Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-25-2017.pdf
PDF · 189.39 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava senátom v zložení JUDr. Dušan Szabó, predseda senátu a JUDr. Silvia Lipovská a Mária Kramárová, členovia senátu, v trestnej veci proti obž. W. A., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 27. mája 2020, takto
rozhodol:
obžalovaný: W. A., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. - F., P. č. XXXX/XX,
sa uznáva za vinného, že
1/ obvinený W. A. pod nepravdivou zámienkou výhodného investovania finančných prostriedkov využil U. C., ktorý v dňoch 23.01.2008 a 24.04.2008 v Trnave uzavrel s M. O. Zmluvy o spoločnom podnikaní, na základe ktorých mali byť M. O. zhodnotené jeho finančné prostriedky a mal mu byť vyplácaný 2 %-tný mesačný výnos, pričom M. O. na bankový účet U. C. poukázal dňa 23.01.2008 sumu 1.000.000,- SKK a dňa 24.04.2008 sumu 1.400.000,- SKK, ktoré U. C. zo svojho bankového účtu poukázal na bankový účet obvineného W. A., avšak obvinený W. A. peniaze poskytnuté M. O. neinvestoval a ani iným spôsobom nezhodnotil, ale ich použil pre vlastnú potrebu a na vyplácanie výnosov iným osobám ako aj M. O., čím poškodenému M. O. spôsobil škodu vo výške najmenej 79.655,40 EUR (2.400.000,- SKK),
2/ obvinený W. A. pod nepravdivou zámienkou výhodného investovania finančných prostriedkov vylákal od L. R. finančné prostriedky vo výške 30.000,- EUR tak, že s L. R. uzavrel dňa 01.11.2010 Zmluvu o spoločnom podnikaní, na základe ktorej L. R. previedol na účet W.a A. sumu 30.000,- EUR, ktoré mali byť zhodnotené a L. R. mal byť vyplácaný 2 %-tný mesačný výnos, pričom W. A. už v čase uzavretia Zmluvy o spoločnom podnikaní nemal v úmysle uvedené finančné prostriedky zhodnotiť, tieto použil pre vlastnú potrebu ako aj na vyplácanie výnosov iným osobám ako aj L. R., ktorému na výnosoch vyplatil celkom sumu 5.400,- EUR, čím poškodenému L. R. spôsobil škodu vo výške najmenej 30.000,- Eur,
teda
v bode 1/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil omyl iného a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
v bode 2/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
čím spáchal
v bode 1/
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
v bode 2/
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
za to
sa odsudzuje:
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá, aby poškodenému L. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., nahradil škodu vo výške 30.000,- EUR.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá, aby poškodenému M. O., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom Šenkvice, Družstevná č. 1342/19 nahradil škodu vo výške 79.655,40 EUR.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Senica podala na obžalovaného dňa 10.02.2017 na Okresný súd Senica obžalobu č. Pv 470/15/2205-45 zo dňa 10.02.2017 na skutkovom a právnom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.
Okresný súd Senica uznesením sp.zn. 1T/26/2017 zo dňa 06.03.2017 podľa § 244 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom spisový materiál bol Okresnému súdu Trnava doručený dňa 07.04.2017.
Obžalovaný po prednesení obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe sa cíti byť nevinný. (čl. 1508)
Poškodený L. R. navrhol, aby súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 30.000,- Eur a poškodený M. O. navrhol, aby súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody vo výške 79.665,40 Eur. (čl. 1508)
Obžalovaný W. A. vypovedal, že poškodených pozná a je pravda, čo vypovedajú, avšak nesúhlasí s tým, že by na nich spáchal podvod. Obžalovaný nevie vysvetliť, kde sa aktuálne finančné prostriedky nachádzajú a ako osobu, ktorá by tak mohla urobiť označil Ing. O. P., ktorý má zastupovať skupinu investorov a ktorý má disponovať aj súdnymi rozhodnutiami vo vzťahu k fondom, do ktorých boli finančné prostriedky investované. Obžalovaný ďalej vypovedal, že k obchodovaniu na finančných trhoch sa dostal pri svojej práci pre spoločnosť Afin, kde ponúkal obchodovanie na burze s cennými papiermi a pri komunikácii s možnými záujemcami o toto obchodovanie sa dostal k osobe O. Z., ktorý mu navrhol stretnutie, na ktorom mu povedal, že sú ďaleko lepšie programy na obchodovanie, akými sú PPP projekty, ktoré organizuje FED. O. Z. dal obžalovanému kontakty na osoby v Zürichu, kam obžalovaný vycestoval a stretol sa s nejakými ľuďmi, ktorí mu vysvetlili podstatu obchodovania a ktorí mu povedali, že osobou zastrešujúcou toto obchodovanie je pán P.. Takýmto spôsobom začala práca s týmito programami. Do obchodovania zatiahol svojich najbližších a rodinu a k poškodeným sa dostal cez svojich známych, pričom celkom išlo o 40-45 osôb. K stretnutiu v Zürichu obžalovaný uviedol, že sa tam stretol s bankármi a zástupcom spoločnosti Profinova pánom Y. M., pričom na stretnutiach bol prítomný aj pán P.. Ročne bežalo 10-15 programov, do ktorých bolo možné vstupovať, pričom obžalovaný všetko nechával na spoločnosť Profinova, ktorá ho zastupovala vo výbere programov. Podstata programov, ktorých sa zúčastnili poškodený R. a O. spočívala v tom, že peniaze boli uložené na účte a s týmito sa nesmelo hýbať. Takéto obchodovanie sa označovalo slovom „pingovanie“, pričom pri tomto banka zo Švajčiarska (Credit Swiss) komunikovala s Tatra bankou, ktorá viedla účet obžalovaného a na nejakú dobu 2-3 mesiace blokovala účet obžalovaného, čo bolo dokladované tzv. „konfirmačnými listami“, pričom po tejto dobe boli prostriedky na účte voľné a bolo s nimi možné disponovať. Výnosy z obchodovania sa pripisovali na účet vedený v banke vo Švajčiarsku, ktorého majiteľom bola spoločnosť Profinova. Obžalovaný uviedol, že podrobnosti tohto obchodovania vysvetliť nevie, vie len toľko, že švajčiarska banka sa pri obchodovaní musela preukázať voľnými finančnými zdrojmi, pričom z týchto mohlo byť len 10% jej vlastných zdrojov a zvyšok zdrojov tvorili cudzie zdroje. Obžalovaný nemal dosah na účet vedený vo Švajčiarsku, ale mal zmluvu so spoločnosťou Profinova, ktorá ho oprávňovala k tomu, aby ďalej posúval informácie o tom, akým spôsobom budú vyplácané výnosy. Obžalovaný ďalej vypovedal, že mal u notára podpísané rôzne listiny, v ktorých boli označené mená bankárov, čísla účtov, pričom tieto listiny oprávňovali banku vo Švajčiarsku komunikovať s jeho bankou a zisťovať, či je na jeho účte dostatok finančných zdrojov, pričom však švajčiarska banka s peniazmi na účte obžalovaného nakladať nemohla. Obžalovaný takto podnikal od roku 2004 a problémy nastali v mesiaci 11/2010, kedy bol výnosový účet vo Švajčiarsku zablokovaný z dôvodu súdnych sporov.
Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná časť Zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 23.03.2016 na čl. 55-62 (pozn. obžalovaný si nepamätal číslo svojho účtu vedeného v Tatra banke), kde obžalovaný na čl. 62 označil svoj účet vedený v Tatra banke: 2919852865/1100.
Obžalovaný ďalej vypovedal, že niektoré výnosy sa vyplácali na mesačnej báze a niektoré sa vyplácali tak, že sa vyplatili jednorazovo spolu s istinou, pričom keď banka účet odblokovala, obžalovaný peniaze použil na vyplácanie výnosov a vrátenie istín. K výnosom sa obžalovaný dostával cez pána P., ktorého žiadal o peniaze vždy, keď potreboval vyplácať výnosy a keď mu na ich vyplácanie nestačili zdroje na jeho účte, pričom za celú dobu spolupráce mu Ondrášit takto vyplatil sumu cca 5 mil. Eur. Obžalovaný uviedol, že od roku 2004 až do roku 2008 alebo 2009 do programov vstupoval cez P., ktorému peniaze posielal na jeho účet, na ktorom sa prostriedky akumulovali (čo bol aj prípad poškodeného O.a) a neskôr, keď postačovalo mať na vstup do programu akumulovaných minimálne 1 mil. Eur, prostriedky investorov sa akumulovali na účte obžalovaného. Obžalovaný potvrdil, že poškodení neboli v príslušných zmluvách informovaní o tom, že ich peniaze budú môcť byť použité aj na vyplácanie výnosov aj pre iné osoby, avšak zároveň potvrdil, že peniaze poškodených použil aj týmto spôsobom. Obžalovaný v súvislosti so zablokovaním výnosového účtu vo Švajčiarsku uviedol, že súdne spory prebiehajú v USA, peniaze sú alokované vo fonde, avšak k ich výške sa vyjadriť nevedel a potvrdil, že podľa jeho informácií je spoločnosť Profinova vymazaná z obch. registra, pričom doplnil, že súdnym rozhodnutím disponuje P.. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo Y. M. poprel akúkoľvek spoluprácu s obžalovaným. Obžalovaný potvrdil, že mu poškodený R. na jeho účet poukázal sumu 30.000,- Eur a potvrdil, že túto použil na vyplácanie výnosov, ktoré vyplácal až do 02-03/2011. Obžalovaný nevedel označiť konkrétne programy, do ktorých mali byť investované prostriedky poškodených. Obžalovaný ďalej uviedol, že tretine investorov vrátil istiny súm, ktoré investovali. (čl. 1509-1513)
Poškodený L. R. vypovedal, že obžalovaného spoznal na spoločnej dovolenke v Taliansku prostredníctvom D. O., kde mu bola predložená možnosť výhodného investovania do bankového sektora a po návrate z dovolenky mu bola predložená zmluva, na základe ktorej obžalovanému odovzdal finančné prostriedky vo výške 30.000,- Eur tak, že ich poukázal na účet obžalovaného a obžalovaný mu garantoval výnos vo výške 2% mesačne, čo predstavovalo sumu 600,- Eur/mesiac, čo však po pár týždňoch už nebola pravda. O možnosti investovania cez obžalovaného sa poškodený dozvedel od D. O., ktorá spolu so svojou rodinou u obžalovaného investovala 4-5 rokov a fungovalo to. Poškodený od obžalovaného dostal 3x sumu 600,- Eur, z ktorých musel sumu 600,- Eur obžalovanému vrátiť s tým, že to nebola platba určená pre poškodeného a 1x sumu cca 3-4 tis. Eur, avšak istina mu nebola vrátená ani z časti. Poškodený si tvrdenia obžalovaného nepreveroval, pretože nepracuje v bankovom sektore. Obžalovaný poškodenému o investovaní povedal, že pri investovaní je potrebný vysoký vklad a preto sa menšie vklady kumulovali do jedného veľkého, ktorý bol následne investovaný. Obžalovaný poškodenému garantoval vrátenie istiny do jedného mesiaca od žiadosti poškodeného.
Poškodený následne opakovane kontaktoval obžalovaného, avšak obžalovaný len sľuboval vrátenie peňazí a poškodeného ustavične zavádzal, pričom dodnes nevie, kde jeho finančné prostriedky skončili a napriek tomu, že o to obžalovaného žiadal, tento mu nepredložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali investovanie finančných prostriedkov resp. ich použitie. S obžalovaným sa vo veci vrátenia istiny stretol opakovane aj osobne a osobne sa stretol aj so spolupracovníkom obžalovaného s U. C., ktorý poškodenému rozprával to isté ako obžalovaný. (čl. 1516- 1518)
Poškodený M. O. vypovedal, že obžalovaného spoznal cez O. G., s ktorou v tom čase žil a táto ho informovala o možnosti výhodného investovania, pričom celkom investoval sumu 2.400.000,- Sk, a to sumu 1.000.000,- Sk na dividendy, kde mu bal byť mesačne vyplácaný výnos 2% a 1.400.000,- Sk na zhodnocovanie, ktorá suma sa mala mesačne zhodnocovať o 2%, a to dňa 23.01.2008 a 24.04.2008. Mária G. mala v tom čase u obžalovaného investovanú sumu asi 400.000,- Sk a uvažovala o jej zvýšení a poškodeného sa pýtala, či by neuvažoval o investovaní aj on. Poškodený peniaze investoval prostredníctvom pána C., ktorý žil s D. O., rod. G., a to na základe dvoch zmlúv uzavretých s C., ktorý sa odvolával na obžalovaného a poškodenému povedal, že peniaze idú obžalovanému, ktorý ich investuje vo Švajčiarsku a obžalovaného stretol osobne až rok potom, ako peniaze investoval. Poškodený sa snažil od pána C. zistiť podrobnosti o investovaní, avšak C. mu povedal, že investovanie je len pre dobrých priateľov a rodinných príslušníkov a že nemá mať obavy. C. poškodenému povedal len toľko, že peniaze sú na účte vo švajčiarskej banke, kde sa zhodnocujú a zároveň slúžia ako zábezpeka pre obchodných partnerov, pričom na žiadosť poškodeného o podrobnejšie vysvetlenie C. uviedol, že to je predmetom obchodného tajomstva. Poškodený sa C. pýtal na povolenie na obchodovanie tohto druhu, pričom C. mu ukázal povolenie na obchodovanie a na poskytovanie rôznych služieb a uviedol, že toto povolenie zahŕňa povolenie na investovanie finančných prostriedkov a že toto všetko zastrešuje obžalovaný. Poškodený potvrdil, že výnosy mu boli vyplácané počas troch rokov, celkom mu bolo vyplatených na výnosoch asi 530.000,- Sk, pričom z týchto platil ešte 2,5% pani G., čo bolo podmienkou obžalovaného za to, že mu pani G. umožnila účasť na tomto investovaní. Po troch rokoch chcel poškodený vrátiť peniaze späť, pretože si chcel kúpiť byt a mal zaplatenú aj zálohu 10.000,- Eur a v tom čase sa výnosy prestali vyplácať. Keďže poškodenému peniaze neboli vrátené, prišiel o zálohu na byt, na čo odstúpil do oboch zmlúv, ktoré mal uzavreté a žiadal o vrátenie investovaného vkladu, čo sa však nestalo, a to ani sčasti. Poškodený od obžalovaného a aj pána C. dostával vyjadrenia, že sa niečo zaseklo vo Švajčiarsku resp. že prebiehajú súdne konania, avšak išlo len o zavádzanie a odďaľovanie vrátenia vkladu. Keď sa výnosy prestali vyplácať, poškodený sa s C. stretol opakovane a ten poškodenému povedal, že všetko je v poriadku a čaká sa na uvoľnenie peňazí, pričom s týmto od roku 2016 nebol v kontakte. Poškodený ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že investované prostriedky boli vrátené D. O. aj Katarímne O.. (čl. 1518- 1521)
Svedok Ing. O. P. vypovedal, že sa s obžalovaným pozná asi od roku 2000, pričom s obžalovaným riešil projekty v oblasti kapitálových trhov. Svedok sa nevedel vyjadriť k prípadom poškodených. Svedok potvrdil, že mal s obžalovaným podpísanú zmluvu o spoločnom podnikaní z roku 2004, na základe ktorej obžalovanému dával ponuky ohľadom podnikania, podstata ktorých bola investovania peňazí krátkodobo alebo dlhodobo za účelom získania výnosov, pričom s obžalovaným nemal dohodnutú konkrétnu výšku výnosu, pretože na kapitálových trhoch je možné generovať tak výnos ako aj stratu. Svedok potvrdil, že investoval finančné prostriedky, ktoré mu prišli od obžalovaného, pričom uviedol, že obžalovaný nemal garantované zabezpečenie jeho investície a zároveň uviedol, že nemal vedomosť
o tom, odkiaľ mal obžalovaný finančné zdroje. Svedok opísal podstatu „pingovania“ tým spôsobom, že partner overuje prostriedky na účte v danom čase, ku ktorým prikladá vlastné finančné prostriedky, s ktorými potom obchoduje a za relatívne krátky čas dokáže získať výnos, z ktorého vyplácal svedka a tento následne obžalovaného. Svedok tiež v tejto súvislosti potvrdil, že ak by partner pri investovaní generoval stratu, bolo možné siahnuť na finančné prostriedky. Svedok uviedol, že obchodovanie fungovalo do roku 2010, kedy začali súdne spory s investormi, a to s viacerými subjektmi, pričom podstata sporu je v tom, že svedok mal garantované výnosy a tie mu neboli vyplatené. Svedok však uviedol, že všetky prostriedky, ktoré mu poukázal obžalovaný obžalovanému aj vrátil a súdny spor je vedený len medzi svedkom a investorom.
Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 29.03.2016 na čl. 269-272 v časti, kde sa svedok vyjadroval k jeho vzťahu s obžalovaným a obehu peňažných prostriedkov medzi svedkom a obžalovaným (čl. 271), kde svedok vypovedal, že obžalovaného pozná od roku 203 z oblasti podnikania v rámci kapitálových trhov a súčasne uviedol, že v tejto oblasti s obžalovaným nepodnikal. Svedok potvrdil, že medzi ním a obžalovaným prebiehali finančné transakcie, ktoré boli založené na poskytovaní pôžičiek zo strany obžalovaného, pričom svedok tieto požičané prostriedky používal tak v rámci svojho podnikania ako aj na kapitálových trhoch. Svedok tiež uviedol, že medzi ním a obžalovaným nikdy nebola spísaná žiadna zmluva a požičiavanie peňazí prebiehalo len na základe ústnej dohody, pričom s obžalovaným nikdy neboli dohodnutí tak, že by svedok ma prostriedky požičané obžalovaným investovať v rámci svojich podnikateľských aktivít za resp. pre obžalovaného a nemohol a ani obžalovanému nikdy nesľúbil žiaden výnos z požičania peňazí. Svedok však uviedol, že všetky pôžičky obžalovanému aj riadne vrátil. Svedok rozpory vysvetli tým, že keď vypovedal v prípravnom konaní popisoval vzťah medzi ním a obžalovaným z obdobia roku 2010, kedy už nespolupracovali na základe pôvodnej zmluvy z roku 2004 a súčasne doplnil, že mali dohodnutý finančný plán, ktorý sa plnil a obžalovanému sa pôžičky vracali tak, že s istinou sa mu vrátil aj výnos max. do 10%.
Svedok Ing. P. ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným neboli dohodnutí na výnose, lebo tento vopred nie je jasný a zároveň uviedol, že peniaze sa vracali s výnosom 1 až 3%. Vo vzťahu k súdnemu sporu svedok uviedol, že mu prislúcha asi 1/30 z toho, čo sa reálne podarí speňažiť, pričom „v hre je asi 13 miliárd dolárov“. Svedok v tejto súvislosti doplnil, že ak zo súdneho sporu získa nejaké peniaze, tieto opäť investuje do investičných projektov a bude priestor na výplatu obžalovaného a opakovane zdôraznil, že obžalovanému nie je dlžný žiadne peniaze. Svedok vo vzťahu k spolupráci so spoločnosťou Profinova uviedol, že s touto spolupracoval od roku 2000 do roku 2010.
Na ďalší návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 29.03.2016 na čl. 269-272 v časti, kde sa svedok vyjadroval k časovému obdobiu spolupráce so spoločnosťou Profinova (čl. 272), kde svedok vypovedal, že s menovanou spoločnosťou spolupracoval asi od roku 2007 alebo 2008, avšak nevedel sa vyjadriť, dokedy s ňou spolupracoval. Svedok rozpor vysvetlil tým, že to myslel tak, že s menovanou spoločnosťou spolupracoval aktívnejšie v rokoch 2007-2008.
Svedok Ing. P. ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoločnosť Profinova v tom čase zastupoval p. Y. M., s ktorým komunikoval elektronicky a na niektorých stretnutiach sa s menovaným pánom stretol aj osobne, pričom jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť navonok ako výkonný riaditeľ a aj za menovanú spoločnosť podpisovať si overoval z verejne dostupného výpisu z obchodného registra. Svedok uviedol, že nikdy nebol v kontakte s p. T., ktorý bol štatutárom spoločnosti Profinova. Svedok uviedol, že spoločnosť Profinova podnikala v oblasti obchodných a finančných služieb a poradenstva v týchto oblastiach, pričom s touto spoločnosťou spolupracoval do roku 2010. Svedok poprel, že by sa obžalovaný spolu s ním zúčastnil stretnutia s pánom Y. M. a nevedel vysvetliť, prečo p. Y. M. uviedol, že spoločnosť Profinova nebola nikdy operatívne činná. (čl. 1532-1535)
Obžalovaný k svedeckej výpovedi svedka Ing. P. uviedol, že svedok vypovedal pravdu a potvrdil, že mu svedok nedlží žiadne peniaze a súčasne uviedol, že z peňazí, ktoré má svedok dostať na základe súdneho sporu mu patrí polovica a ak sa k nej dostane, vyplatí poškodených. (čl. 1535)
Svedok U. C. vypovedal, že poškodený O. sa k investovaniu finančných prostriedkov dostal tak, že v danom čase bol partnerom p. G. a táto má dcéru, ktorej partnerom bol svedok. Poškodený O. sa
dozvedel o tom, že p. G. mala investované finančné prostriedky u obžalovaného, a preto sa spýtal svedka, či by takto mohol peniaze investovať aj on. Svedok sa preto na možnosť investovania spýtal obžalovaného, pretože mal vedomosť o tom, že možnosť investovania je len pre príbuzných resp. známych, pričom obžalovaný sa zasa musel pýtať niekoho ďalšieho. Obžalovaný svedkovi povedal, že aby bol zachovaný okruh príbuzných resp. známych, musí byť zmluva uzavretá medzi svedkom a poškodeným, čo sa aj stalo. Svedok potvrdil, že s poškodeným O.om uzavrel dve zmluvy, pričom v jednom prípade poškodený O. investoval sumu 1,0 mil. Sk a v druhom prípade sumu 1,4 mil. Sk, ktoré poškodený O. poukázal na účet svedka a tento následne na účet obžalovaného. Tok výnosov, ktoré sa vyplácali niekoľko rokov fungoval tak, že výnosy vo výške 2% vyplácal obžalovaný na účet svedka a tento následne na účet poškodeného O.a. Svedok poškodenému O.ovi o investovaní povedal len toľko, čo mu povedal obžalovaný, a to že peniaze pôjdu do Švajčiarska na vytvorenie zábezpeky a takto sa vytvoria projektové zdroje. Svedok sa o existencii poškodeného R.a dozvedel až následne, keď to prestalo fungovať, pričom s poškodeným R.om aj následne komunikoval, pričom poškodený R. sa svedka pýtal, či pozná obžalovaného. Svedok poškodenému povedal len to, čo mu povedal obžalovaný, že „to niekde zamrzlo vo Švajčiarsku“. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaného spoznal niekedy v roku 2004, keď so známymi uvažovali o založení maklérskej spoločnosti, pričom prvý vklad za neho dal obžalovaný a z neho obžalovaný svedkovi vyplácal výnosy, ktoré si svedok spočiatku akumuloval a takto sa mu navyšovala istina. Svedok ďalej uviedol, že peniaze investovali aj jeho rodičia, krstní rodičia a aj jeho bratranec - spolu asi 20-30 tis. Eur, pričom výnosy im boli vyplácané, ale nikomu z nich vložené prostriedky vrátené neboli. Svedok tiež vypovedal, že spolu s obžalovaným hľadali projekty, ktoré by sa dali financovať a nejaké aj našli, ale tieto sa nerealizovali. Pokiaľ ide o spôsob investovania finančných prostriedkov obžalovaným svedok uviedol len toľko, že išlo o akumulovanie finančných zdrojov, ktoré mali slúžiť na financovanie projektov, avšak svedok nevie, kto mal vyplácať výnosy a nevie ani žiadne ďalšie podrobnosti tohto investovania. Pokiaľ ide o garanciu výnosov svedok potvrdil, že obžalovaný mu žiadnym spôsobom negarantoval výnosy, svedok jednoducho obžalovanému veril. K spoločnosti Profinova svedok uviedol, že názov spoločnosti pozná od obžalovaného a malo ísť o spoločnosť, cez ktorú obžalovaný realizoval svoje obchody. Svedok sa k spolupráci obžalovaného s Ing. P.om nevedel vyjadriť. (čl. 1535-1536)
Svedkyňa Ing. O. N. N. vypovedala, že ku skutkom uvedeným v obžalobe sa nevie vyjadriť, avšak aj ona je jednou z poškodených, pretože spolu so svojou rodinou investovali peniaze, o ktoré prišli. Svedkyni investíciu odporučila jej matka, ktorá bola priateľkou obžalovaného a keďže svedkyňa matke dôverovala, tiež investovala svoje peniaze. Svedkyňa peniaze investovala na základe zmluvy, ktorá bola obsahom zmluvou o pôžičke a neskôr na žiadosť obžalovaného na základe zmluvy o spolupráci, ktorá sa odvolávala na Švajčiarske právo, pričom zmluvy sa počas spolupráce menili. Svedkyňa uviedla, že spočiatku všetko fungovalo a boli jej vyplácané úroky, k výške ktorých sa však vyjadriť nevedela. Neskôr sa k investovaniu pripojil aj otec svedkyne, a to prostredníctvom svedkyne, nakoľko obžalovaný svedkyni uviedol, že nových investorov už neprijíma. Obžalovaný svedkyni o investovaní nepovedal nikdy nič konkrétne, uviedol len toľko, že ide o možnosť, ktorú majú vplyvní ľudia v bankovom sektore a že ide o investovanie peňazí v priestore medzi bankami, ktoré nie je určené pre bežných ľudí.
Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 24.03.2016 na čl. 187-190, a to v časti, kde sa svedkyňa vyjadrovala k vyplácaniu výnosov (čl. 189), kde svedkyňa vypovedala, že obžalovaný vyplácal vždy len výnosy, a to od februára 2007 do februára 2011, pričom nikdy nevyplatil celú vloženú istinu. Svedkyni obžalovaný zaplatil ešte v mesiaci 09/2011 sumu 7.920,- Eur. Svedkyňa rozpor vysvetlila tým, že v čase jej výpovede v prípravnom konaní mala k dispozícii bankové výpisy, a preto sa vedela vyjadriť o obdobiu a aj výške vyplácaných výnosov.
Na návrh prokurátora súd predložil svedkyni na nahliadnutie Zmluvu o pôžičke peňazí zo dňa 13.09.2006 (čl. 195-196) a štyri Zmluvy o spoločnom podnikaní zo dňa 30.01.2006, 15.04.2010, 15.08.2010 a 01.11.2010 (čl. 191-194), pričom svedkyňa potvrdila, že ide o zmluvy uzavreté medzi ňou a obžalovaným, pričom zmluvy sa nahrádzali pri navýšení investovaných prostriedkov. K sume 7.920,- Eur svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, či ide o sumár nejakých úrokov, alebo či je v predmetnej sume zahrnutá aj nejaká časť istiny. (čl. 1589-1590)
Svedkyňa Ing. L. O. vypovedala, že v minulosti bola partnerkou obžalovaného a k skutkom uvedeným v obžalobe sa vyjadriť nevie. Svedkyňa o konkrétnych obchodným aktivitách obžalovaného
nevedela, vedela len toľko, že prostredníctvom svojich finančných partnerov zhodnocuje finančné prostriedky niekde vo Švajčiarsku. Či obžalovaný niekedy vycestoval do Švajčiarska svedkyňa potvrdiť nevedela. Svedkyňa zároveň uviedla, že obžalovaný cudzí jazyk neovláda. Svedkyňa prostredníctvom obžalovaného investovala finančné prostriedky, pričom obžalovaný svedkyni spočiatku vyplácal výnosy, z ktorých svedkyňa 3 použila na splátky úveru, pretože na to, aby mohla investovať si zobrala v banke úver a založiť svoj byt. Výnosy boli svedkyni vyplácané asi do polovice roka 2009 a v mesiaci 09/2011 jej bola vyplatená suma cca 8 tis. Eur, vďaka čomu sa zbavila tzv. americkej hypotéky a uzatvorila novú zmluvu o úvere. Od posledne uvedenej sumy obžalovaný svedkyni nevyplatil žiadne peniaze.
Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 24.03.2013 na čl. 208-211 v časti, kde sa svedkyňa vyjadrila k vyplácaniu výnosov a vyplateniu mimoriadnej splátky (čl. 210-211), kde svedkyňa vypovedala, že obžalovaný jej na základe zmluvy o spoločnom podnikaní vyplácal mesačne sumu 1.200,- Eur po dobu približne dvoch rokov, pričom s pravidelným vyplácaním skončil v mesiaci 12/2010 a následne svedkyni poslal ešte jednu splátku vo výške 8.750,- Eur dňa 29.09.2011. Svedkyňa rozpor vysvetlila tým, že sumy si už nepamätá a keď vypovedala v prípravnom konaní používala svoje poznámky.
Svedkyňa ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zmluvy s obžalovaným uzatvorila dobrovoľne, obžalovaný jej spočiatku vyplácal výnos 800,- Eur mesačne a neskôr 1.200,- Eur mesačne a peniaze investovala na 3 krát, pričom investovanú sumu zvyšovala. (čl. 1590- 1591)
Svedok M. C. vypovedal, že s obžalovaným bol do určitej doby dobrý kamarát a ku skutkom kladeným obžalovanému za vinu sa vyjadriť nevie. Svedok obžalovaného spoznal niekedy v roku 1998, pričom na základe rozhovoru s obžalovaným sa neskôr dozvedel, že obžalovaný pracoval v odvetví so životnými poistkami. Svedok ďalej uviedol, že s obžalovaným mal uzavretú zmluvu niekedy roku 2006 alebo 2007, na základe ktorej investoval peniaze, ktoré teraz nemá, pričom obžalovaný mu vyplatil jednorazové sumy, ktoré je možné považovať za výnos.
Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná Zápisnica o výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 22.03.2016 na čl. 172-175, a to v časti, kde sa svedok vyjadril k výške investovaných prostriedkov, vyplácaniu výnosov a k ukončeniu vyplácania výnosov (čl. 174), kde svedok vypovedal, že investoval sumu 1 mil. Sk, pričom dohoda bola taká, že výnosy sa nemali vyplácať, ale mali sa akumulovať k investovanej sume. Obžalovaný svedkovi povedal o investovaní len toľko, že peniaze budú investované do obchodovania so švajčiarskymi bankami. Svedok následne v roku 2007 investoval sumu 2,1 mil. Sk, v roku 2008 sumy 1,3 mil. Sk a 1,4 mil. Sk. Svedok obžalovanému v roku 2009 oznámil, že chce, aby mu boli vyplácané mesačné výnosy, čo sa aj stalo a obžalovaný svedkovi mesačne vyplácal sumu 5.257,- Eur, a to až do mesiaca 10/2010, pričom svedkovi bola spolu takto vyplatená suma cca 60 tis. Eur. Svedok potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu.
Svedok ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po mesiaci 10/2010 obžalovaný svedkovi nevyplatil žiadnu sumu a ako dôvod obžalovaný svedkovi povedal, že niekto v banke urobil nejakú chybu, po odstránení ktorej sa peniaze budú vyplácať. (čl. 1591-1592)
Súd obžalovanému predložil na nahliadnutie zmluvu s názvom „Joint Venture Agreement 00300205“ zo dňa 01.02.2005 v anglickom jazyku na čl. 1544-1545, ku ktorej obžalovaný uviedol, že ide o zmluvu uzatvorenú medzi ním a svedkom Ing. P.om, o ktorej vypovedal menovaný svedok.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne D. O. zo dňa 24.03.2016 vyplynulo, že obžalovaného pozná cca 20 rokov a je to jej rodinný priateľ. Obžalovaný svedkyni ponúkol možnosť zhodnotenia finančných prostriedkov, čo svedkyňa využila, pričom svedkyňa nevedela žiadne podrobnosti o investovaní a ani ju to nezaujímalo, pretože obžalovanému verila. Svedkyni boli výnosy vo výške 3% z investovanej sumy pravidelne vyplácané na mesačnej báze celkom 8 rokov až do roku 2010. Svedkyňa investovala posledný obnos vo výške 24.500,- Eur dňa 08.09.2010, a to bezhotovostne, pričom obžalovanému poskytovala finančné prostriedky za účelom ich investovania tak v hotovosti ako aj bezhotovostne. Obžalovaný tiež svedkyni v rokoch 2008-2009 na jej požiadanie opakovane asi 4-5 krát vyplatil časť investovaných prostriedkov, keďže v tom čase stavala s bývalým manželom rodinný dom. Svedkyňa uviedla tiež sumy, ktoré investovala, a to v roku 2005 sumu 350.000,- Sk, v roku 2007 sumy 350.000,- Sk, 65.000,- Sk a 250.000,- Sk, v roku 2008 sumu 1,0 mil. Sk, v roku 2009 celkom 13.000,- Eur, v
roku 2010 sumy 3.000,- Eur, 6.000,- Eur, 3.000,- Eur a v mesiaci 09/2010 už uvedených 24.500,- Eur. Svedkyňa uviedla, že zo sumy 24.500,- Eur jej boli vyplatené 2-3 výnosy a následne obžalovaný výnosy prestal vyplácať. Obžalovaný svedkyni vyplatil v súčte na výnosoch celú investovanú istinu, avšak istina ako taká jej vrátená nebola. Keď svedkyňa obžalovaného žiadala, aby jej povedal, kde boli jej finančné prostriedky investované, odpoveď od obžalovaného nedostala, tento ju len ubezpečoval, že jej budú vyplatené. (čl. 126-129)
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne O. B. zo dňa 24.03.2016 vyplynulo, že obžalovaného ozná od detstva, nakoľko spolu vyrastali v obci Boleráz. Svedkyňa má dve dcéry, a to Naďu a G., pričom Naďa svedkyni povedala, že má prostredníctvom obžalovaného investované finančné prostriedky, pričom k ich výške a ani k investovaniu D. svedkyni neuviedla nič bližšie. D. svedkyni povedala, že jej je vyplácaný slušný výnos, a preto sa aj svedkyňa rozhodla investovať svoje peniaze a prostredníctvom D. obžalovanému dala spolu sumu 250.000,- Sk. Svedkyňa si nebola istá, či v súvislosti s investovaním podpisovala nejakú zmluvu, ale vyslovila domnienku že nie a k výnosom uviedla, že jej boli vyplácané z účtu p. C., ktorý v tom čase chodil s D.. Svedkyni boli vyplácané výnosy 2.000,- Sk mesačne a neskôr 9.000,- Sk mesačne a na v súčte jej vyplatené výnosy pokryli celú investovanú sumu, ktorá jej však vrátená nebola. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodený O. bol jej priateľom v rokoch 2005-2006 a s týmto sa bavila o tom, že investovala finančné prostriedky, pričom poškodený O. sa svedkyne opýtal, či by mohol takto investovať aj on. Svedkyňa sa na takú možnosť spýtala prostredníctvom D. obžalovaného, ktorý uviedol, že nikoho ďalšieho nepriberá, pričom po nejakom čase sa poškodený O. stretol s p. C. a títo svedkyni povedali, že do investovania priberú aj poškodeného O.a. Svedkyňa potvrdila, že poškodený O. investoval finančné prostriedky na 2x, a to najskôr sumu 1,0 mil. Sk a neskôr ďalšiu sumu, ktorej výšku svedkyňa nevedela uviesť. (čl. 161-164)
Zo zápisnice o výsluchu svedka H. B. zo dňa 23.03.2016 vyplynulo, že tento spoznal obžalovaného v roku 2007 prostredníctvom svojich známych, ktorí mu garantovali serióznosť obžalovaného. Svedok obžalovanému požičal sumu 6,6 mil. Sk, pričom obžalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 160.000,- Sk až do celkovej úhrady istiny, po úhrade ktorej sa mali začať vyplácať úroky vo výške 15% ročne. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný mu povedal, že peniaze potrebuje na svoje podnikanie res. že ich investuje do cenných papierov. Svedok nemal pôžičku žiadnym spôsobom zabezpečenú a bol si vedomý rizika, že sa mu peniaze možno nevrátia. Svedok potvrdil, že mu obžalovaný pôžičku splácal od mesiaca 05/2007 až do mesiaca 11/2010, pričom v tom čase ostávalo splatiť do celkovej sumy istiny čiastku 2.170,62 Eur. Obžalovaný svedkovi ako dôvod, prečo prestal splácať pôžičku uviedol, že sa zasekla burza, avšak nič bližšie neuvádzal. Obžalovaný svedkovi nezaplatil žiadne úroky. (čl. 212-214)
Zo zápisnice o výsluchu svedka F. G. zo dňa 29.03.2016 vyplynulo, že obžalovaného spoznal v roku 2005 prostredníctvom svojej priateľky, pričom obžalovaný svedkovi ponúkol možnosť investovať finančné prostriedky prostredníctvom švajčiarskych fondov. Žiadne podrobnosti o investovaní obžalovaný svedkovi neuviedol, a to i napriek tomu, že sa ho svedok na to pýtal a obžalovaný uviedol len toľko, že riziko investovania nie je žiadne. Svedok na účet obžalovaného previedol v roku 2008 sumu 100.000,- Eur a podľa dohody mu mali byť vyplácané výnosy vo výške 2% mesačne z investovanej sumy. Svedkovi mala byť teda mesačne vyplácaná suma 2.000,- Eur, ale svedok sa s obžalovaným dohodol tak, že mu obžalovaný bude mesačne vyplácať len 1.800,- Eur a zvyšok sa bude pripisovať k istine. Výnosy boli takto svedkovi vyplácané asi jeden rok a následne obžalovaný svedkovi vyplatil jednorazovo v roku 2010 resp. v roku 2011 sumu 10.000,- Eur, teda celkovo bola svedkovi vyplatená spolu suma cca 30 tis. Eur. Svedok obžalovaného opakovane žiadal o vrátenie finančných prostriedkov opierajúc sa o ubezpečenie obžalovaného, že pri investovaní nie je žiadne riziko, avšak obžalovaný sa opakovane vyhováral a uvádzal rôzne dôvody, prečo peniaze nemôže vyplatiť, ako napr. neprítomnosť riaditeľa banky vo Švajčiarsku, problém v banke na Slovensku a iné. Svedok ďalej uviedol, že mu obžalovaný nikdy nepovedal, že by jeho finančné prostriedky mali tvoriť len akúsi zábezpeku, že budú zložené na účte a že nikdy nebudú použité. Obžalovaný svedkovi nehovoril o spoločnosti Profinowa. (čl. 246-249)
Z úradného prekladu zápisnice o výsluchu svedka Y.a M.a zo dňa 12.10.2016 (pozn. výsluch zabezpečený cestou právnej pomoci) vyplynulo, že obžalovaného osobne nepozná a s obžalovaným neuskutočňoval žiadne obchody, pričom svedok nevedel vysvetliť, prečo ho obžalovaný označil ako spolupracovníka v rámci peňažnej investície. Svedok potvrdil správnosť čísla svojho cestovného dokladu č. P1111676. Svedok ďalej vypovedal, že poskytol svoje konzultačné služby pre osobu Patricka von C.
pri založení spoločnosti Profinowa, pričom v tejto spoločnosti nikdy nemal žiadnu obchodnú funkciu. Spoločnosť Profinowa mala sídlo v Lichtenštajsku a bola založená za účelom realizovania rozličných medzinárodných projektov. Svedok uviedol, že pokiaľ je mu známe, spoločnosť Profinowa nebola nikdy operatívne činná a p. A. von C. sa v rozhovore so svedkom vyjadril, že uvažuje o jej zrušení, pričom svedok po 2-3 rokoch po predmetnom rozhovore náhodne zistil, že spoločnosť už neexistuje. Svedok k osobe C. A. uviedol, že mu táto osoba nie je známa a k osobe G. T. uviedol, že pokiaľ sa niekde uvádza, že tento bol konateľom spoločnosti Profinowa, tak jedine v zmysle, že vykonával funkciu správcu majetku menovanej spoločnosti, pričom p. T. je členom predstavenstva banky Bank T. v Lichtenštajsku a s týmto sa stretol len jedenkrát pri zakladaní spoločnosti Profinowa v prítomnosti pána A.a von C.. (čl. 327-342)
Obžalovaný vo vyjadrení k prečítaným zápisniciam o výsluchoch svedkov uviedol, že disponuje e- mailovými správami, v ktorých p. Y. M. na hlavičkovom papieri spoločnosti Profinowa inštruuje p. Ing. P. a v týchto spomína aj osobu p. A., o ktorom uviedol, že ho nepozná. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa s p. M. stretol len raz, a to v prítomnosti viacerých osôb, a preto sa p. M.ovi môže javiť, že obžalovaného nepozná.
Obhajoba nesúhlasila s čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov B. W., M. F., L.. O. S., F. S. a A. R. s odôvodnením, že títo boli vypočutí pred vznesením obvinenia a nesúhlasila tiež s čítaním zápisníc o výsluchoch svedkov F. F., T. A. a L.. arch. O. W..
Prokurátorka navrhla, aby súd ako svedkov predvolal nasledovné osoby: L.. O. S., F. S., A. R., F. F., T. A. a L.. arch. O. W., pričom súd tento návrh podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol s odôvodnením, že okolnosti podstatné pre rozhodnutie súdu o obžalobe možno zistiť inými, už vykonanými dôkazmi a dokazovanie spolupráce obžalovaného a iných osôb pri investovaní finančných zdrojov pre rozhodnutie súdu nie je podstatné.
Zo Zmluvy o spoločnom podnikaní zo dňa 01.11.2010 vyplynulo, že táto bola uzavretá medzi poškodeným L.om R.om ako investorom a obžalovaným ako organizátorom, pričom na je základe mal poškodený investovať sumu 30.000,- Eur a mal mu byť vyplácaný mesačný výnos vo výške 2%. Predmetom zmluvy je dohoda „o spoločnom zúčastnení sa na investičnom programe určeného pre zdroje platných, legálne čistých, voľných financií, ktoré nemajú nezákonný pôvod“, pričom obžalovaný sa zaviazal „poskytnúť profesionálne služby v súvislosti s vyhľadaním, identifikáciou a prezentovaním špecifických príležitostí na vklady platných, legálne čistých, voľných financií, ktoré nemajú nezákonný pôvod.“ Výpovedná lehota bola dohodnutá na 45 dní. (čl. 344)
Z internetového výpisu z účtu č.. vedeného v banke Tatra banka, a.s. vyplynulo, že poškodenému L.ovi R.ovi boli z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX uhradené nasledovné sumy: 600,- Eur dňa 10.12.2010, 600,- Eur dňa 13.12.2010, 600,- Eur dňa 11.01.2011 a 4.200,- Eur dňa 30.09.2011, pričom poškodený sumu 600,- Eur vrátil na účet č. 2XXXXXXXXX/XXXX dňa 14.12.2010. (čl. 345-346)
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v banke Tatra banka, a.s. vyplynulo, že majiteľom tohto účtu je poškodený L. R., ktorý dňa 28.10.2010 poukázal v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je obžalovaný sumu 30.000,- Eur. (čl. 347)
Zo Zmluvy o spoločnom podnikaní zo dňa 23.01.2008 vyplynulo, že táto bola uzavretá medzi poškodeným M.om O.om ako investorom a svedkom U. C. ako organizátorom, pričom na jej základe poškodený O. poskytol U.ovi C. sumu 1,0 mil. Sk a mal mu byť vyplácaný mesačný výnos 2% z investovanej sumy. Zo Zmluvy o spoločnom podnikaní zo dňa 24.04.2008 vyplynulo, že táto bola uzavretá medzi poškodeným M.om O.om ako investorom a svedkom U. C. ako organizátorom, pričom na jej základe poškodený O. poskytol U.ovi C. sumu 1,4 mil. Sk a mal mu byť vyplácaný mesačný výnos 2% z investovanej sumy. Pokiaľ ide o predmet zmluvy a záväzok „organizátora“, sú obe zmluvy identické so Zmluvou o spoločnom podnikaní zo dňa 01.11.2010, ktorú uzatvoril poškodený R. s obžalovaným. Z príkazov na úhradu doručených banke VÚB, a.s. dňa 23.01.2008 a 24.04.2008 vyplynulo, že poškodený O. poukázal sumy 1,0 mil. Sk a 1,4 mil. Sk na účet číslo 2XXXXXXXXX/XXXX vedený v banke Tatra banka, a.s.. (čl. 358, 359, 362)
Z dokumentu označeného ako „Dohoda o neodvolateľnom poplatku / platobný rozkaz pre osoby poverené transakciou priameho predaja a obchodných investičných programov“ vyplynulo, že na jej
základe obžalovaný ako osoba oprávnená disponovať s účtom a investor, ktorý uhrádza poplatky súhlasil a garantoval, že ochráni a ihneď uhradí poplatok vo výške 10% v mene amerických dolárov alebo euro za každý doručený podiel z celkovej zmluvnej sumy, ktorá sa vyplatí a rozdelí v zmysle tohto dokumentu, pričom pokladníkom mala byť banka RBS Coutts Bank LTD s účtom vedeným v JP MORGAN CHASE MANHATTAN BANK, NYC. (čl. 408-409)
Z dokumentu označeného ako „Potvrdenie o ochrane poplatkov garantujúci neodvolateľný platobný rozkaz“ zo dňa 07.06.2010 vyplynulo, že obžalovaný neodvolateľne a bezpodmienečne súhlasil s úhradou poplatkov za poradenstvo vo výške 10% z celkového hrubého zisku počas existencie programu priameho predaja Buy/Resell Private Placement Program pokladníkovi menom Freddy Holgersen na účet označený v tomto dokumente v banke ING s názvom účtu Banque Ohman S.A.. (čl. 411-412)
Z návrhu Zmluvy o spoločnom podniku uzavretej dňa 07.06.2010 medzi spoločnosťou PROFINOVA so sídlom FL-9496 Balzers, Landstrasse 14, Lichtenštajsko ako sprostrdkovateľom pri príležitosti súkromnej investície a obžalovaným ako majiteľom finančných prostriedkov vyplynulo, že zmluvné strany budú spolupracovať pri súkromnom investovaní ako aj nákupe zmeniek so strednodobou splatnosťou za účelom dosiahnutia zisku. (čl. 399-407)
Z odpovede banky Tatra banka, a.s. zo dňa 06.09.2013 vyplynulo, že banka neeviduje sumu označenú v žiadosti OR PZ TT zaslanú v prospech obžalovaného na escrow účte. (čl. 414)
Z odpovede banky Tatra banka, a.s. zo dňa 14.11.2013 vyplynulo, že obžalovaný má v menovanej banke vedený účet číslo XXXXXXXXXX v mene EUR, ku ktorému má dispozičné oprávnenie ako majiteľ samostatne aj prostredníctvom Internet bankingu a Dialogu, pričom k predmetnému účtu má oprávnenie aj p. Mária A., r.č. XXXXXX/XXXX ako disponent samostatne. Obžalovaný mal tiež v tejto banke vedený bežný osobný účet číslo XXXXXXXXXX v mene EUR, ku ktorému mal dispozičné oprávnenie ako majiteľ samostatne. Banka potvrdila, že dňa 28.10.2010 bola na účet číslo XXXXXXXXXX pripísaná suma 30.000,- EUR z účtu číslo XXXXXXXXXX s názvom R. L. a následne sa na účte realizoval väčší počet platieb v menších sumách, pričom prevažne sa jednalo o trvalé príkazy. (čl. 415)
Z odpovede banky Tatra banka, a.s. zo dňa 18.06.2015 vyplynulo, že banka neeviduje žiadny podnet zo strany zahraničných bánk týkajúcich sa obžalovaného. (čl. 469)
Z odpovede banky Tatra banka, a.s. zo dňa 09.04.2014 vyplynulo, že U. C., nar. 12.06.1983 má v tejto banke vedený bežný osobný účet č. XXXXXXXXXX v mene EUR od 22.09.2001, ďalej sporiaci systém č. XXXXXXXXXX v mene EUR od 28.10.2009 patriaci k bežnému osobnému účtu č. XXXXXXXXXX, kde dispozičné oprávnenie k predmetnému bežnému osobnému účtu a sporiacemu systému majú U. C. ako majiteľ a S. C., r.č. XXXXXX/XXXX ako kuriér od 07.09.2006. Z tejto správy tiež vyplynulo, že obžalovaný má v tejto banke vedený bežný osobný účet č. XXXXXXXXXX v mene EUR od 06.12.2004 a sporiaci systém č. XXXXXXXXXX v mene EUR patriaci k označenému bežnému osobnému účtu od 26.10.2009, kde dispozičné právo k bežnému osobnému účtu a sporiacemu systému majú obžalovaný a O. A., r.č. XXXXXX/XXXX, každý samostatne a obžalovaný mal tiež vedený bežný osobný účet č. XXXXXXXXXX v mene EUR od 14.05.2010 do 26.06.2012, kde mal dispozičné oprávnenie len on sám. (čl. 472-473)
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného pre U.a C. bankou Tatra banka, a.s. vyplynulo, že na tento účet boli dňa 24.01.2008 pripísaná z účtu poškodeného M.a O.a č. XXXXXXXXXX suma 1.000.000,- SKK a následne z účtu U.a C. bola dňa 25.01.2008 v prospech účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX poukázaná suma 1.200.000,- SKK ako i to, že na označený účet U.a C. bola dňa 25.04.2008 pripísaná z účtu poškodeného M.a O.a č. XXXXXXXXXX suma 1.400.000,- SKK a táto bola v ten istý deň poukázaná v prospech účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX. (čl. 490-491)
Z výpisu z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v banke Tatra banka, a.s. vyplynulo, že na tento účet bola dňa 28.10.2010 pripísaná z účtu poškodeného L.a R. č. 2618790306 suma 30.000,- EUR ako i to, že v nasledujúcich dňoch boli z tohto účtu obžalovaného poukazované rôznym subjektom menšie sumy rádovo v stovkách až tisíckach EUR. (čl. 569-570)
Z výpisu z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného bankou Tatra banka, a.s. vyplynulo, že sumy vo výške 1.000.000,- SKK a 1.400.000,- SKK, ktoré na účet U.a C. č. 2619823085 vedeného v Tatra
banke, a.s. poukázal poškodený M. O., boli pripísané na označený účet obžalovaného - pozn. suma 1 mil. SKK je súčasťou sumy 1,2 mil. SKK. (čl. 592, 594)
Z odpovede banky Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 07.11.2013 vyplynulo, že obžalovaný má v tejto banke od 01.11.2010 vedený osobný účet č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorého je disponentom. (čl. 637)
Z výpisu z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXX vedeného bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. vyplynulo, že zostatok na tomto účte ku dňu 01.11.2010 bol vo výške 5.125,22 Eur, pričom na tento účet boli z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXXX vedeného v banke Tatra banka, a.s. pripísané dňa 07.12.2010 suma 1.000,- EUR a dňa 01.04.2011 suma 5.500,- Eur. (čl. 638-639)
Zo správ bánk VÚB, a.s., Československá obchodná banka, a.s., OTP Banka Slovensko, a.s., Privatbanka, a.s., UniCredit Bank Slovakia, a.s., Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Poštová banka, a.s., Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Prima banka Slovensko, a.s., Sberbank Slovensko, a.s. vyplynulo, že obžalovaný v označených bankách nemal a nemá vedené bankové účty a pokiaľ ide o banku Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., v tejto obžalovaný v roku 2013 žiadal o stavebný úver, avšak jeho žiadosť mu schválená nebola, pričom na účet stavebného sporenia realizoval len jeden vklad vo výške 21,- EUR a táto banka obžalovaného eviduje ako spoludlžníka na úvere O. P., nar. 05.10.1964 na cieľovú sumu 14.606,- EUR, ktorý je splácaný. (čl. 710-720)
Z daňových priznaní spoločnosti PEKOSS s.r.o. za zdaňovacie obdobia rokov 2009, 2010 a 2011vyplynulo, že táto spoločnosť hospodárila so stratami a v roku 2012 dosiahla výsledok hospodárenia po zdanení 160,- EUR. (čl. 725-731, 745-760, 761-780, 781-801, 803-828)
Zo správy Národnej ústredne Interpol zo dňa 13.09.2014 vyplynulo, že spoločnosť PROFINOWA ESTABLISHMENT, LI-9496 Balzers je registrovaná v lichtenštajnskom obchodnom registri pod č. LI-0002.274.883-9, založená bola 29.02.2008 a vymazaná dňa 25.05.2011 a túto spoločnosť zastupovala osoba T. G. Robert. Spoločnosť sa zaoberala predajom, investíciami a administratívou rôzneho druhu, konzultáciami, poradenstvom, predajom a nákupom hnuteľných a nehnuteľných vecí, finančnými transakciami a podobne a v čase podania správy by mala byť zastúpená spoločnosťou TTA Trevisa- Treuhand- Anstalt, Landstrasse 14, LI-9496 Balzers. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PROFINOWA ESTABLISHMENT ako aj jeho prekladu vyplynulo, že osobami oprávnenými za menovanú spoločnosť konať boli T., Dr. iur. G. Robert, T., Dr. iur. Mario G. a D., K. O. a spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná následkom odmietnutia návrhu na uskutočnenie konkurzného konania z dôvodu nedostatočného majetku na pokrytie nákladov konania. (čl. 837-838, 859-860)
Z odpovede Národnej ústredne Interpol zo dňa 18.05.2016 vyplynulo, že p. Y. M., nar. 01.02.1966, bytom P. H. 4, 8403 lebring-Sankt Margarethen, Bezirk: Leibnitz, Rakúsko sa cestou Interpolu Viedeň vyjadril tak, že potvrdil správnosť čísla jeho cestovného pasu, avšak nevedel sa vyjadriť, ako sa k nemu dostal obžalovaný, o ktorom uviedol, že ho nepozná a nikdy s ním nebol ani v telefonickom kontakte. Menovaný zároveň poprel spojitosť medzi jeho osobou a spoločnosťou PROFINOWA ESTABLISHMENT s tým, že za menovanú spoločnosť nie je oprávnený konať, a to v žiadnej forme. Potvrdil len toľko, že meno spoločnosti je mu známe, lebo osobne pozná jej majiteľa a zakladateľa, pričom podľa jeho vedomosti spoločnosť už asi 5 rokov neexistuje, čo je možné preveriť v obchodnom registri. Menovaný zároveň uviedol, že podáva na obžalovaného trestné oznámenie za zneužitie jeho osobných údajov. (čl. 842)
Z úradného prekladu výsluchu svedka p. G. T., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 05.08.2014 okrem iného vyplynulo, že skutočným účelom založenia spoločnosti PROFINOWA ESTABLISHMENT bola správa vlastného majetku. Menovaný uviedol, že obžalovaného nepozná a ani mu nie je známe, že by menovaná spoločnosť mala uzatvoriť obžalovaným nejaký obchod, pretože menovaná spoločnosť až do dňa výsluchu svedka neuzatvorila absolútne žiadne obchody. Svedkovi bola predložená Zmluva o spoločnom podnikaní a partnerstve s obžalovaným zo dňa 01.11.2009 ako aj návrh Zmluvy o spoločnom podniku s obžalovaným zo dňa 07.06.2010, pričom svedok k obom zmluvám uviedol, že tieto zmluvy nepozná a vidí ich po prvýkrát a menovaná spoločnosť nepoužíva žiadne zmluvy s takým obsahom. Obdobne sa svedok vyjadril aj k textu Neodvolateľnej dohody o ochrane honoráru / neodvolateľného platobného príkazu ..... zo dňa 07.06.2010 ako aj k textu Záruky na ochranu honoráru /neodvolateľného platobného príkazu zo dňa 07.06.2010 a doplnil, že žiadne obchody v texte označené sa nikdy nerealizovali. Svedok tiež uviedol, že nepozná osoby menom Freddy C. a O. Z.. (čl. 855-858)
Z výsledkov právnej pomoci zo Švajčiarska vyplynulo, že banka RBS Coutts na základe interného objasňovania uviedla, neeviduje žiadnu súvislosť s osobou obžalovaného, osobami M. G. a T. C.om a ani so spoločnosťou PROFINOWA ESTABLISHMENT. (čl. 867-926)
Z uznesenia vyšetrovateľa KR PZ Žilina, odboru kriminálnej polície pod ČVS: KRP-2/2-VYS-ZA-2014 zo dňa 29.06.2015 vyplynulo, že týmto uznesením bolo obžalovanému podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, ktorý je obdobný ako v prejednávanom prípade, kedy s poškodeným T.om Palom uzatvoril dňa 16.12.2009 Zmluvu o spoločnom podnikaní a zaviazal sa mu vyplácať mesačné výnosy vo výške 2% z investovanej sumy, ktoré vyplácal do konca mesiaca 11/2010, pričom okrem týchto výnosov a jednorazovej platby vo výške 3.000,- EUR v mesiaci 12/2010 poškodenému už nič n evyplatil a na výzvu na vrátenie investovanej sumy nereagoval. (čl. 929-931)
Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Bratislava vyplynulo, že obžalovaný v období od 30.12.1992 do 08.01.2003 podnikal pod obchodným menom W. Pobiecky - O.D.P., pričom predmetom jeho podnikania nikdy nebola činnosť súvisiaca s obchodovaním na finančných trhoch a ani poradenstvo v tejto oblasti. (čl. 947-948)
Z výpisu zo živnostenského registra spoločnosti PEKOSS s.r.o. vedeného Obvodným úradom Bratislava vyplynulo, že menovaná spoločnosť podnikala od roku 1992 v rôznych oblastiach, pričom žiaden z predmetov podnikania sa netýkal obchodovania na finančných trhoch a ani poradenstva v tejto oblasti. (čl. 949-950)
Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trnava vyplynulo, že U. C. od 23.08.2005 podnikal pod obchodným menom U. C., pričom predmetom jeho podnikania nikdy nebola činnosť súvisiaca s obchodovaním na finančných trhoch a ani poradenstvo v tejto oblasti. (čl. 951)
Z odpisov registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. (čl. 954, 1620, 1624)
Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a z odpovede na lustráciu v Registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát priestupkovo prejednávaný, a to za priestupky spáchané dňa 12.10.2015 a 27.05.2017, pričom v oboch prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky s menším stupňom závažnosti, kde mu boli v blokovom konaní uložené v oboch prípadoch pokuty vo výške 10,- EUR. (čl. 1621-1623, 1625)
Obžalovaný navrhol doplniť dokazovanie predložením e-mailových správ s inštrukciami p. M.a, čo súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol s odôvodnením, že takéto dôkazy sú pre rozhodnutie súdu nepodstatné, pretože skutočnosť, či svedok Y. M. zastupoval spoločnosť PROFINOWA ESTABLISHMENT resp. či menovaná spoločnosť podnikala a obchodovala s cieľom zhodnocovania finančných prostriedkov je možné zistiť už inými vykonanými dôkazmi.
Odôvodnenie výroku o vine
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodení mali záujem investovať svoje voľné finančné zdroje prostredníctvom osoby obžalovaného, pričom poškodený M. R. tak urobil prostredníctvom U.a C., na účet ktorého poukázal najskôr sumu 1 mil. SKK a následne sumu 1,4 mil. SKK a tento ich obratom poukázal na účet obžalovaného a poškodený L. R. priamo tak, že sumu 30 tis. EUR poukázal priamo na účet obžalovaného. Obžalovaný túto skutočnosť potvrdil, avšak namietal, že v jeho konaní nie je možné vzhliadnuť podvodné konanie.
Súd sa pri dokazovaní preto zameral na odpoveď na otázku, či dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní preukazujú to, že obžalovaný s peňažnými prostriedkami poškodených nakladal tak, že ich investoval resp. s nimi nejakým spôsobom obchodoval za účelom ich zhodnotenia s cieľom dosiahnutia zisku tak, aby poškodeným mohol vyplácať sľúbené výnosy. Obžalovaný tvrdil, že v minulosti ponúkal
obchodovanie na burze s cennými papiermi, pričom pri tejto činnosti sa dostal k osobe O. Z., ktorý ho mal informovať o výhodnejších možnostiach obchodovania ako je burza cenných papierov. O. Z. mal dať obžalovanému kontakty na nejaké osoby v zahraničí, pričom obžalovaný mal vycestovať do zahraničia, kde sa mal stretnúť s nejakými osobami, ktoré mu mali vysvetliť podstatu obchodovania a mali ako osobu zastrešujúcu toto obchodovanie označiť osobu O. P.. Zaujímavé v tejto súvislosti je však to, že obžalovaný sám súdu nevedel vysvetliť podstatu obchodovania a teda zhodnocovania či investovania prostriedkov, ktoré od poškodených získal, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že mu podstata obchodovania bola v zahraničí vysvetlená ako i to, že bývalá partnerka obžalovaného L.. O. potvrdila, že obžalovaný cudzie jazyky neovláda.
Obžalovaný ďalej uvádza, že sa v Zürichu stretol s p. Y. Jeglom, a to za prítomnosti O. P., pričom obžalovaného mala pri obchodovaní a vstupovaní do akýchsi investičných programov zastupovať spoločnosť PROFINOWA ESTABLISHMENT. Svedok Y. M., ktorého obžalovaný označoval za zástupcu menovanej spoločnosti ale poprel, že by obžalovaného poznal ako i to, že by mal oprávnenie zastupovať menovanú spoločnosť a z výpovede svedka G. T. vyplynulo, že menovaná spoločnosť počas celej svojej existencie žiaden obchod nerealizovala.
Obžalovaný k obchodovaniu uviedol len jednu konkrétnu okolnosť, a to že peniaze na jeho účte museli byť istý čas 2-3 mesiace blokované, a to z dôvodu, že s peniazmi nesmel hýbať, pretože švajčiarska banka sa pri obchodovaní musela vedieť preukázať existenciou voľných zdrojov z cudzích zdrojov. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by Tatra banka, a.s. akokoľvek blokovala účet obžalovaného pre účely „pingovania“, ako to vypovedal obžalovaný, keď zo správy tejto banky vyplýva, že banka neeviduje žiadny podnet zo strany zahraničných bánk týkajúci sa obžalovaného. Napokon zo správy menovanej banky je zrejmé, že išlo o bežný osobný účet a nie o osobitný účet, ktorý by obžalovaný v banke otvoril za účelom zhromažďovania a následného investovania akumulovaných finančných prostriedkov a navyše z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný na účet bežne prijímal a z neho aj uhrádzal rôzne platby.
Obaja poškodení zrejme s vidinou ľahkého a vysokého zisku obžalovanému zverili peniaze a obom boli po istú dobu vyplácané dohodnuté výnosy. Toto majú poškodení spoločné so svedkami, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí resp. ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní prečítané (L.. L. O., M. C., D. Mikesková, O. B., Roman G.), pretože aj svedkovia takto prostredníctvom obžalovaného investovali svoje peniaze a bol im vyplácaný mesačný výnos vo výške 2% z investovanej sumy, pričom niektorí zo svedkov svoje investície priebežne navyšovali.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žiadnemu z poškodených a ani žiadnemu zo svedkov nebola vyplatená celá suma investovanej istiny spolu s výnosmi. Vo všeobecnosti je možné ustáliť, že z investovanej čiastky 100% pri vyplácaní mesačného výnosu 2% z istiny mohol obžalovaný každému z investujúcich takto vyplácať výnos celkom 50 mesiacov, čo je obdobie štyroch rokov a dvoch mesiacov bez toho, aby si ktorýkoľvek z nich niečo všimol a bez toho, aby sa skutočnosť, že obžalovaný žiadne obchodovanie či investovanie nerealizuje prejavila a investujúci zistili, že boli podvedení. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď obžalovaného, ktorý priznal, že poškodení neboli v zmluvách a ani iným spôsobom informovaní, že ich peniaze môžu byť použité na vyplácanie výnosov aj pre ďalších investujúcich ako aj to, že tak robil, čím vlastne poprel jeho tvrdenie o tom, že zhromaždené voľné zdroje investujúcich alokoval na svojom účte a výnosy vyplácal zo zisku z obchodovania resp. investovania.
Obhajobu obžalovaného nepodporil ani ním navrhovaný svedok L.. O. P., prostredníctvom ktorého mal obžalovaný do roku 2008 resp. 2009 investovať akumulované zdroje od investujúcich, pretože tento svedok síce potvrdil, že mal s obžalovaným podpísanú zmluvu o spoločnom podnikaní z roku 2004, na základe ktorej obžalovanému dával ponuky ohľadom podnikania, podstata ktorých bola investovania peňazí krátkodobo alebo dlhodobo za účelom získania výnosov avšak súčasne uviedol, že s obžalovaným nemal dohodnutú konkrétnu výšku výnosu, pretože na kapitálových trhoch je možné generovať tak výnos ako aj stratu, čo je potom v rozpore s tvrdeniami obžalovaného ako aj obsahom Zmlúv o spoločnom podnikaní uzavretých s poškodenými, ktorým obžalovaný garantoval pevný mesačný výnos vo výške 2% z investovanej istiny. Na tomto mieste súd konštatuje, že aj výpoveď svedka L.. P. je plná rozporov, pretože tento svedok uviedol, že obchodovanie fungovalo do roku 2010, kedy začali súdne spory s investormi, a to s viacerými subjektmi, pričom podstata sporu je v tom, že svedok mal garantované výnosy a tie mu neboli vyplatené. Takéto vyjadrenie svedka ale nekorešponduje
s jeho vyjadrením vo vzťahu k obžalovanému, s ktorým nemal dohodnutú konkrétu výšku výnosu, hoci sám tvrdí, že jemu boli výnosy garantované.
Zároveň si tento svedok odporuje v tom, že na jednej strane tvrdí, že mal s obžalovaným podpísanú zmluvu o spoločnom podnikaní z roku 2004, na základe ktorej obžalovanému dával ponuky ohľadom podnikania, podstata ktorých bola investovania peňazí krátkodobo alebo dlhodobo za účelom získania výnosov, avšak jedných dychom tiež tvrdí to, že medzi ním a obžalovaným nikdy nebola spísaná žiadna zmluva a požičiavanie peňazí prebiehalo len na základe ústnej dohody, pričom s obžalovaným nikdy neboli dohodnutí tak, že by svedok mal prostriedky požičané obžalovaným investovať v rámci svojich podnikateľských aktivít za resp. pre obžalovaného a nemohol a ani obžalovanému nikdy nesľúbil žiaden výnos z požičania peňazí. Vierohodnosť tohto svedka nepodporuje ani jeho ďalšie vyjadrenie vo vzťahu k spoločnosti PROFINOWA ESTABLISHMENT, podľa ktorého pozná Y.a M.a osobne, pričom oprávnenie Y.a M.a zastupovať spoločnosť navonok ako výkonný riaditeľ a aj za menovanú spoločnosť podpisovať si overoval z verejne dostupného výpisu z obchodného registra a vyjadrenie, podľa ktorého menovaná spoločnosť podnikala v oblasti obchodných a finančných služieb a poradenstva v týchto oblastiach, pričom s touto spoločnosťou spolupracoval do roku 2010, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, menovaná spoločnosť nikdy žiaden obchod neuzatvorila a ani reálne nepodnikala a svedok Y. M. nikdy za spoločnosť nebol oprávnený konať, čo potvrdzuje aj výpis z obchodného registra tejto spoločnosti, takže tvrdenie svedka L.. P. o tom, že si túto skutočnosť preveril v obchodnom registri a že s menovanou spoločnosťou spolupracoval pri obchodoch nemôže byť pravdivé.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené zmluvné dokumenty, ktoré mali byť uzavreté medzi obžalovaným a spoločnosťou PROFINOWA ESTABLISHMENT, avšak svedok G. T. poprel ich pravosť a potvrdil, že menovaná spoločnosť nikdy žiaden obchod neuzatvorila a spravovala len vlastný majetok a svedok Y. M. potvrdil, že za menovanú spoločnosť nebol oprávnený konať a ani za ňu nekonal. Takéto dokumenty tak zrejme mali pre obžalovaného vytvoriť akúsi clonu a deklarovať, že peniaze investuje, hoci tak v skutočnosti nikdy nerobil. V tejto súvislosti súd poukazuje na dokument označený ako „Dohoda o neodvolateľnom poplatku / platobný rozkaz pre osoby poverené transakciou priameho predaja a obchodných investičných programov“, podľa ktorého pokladníkom pri obchodovaní mala byť banka RBS Coutts Bank LTD s účtom vedeným v JP MORGAN CHASE MANHATTAN BANK, NYC, avšak banka RBS Coutts na základe interného objasňovania uviedla, neeviduje žiadnu súvislosť s osobou obžalovaného, osobami M. G. a T. C.om a ani so spoločnosťou PROFINOWA ESTABLISHMENT.
Ani ďalšie vykonané dôkazy v ničom nepodporili obhajobu obžalovaného, keď z daňových priznaní spoločnosti PEKOSS s.r.o. (spoločnosť označená na zmluve o spoločnom podnikaní so svedkom L.. P.om) vyplynulo, že táto nevykazovala žiadne zisky a z výpisu zo živnostenského registra obžalovaného vyplynulo, že tento nepodnikal v žiadnom takom predmete podnikania, ktorý by mal nejakú súvislosť s obchodovaním na finančných trhoch či zhodnocovaním finančných prostriedkov. Z odpovedí bánk vo vzťahu k obžalovanému vyplynulo, že tento mal účty vedené len v banke Tatra banka, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s., čo síce na jednej strane obžalobu nepodporuje, ale na strane druhej nepodporuje ani tvrdenia obžalovaného o zhodnocovaní peňazí, kedy by súd očakával, že takéto podnikanie obžalovanému prináša zisky a tento by zrejme mal v tejto súvislosti založené viaceré účty.
Zhrnúc uvedené vykonané dokazovanie nepotvrdilo obhajobu obžalovaného, že tento prostriedky poškodených investoval či zhodnocoval, naopak potvrdilo to, že tieto prostriedky nikdy investované neboli a obžalovaný ich použil na vyplácanie výnosov tak poškodeným ako aj iným investujúcim, a teda od počiatku vedel, že peniaze poškodených v skutočnosti nebudú investované. Obžalovaný tým, že z vkladov investujúcich po istú dobu týmto vyplácal dohodnuté výnosy, vedome a fiktívne vytváral zdanie, že peniaze zhodnocuje, že toto zhodnocovanie je výhodné a bezpečné, čo poškodeným potvrdili iné osoby, ktoré obžalovanému tiež zverili svoje peniaze.
Zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spácha ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.
Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma
dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
V prípade poškodeného L.a R.a ide o situáciu, kedy bol tento poškodený priamo obžalovaným na spoločnej dovolenke informovaný resp. oboznámený s možnosťou výhodného investovania, pričom obžalovaný poškodenému tiež garantoval vrátenie investovanej istiny do jedného mesiaca od žiadosti. Obžalovaný teda na škodu majetku poškodeného L.a R.a seba obohatil tým, že tohto poškodeného uviedol do omylu v tom, že peniaze poškodeného výhodne a bezpečne zhodnotí, pričom od počiatku vedel, že tak nespraví a na základe omylu, ktorý obžalovaný u poškodeného L.a R.a vyvolal, poškodený urobil majetkovú dispozíciu, teda previedol sumu 30.000,- EUR na účet obžalovaného, čím obžalovaný poškodenému spôsobil na jeho majetku značnú škodu.
V prípade poškodeného M.a O.a je situácia taká, že obžalovaný využil omyl tohto poškodeného, ktorý sa dôvodne domnieval, že investovanie je výhodné a najmä bezpečné, keďže o takejto možnosti bol upovedomený zo strany jeho vtedajšej priateľky O. G. (pozn. - teraz B.), ktorá obžalovanému tiež poskytla svoje voľné financie a boli jej vyplácané dohodnuté výnosy, čo vyplynulo aj z výpovede tejto svedkyne. Poškodený M. O. sa s obžalovaným stretol až rok po investovaní svojich peňazí. Poškodený sa pritom snažil od U.a C. zistiť podrobnosti o investovaní, ktorý však poškodenému uviedol len toľko, že peniaze sú na účte vo švajčiarskej banke a všetko ostatné je predmetom obchodného tajomstva. Bol to práve svedok U. C., ktorý obžalovaného informoval o záujme poškodeného M.a O.a investovať svoje peniaze a obžalovaný využil omyl poškodeného v tom, že ide o reálne, výnosné a bezpečné zhodnocovanie peňazí a teda obžalovaný na škodu majetku poškodeného M.a O.a seba obohatil tým, že využil omyl poškodeného, ktorý urobil majetkovú dispozíciu a sumu v súčte 2,4 mil SKK previedol na účet U.a C. a ten následne na účet obžalovaného, čím obžalovaný spôsobil na majetku poškodeného M.a O.a značnú škodu.
V oboch prípadoch obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože v jeho konaní bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka konania.
Odôvodnenie výroku o treste
V prípade obžalovaného súd ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to riadne vedenie života pred spáchaním trestného činu v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, pričom vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna priťažujúca okolnosť.
Súd stíhané skutky posúdil ako samostatné skutky spáchané viacerými konaniami, medzi ktorými absentuje časová súvislosť, a preto konanie obžalovaného neposúdil ako jeden pokračujúci trestný čin.
Súd aplikoval ustanovenie § 38 ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona, pričom hornú hranicu trestu odňatia slobody znížil o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorá je od 3 do 10 rokov.
Keďže obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, pričom oba sú zločinmi a tieto spáchal viacerými skutkami, ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody, pričom aplikoval ustanovenia § 41 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, pričom súd bol obžalovanému v zmysle druhej vety ustanovenia § 34 ods. 6 Trestného zákona povinný uložiť trest odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu súd zohľadňoval aj čas spáchania skutkov, od ktorého uplynulo v prípade poškodeného L.a Záhraníka takmer 10 rokov a v prípade poškodeného M.a O.a ešte dlhšia doba, pričom dospel k záveru, že v prípade obžalovaného je trestom spôsobilým naplniť jeho účel v individuálnej a aj generálnej prevencii trest odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
Zohľadňujúc však rozsah spôsobenej škody je súd toho názoru, že obžalovanému nie je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pretože takýto trest by neplnil nielen individuálnu, ale najmä generálnu prevenciu, a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný.
Keďže obžalovaný doposiaľ nikdy nebol vo výkone testu odňatia slobody, súd ho v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odôvodnenie výrokov o náhrade škody
Keďže obžalovaný trestnými činmi spôsobil poškodeným škodu v podobe úbytku na ich majetku, súd mu v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť poškodeným nahradiť škodu, a to každému vo výške zodpovedajúcej výške investovaných peňazí. Súd pritom nezohľadňoval skutočnosť, že obom poškodeným boli nejaké výnosy vyplatené, pretože k ich výplate sa obžalovaný zaviazal poškodeným nad rámec investovanej istiny.
Obžalovanému tak uložil povinnosť nahradiť poškodenému L.ovi R.ovi škodu vo výške 30.000,- EUR a poškodenému M.ovi O.ovi škodu vo výške 79.655,40 EUR, čo je ekvivalent sumy 2.400.000,- SKK, ktoré obžalovanému poskytol poškodený M. O. prostredníctvom U.a C..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.