skutočnostiach, že malo byť vydané omylom inej osobe a keďže bolo vydané vo vzťahu k neurčitému okruhu osôb, tak žiadna osoba by nebola schopná preukázať aktívnu vecnú legitimáciu v správnom súdnictve, aby mohlo byť takéto rozhodnutie v správnom súdnictve preskúmané; colný úrad pri vydaní rozhodnutia o zabezpečení postupoval podľa prvá veta a v zmysle základných zásad logického uvažovania; podľa prvá veta ak zamestnanec správcu dane zabezpečí vec podľa odseku 1, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o jej zabezpečení uverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní, pričom v rozhodnutí namiesto označenia vlastníka alebo držiteľa uvedie dátum, miesto a čas zabezpečenia takejto veci; citované ustanovenie má charakter „špeciálneho" ustanovenia a vychádza zo základných zásad logického uvažovania, že pokiaľ sa nevie, kto je vlastník alebo držiteľ zabezpečenej veci, že je nemožné označiť ho za adresáta rozhodnutia a rozhodnutie mu doručiť; z tohto dôvodu je logická špeciálna právna úprava vyplývajúca z ustanovenia prvá veta , v súlade s ktorou postupoval aj colný úrad"; ďalej vyjadril názor, že prípadná aktívna vecná legitimácia žalobcu na preskúmanie predmetného rozhodnutia v správnom súdnictve vyplýva z ustanovenia , v zmysle ktorého „aktívne legitimovaným na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu o zabezpečení je každá osoba (nielen adresát rozhodnutia), ktorá bude tvrdiť, že rozhodnutím boli dotknuté jej práva alebo oprávnené záujmy"; okrem toho zdôraznil, že „podľa ustanovenia sa nulita príslušného rozhodnutia týka len správy daní a uplatňuje sa len v konaniach týkajúcich sa správy daní, nie v civilnom sporovom konaní"; podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, poskytol žalobcovi všetky potrebné vysvetlenia a pri všetkých zamietnutých návrhoch na vykonanie dokazovania vysvetlil, prečo im nevyhovel; zdôraznil, že okrem súdom stanovených dôvodov, bolo možné žalobu zamietnuť aj z ďalších dôvodov; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 24.07.2019 (č.l. 510 spisu) prostredníctvom elektronickej pošty s poučením o možnosti vyjadrenia v určenej lehote (č.l. 509 spisu); žalobca nevyužil svoje právo na vyjadrenie (repliku).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3.1 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu zamietol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých dospel k správnemu záveru o nedostatku vecnej legitimácie strán v spore (body 4.4 a 4.5 odôvodnenia). Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.3.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v prejednávanom spore pokiaľ ide o žalobu o vydanie veci a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v prejednávanom spore pokiaľ ide o eventuálnu žalobu o zaplatenie sumy 12.250,- € z titulu náhradu škody; so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu a žalovaného v spore sa odvolací súd stotožnil; pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním zistený, resp. nesporný skutkový stav veci; v prípade nároku na vydanie veci ( ) je na podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný vlastník veci a pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý vec patriacu žalobcovi (vlastníkovi) neoprávnene zadržuje; v prípade nároku na náhradu škody ( ) je na podanie žaloby v zásade aktívne vecne legitimovaný poškodený, t.j. subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom k ujme vyjadriteľnej v peniazoch alebo uvedením do predošlého stavu (skutočná škoda), resp. ktorého majetok sa v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom nerozmnožil, aj keď sa bez škodovej udalosti s ohľadom na pravidelný chod vecí takéto rozmnoženie majetku poškodeného dalo rozumne predpokladať (ušlý zisk) a pasívne vecne legitimovaný je škodca, t.j. subjekt, ktorý svojim konaním alebo nekonaním zapríčinil vznik škody na strane žalobcu.

4.3.3 Otázka posúdenia vecnej legitimácie strán spadá do rámca právneho posúdenia veci; preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ); z hľadiska prejednávaného sporu je z vykonaného dokazovania zrejmé, že rozhodnutím colného úradu zo dňa 06.11.2014 bolo zriadené záložné právo k hnuteľným veciam (t.j. okrem iného aj k drienkovému destilátu v objeme 490 litrov pri teplote 17 °C s obsahom liehu 52 % a pri teplote 20 °C s obsahom liehu 53,12 %, čo predstavuje 260,288 litrov alkoholu) na zabezpečenie daňového nedoplatku obchodnej spoločnosti C. S., s.r.o.; uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014; proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva podala obchodná spoločnosť C. S., s.r.o. odvolanie zo dňa 24.11.2014 s argumentáciou, že predmetný drienkový destilát nebol v jej vlastníctve, pričom odvolanie vybavil colný úrad oznámením zo dňa 17.12.2014 o nepodaní odvolania (t.j. odvolacie konanie skončilo procesným rozhodnutím bez vyhovenia odvolateľovi); po zriadení záložného práva zo strany colného úradu k prevozu uvedeného drienkového destilátu, pričom pri preberaní boli dňa 04.02.2015 zistené nezrovnalosti v objemovej koncentrácii liehu v drienkovom destiláte, ktorý mal pri objeme 490 litrov pri teplote 20 °C obsah liehu 17 % (pri teplote 3 °C obsah liehu 14 %), čo predstavuje 83,30 litrov alkoholu; na základe zistených nezrovnalostí prebiehalo aj trestné konanie, ktoré neskončilo vyvodením trestnej zodpovednosti proti konkrétnemu páchateľovi; obchodná spoločnosť C. S., s.r.o. zanikla dňa 31.01.2018 výmazom z obchodného registra; v dôsledku zániku uvedenej obchodnej spoločnosti rozhodnutím zo dňa 27.06.2018 colný úrad zabezpečil neznámemu vlastníkovi drienkový destilát (v objeme 490 litrov pri teplote 20 °C obsah liehu 17 % a pri teplote 3 °C obsah liehu 14 %, čo predstavuje 83,30 litrov alkoholu), pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2018; podľa oznámenia colného úradu bolo uvedené rozhodnutie vyvesené na úradnej tabuli a lehota 60 dní od vyvesenia uplynula dňa 28.08.2018.

4.3.4 Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu správne zisťoval vecnú legitimáciu strán v spore; odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore v čase vyhlásenia rozsudku ( prvá veta ) z dôvodu, že vlastnícke právo k predmetu konania (drienkovému destilátu) nadobudol štát podľa a (žalobcom namietaná chyba v písaní v odôvodnení napadnutého rozsudku, kedy súd prvej inštancie aplikovaný predpis označil ako „zákon č. 536/209 Z. z." zjavne nepredstavuje nesprávne právne posúdenie veci); aj súd prvej inštancie si pri rozhodovaní uvedomil skutočnosť, že rozhodnutím colného úradu zo dňa 06.11.2014 došlo k zriadeniu záložného práva k drienkovému destilátu s iným obsahom alkoholu (260,288 litrov) než v rozhodnutí colného úradu o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018 (83,30 litrov), pričom súd prvej inštancie dospel v tejto súvislosti k záveru, že „ide o ten istý destilát"; podľa odvolacieho súdu ide v prípade drienkového destilátu o vec určenú podľa druhu (nie o individuálne určenú vec), ktorá je zastupiteľná (nahraditeľná); veci určené podľa druhu sú určené druhovými znakmi (napr. počtom, mierou alebo váhou), preto môžu byť nahradené inými vecami rovnakého druhu; z hľadiska prejednávaného sporu táto skutočnosť spôsobuje, že aj v prípade žaloby o vydanie drienkového destilátu s určitým množstvom alkoholu (petit žaloby) prichádza do úvahy aj čiastočné vyhovenie žalobe v prípade zistenia existencie drienkového destilátu v dispozícii žalovaného s nižším obsahom alkoholu oproti petitu žaloby (za predpokladu preukázania vlastníckeho práva žalobcu) a zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti z dôvodu, že požadovaná vec neexistuje v takej kvalite a v takom množstve (t.j. v takej špecifikácii podľa druhu), ako sa jej vydania domáhal žalobca; vyššie uvedené v sebe súčasne zahŕňa aj záver, že aj v prípade zistenia, že požadovaná vec neexistuje v kvalite a v množstve podľa žaloby, je potrebné skúmať, či v čase rozhodovania je žalobca jej vlastníkom (aktívna vecná legitimácia); súd prvej inštancie preto správne po zistení, že požadovaná vec, ktorej vydania sa žalobca domáhal (t.j. drienkový destilát v objeme 490 litrov pri teplote 17 °C s obsahom liehu 52 % a pri teplote 20 °C s obsahom liehu 53,12 %, čo predstavuje 260,288 litrov alkoholu) existuje v inej kvalite (t.j. drienkový destilát v objeme 490 litrov pri teplote 20 °C s obsahom liehu 17 % a pri teplote 3 °C s obsahom liehu 14 %, čo predstavuje 83,30 litrov alkoholu) pristúpil ku skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (t.j. či je vlastníkom drienkového destilátu v zistenej kvalite); aj podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom predmetného drienkového destilátu je s účinnosťou od 28.08.2018 štát (Slovenská republika) a to na základe rozhodnutia o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018 v dôsledku uplynutia lehoty podľa ; odvolacia argumentácia žalobcu proti tomuto záveru súdu prvej inštancie neobstojí; samotné rozhodnutie o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018 síce spadá do oblasti posudzovania civilného súdu v sporovom konaní podľa a , ale právnou skutočnosťou, na základe ktorej nadobudol štát vlastnícke právo k predmetnému drienkovému destilátu nebolo samotné rozhodnutie (§

132 ods. 2 ), ale touto právnou skutočnosťou bolo uplynutie zákonnej lehoty podľa , ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná, t.j. titulom nadobudnutia vlastníckeho práva štátu k drienkovému destilátu bolo uplynutie zákonnej lehoty ako iná právna skutočnosť ustanovená zákonom ( ); samotný dôsledok nadobudnutia vlastníckeho práva štátu k drienkovému destilátu tak pri nesporných skutkových zisteniach súdu nebolo možné v prejednávanom spore preskúmať (nešlo o rozhodnutie), pretože by to bolo možné len v konaní o určenie vlastníckeho práva, kde by štát bol stranou sporu; odvolacie námietky žalobcu proti samotnému rozhodnutiu o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018 ohľadne tvrdenej nulity rozhodnutia sú bez právneho významu, pretože samotné rozhodnutie nebolo titulom nadobudnutia vlastníckeho práva štátu; okrem toho pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutie o zabezpečení veci zo dňa 27.06.2018 nemalo byť vydané, pretože colnému úradu bol podľa žalobcu známy vlastník drienkového destilátu na základe podanej žaloby v prejednávanom spore, je zrejmé, že samotná žaloba nepreukazuje vlastnícke právo žalobcu; preto v prejednávanom spore nemôže byť žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie veci, ktorej vlastníkom je iná osoba (štát); odvolací súd preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na vydanie veci v prejednávanom spore je správne. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že aj v prípade pripustenia názoru, že v dôsledku skutkového zistenia, že požadovaná vec (drienkový destilát) neexistuje v požadovanej kvalite (obsah alkoholu), nie je možné žalobe o vydanie veci vyhovieť, by bol napadnutý rozsudok v rozsahu zamietnutia žaloby o vydanie veci vo výroku vecne správny (aj keď z iného právneho dôvodu ako nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanom spore).

4.3.5 V dôsledku zamietnutia žaloby žalobcu o vydanie veci (drienkového destilátu) sa súd prvej inštancie správne zaoberal dôvodnosťou eventuálneho petitu žaloby o zaplatenie sumy 12.250,- € s príslušenstvom; súd prvej inštancie dospel aj k správnemu právnemu posúdeniu veci, že na základe skutkových okolností prejednávaného sporu (znehodnotenie drienkového destilátu po zriadení záložného práva k nemu za účelom zabezpečenia zaplatenia daňového nedoplatku spoločnosti C. S., s.r.o.) sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej sumy z titulu náhrady škody; nakoľko odvolací súd pri rozhodovaní nevychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvej inštancie, bolo možné sa v odvolacom konaní zaoberať aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore; aj v tomto prípade dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) v spore o zaplatenie náhrady škody; ako uviedol aj súd prvej inštancie zo skutkových okolností prejednávaného sporu vyplýva, že tvrdenú škodu mali žalobcovi spôsobiť pracovníci colného úradu porušením právnych predpisov pri preprave drienkového destilátu po jeho zabezpečení; súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pasívne vecne legitimovaný na náhradu škody spôsobenej colníkmi pri plnení ich úloh nie je žalovaný, ale štát (Slovenská republika), nie však podľa ako to uviedol súd prvej inštancie, ale podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 30.06.2019), podľa ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené finančnou správou alebo colníkmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania poškodeného, resp. v súčasnosti podľa o finančnej správe (v znení účinnom od 01.07.2019), podľa ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené finančnou správou alebo príslušníkmi finančnej správy v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania poškodeného; preto v prejednávanom spore nemôže byť žalovaný pasívne vecne legitimovaný v spore o náhradu škody od štátu; odvolací súd preto dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanom spore je správne.

4.3.6 Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcu ( ) odvolací súd udáva, že žalobca (resp. jeho právny predchodca) ťažiskovo nesúhlasil s tým, že drienkový destilát bol vo vlastníctve spoločnosti C. S., s.r.o.; z predpokladu, že sporný drienkový destilát bol vo vlastníctve spoločnosti C. S., s.r.o., vychádzalo aj rozhodnutie o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 06.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2014; konanie o dovolaní sa neskončilo pre odvolateľa (C. S., s.r.o.) úspešne; odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil prezumpciu správnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní; vlastníkom drienkového destilátu bola tak spoločnosť C. S., s.r.o., ktorá zanikla a následne sa vlastníkom drienkového destilátu stal štát ( a ); aj podľa odvolacieho súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať vlastnícke právo jeho

právnych predchodcov k spornému drienkovému destilátu; v prejednávanom spore ako aj v trestnom konaní boli produkované výpovede manželov X., ktorí zhodne uviedli, že po vypálení drienkového destilátu tento prenechali spoločnosti C. S., s.r.o., čo je v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi.

4.3.7 Žalobca v podanom odvolaní osobitne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pre porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces podľa ako sa toho domáhal žalobca v podanom odvolaní; na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, bolo prijaté stanovisko, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle ; Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa "; toto stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod č. 2; z uvedeného stanoviska pre účely odvolacieho konania za účinnosti v znení účinnom do 30.06.2016 vyplýval záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu zrušiť takéto rozhodnutie podľa v znení účinnom do 30.06.2016 mohlo dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol; v právnych pomeroch účinného od 01.07.2016 predstavuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia v odôvodnených prípadoch porušenie práva strany na spravodlivý proces a preto bude predmetné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj naďalej použiteľné; preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok obsahuje uvedenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nedostatku vecnej legitimácie strán v spore, preto v prejednávanom spore neboli splnené výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku nemôže vyplývať len zo samotného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Ďalšiu argumentáciu podporujúcu správnosť napadnutého rozhodnutia v reakcii na argumentáciu sporových strán ( prvá veta ) doplnil odvolací súd (bod 4.3.6 odôvodnenia).

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci vo vzťahu k nedostatku vecnej legitimácie strán v spore však považuje odvolací súd za správne; aj podľa odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie dostatočné dokazovanie, z ktorého vyplynul skutkový stav v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie vo veci, preto ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie (body 4.3.1 až 4.3.6 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani tvrdené porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v dôsledku tvrdeného nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 4.3.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu ako vo výroku vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ). Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).