Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/76/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: W. R., B.. XX. XX. XXXX, X. XXX XX V. XXX, zastúpeného Marianom Aghom, nar. 26. 05. 1974, bytom Školský rad 404/62, 930 40 Štvrtok na Ostrove č. 404/62, proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 4711, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zastavuje.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 136,44 eur s príslušenstvom zastavuje.

III. Súd konanie v časti o zaplatenie 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z 500 eur od 05. 08. 2019 až do zaplatenia zastavuje.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8.125,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.125,19 eur od 05. 08. 2019 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.08.2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 7786,11 eur, určenie bezúročnosti a bezpoklatkovosti úveru, ako aj finančné zadosťučinenie. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca uzavrel dňa 12.09.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou žalovaného, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 15000 eur. V zmysle stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR je nutné považovať z predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov, s poukazom § 9 ods. 2 písm. k/zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluva uvádza len údaj o konečnej splatnosti úveru a výške mesačnej splátky, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky. Taktiež chýba adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ďalej poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky - úver znížený o poplatok za spracovanie úveru. Tento poplatok predstavuje plnenie za ktoré spotrebiteľ nedostáva žiadne reálne protiplnenie. Jedná sa o plnenie za čistú administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru (za napísanie zmluvy, za jej zaevidovanie v evidencii veriteľa a pod.), a teda za plnenie ktoré si spotrebiteľ neobjednal, a ktoré slúži výlučne v prospech veriteľa, pričom odplatou za poskytnutie úveru sú úroky. Právne vztahy neupravené zmluvou sa riadia okrem OP,VOP, Sadzobníka poplatkov a Oznámenia o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami z. č. 513/1991 Zb o spotrebiteľských úveroch. Takúto podmienku považuje za

neprijateľnú a spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, nakoľko takýto výpočet právnych predpisov je neprimerane zužujúci a neúplný. Vo výpočte absentuje najmä výslovné uvedenie , ako aj Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Podmienka „Klient ako aj spoludlžník prehlasuje, že nemá osobitný vzťah k banke“ je tiež neprijateľnou spôsobilou založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Totiž na základe informácií, ktoré si banka od spotrebiteľa vyžiada, a ktorých pravdivosť je povinná písomne zabezpečiť v zmluve je sankciou okamžitej splatnosti úveru ku dňu, keď sa dozvie o ich nepravdivosti. Pričom preveriť a skonštatovať neexistenciu či existenciu osobitného vzťahu k banke je v zmysle ustanovenia zákona o bankách povinnosťou banky, a nie spotrebiteľa. Podmienka „Platby klienta; sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí; (1) na poplatky podlá Sadzobníka poplatkov, (2) úrok z omeškania,(3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru“ je tiež neprijateľná, pokiaľ nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Ďalej tiež poukázal na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj niektorých častí obchodných podmienok a Všeobecných obchodných podmienok. 2. Tvrdil, že úver mal byť poskytnutý vo výške 15.000 eur, pričom ku dňu 24.04.2018 bolo uhradených 42 mesačných splátok po 232 eur v celkovej sume 9.744 eur. Ku dňu 25.12.2018 bolo uhradených ďalších 8 mesačných splátok po 234,38 eur v celkovej sume 1875,04 eur a dňa 12.01.2019 bola uhradená mimoriadna splátka zostatku úveru vyčísleného Poštovou bankou dňa 02.01.2019 vo výške 11.167,07 eur. Celkovo bolo teda uhradených 22.786,11 eur a nad rámec poskytnutého úveru bolo teda zaplatených 7786,11 eur. Mimosúdne sa žalovaný odmietol dohodnúť. 3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 18.09.2019 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril 04.10.2019, pričom tvrdenia žalobcu v celom rozsahu popiera. Otázku možnosti sankcionovať úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z titulu absencie rozdelenia splátky na istinu, úroky a poplatky skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (, , ). Zámerom zákonodarcu nebolo, aby ustanovenie zákona sprísnila požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Čo sa týka adresy predávajúceho, žalovaný uviedol sídlo žalovaného v záhlaví zmluvy, kde spotrebiteľ môže podať adrese a reklamáciu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 26.02.2019. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá ako samostatný právny úkon realizovaný v písomnej forme, žalobca ju uzavrel ako prejav jeho slobodnej a vážnej vôle. Napriek skutočnosti, že ochrana spotrebiteľa je považovaná za jedno z nosných hľadísk tak vnútroštátnej ako aj únijnej legislatívy, nie je prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej spoločnosti, podľa ktorých je okrem iného nevyhnutné požadovať uplatňovanie zodpovedajúcej miery zodpovednosti za vlastné právne záväzné konanie (aj spotrebiteľa). Navrhol v celosti žalobu zamietnuť, pričom si uplatniť náhradu trov konania. 4. Podaním zo dňa 18.12.2019 žalobca vyčíslil celkové bezdôvodné obohatenie vo výške 8261,43 eur, ktoré sa dozvedel z prehľadu splácania úveru (amortizačnej tabuľky), ktorú vedel zabezpečiť až v priebehu konania. Tiež žiadal súd o preskúmanie úverovej zmluvy, či žalovaný odbornou starostlivosťou zisťoval schopnosť žalobcu splácať úver. 5. K uvedenému sa vyjadril žalovaný (čl. 190), pričom poukázal na obsah zmluvy, najmä čl. 1, kde sú uvedené údaje o zamestnávateľovi žalobcu, od kedy je u neho zamestnaný, výška jeho čistého príjmu, dôchodku, počet vyživovaných detí, mesačné splátky iných úverov, druh bývania, dosiahnuté vzdelanie, rodinný stav, ako aj účel úveru, ktorým bolo splácanie predchádzajúcich záväzkov. 6. Súd pripustil zmenu žaloby (čl. 213) na pojednávaní 14.02.2020 a to tak, že I. Spotrebiteľský úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 09.2014 je bezúročný a bez poplatkov; II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 8261,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.261,43 eur od 05.08.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatností rozsudku na účet zástupcu žalobcu; III. Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to najmä konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o úvere z 18.09.2014 (čl. 18 - 20), obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička (čl. 21 - 26), Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery, Potvrdením k žiadosti o úplne predčasné splatenie úveru pred lehotou konečnej splatnosti z 02.01.2019 (čl. 48), mimosúdnou dohodou, vyrozumením z 05.08.2019, stanoviskom Ministerstva spravodlivosti z 13.06.2019 (čl. 56), prehľadom splácania úveru (čl. 124 - 126), stanoviskom žalovaného z 24.02.2020, credit reportom z 18.02.2020 (čl. 218 - 225), reportom - sociálna

poisťovňa (čl. 226), evidencie v EOS-KSI (čl. 227), rozhodnutím sociálnej poisťovne z 30.10.2013, stanoviskom žalobcu z 08.05.2020 (čl. 246), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli úverovú zmluvu dňa 18.09.2014. Z charakteru zmluvy, ako aj jej účastníkov je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný mal postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ( ) a na strane dlžníka vystupoval žalobca, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Zmluva bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia zmluvných dojednaní tejto zmluvy, ktorý vopred zo strany žalovaného bol pripravený bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto posudzoval tento právny vzťah medzi sporovými stranami ako spotrebiteľský a aplikoval uvedené ustanovenia citovaných o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru za účelom splatenia úverov (SLSP z roku 2010, odhadovaný zostatok 2700 eur a 5300 eur). Žalobca ako dlžník žiadal žalovaného ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 20000 eur. Dňa 12.09.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie úveru a ďalej následne túto podpísal žalovaný dňa 18.09.2014 po doplnení tabuľky pod bodom 3 zmluvy

- podmienky úveru a záverečné ustanovenia. 07.10.2013. Tu sú uvedené údaje: výška úveru 15.000 eur, mesačná splátka 232 eur, úroková sadzba 13,9% ročne, RPMN 14,82%, priemerná RPMN 10,86%, celková čiastka 27.786,22 eur, dátum prvej splátky 15.10.2004, dátum konečnej splátky 15.09.2024, počet splátok 120, splatných k 15.dňu v mesiaci. 9. Z potvrdenia banky o prehľade splácania úveru (čl. 124) je zrejmé, že za obdobie od 15.10.2014 do 11.01.2019 žalobca na splátkach zaplatil celkom sumu vo výške 23.125,19 eur. 10. Na pojednávaní dňa 27.05.2020 žalobca vzal žalobu späť v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, v časti o zaplatenie 136,44 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z 500 eur od 05. 08. 2019 až do zaplatenia. S čiastočným späťvzatím žalovaný na pojednávaní vyjadril súhlas. 11. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 12. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému a pred prejednaním sporu, v časti uvedenej v enunciáte, zastavil. 13. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 14. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa , , , , (1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 17. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 18. Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 19. Podľa veta prvá , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 20. Podľa , veta prvá , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 18.09.2014 (ďalej len „“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 22. Podľa , spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 23. Podľa , , , , na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom; g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 24. Podľa , veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 25. Podľa ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20140901.html> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.. 26. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu. 28. Podľa veta prvá a posledná o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 29. Podľa o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

30. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej nad rámec poskytnutej istiny úveru argumentujúc, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa , , ako aj z dôvodu že nebola bankou posudzovaná schopnosť splácať úver odbornou starostlivosti, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Súd preskúmal náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (k 18.09.2014) a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a možno konštatovať, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 31. Súd preskúmal úverovú zmluvu v intenciách žalobného návrhu, pričom zistil nasledovné: 32. Čo sa týka neuvedenia rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky s odkazom na ust. , Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach zaujal stanovisko, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pri ust. je za použitia eurokonformného výkladu nutné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: , , , ). Preto nedostatok údajov o zložení mesačnej splátky (úroky, istina, poplatky) nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. 33. K povinnosti uvádzať v spotrebiteľskej zmluve adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu súd jednak poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, kde článok sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, rozhodne nie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Ak aj s neuvedením tejto náležitosti vnútroštátny predpis spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti, tento nedostatok nemožno napraviť ani eurokonformným výkladom. V tejto súvislosti je potrebné len dodať, že neuvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, nebolo dôvodom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, a to najmä s ohľadom na zistenú skutočnosť, že v predmetnej veci sa jednalo o poskytnutie úveru veriteľom bankou, ktorá je riadne označené aj v záhlaví aj pri podpise. Nejedná sa teda o typ zmluvy o kúpe spotrebného tovaru cez sprostredkovateľa, z ktorej by mohla vyvstať pochybnosť pri neuvedení adresy na reklamáciu. 34. K posudzovaniu schopnosti splácať úver veriteľom podľa s dôsledkami v zmysle súd vychádzal z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28.01.2020, Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo 07.05.2019, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 30.04.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 18.12.2018, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Co/139/2017z 29.05.2018, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 16.05.2018. 35. Vykonaným dokazovaním bolo zistené že žalobca, ako spotrebiteľ sám v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol (čl. 18) názov zamestnávateľa (OLO a.s.), IČO zamestnávateľa, adresu zamestnávateľa, zamestnaný u posledného zamestnávateľa od (10/2001), čistý mesačný príjem (550 eur), dôchodok a iný mesačný príjem (214,50 eur), počet vyživovaných detí (0), mesačné splátky iných úverov a pôžičiek (0); ďalej ako nepovinný údaj najvyššie dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské), rodinný stav (vdovec), druh bývania (rodinný dom); ako aj účel úveru (splatenie iných úverov). 36. Žalovaný sa vyjadril k zisťovaniu bonity (č.l. 194) tvrdiac o zbere týchto vyššie uvedených údajov. Na pojednávaní dňa 14.02.2020 sa tiež vyjadril, že skúmal bonitu svojho klienta. Na otázku súdu či boli tiež skúmané výdavky klienta, a či príjem klienta skúmal aj predložením výplatných pások - k tomu sa žalovaný nevedel vyjadriť. Predložil však dňa 24.02.2020 súdu tzv. „Credit report“ (čl. 218, vytlačený 18.02.2020), „Sociálna poisťovňa report“ (čl. 226), „evidencie v EOS-KSI (čl. 227), rozhodnutie sociálnej poisťovne z 30.10.2013 (čl. 228). K týmto dokumentom uviedol, že: príjem žalobcu bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, žalovaná žalobcovi akceptovala príjem vo výške 200 eur mesačne; žalobca okrem príjmu zo zamestnania deklaroval aj vdovský dôchodok, overenie druhu a výšky dôchodku bolo vykonané vizuálnou kontrolou výmeru o dôchodku; dôchodok bol zároveň telefonicky overený v Sociálnej poisťovni; overenie bolo v poriadku a žalovaná žalobcovi akceptovala dôchodok vo výške 214 eur; výdavky žalobcu boli overené dopytom do úverového registra, podľa dát z EOS-KSI nemal žalobca v

čase posudzovania jeho žiadosti žiadne spisy; žalobca v zmluve o úvere uviedol rodinný stav vdovec a že nevyživuje žiadne deti - finančná analýza vykonaná žalovanou na základe získaných údajov bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 15.000 eur na 10 rokov s mesačnou splátkou 232 eur. K výsledkom takej analýzy sa žalovaná dopracovala práve na základe získaných informácií od žalobcu ako aj vyššie popísaných zdrojov. Žalovaná má za to, že pred uzavretím zmluvy o úvere dostatočným spôsobom s odbornou starostlivosťou skúmala jeho bonitu a na jej strane nedošlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa 37. Súd sa zaoberal aj so skutočnosťou, ktorú navrhol žalobca, teda či žalovaná banka dostatočne skúmala schopnosť žalobcu, ako spotrebiteľa splácať úver, a to odbornou starostlivosťou a či nedošlo hrubému porušeniu týchto povinností. 38. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-129/2010> o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008, ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Zmyslom úpravy je predovšetkým ochrana spotrebiteľa, ale vychádzajúc z cieľov smernice sa touto úpravou sleduje aj širšia spoločenská ochrana. Povinnosť veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa predstavuje pre spotrebiteľa aj určitú záruku, že veriteľ bude pri poskytovaní úveru postupovať tak, aby ho do určitej miery chránil pre neschopnosťou splácať. Primárnym chráneným záujmom je tu ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným poskytnutím úveru, ktoré by viedlo k jeho insolvencii so všetkými negatívnymi dôsledkami, a to ako ekonomickými v podobe straty majetku, tak spoločnými v podobe spoločenskej stigmatizácie (Wachtlová, Slanina: Zákon o spotřebiteľském úvěru, Komentář, Praha, C.H.BECK, 2011. s. 99). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance, Ingrid Bakkaus, et. al. z 18. 12. 2014, uviedol, vykladajúc čl. 8 Smernice 2008/48/ES okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveru schopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočne uvedených informácií môže líšiť od okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácií spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácií záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenie spotrebiteľa nemôže byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podoprené žiadnymi dokladmi (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 01.06.2017). 39. Súd preskúmal celý obsah spisu aj s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, pričom zistil, že žalobca skutočne uvádzal niektoré vstupné informácie, a to čistý príjem zo závislej činnosti vo výške 550 eur, svojho zamestnávateľa, príjem spočívajúci v dôchodku vo výške 214,50 eur. Ku žiadosti o poskytnutie úveru nepriložil žiadne dokumenty týkajúce sa overenia týchto informácií, totiž nevyplýva to ani z predloženej žiadosti, resp. zmluvy a takúto skutočnosť ani netvrdil žalovaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení (najmä z 25.02.2020 čl. 214) uvádzal, že príjem bol overený dopytom do sociálnej poisťovne, pričom bola akceptovaný príjem vo výške 200 eur. Obdobne dôchodok telefonicky overoval, pričom akceptoval vo výške 214 eur. K tomu predložil Credit report, ktorý však bol vytlačený 18.02.2020, z ktorého však nie je zrejmé, ktorú skutočnosť touto listinou chcel preukázať. Pravdepodobne sa malo jednať o prehľad využitých finančných produktov žalobcom od roku 2007. Z reportu sociálnej poisťovne (čl. 226) bolo zistené, že žalovaná banka dopytovala sociálnu poisťovňu, najmä k otázke či žalobca má príjem zo zamestnania aspoň vo výške 200 eur. Z evidencie v EOS-KSI (čl. 227) bolo preukázané, že žalobcu ako dlžníka neevidovali. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne z 30.10.2013 bolo preukázané, že žalobcovi bol priznaný vdovecký dôchodok v sume 214,50 počnúc od 28.09.2013. Nebolo sporné tiež, že žalobca v čase uzavierania úverovej zmluvy nevyživoval žiadne deti. Žalovaný sa uspokojil s informáciami tvrdenými žalobcom o svojich príjmoch, výplatné pásky, alebo potvrdenie o príjme nepredložil, zárobkový výkaz od neho nežiadal a jeho výdavky už vôbec ani nezisťoval. 40. K tomu potom súd musel uzavrieť, že len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. Hoc príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaná banka skúmala aj iné aspekty, nemohla si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy. Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. 41. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalovaná banka nepreukázala splnenie si povinnosti uloženej mu ust. č. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalovaná banka) pristupovala k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. 42. Veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textácie zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. 43. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálno- ekonomickej situácii žalobcu v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-9/2010> v spojení s druhá veta , v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 44. Nakoľko žalobca ďalšie návrhy na preskúmanie spotrebiteľskej zmluvy nemal, súd už potom ani neskúmal, napr. či v úverovej zmluve boli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, či bolo možné zosplatniť úver, či bol návrh úverovej zmluvy po doplnení žiadosti o poskytnutie úveru žalovanou bankou žalobcom aj prijatý. 45. Totiž aj v spotrebiteľských sporoch, akým je predmetná vec, platí ustanovenie o skutkových tvrdeniach, tak isto aj o popretí skutkových tvrdení strany. Použiteľnosť týchto ustanovení nie je obmedzená ani ustanovením z ktorého totiž vyplýva len možnosť súdu prvej inštancie vykonať dôkaz nevyhnutný na rozhodnutie vo veci, aj keď ho spotrebiteľ nenavrhol. Nevyplýva však z neho, že by súd mohol namiesto spotrebiteľa uplatňovať iné prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, napr. že by za spotrebiteľa mohol popierať skutkové tvrdenia protistrany. Podľa Dôvodovej správy k je jeho účelom nahradiť nedostatok dôkaznej aktivity spotrebiteľa, nie nedostatok jeho procesnej aktivity vôbec. Preto súd môže bez návrhu síce nariadiť dôkaz na preukázanie tvrdení spotrebiteľa, ale spotrebiteľ musí minimálne tvrdiť nejakú skutočnosť. 46. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd dospel k názoru, že v konkrétnom prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa , ktoré je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v upravené ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Na základe uvedeného vznikol medzi sporovými stranami záväzkový vzťah, teda záväzok z bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca zaplatil žalovanému úverovú istinu spolu s úrokmi ako aj poplatkami, na

ktoré však žalobca nebol oprávnený, keďže po súdnom prieskume bolo zistené, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 47. Preto žalobca sa dôvodne domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 8.125,19 eur podľa , ktoré vzniklo na strane žalovaného v dôsledku preplatenia nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným titulom úveru (nad sumu 15.000 eur). Žalovanému bola za obdobie od 15.10.2014 do 11.01.2019 vyplatená žalobcom suma v celkovej výške 23.125,19 eur, pričom žalovaným bola žalobcovi poskytnutá suma - úver vo výške 15.000 eur. Rozdiel týchto plnení je vo výške 8.125,19 eur, práve o túto sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. 48. Žalobca si však uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5% počnúc od 05.08.2019 do zaplatenia, vzhľadom na výzvu žalobcu z 22.07.2019 (čl. 50), kedy žalovaného požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný dňa 05.08.2019 (čl. 50) písomne odmietol mimosúdne vyrovnanie. 49. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 8.125,19 eur aj s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.08.2019 až do zaplatenia. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 50. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 51. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).